Najvyšší súd
4Sžo/62/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: B. D., bytom M. zastúpeného advokátom JUDr. D. Č., AK so sídlom M. proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-29/PK-2009 zo dňa
13. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S/122/2009-34 zo dňa 20. júla 2010, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S/122/2009-34 zo dňa 20. júla 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-29/PK-2009 zo dňa
13.5.2009, ktorým bol personálny rozkaz č. 737 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.)
potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý.
V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že podmienkami na prepustenie policajta
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z. je jednak porušenie
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ďalej, že ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom obidve
podmienky musia byť splnené súčasne. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu krajský
súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 737
zo dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v stálej
štátnej službe vo funkcii staršieho referenta oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké,
odboru hraničnej polície PZ Sobrance, úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ,
služobného úradu MV SR na tom skutkovom základe, že uznesením policajného orgánu UIS
PZ OBKOK Bratislava č. p. ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005 bolo voči žalobcovi
podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona za prijímanie
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona, keď na podklade
zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 26.10.2005 v čase okolo
00,10 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku
pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore
s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002
o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od osádky
nestotožneného vozidla prevzal ako úplatok peniaze v hodnote 200 Sk a túto si ponechal
pre osobnú potrebu, a dňa 7.11.2005 okolo 22,45 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby
na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové
vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/
Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov
hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej osoby vybral z pasu a prevzal ako úplatok peniaze
pravdepodobne v hodnote 100 Sk a túto si ponechal pre osobnú potrebu a dňa 16. 11.2005 asi
o 00,16 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké
na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny
do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR
č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície
úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej
osoby prevzal ako úplatok peniaze v nezistenej hodnote a tieto si ponechal pre osobnú
potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zákona č. 73/1998 Z.z.
a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. s poukazom na čl. 1 a čl. 5 Etického kódexu príslušníka
PZ.
Podľa krajského súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je v rozpore s obsahom
služobnej prísahy a nezodpovedá uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ.
Vzhľadom na to, že trestné konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru sú
samostatné konania s osobitnou právnou úpravou, keď v konaní o prepustení zo služobného
pomeru vydané rozhodnutie ani nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutiami orgánov
činných v trestnom konaní, krajský súd žalobu neuznal dôvodnou a podľa § 250j ods. 1 OSP
ju zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol,
že prvostupňový súd nerozhodol správne, pretože nezistil úplne skutkový stav veci
a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie dôležitých skutočností a preto skutkové
zistenia prvostupňového súdu nemôžu byť správne. Žalobca namietal, že mu nebola
preukázaná žiadna skutočnosť spočívajúca v porušení služobnej prísahy a že sa nedopustil
žiadneho konania v rozpore s prísahou. Žiadny zo skutkov uvedených v odôvodnení
rozhodnutia sa nestal a niet preto žiadneho dôkazu, ktorý by osvedčoval tvrdenia žalovaného.
Podľa jeho názoru ide o vymyslené a nepravdivé skutočnosti. Podľa jeho názoru z trestného
spisu vedeného vo veci na OS Michalovce je preukázateľne možno zistiť, že si riadne
vykonával službu v súlade so služobnou prísahou. Žalobca namietal, že prvostupňový súd sa
nezaoberal jeho námietkami ohľadne nezákonného postupu žalovaného pri konaní vo vzťahu
k príslušným odborovým orgánom v zmysle § 225a/ zákona č. 73/1998 Z.z., v personálnom
rozkaze nie sú žiadne konkrétne údaje ohľadne prerokovania s odborovým orgánom,
čo nasvedčuje tomu, že k prerokovaniu nedošlo. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v administratívnom spise nemal žiaden vecný dôkaz o tom, že jestvuje skutkový dôvod
na jeho prepustenie a navrhol ho vyžiadať a pripojiť ho do spisu a vykonať ním dokazovanie,
pričom súd neodôvodnil nevykonanie tohto jeho návrhu na dokazovanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie preto považuje za správne. Podľa vyjadrenia
žalovaného k žalobe, protiprávne konanie žalobcu bolo zdokumentované vlastným šetrením
žalovaného, ktorý ako dôkazy použil najmä výsledky vlastného šetrenia, ako aj šetrenia úradu
inšpekčnej služby odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite vedené pod č. p.
ČVS: UIS-86/KOK-2005, ďalej úradným záznamom č. p. PPZ-42-116/HCP-SO-2005 zo dňa
16.12.2005 z nazretia do vyšetrovacieho spisu evidovaného pod č. ČVS:UIS-86/KOK-2005,
fotokópiou plánu služieb na mesiace október a november 2005, fotokópiou inštruktáže
príslušníkov OHK na dni 25.10.2005 -26.10.2005, 7.11.2005-8.11.2005 a 15.11.2005 -
16.11.2005, fotokópiou prehľadu o odmenách a trestoch žalobcu, fotokópiou programu
mesačného vyhodnotenia práce policajtov hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké č. p. PPZ-40/5/HCP-OHKVN-2005 zo dňa 21.9.2005, fotokópiou prezenčnej listiny z preškolenia
právnych noriem nariadení a pokynov zo dňa 9.6.2005 a úradným záznamom spracovaným
policajným orgánom č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 19.12.2005. Žalovaný odmietol
námietky žalobcu o nedodržaní predpisov o prerokovaní s príslušným odborovým orgánom,
poukázal na to, že návrh na prepustenie bol prerokovaný vopred s príslušným odborovým
orgánom, ktorý ho na svojom zasadnutí dňa 16.12.2005 prejednal. Žalovaný napokon
poukázal na to, že pôvodným návrhom sa žalobca domáhal dosiahnuť výrokom súdu zrušenie
prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, pričom podľa jeho názoru,
v preskúmavacom konaní možno preskúmavať iba druhostupňové rozhodnutia a preto navrhol
podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastaviť, prípadne ak sa s týmto názorom súd nestotožní
žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
krajského súdu je potrebné potvrdiť. Najvyšší súd rozhodol jednohlasne.
V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR č. rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-29/PK-2006 zo dňa 13.5.2009,
ktorým bol personálny rozkaz č. 737 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z) potvrdený a rozklad
žalobcu zamietnutý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon)
účinného do 31.12.2005 sa služobný pomer končí aj prepustením.
Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.
Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe podmienky na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov
dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu
súhlasiť.
Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplynulo, že žalobca podľa plánu služieb
zo dňa 25.10.2005 vykonával dňa 25.10.2005 až 26.10.2005 v čase od 23.00 do 03.00 hod.
na kontrolnom stanovišti oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké kontrolu osôb
vstupujúcich na územie SR, pričom štátnu kontrolu nevykonával riadne, pretože dňa
26.10.2005 v čase okolo 00,10 hod. ako príslušník polície pri výkone služby na OHK PZ
Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá
na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/
Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ,
bez zákonného dôvodu, od osádky nestotožneného vozidla prevzal peniaze v hodnote 200 Sk
a tieto si ponechal pre osobnú potrebu, a že podľa plánu služieb zo dňa 7.11.2005 vykonával
dňa 7.11.2005 až 8.11.2005 v čase od 19.00 do 23.00 okolo 22,45 hod. ako príslušník polície
pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších
a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12
ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej
kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej osoby vybral z pasu a prevzal ako
úplatok peniaze pravdepodobne v hodnote 100 Sk a tieto si ponechal pre osobnú potrebu
a podľa plánu služieb zo dňa 15.11.200 vykonával dňa 15.11.2005 až 16.11.2005 v čase
od 23.00 do 03.00 na kontrolnom stanovišti oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké
kontrolu osôb vstupujúcich na územie SR, pričom štátnu kontrolu nevykonával riadne,
pretože 16. 11.2005 asi o 00,16 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné
Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra
vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného
dôvodu, od nestotožnenej osoby prevzal ako úplatok peniaze v nezistenej hodnote a tieto si
ponechal pre osobnú potrebu čím porušil svoje povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, g/
zákona č. 73/1998 Z.z. a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. s poukazom na čl. 1 a čl. 5
Etického kódexu príslušníka PZ. Vo všetkých prípadoch umožnil nestotožneným osobám
vstup na územie SR.
Uvedené skutky boli zistené a preukázané šetrením nadriadeného, ktoré ako dôkazy
použil najmä výsledky vlastného šetrenia ako aj šetrenia úradu inšpekčnej služby odboru boja
proti korupcii a organizovanej kriminalite vedené pod č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005, ďalej
úradným záznamom č. p. PPZ-42-139/HCP-SO/2005 zo dňa 16.12.2005 z nazretia
do vyšetrovacieho spisu evidovaného pod č. ČVS:UIS-86/KOK-2005, fotokópiou plánu
služieb na mesiace október a november 2005,fotokópiou knihy služieb zo dňa 25.10.2005,
7.11.2005 a 15.11.2005, fotokópiou prehľadu o odmenách a trestoch žalobcu, fotokópiou
programu mesačného vyhodnotenia práce policajtov hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké
č. p. PPZ-40/5/HCP-OHKVN-2005 zo dňa 21.9.2005, fotokópiou prezenčnej listiny z preškolenia právnych noriem nariadení a pokynov zo dňa 9.6.2005, úradným záznamom spracovaným policajným orgánom č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 19.12.2005.
Žalovaný si pre rozhodnutie o rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra
zabezpečil informačno-technické prostriedky (obrazovo - zvukové záznamy uložené na VHS
kazete a ich prepisy, dokumentujúce protiprávne konanie príslušníkov OHK PZ Vyšné
Nemecké) k vyšetrovaciemu spisu ČTS: UIS-86/KOK- 2005, na ktorých je podľa členov
poradnej komisie ministra vnútra zreteľne vidieť,(ako všetci policajti OHK PZ Vyšné
Nemecké, ktorí boli personálnymi rozkazmi ministra vnútra zo dňa 22.12.2005 prepustení
zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda aj žalobcu) ako veľmi skrytým a ostražitým
spôsobom preberali (na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - na pracovisku pasovej
kontroly pre peších a OMV na vstupe z Ukrajiny do SR) od bližšie neidentifikovateľných
neznámych osôb rôzne predmety (najčastejšie bankovky, cigarety, fľaše s alkoholom,
prípadne aj iné nestotožniteľné predmety, ktoré naspäť týmto osobám už nevracali, ale si ich
ponechávali a následne u seba uschovávali. Bankovky vyberali priamo z cestovného pasu
alebo si ich brali rovno z ruky inej osoby, pričom boli v zloženom, resp. poskladanom stave
a tieto potom skončili vo vreckách ich služobných rovnošiat. Uvedené zistenia potvrdili
členovia poradnej komisie a tieto zistenia opísali v úradnom zázname zo dňa 16.2.2006
č.p. KM-9/PK-2006 (z prehliadky ITP z vyšetrovacieho spisu ČTS: UIS-86/KOK-2005).
Uvedené zistenia si osvojil aj žalovaný, keď námietky žalobcu voči personálnemu rozkazu
nepovažoval za opodstatnené a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore
s právnymi predpismi, a toto bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného
skutkového stavu veci.
Skutkové zistenia správnych orgánov neboli spochybnené ani prvostupňovým súdom
a z takto objektívne zisteného stavu veci v správnom konaní vychádzal aj krajský súd,
ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v konaní žalobcu ktorého sa žalobca
dopustil, je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom, a preto jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.
So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako
nedôvodnú, sa stotožnil aj súd odvolací. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé
spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
OSP potvrdil.
Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné
pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktoré nasvedčuje tomu, že prvostupňový,
ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých
pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných
dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré pre potreby rozhodnutia
žalovaného o prepustení so služobného pomeru príslušníka PZ bolo potrebné považovať
za dostačujúce a ktoré preukázali protiprávne konanie žalobcu, v ktorom bolo potrebné vidieť
porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,
pričom žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo by prípadné ponechanie
žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Odvolací súd vzhľadom k tomu, že nebolo spochybnené, že žalobca bol podľa plánu
služieb v dňoch 25.10.2005 v čase od 19,00 hod. do 26.10.2005 v čase do 07.00 hod., dňa
7.11.2005 v čase od 19,00 hod. do 08.11.2005 v čase do 07.00 hod. a dňa15.11.2005 v čase
od 19.00 hod do 16.11.2005 v čase do 07,00 hod. na kontrolnom stanovišti oddelenia
hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké, kde vykonával kontrolu osôb vstupujúcich na územie
SR, pričom nemal dôvod pochybovať ani o skutkových zisteniach prvostupňového správneho
orgánu, ktoré pre účely rozhodovania o rozklade žalobcu proti prvostupňovému objasnil
dostatočným spôsobom, keď zabezpečil informačno-technické prostriedky (obrazovo -
zvukové záznamy uložené na VHS kazete a ich prepisy, dokumentujúce protiprávne konanie
žalobcu), ktoré náležitým spôsobom dokumentuje konanie všetkých policajtov OHK PZ
V. N., ktorí boli personálnymi rozkazmi ministra vnútra zo dňa 22.12.2005 prepustení
zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda aj žalobcu), pričom uvedené zistenia potvrdili
členovia poradnej komisie svojim podpisom na zázname (z prehliadky ITP z vyšetrovacieho
spisu ČTS: UIS-86/KOK-2005) a tieto zistenia popísali v úradnom zázname zo dňa
16.2.2006.
Správne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú
samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie
zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím
orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí
preukázanie porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou,
že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,
ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu.
Konanie žalobcu bolo v správnom konaní posudzované ako konanie v rozpore
so služobnou prísahou a ako také bolo podľa odvolacieho súdu v správnom konaní dostatočne
preukázané.
Taktiež námietka žalobcu, že návrh na prepustenie nebol prerokovaný s príslušnou
odborovou organizáciou neobstojí, pretože ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu,
tento návrh bol prerokovaný s Odborovým zväzom polície, základnej organizácie č. 10
Michalovce dňa 16.12.2005 (čl. 68 administratívneho spisu). To, že túto skutočnosť krajský
súd neuviedol vo svojom rozhodnutí je síce pochybením, ktoré však nemá za následok vecnú
nesprávnosť jeho rozhodnutia.
Odvolací súd k námietke žalobcu ohľadne nevykonania dôkazov navrhovaných
žalobcom v prvostupňovom súdnom konaní, považuje za dôležité uviesť, že v správnom
súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu
uplatnených žalobných dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu veci, z ktorého súd
pri rozhodovaní vychádza, je vecou správneho orgánu, tým nie dotknuté ustanovenie § 250i
OSP. Pokiaľ sa teda krajský súd riadne oboznámil z vykonanými dôkazmi v správnom konaní
a tieto považoval za dostačujúce pre objektivizáciu skutkového stavu veci, z ktorého
pri svojom rozhodovaní vychádzal, nepochybil, keď žalobcom navrhované dôkazy nevykonal.
Na základe uvedeného považoval odvolací súd námietky žalobcu za nedôvodné
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1
OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca
v odvolacom konaní nebol neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. júna 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková