Najvyšší súd

4Sžo/62/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: B. D., bytom M. zastúpeného advokátom JUDr. D. Č., AK so sídlom M. proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-29/PK-2009 zo dňa

13. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3S/122/2009-34 zo dňa 20. júla 2010, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3S/122/2009-34 zo dňa 20. júla 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-29/PK-2009 zo dňa

13.5.2009, ktorým bol personálny rozkaz č. 737 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení žalobcu

zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.)

potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý.

V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že podmienkami na prepustenie policajta

zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z. je jednak porušenie

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ďalej, že ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom obidve

podmienky musia byť splnené súčasne. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu krajský

súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 737

zo dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v stálej

štátnej službe vo funkcii staršieho referenta oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké,

odboru hraničnej polície PZ Sobrance, úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ,

služobného úradu MV SR na tom skutkovom základe, že uznesením policajného orgánu UIS

PZ OBKOK Bratislava č. p. ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005 bolo voči žalobcovi

podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona za prijímanie

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona, keď na podklade

zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 26.10.2005 v čase okolo

00,10 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku

pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore

s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002

o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu

hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od osádky

nestotožneného vozidla prevzal ako úplatok peniaze v hodnote 200 Sk a túto si ponechal

pre osobnú potrebu, a dňa 7.11.2005 okolo 22,45 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby

na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové

vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/

Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov

hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej osoby vybral z pasu a prevzal ako úplatok peniaze

pravdepodobne v hodnote 100 Sk a túto si ponechal pre osobnú potrebu a dňa 16. 11.2005 asi

o 00,16 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké

na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny

do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR

č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície

úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej

osoby prevzal ako úplatok peniaze v nezistenej hodnote a tieto si ponechal pre osobnú

potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zákona č. 73/1998 Z.z.

a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. s poukazom na čl. 1 a čl. 5 Etického kódexu príslušníka

PZ.

Podľa krajského súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je v rozpore s obsahom

služobnej prísahy a nezodpovedá uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ.

Vzhľadom na to, že trestné konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru sú

samostatné konania s osobitnou právnou úpravou, keď v konaní o prepustení zo služobného

pomeru vydané rozhodnutie ani nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutiami orgánov

činných v trestnom konaní, krajský súd žalobu neuznal dôvodnou a podľa § 250j ods. 1 OSP

ju zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol,

že prvostupňový súd nerozhodol správne, pretože nezistil úplne skutkový stav veci

a nevykonal navrhnuté dôkazy   potrebné na zistenie dôležitých skutočností a preto skutkové

zistenia prvostupňového súdu nemôžu byť správne. Žalobca namietal, že   mu nebola

preukázaná žiadna skutočnosť spočívajúca v porušení služobnej prísahy a že sa nedopustil

žiadneho konania v rozpore s prísahou.   Žiadny zo skutkov uvedených v odôvodnení

rozhodnutia sa nestal a niet preto žiadneho dôkazu, ktorý by osvedčoval tvrdenia žalovaného.

Podľa jeho názoru ide o vymyslené a nepravdivé skutočnosti. Podľa jeho názoru z trestného

spisu vedeného vo veci na OS Michalovce je preukázateľne možno zistiť, že si riadne

vykonával službu v súlade so služobnou prísahou. Žalobca namietal, že prvostupňový súd sa

nezaoberal jeho námietkami ohľadne nezákonného postupu žalovaného pri konaní vo vzťahu

k príslušným odborovým orgánom v zmysle § 225a/ zákona č. 73/1998 Z.z., v personálnom

rozkaze nie sú žiadne konkrétne údaje ohľadne prerokovania s odborovým orgánom,

čo nasvedčuje tomu, že k prerokovaniu nedošlo. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v administratívnom spise nemal žiaden vecný dôkaz o tom, že jestvuje skutkový dôvod

na jeho prepustenie a navrhol ho vyžiadať a pripojiť ho do spisu a vykonať ním dokazovanie,

pričom súd neodôvodnil nevykonanie tohto jeho návrhu na dokazovanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie preto považuje za správne. Podľa vyjadrenia

žalovaného k žalobe, protiprávne konanie žalobcu bolo zdokumentované vlastným šetrením

žalovaného, ktorý ako dôkazy použil najmä výsledky vlastného šetrenia, ako aj šetrenia úradu

inšpekčnej služby odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite vedené pod č. p.

ČVS: UIS-86/KOK-2005, ďalej úradným záznamom č. p. PPZ-42-116/HCP-SO-2005 zo dňa

16.12.2005 z nazretia do vyšetrovacieho spisu evidovaného pod č. ČVS:UIS-86/KOK-2005,

fotokópiou plánu služieb na mesiace október a november 2005, fotokópiou inštruktáže

príslušníkov OHK na dni 25.10.2005 -26.10.2005, 7.11.2005-8.11.2005 a 15.11.2005 -

16.11.2005, fotokópiou prehľadu o odmenách a trestoch žalobcu, fotokópiou programu

mesačného vyhodnotenia práce policajtov hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké č. p. PPZ-40/5/HCP-OHKVN-2005 zo dňa 21.9.2005, fotokópiou prezenčnej listiny z preškolenia

právnych noriem nariadení a pokynov zo dňa 9.6.2005 a úradným záznamom spracovaným

policajným orgánom č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 19.12.2005. Žalovaný odmietol

námietky žalobcu o nedodržaní predpisov o prerokovaní s príslušným odborovým orgánom,

poukázal na to, že návrh na prepustenie bol prerokovaný vopred s príslušným odborovým

orgánom, ktorý ho na svojom zasadnutí dňa 16.12.2005 prejednal. Žalovaný napokon

poukázal na to, že pôvodným návrhom sa žalobca domáhal dosiahnuť výrokom súdu zrušenie

prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, pričom podľa jeho názoru,

v preskúmavacom konaní možno preskúmavať iba druhostupňové rozhodnutia a preto navrhol

podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastaviť, prípadne ak sa s týmto názorom súd nestotožní

žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie

súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

krajského súdu je potrebné potvrdiť. Najvyšší súd rozhodol jednohlasne.

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR č. rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-29/PK-2006 zo dňa 13.5.2009,

ktorým bol personálny rozkaz č. 737 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z) potvrdený a rozklad

žalobcu zamietnutý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský

súd vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia.

Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon)

účinného do 31.12.2005 sa služobný pomer končí aj prepustením.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona

sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom

a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe podmienky na prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov

dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu

súhlasiť.

Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplynulo, že žalobca podľa plánu služieb

zo dňa 25.10.2005 vykonával dňa 25.10.2005 až 26.10.2005 v čase od 23.00 do 03.00 hod.

na kontrolnom stanovišti oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké kontrolu osôb

vstupujúcich na územie SR, pričom štátnu kontrolu nevykonával riadne, pretože dňa

26.10.2005 v čase okolo 00,10 hod. ako príslušník polície pri výkone služby na OHK PZ

Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá

na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/

Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ,

bez zákonného dôvodu, od osádky nestotožneného vozidla prevzal peniaze v hodnote 200 Sk

a tieto si ponechal pre osobnú potrebu, a že podľa plánu služieb zo dňa 7.11.2005 vykonával

dňa 7.11.2005 až 8.11.2005 v čase od 19.00 do 23.00 okolo 22,45 hod. ako príslušník polície

pri výkone služby na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších

a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12

ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej

kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície

Prezídia PZ, bez zákonného dôvodu, od nestotožnenej osoby vybral z pasu a prevzal ako

úplatok peniaze pravdepodobne v hodnote 100 Sk a tieto si ponechal pre osobnú potrebu

a podľa plánu služieb zo dňa 15.11.200 vykonával dňa 15.11.2005 až 16.11.2005 v čase

od 23.00 do 03.00 na kontrolnom stanovišti oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké

kontrolu osôb vstupujúcich na územie SR, pričom štátnu kontrolu nevykonával riadne,

pretože 16. 11.2005 asi o 00,16 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK PZ Vyšné

Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/, c/ Nariadenia Ministra

vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, bez zákonného

dôvodu, od nestotožnenej osoby prevzal ako úplatok peniaze v nezistenej hodnote a tieto si

ponechal pre osobnú potrebu čím porušil svoje povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, g/

zákona č. 73/1998 Z.z. a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. s poukazom na čl. 1 a čl. 5

Etického kódexu príslušníka PZ. Vo všetkých prípadoch umožnil nestotožneným osobám

vstup na územie SR.

Uvedené skutky boli zistené a preukázané šetrením nadriadeného, ktoré ako dôkazy

použil najmä výsledky vlastného šetrenia ako aj šetrenia úradu inšpekčnej služby odboru boja

proti korupcii a organizovanej kriminalite vedené pod č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005, ďalej

úradným záznamom č. p. PPZ-42-139/HCP-SO/2005 zo dňa 16.12.2005 z nazretia

do vyšetrovacieho spisu evidovaného pod č. ČVS:UIS-86/KOK-2005, fotokópiou plánu

služieb na mesiace október a november 2005,fotokópiou knihy služieb zo dňa 25.10.2005,

7.11.2005 a 15.11.2005, fotokópiou prehľadu o odmenách a trestoch žalobcu, fotokópiou

programu mesačného vyhodnotenia práce policajtov hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké

č. p. PPZ-40/5/HCP-OHKVN-2005 zo dňa 21.9.2005, fotokópiou prezenčnej listiny z preškolenia právnych noriem nariadení a pokynov zo dňa 9.6.2005, úradným záznamom spracovaným policajným orgánom č. p. ČVS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 19.12.2005.

Žalovaný si pre rozhodnutie o rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra

zabezpečil informačno-technické prostriedky (obrazovo - zvukové záznamy uložené na VHS

kazete a ich prepisy, dokumentujúce protiprávne konanie príslušníkov OHK PZ Vyšné

Nemecké) k vyšetrovaciemu spisu ČTS: UIS-86/KOK- 2005, na ktorých je podľa členov

poradnej komisie ministra vnútra zreteľne vidieť,(ako všetci policajti OHK PZ Vyšné

Nemecké, ktorí boli personálnymi rozkazmi ministra vnútra zo dňa 22.12.2005 prepustení

zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda aj žalobcu) ako veľmi skrytým a ostražitým

spôsobom preberali (na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - na pracovisku pasovej

kontroly pre peších a OMV na vstupe z Ukrajiny do SR) od bližšie neidentifikovateľných

neznámych osôb rôzne predmety (najčastejšie bankovky, cigarety, fľaše s alkoholom,

prípadne aj iné nestotožniteľné predmety, ktoré naspäť týmto osobám už nevracali, ale si ich

ponechávali a následne u seba uschovávali. Bankovky vyberali priamo z cestovného pasu

alebo si ich brali rovno z ruky inej osoby, pričom boli v zloženom, resp. poskladanom stave

a tieto potom skončili vo vreckách ich služobných rovnošiat. Uvedené zistenia potvrdili

členovia poradnej komisie a tieto zistenia opísali v úradnom zázname zo dňa 16.2.2006

č.p. KM-9/PK-2006 (z prehliadky ITP z vyšetrovacieho spisu ČTS: UIS-86/KOK-2005).

Uvedené zistenia si osvojil aj žalovaný, keď námietky žalobcu voči personálnemu rozkazu

nepovažoval za opodstatnené a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore

s právnymi predpismi, a toto bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného

skutkového stavu veci.

Skutkové zistenia správnych orgánov neboli spochybnené ani prvostupňovým súdom

a z takto objektívne zisteného stavu veci v správnom konaní vychádzal aj krajský súd,

ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v konaní žalobcu ktorého sa žalobca

dopustil, je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy služobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom, a preto jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako

nedôvodnú, sa stotožnil aj súd odvolací. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé

spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

OSP potvrdil.

Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné

pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktoré nasvedčuje tomu, že prvostupňový,

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných

dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré pre potreby rozhodnutia

žalovaného o prepustení so služobného pomeru príslušníka PZ bolo potrebné považovať

za dostačujúce a ktoré preukázali protiprávne konanie žalobcu, v ktorom bolo potrebné vidieť

porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

pričom žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo by prípadné ponechanie

žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Odvolací súd vzhľadom k tomu, že nebolo spochybnené, že žalobca bol podľa plánu

služieb v dňoch 25.10.2005 v čase od 19,00 hod. do 26.10.2005 v čase do 07.00 hod., dňa

7.11.2005 v čase od 19,00 hod. do 08.11.2005 v čase do 07.00 hod. a dňa15.11.2005 v čase

od 19.00 hod do 16.11.2005 v čase do 07,00 hod. na kontrolnom stanovišti oddelenia

hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké, kde vykonával kontrolu osôb vstupujúcich na územie

SR, pričom nemal dôvod pochybovať ani o skutkových zisteniach prvostupňového správneho

orgánu, ktoré pre účely rozhodovania o rozklade žalobcu proti prvostupňovému objasnil

dostatočným spôsobom, keď zabezpečil informačno-technické prostriedky (obrazovo -

zvukové záznamy uložené na VHS kazete a ich prepisy, dokumentujúce protiprávne konanie

žalobcu), ktoré náležitým spôsobom dokumentuje konanie všetkých policajtov OHK PZ

V. N., ktorí boli personálnymi rozkazmi ministra vnútra zo dňa 22.12.2005 prepustení

zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda aj žalobcu), pričom uvedené zistenia potvrdili

členovia poradnej komisie svojim podpisom na zázname (z prehliadky ITP z vyšetrovacieho

spisu ČTS: UIS-86/KOK-2005) a tieto zistenia popísali v úradnom zázname zo dňa

16.2.2006.

Správne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú

samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie

zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí

preukázanie porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou,

že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,

ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu.

Konanie žalobcu bolo v správnom konaní posudzované ako konanie v rozpore

so služobnou prísahou a ako také bolo podľa odvolacieho súdu v správnom konaní dostatočne

preukázané.

Taktiež námietka žalobcu, že návrh na prepustenie nebol prerokovaný s príslušnou

odborovou organizáciou neobstojí, pretože ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu,

tento návrh bol prerokovaný s Odborovým zväzom polície, základnej organizácie č. 10

Michalovce dňa 16.12.2005 (čl. 68 administratívneho spisu). To, že túto skutočnosť krajský

súd neuviedol vo svojom rozhodnutí je síce pochybením, ktoré však nemá za následok vecnú

nesprávnosť jeho rozhodnutia.

Odvolací súd k námietke žalobcu ohľadne nevykonania dôkazov navrhovaných

žalobcom v prvostupňovom súdnom konaní, považuje za dôležité uviesť, že v správnom

súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu

uplatnených žalobných dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu veci, z ktorého súd

pri rozhodovaní vychádza, je vecou správneho orgánu, tým nie dotknuté ustanovenie § 250i

OSP. Pokiaľ sa teda krajský súd riadne oboznámil z vykonanými dôkazmi v správnom konaní

a tieto považoval za dostačujúce pre objektivizáciu skutkového stavu veci, z ktorého

pri svojom rozhodovaní vychádzal, nepochybil, keď žalobcom navrhované dôkazy nevykonal.

Na základe uvedeného považoval odvolací súd námietky žalobcu za nedôvodné

a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1

OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca

v odvolacom konaní nebol neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. júna 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková