4Sžo/59/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Ul. A. Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov 1.č.: SVS-OP1-2013/012635/TMB zo dňa 3. mája 2013, 2.č.: SVS-OP2-2013/009767/TIG zo dňa 3. mája 2013 a 3.č.: SVS-OVS1-2013/014506/TJM zo dňa 20. júna 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/167/2013-75 zo dňa 1. marca 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/167/2013-75 zo dňa 1. marca 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom č. k. 5S/167/2013-75 zo dňa 01.03.2016 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov 1.č.: SVS-OP1- 2013/012635/TMB zo dňa 03.05.2013, 2.č.: SVS-OP2-2013/009767/TIG zo dňa 03.05.2013 a 3.č.: SVS-OVS1-2013/014506/TJM zo dňa 20.06.2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že priestupkové konanie je špecifickým druhom správneho konania, v ktorom správne orgány rozhodujú o vine a sankcií za priestupok, ktorú ustanovujú normy priestupkového práva. Vzhľadom na to, že v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") možno rovnako ako trestanie za trestné činy i trestanie za priestupky podradiť pod pojem rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia „od rozhodovania po obvinenia vrátane" uvedený v čl. 6 ods. 1 tohto dohovoru, viaceré zásady správneho trestania sa opierajú priamo o uvedený dohovor (bez toho, aby sa vyžadovalo ešte ich normatívne vyjadrovanie v zákone členského štátu Rady Európy).

1.2 Poukázal na zásadu legality znamenajúcu povinnosť správneho orgánu konať o každom priestupku o ktorom sa dozvie, ak zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak, a to len v súlade so zákonom a na základe zákona. Osobitný vplyv na priestupkové konanie má tiež zásada prezumpcie neviny, z ktorej vyplýva ďalšia zásada „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku" (in dubio pro reo) a ďalej zásada, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie štát, pričom na postih sa vyžaduje dokázanie viny obvineného z priestupku v priestupkovom konaní. Inak povedané, na obvineného z priestupku sa hľadí ako na nevinného, kým sa právoplatným rozhodnutím o priestupku nevysloví jeho vina. Zároveň v priestupkovom konaní platí zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá znamená, že nikto nesmie byť stíhaný za priestupok inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon; sankcie (tresty), či ochranné opatrenia, možno uložiť len v konaní upravenom v zákone.

1.3 Krajský súd poukázal, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu má plniť niekoľko funkcií, predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keď napokon riadne a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť, ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

1.4 Krajský súd v Bratislave uviedol, že v daných prípadoch po preskúmaní napadnutých rozhodnutí musel vytknúť odvolaciemu orgánu predovšetkým absenciu pre vec, a ku všetkým trom rozhodnutiam, zásadných skutočností. Bolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov, najmä správneho orgánu prvého stupňa definovať základné náležitosti priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), najmä všeobecne (1. objekt, 2. objektívna stránka, 3. subjekt, 4. subjektívna stránka) a následne po predchádzajúcom zhodnotení, prečo nemožno osobu verejného činiteľa ako aktívneho starostu obce, ale aj bývalého starostu obce považovať za objekt priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Bolo potrebné subsumovať pod príslušnú právnu normu a prípadne podporiť odkazom na rozhodnutia súdov uvedené konštatovanie. V odôvodnení nielenže toto v komplexnosti a vo vzťahu ku každému priestupku chýba, ale predovšetkým chýba údaj o tom, do akého termínu bol žalobca aktívne verejným činiteľom v postavení starostu obce Babín a prečo treba žalobcu i po zániku jeho funkcie verejného činiteľa považovať za osobu vylúčenú z objektu takéhoto priestupku aj s právnym odôvodnením a citáciou príslušnej právnej normy, pod ktorú uvedené správny orgán subsumoval. Podľa názoru krajského súdu toto v napadnutých rozhodnutiach chýba, odôvodnenia sú všeobecné, nepresné a nepresvedčivé a to najmä vo vzťahu k podrobnejšiemu zdôvodneniu prečo bolo potrebné konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastaviť. Krajský súd uviedol, že bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa jeho právnym názorom opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodniť v zmysle tak všeobecných námietok vo vzťahu ku všetkým trom rozhodnutiam a tiež vo vzťahu k osobitnostiam každého jednotlivého rozhodnutia a popísaného konania E..

2.

2.1 Žalovaný proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie v ktorom poukázal, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne odôvodnené, resp. prípadnú absenciu dôkladnejšieho odôvodnenia napravil odvolací správny orgán. K tomu následne dodal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/330/2009 tvorí správne konanie na prvom idruhom stupni jeden celok. Odvolací správny orgán náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, čo žalovaný preukázal citáciou priamo z textu rozhodnutia. Okrem toho žalovaný uviedol, že údaj o tom, dokedy bol žalobca starostom bol zrejmý z predmetných rozhodnutí a z týchto dôvodov považuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za arbitrárne a navrhuje ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

2.2 Poukázal, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníctvom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Žalovaný postupoval podľa § 205 ods. 1 O.s.p. - v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Argumentoval, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne odôvodnené a prípadnú absenciu náležitého odôvodnenia napravil odvolací orgán. Okrem toho žalovaný uviedol, že údaj o tom, dokedy bol žalobca starostom bol zrejmý z predmetných rozhodnutí. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/135/2013, 1S/137/2013 zo dňa 06.03.2014, kde na strane 7 odsek 1 krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodňuje „Súd konštatoval, že v konaní o priestupku (rozhodnutie č. SVS-OP1-2013/004690/TVK zo dňa 08.03.2013) bolo preukázané, že všetky slová vyslovené obvineným boli smerované k činnosti žalobcu, ako starostu obce, avšak podľa názoru súdu, ich obsah ani spôsob vyslovenia napriek domnienke žalobcu nevybočuje z pravidiel slušného správania sa a výroky obvineného nie je možné považovať za protiprávne..." a obdobne bolo vo veci rozhodnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/40/2013, 1S/43/2013 zo dňa 22.05.2014, kedy bolo rozhodované vo veciach obdobných, kedy sa jednalo o urážky na cti a žalobca bol vo funkcii verejného činiteľa.

2.3 Žalovaný je názoru, že rozhodnutiami žalovaného č. 1, 2 a 3 nebolo dotknuté právo žalobcu domáhať sa ochrany osobnosti v rámci občiansko-právneho konania.

2.4 Žalovaný uvádza, že hoci sa verejným osobám môže vzdať, že niektoré vyjadrenia zasahujú do ich práva na ochranu osobnosti, vzhľadom na ich dobrovoľné rozhodnutie o vstupe do politiky, musia takéto zásahy strpieť. Európsky súd pre ľudské práva išiel v tejto otázke až tak ďaleko, že uviedol, že ochrana slobody prejavu sa vzťahuje nie len na informácie a myšlienky, ktoré sú vnímané priaznivo, alebo ktoré sa považujú za neškodné alebo za indiferentné, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyvažuje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť" (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Handyside v. Spojené kráľovstvo zo dňa 07.12.1976). 3.

3.1 Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 03.07.2017 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

4.2 Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

4.3 Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

4.4 Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.

4.5 Podľa § 72 písm. a/, d/ zákona o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania obvinený z priestupku, navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

4.6 Podľa čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

4.7 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, vo vzťahu k súdnemu a administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 220 O.s.p. konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa musel zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.8 Čo sa týka priestupku č. 1, najvyšší súd zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že Mgr. H. (žalobca), podal dňa 25.04.2012 na Obvodný úrad Námestovo (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán") návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti podľa § 49 ods. l písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť R. (ďalej aj ako „obvinený") tým, že mal dňa 07.04.2012 okolo 10:00 hod. v obci Babín, pred pohostinstvom Family vysloviť na adresu žalobcu výrok: „On zrušil folklór, chcel zrušiť OŠK /Obecný športový klub/ Babín".

4.9 Obvodný úrad Námestovo ako miestne a vecne príslušný prvostupňový správny orgán, nariadil vo veci niekoľko ústnych pojednávaní, na ktorých zisťoval skutkový stav prejednávanej veci a vykonal dokazovanie. Žalobca na podanom návrhu trval a žiadal, aby bol obvinený postihnutý za vyššie uvedený výrok, nakoľko podľa žalobcu sa uvedený výrok nezakladal na pravde. Žalobca považoval výrok obvineného za akt osobnej pomsty. Uviedol, že dobrovoľný folklórny súbor ani obecný športový klub nie je možné zrušiť, nakoľko tieto útvary nemajú právnu subjektivitu, resp. on ako starosta na to nemá právomoc a rovnako nemôže podať ani návrh na zrušenie obecnému zastupiteľstvu. Žalobca dodal, že pokiaľ obvinený nepredloží rozhodnutie Obecného úradu Babín o zrušení folklóru, podpísané ním, ako starostom, resp. nepredloží ním, ako starostom podpísaný návrh obecnému zastupiteľstvu na zrušenie Obecného športového klubu, považuje žalobca predmetný výrok obvineného za nepravdivý, s cieľom uraziť ho na cti. Na pojednávaní konanom dňa 20.12.2012 sa obvinený vyjadril, že žalobcu nechcel uraziť a že sa necíti byť vinný.

4.10 Obvinený na pojednávaní dňa 20.12.2012 uviedol, že síce je pravdou, že uvedený výrok na adresu žalobcu vyslovil, no nechcel žalobcu uraziť. Ani nevedel, že ho môže týmto výrokom urazil. Výrok obvineného sa podľa jeho vyjadrenia týkal činnosti žalobcu ako starostu. Obvinený dodal, že informáciu, ktorú uviedol vo svojom výroku, a síce, že žalobca chce zrušiť folklór a obecný športový klub, počul od rôznych ľudí v obci Babín. Preto to reportérovi povedal. Neuviedol konkrétne mená osôb od ktorých to počul.

4.11 Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2013 žalobca uviedol, že výpovede svedkov preukazujú, že zo strany obvineného ide o nepravdivý výrok a že ho tento výrok vo významnej miere poškodil v oblasti jeho sociálnych vzťahov, pretože stále je mnoho ľudí presvedčených o tom, že de facto zrušil folklór. Zdrojom klebiet bola podľa žalobcu pani P., ktorá bola neformálnym lídrom folklóru v Babíne, pričom jej motívom bolo pomstiť sa za to, že žalobca znížil prémie jej manželovi v rámci konsolidačných opatrení. Motívom obvineného bola podľa žalobcu skutočnosť, že žalobca prepustil jeho príbuzného pána E.. po tom čo vyhral voľby nad jeho otcom pánom E..

4.12 Obvinený sa na ústne pojednávanie konané dňa 13.02.2013 nedostavil, predvolanie si v odbernej lehote neprevzal. Správny orgán uplatnil fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona správnom konaní a Obvodný úrad Námestovo rozhodol v zmysle § 74 ods. 1 zákona priestupkoch v neprítomnosti obvineného. 4.13 Správny orgán, vykonal dokazovanie formou svedeckých výpovedi. Svedok S. uviedol, že približne od roku 2008 až 2009 bol až do času kedy sa mal prejednávaný skutok stať členom folklórneho súboru v obci Babín. Svedok S. uviedol, že z folklórneho súboru odišiel pre nezhody medzi staršou a mladšou generáciou. Na otázky žalobcu, od ktorých osôb svedok počul, že žalobca chce zrušiť folklór, svedok odpovedal, že o tom najviac rozprávala pani P. a že to počul rozprávať aj medzi inými ľuďmi.

4.14 Ďalším svedkom bol I. ktorý uviedol, že bol oficiálnym vedúcim Obecného športového klubu v obci Babín v období, keď bol starostom obce žalobca. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa viedli nejaké kroky k zrušeniu obecného športového klubu. Skôr bola snaha, aby sa udržal ďalej. Na otázku žalobcu, či chcel žalobca zrušiť folklór alebo sa ho snažil všemožne zachrániť svedok odpovedal, že bol vedúcim obecného športového klubu a tiež bol vedúcim folklórneho súboru, pričom všetky problémy, ktoré vznikli vo folklórnom súbore prebral so žalobcom, ako vtedajším starostom, a vždy mu bola zo žalobcovej strany poskytnutá informácia, ako má problém vyriešiť. Svedok dodal, že zo strany žalobcu bola vždy ochota zachrániť folklórny súbor.

4.15 Prvostupňový správny orgán vo odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 13.02.2013 č. ObÚ-NO- OVVS-2013/00192-19-PD uviedol, že zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálnych a formálnych znakov priestupku, pričom tieto musia byť naplnené súčasne. Materiálny znak predstavuje spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje verejný záujem. Zároveň uviedol, že k formálnym znakom patria znaky skutkovej podstaty priestupku, a síce objekt, subjekt, objektívna stránka a subjektívna stránka. Prvostupňový správny orgán mal za to, že objektom priestupku urážky na cti je občianske spolunažívanie, ako súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Poukázal, že ide o vzťah občana k občanovi. Ďalej zdôraznil, že starosta je považovaný za verejného činiteľa a preto je povinný zniesť vyššiu mieru kritiky, ako „bežný občan". Nakoľko obvinený vyslovil uvedený výrok na adresu žalobcu, v čase kedy bol starostom, prvostupňový správny orgán mal za to, že neboli naplnené všetky skutkové znaky priestupku, v tomto prípade chýbal objekt priestupku. Okrem toho uviedol, že na naplnenie subjektívnej stránky postačí pri tomto priestupku zavinenie z nedbanlivosti, pričom sa vyžaduje, že páchateľ musí vedieť o urážlivosti svojho výroku alebo skutku a že nikto sa nemôže dopustiť urážky na cti pokiaľ sám nevie, že uráža. Prvostupňový správny orgán konanie zastavil.

4.16 Odvolací správny orgán - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. SVS-OVSl-2013/014506/TJM zo dňa 20.06.2013 zamietol odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 13.02.2013 č. ObÚ-NO-OVVS-2013/00192-19-PD.

4.17 Žalobca podal dňa 26.06.2013 voči tomuto rozhodnutiu žalobu o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. SVS-OVSl-2013/014506/TJM zo dňa 20.06.2013, pričom navrhoval predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4.18 Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný rozhodnúť o tejto žalobe uviedol, že žalovaný sa neriadil zásadami správneho trestania a že sa s jeho rozhodnutiami nestotožňuje. Krajský súd správnym orgánom vyčítal hlavne porušenie zásady legality, zásady prezumpcie neviny a na ňu nadväzujúcej zásady v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo), taktiež zásady zákonného stíhania len zo zákonných dôvodov. Ďalej Krajský súd poukazoval na to, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentovala definícia základných znakov priestupku, priradenie ku konkrétnemu priestupku, chýbal údaj o tom, od kedy do kedy bol žalobca starostom, a teda verejným činiteľom. Podľa Krajského súdu bolo odôvodnenie rozhodnutia všeobecné, nepresné a nepresvedčivé.

4.19 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný - Okresný úrad Žilina, ako právny nástupca Minis‐ terstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy v dôsledku reformy štátnej správy na základe zákona č. 180/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov odvolanie v zmysle § 250ja ods. 1 O.s.p. Žalovaný má za to, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne odôvodnené, resp. prípadnú absenciu dôkladnejšieho odôvodnenia napravil odvolací správny orgán. Poukázal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/390/2009 tvorí správne konanie na prvom a druhom stupni jeden celok. Odvolací správny orgán náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, uviedol, že údaj o tom, do kedy bol žalobca starostom bol zrejmý z predmetných rozhodnutí. Rozsudok krajského súdu v Bratislave navrhuje podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4.20 Čo sa týka priestupku č. 2, najvyšší súd zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca, Mgr. H., podal dňa 25.04.2012 na Obvodný úrad Námestovo návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť E. (ďalej len ako „obvinený"). Obvinený sa mal dopustiť urážky na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch tým, že mal dňa 08.04.2012 v čase okolo 11:00 v obci Babín vysloviť pred reportérom na adresu Mgr. H. výrok: „že menšie problémy nastali so zverejňovaním výsledkov referenda na vývesnej tabuli a v miestnom rozhlase, starosta to odmietol, ale napokon sa to za asistencie privolanej policajnej hliadky podarilo, spresnil E.", pričom tento výrok sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. Na základe uvedeného vytýčil správny orgán niekoľko ústnych pojednávaní. Obvinený E. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 07.04.2012 bol predsedom komisie pre miestne referendum v obci Babín, kde bol po skončení referenda v zmysle zákona povinný zverejniť výsledky referenda spôsobom v mieste obvyklým, čím bolo zverejnenie výsledkov na úradnej tabuli v obci Babín, ako aj vyhlásením v miestnom rozhlase. Obvinený preto požiadal pracovníčku obce E., aby otvorila obecný úrad a vývesnú tabuľu. Po otvorení obecného úradu zistila, že sa tam nenachádzajú kľúče ani od informačnej tabule, ani od miestnosti kde sa mal nachádzať rozhlas. Na základe tejto skutočnosti mali byť upovedomení poslanci obecného zastupiteľstva ako aj polícia, ktorí následne prišli. Podľa výpovede obvineného mal Mgr. H. čakať v zasadačke, kde ho mal obvinený vyzvať, aby mu umožnil prístup k vyhláseniu výsledkov miestneho referenda. H. mu prístup k vyhláseniu výsledkov referenda neumožnil, preto sa následne obrátil na poslancov obecného zastupiteľstva a zástupkyňu starostu. V tom čase už bola na mieste aj polícia. Pri tom, ako odmietol Mgr. H. odovzdať kľúče, sa mal nachádzať D., ktorého si mal neskôr Mgr. H. zavolať a kľúče mu odovzdať. Kľúče vydal cez osobu p. H., pretože sa obával emočnej reakcie p. E. a hlavne rozbúreného davu pred obecným úradom. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že predmetným výrokom uvedeným pred reportérom p. U. nechcel nikoho uraziť, ani nevedel, že by predmetným výrokom niekoho uraziť mohol. Taktiež sa vyjadril k výrazu „asistencia" ktorý sa vo výroku nachádzal, ktorou malo byť myslené, že sa pri danom konflikte polícia nachádzala, netvrdil, že by niekoho vyzývali alebo nútili k zverejneniu výsledkov alebo odovzdaniu kľúčov. Podľa názoru obvineného sa týmto výrokom nemohol dopustiť priestupku, pričom uvedeným výrokom len konštatoval skutočnosti, ktoré nastali dňa 07.04.2012, kedy bol ešte žalobca starostom obce Babín a to verejným činiteľom.

4.21 Žalobca, Mgr. H., vo svojej výpovedi dňa 06.06.2012 uviedol, že trvá na svojom návrhu, ktorý bol dňa 25.04.2012 doručený na Obvodný úrad Námestovo. Podľa žalobcu sa výrok nezakladá na pravde a uráža ho z toho dôvodu, že ide o uvedenie nepravdivej informácie verejným spôsobom, ktorý ho poškodzuje na cti ako fyzickú osobu. K predmetnému dňu ďalej uviedol, že práve on bol ten, čo vo večerných hodinách privolal policajnú hliadku z dôvodu, že videl poškodzovanie obecnej bráničky opitými ľuďmi, ako aj bál sa o svoju bezpečnosť, ako aj bezpečnosť ľudí, ktorí sa spolu s ním nachádzali na Obecnom úrade v obci Babín. Vo výpovedi žalobca uviedol, že E. vošiel do zasadacej miestnosti obecného úradu spolu s políciou, pričom ho žiadal, aby vyvesil podľa zákona výsledky referenda. Žalobca mu na to uviedol, že samozrejme bude rešpektovať zákon a že mu dá kľúče od vývesnej tabule, ale že až na druhý deň nakoľko už bolo po 22.00 hod. Uviedol, že nie je pravda, že odmietol zverejniť výsledky referenda. Taktiež tvrdí, že na vývesnej tabuli výsledky zverejnil dobrovoľne a v rozhlase to nebolo možné, nakoľko by porušil nočný kľud. Výrok, ktorý je predmetom správneho konania, je podľa žalobcu nepravdivý a bol zverejnený v Tlačovej agentúre SR a všetky novinárske centrály to preberali apísali v médiách. Dodnes ho to má vykresľovať ako fyzickú osobu, ktorá nerešpektuje zákon a sťažuje jeho pozíciu do budúcna pre jeho budúce zamestnanie. E. ho uvedeným výrokom chcel osočovať a urážať a konal s tým úmyslom, pretože je synom bývalého starostu obce Babín. Svoju výpoveď zo dňa 16.08.2012 doplnil tým, že na svojom návrhu voči E. naďalej trvá, nakoľko ako fyzická osoba dodnes pociťuje nepriaznivé následky tohto výroku, napríklad od svojich známych na facebooku, ktorí čítali túto tlačovú správu a pýtajú sa ho, či je pravda, že odmietal zverejniť výsledky referenda. Brat ktorý býva v rovnakej obci kvôli týmto tvrdeniam s ním nekomunikuje, pričom boli poškodené aj jeho rodinné vzťahy a v dôsledku konania E. občania obce slovne napádajú jeho matku. Taktiež tvrdí, že rozhodne neporušil infozákon, lebo keby išlo o trestný čin marenia referenda, polícia ktorá bola v tom čase na mieste by zasiahla a tak sa nestalo.

4.22 V prípade boli vypočutí aj traja svedkovia. Prvým bol svedok D., ktorý bol dňa 07.04.2012 podpredsedom referendovej komisie v obci Babín. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že sa v čase, keď obvinený žiadal žalobcu zverejniť výsledky referenda nachádzal obďaleč, no počul ako Mgr. H. uvádzal E. že v rozhlase výsledky nie je možné vyhlásiť, lebo je pokazený a tiež počul, ako E. žiadal Mgr. H. o kľúče od vývesnej tabule, kde najskôr tieto kľúče nechcel dať, ale potom, asi po 20 minútach, ako ho stretol vo dverách, povedal mu, aby šiel s ním, dobrovoľne mu dal kľúče od vývesnej tabule. On túto tabuľu odomkol a následne sa zverejnili výsledky referenda.

4.23 Svedok M. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 07.04.2012 vo večerných hodinách mal spolu s S. službu ako príslušník polície. Bol vyslaný do obce Babín, kde sa konalo miestne referendum, pričom do obce Babín bol vyslaný z dôvodu dodržiavania verejného poriadku. Pamätal si, že niekto žiadal (nepamätá si kde to bolo) od Mgr. H. A.a o poskytnutie kľúčov od vývesnej tabule v obci Babín na zverejnenie výsledkov referenda, či žiadal aj o kľúče od rozhlasu si nepamätal. Vo výpovedi taktiež uviedol, že žalobca najskôr kľúče od vývesnej tabule poskytnúť nechcel a že ich poskytol až po 20-30 minútach, ako mu osoby, ktoré tieto kľúče žiadali povedali, že na neho podajú trestné oznámenie. Počas toho ako Mgr. H. žiadali o poskytnutie kľúčov, dochádzalo medzi zúčastnenými osobami k hádkam a vykrikovaniu. Podľa subjektívneho názoru M. dav vykrikoval na Mgr. H. z dôvodu, že im nechcel poskytnúť kľúče na zverejnenie výsledkov referenda. Zo strany Mgr. H. žiadne vykrikovanie nezazna‐ menal.

4.24 Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 07.04.2012 vo večerných hodinách bol vyslaný do obce Babín ako príslušník policajnej hliadky na dodržiavanie verejného poriadku. Nachádzal sa pri dverách Obecného úradu keď E. žiadal od Mgr. H. kľúče od vývesnej tabule. Mgr. H. najskôr uvádzal, že nie je povinný tieto výsledky referenda zverejniť hneď, že to zverejní v stanovenom čase, ale asi po pol hodine, ako sa vzájomne doťahovali, Mgr. H. poskytol E. kľúče od vývesnej tabule, kde boli následne zverejnené výsledky referenda. Taktiež sa mu zdalo, že žiadal aj kľúče od miestneho rozhlasu, no či boli poskytnuté vedomosť nemal. Po zverejnení výsledkov referenda sa mal dav ľudí rozísť a hliadka odišla. Taktiež vypovedal, že Mgr. H. nedal a ani nebol ochotný kľúče E. odovzdať v zasadačke obecného zastupiteľstva, odovzdal ich až pred Obecným úradom v obci Babín, potom ako ich upovedomili, že majú právo podať trestné oznámenie.

4.25 Z vykonaných dôkazov mal správny orgán za to, že skutok z ktorého bol E. obvinený na základe návrhu Mgr. H. na prejednanie priestupku a to, že dňa 08.04.2012 okolo 11:00 hod. v obci Babín mal vysloviť pred reportérom TASR na adresu Mgr. H. výrok: „že menšie problémy nastali so zverejňovaním výsledkov referenda na vývesnej tabuli a v miestnom rozhlase, starosta to odmietol, ale napokon sa to za asistencie privolanej policajnej hliadky podarilo, spresnil E.", pričom tento výrok sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, nie je priestupkom. Podľa správneho orgánu tento výrok nie je priestupkom a to aj napriek tomu, že z vykonávaného dokazovania je preukázané, že predmetný výrok E. vyslovil, no Mgr. H. trval na svojom návrhu, že uvedený výrok ho poškodzuje na cti ako fyzickú osobu, nakoľko mandát starostu mu zanikol 07.04.2012 a dňa 08.04.2012 už nebol verejným činiteľom. Z výpovedí vyplýva, že policajná hliadka síce do poskytnutia kľúčov nezasahovala, no nachádzala sa v tom čase pri danom incidente. Ďalej správny orgán konštatoval, že daný výrok E. nemohol uraziť na cti, aj keď bol vyslovený dňa 08.04.2012, pretože sa ešte vzťahoval na výkon funkcie Mgr. H. ako starostu.Neboli teda naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. a/ zákona o priestupkoch. Objektom tohto priestupku je ochrana občianskeho spolunažívania medzi občanmi a preto správny orgán mal za to, že hore uvedený výrok E. sa nedá považovať za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. a/. zákona o priestupkoch. V danej veci totiž chýba objekt priestupku, preto nemôže ísť o priestupok. Prvostupňový správny orgán konanie o priestupku zastavil rozhodnutím číslo ObU-NO-OVVS-2013/00193-62-P-K z 12.02.2013, pretože mal za to, že skutok, o ktorom sa konalo, nebol priestupkom. Mgr. H. sa proti rozhodnutiu Obvodného úradu Námestovo číslo ObU-NO-OVVS-2013/00193-62-P-K z 12.02.2013 v zákonnej lehote odvolal. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, ako príslušný odvolací orgán odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Námestovo, nakoľko bolo preukázané, že skutok o ktorom sa jednalo nenapĺňal znaky skutkovej podstaty priestupku.

4.26 Dňa 27.06.2013 prijalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov (ďalej len „Ministerstvo") návrh Mgr. H. na obnovu konania, ktorý Ministerstvo zamietlo, nakoľko nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania, ani nestal iný zákonný dôvod, pre ktorý by bola možná obnova konania.

4.27 Dňa 26.06.2013 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu žalobu o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. SVS-OPl-2013/012635/TMB zo dňa 03.05.2013, pričom navrhoval predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný rozhodnúť o tejto žalobe uviedol, že žalovaný sa neriadil zásadami správneho trestania, konkrétne zásadou legality, zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo), ktorá vyplýva zo zásady prezumpcie neviny a zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov. Krajský súd vyčítal odvolaciemu správnemu orgánu, že v rozhodnutí absentovala definícia základných znakov priestupku, dostatočné odôvodnenie správneho orgánu prečo daný výrok nie je priestupkom, chýbal popis činností verejného činiteľa, rozhodnutia neboli riadne odôvodnené, nebola vyvrátená nepravdivosť výrokov. Podľa krajského súdu bolo odôvodnenie rozhodnutia všeobecné, nepresné a nepresvedčivé. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný - Okresný úrad Žilina, ako právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy v dôsledku reformy štátnej správy na základe zákona č. 180/2013 Z. z. odvolanie, pričom argumentoval, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne odôvodnené, resp. prípadnú absenciu dôkladnejšieho odôvodnenia napravil odvolací správny orgán. K tomu následne dodal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/390/2009 tvorí správne konanie na prvom a druhom stupni jeden celok. Odvolací správny orgán náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, čo žalovaný preukázal citáciou priamo z textu rozhodnutia. Okrem toho žalovaný uviedol, že údaj o tom, do kedy bol žalobca starostom bol zrejmý z predmetných rozhodnutí. Považuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za arbitrárne a navrhuje ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4.28 Čo sa týka priestupku č. 3, najvyšší súd zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca, Mgr. H., podal dňa 08.10.2012 na Obvodný úrad Námestovo návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť E. (ďalej len ako „obvinený") tým, že mal dňa 27.09.2012 okolo 15:00 v obci Babín, na adresu žalobcu pred reportérom novín MY Naša Orava vysloviť nasledujúci výrok: „Nie je mysliteľné, aby starosta podával toľko trestných oznámení na občanov". Týmto výrokom mal obvinený žalobcu uraziť na cti, nakoľko sa podľa slov žalobcu jedná o nepravdivý údaj.

4.29 Obvodný úrad Námestovo, ako miestne príslušný prvostupňový správny orgán, nariadil ústne pojednávanie na deň 13.1l.2012 a následne na deň 10.12.2012, kde vypočul obvineného. Obvinený uviedol, že je pravdou, že sa pred reportérom novín vyjadroval ku kandidatúre na starostu obce Babín, presný dátum si však nepamätal, ale potvrdil, že to bolo telefonicky a mohlo to byť 27.09.2012 vo večerných hodinách. Obvinený sa k výroku priznal, aj keď tvrdil, že nemal na mysli, že ide iba o trestnéoznámenia, ale že žalobca, ako starosta obce podával veľa oznámení na rôzne inštitúcie, na občanov, rôzne podania a podnety. Obvinený sa vyjadril, že svojim výrokom nikoho nechcel uraziť, ani vydať na posmech i keď sa domnieva, že jeho výrok je pravdivý, nakoľko v obci Babín mu neraz občania vraveli, že na nich starosta obce podal oznámenia.

4.30 Obvinený vo svojej výpovedi dňa 05.12.2012 uviedol, že svoju výpoveď zo dňa 09.11.2012 dopĺňa v zmysle, že je ochotný so žalobcom uzatvoriť zmier, no v žiadnom prípade nie je ochotný podpísať čestné vyhlásenie, ktoré by žalobca v konaní predložil, kde by bolo uvedené, že sa k danému skutku priznáva a žalobcovi sa ospravedlňuje, nakoľko podľa jeho slov k žiadnemu priestupku nedošlo. Za priestupok urážky na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch by svoje konanie považoval, ak by klamal, zavádzal a očierňoval žalobcu s úmyslom uškodiť mu, čo sa v tomto prípade podľa jeho slov nestalo. Sám obvinený tvrdil, že predmetným výrokom žalobcu uraziť nemohol, nakoľko nevedel, že by daný výrok mohol niekoho uraziť, či už konkrétne starostu obce alebo niekoho iného.

4.31 Žalobca trval na svojom návrhu, že daným výrokom ho obvinený urazil na cti, nakoľko jeho výrok je nepravdivým údajom a tiež, že dovolil, aby bol jeho výrok uverejnený v regionálnych novinách pod jeho menom. Nepravdivosť výroku mala potvrdiť jeho odpoveď na info žiadosť riaditeľa OO PZ Námestovo, ktorý potvrdil, že za prejednávané obdobie bolo podaných 8 trestných oznámení na 5 fyzických osôb. Vo svojom návrhu argumentoval, že počet ním podaných trestných oznámení nemôže byť v pomere s niekoľkými stovkami trestných oznámení v pôsobnosti OR v Dolnom Kubíne považované za nemysliteľne veľa. Žalobca uviedol, že obec Babín má 1450 obyvateľov, čo znamená že podal trestné oznámenie na 0,3 percenta občanov, čo nemožno považovať za nemysliteľne veľa, nakoľko na východnom Slovensku starostovia podávajú trestné oznámenia v pomere až 7 percent. Žalobca tvrdil, že kvôli uverejnenému výroku v regionálnych novinách s tisíckami čitateľov sa mu sťažila jeho životná situácia, nakoľko v danom regióne sa takáto negatívna reklama jeho osoby rozšírila pomerne rýchlo a podstatne mu sťažila možnosť zamestnať sa. K výpovedi obvineného, v ktorej uvádzal, že si nie je istý či redaktor regionálnych novín naformuloval výrok tak, ako ho on sám povedal, žalobca uviedol svoje vyjadrenie. Keďže v tom istom čase reportér telefonoval aj so žalobcom a upovedomil ho o tom, že telefonický rozhovor nahráva na audiozáznam, žalobca sa domnieval, že reportér si nahrával aj telefonický rozhovor s obvineným. Preto žalobca navrhol správnemu orgánu v rámci doplneného dokazovania vypočuť svedka reportéra regionálneho denníka MY Naša Orava Martina Paveleka, alebo ho požiadať o predloženie audiozáznamu použitého ako podklad pre reportáž. Vo svojej výpovedi žalobca tiež poukazoval na to, že obvinený tendenčne upravuje svojou výpoveďou meritórny výrok, ktorý uverejnil v regionálnych novinách, a to tak, že uviedol, že nejde len o trestné oznámenia starostu obce, ale aj rôzne podania a podnety na občanov. Vzhľadom na blížiace sa voľby v obci o post starostu obce sa žalobca domnieval, že daným nepravdivým výrokom mu chcel obvinený uškodiť a zlepšiť svoje preferenčné čísla, a teda aj svoje šance voči nemu vo voľbách. Správny orgán sa oboznámil so spisovým materiálom, ktorého súčasťou bol článok „V Babíne sú traja kandidáti na starostu" kde bolo uvedené zo strany obvineného: „Mojou prvoradou úlohou bude zlepšenie medziľudských vzťahov v dedine, komunikácia medzi samosprávou a občanmi, starostom a zastupiteľstvom. Nie je mysliteľné, aby starosta podával toľko trestných oznámení na občanov. Zameriam sa aj na analýzu čerpania financií za rok 2011".

4.32 Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení priestupkového konania zo dňa 10.12.2012 č. ObÚ-NO-OVVS-2012/07165-534-P-K proti obvinenému E., zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom sa konalo nebol priestupkom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov priestupku. Materiálny znak a formálne znaky priestupku musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Materiálny znak predstavuje spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje verejný záujem. Formálny znak vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku, ako aj znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Správny orgán uviedol, že je tiež povinný skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nie je oprávnený o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako opriestupku. Správny orgán podotkol, že objektom priestupku urážky na cti je občianske spolunažívanie, ako súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Dodal, že ide o vzťah občana k občanovi. Žalobca v čase vyslovenia napadnutého výroku zastával funkciu starostu obce. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že starosta obce je považovaný za verejného činiteľa, a preto je povinný zniesť vyššiu mieru kritiky, ako „bežný občan". Nakoľko obvinený vyslovil uvedený výrok na adresu žalobcu v čase kedy bol starostom, prvostupňový správny orgán mal za to, že neboli neplanené všetky skutkové znaky priestupku, v tomto prípade chýbal objekt priestupku. Podľa názoru správneho orgánu nie je možné posudzovať, či ide o pravdivý alebo nepravdivý výrok, jedná sa iba o subjektívny názor žalobcu. Správny orgán má za to, že predmetný výrok nie je spôsobilý uraziť inú osobu na cti a nenadobúda intenzitu takého konania, ktorým by porušil alebo ohrozil záujem spoločnosti, a bolo by možné ho považovať za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán konanie zastavil. Navrhované vypočutie svedka E. nevykonal, nakoľko správny orgán mal za to, že predmetné konanie E. nebolo priestupkom. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal.

4.33 Odvolací správny orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správny rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/009767/TIG zo dňa 03.05.2013 zamietol odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10.12.2012 č. ObÚ-NO-OVVS-2012/07165-534-P-K.

4.34 Žalobca podal dňa 26.06.2013 proti tomuto rozhodnutiu žalobu o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. SVS-OP2-1-2013/009767/TIG zo dňa 03.05.2013, pričom navrhoval predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4.35 Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný uviedol, že vo veci konajúci tak prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa neriadili tak zásadami priestupkového konania ani zásadami správneho konania, ktoré vyplývajú z § 3 a § 47 ods. 3 správneho poriadku a že sa s jeho rozhodnutiami nestotožňuje. Krajský súd poukazoval najmä na porušenie zásady legality, zásady prezumpcie neviny a na ňu nadväzujúcej zásady v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo), taktiež zásady zákonného stíhania len zo zákonných dôvodov. Aj v tomto prípade Krajský súd v Bratislave okrem iného vyčítal odvolaciemu správnemu orgánu, že v rozhodnutí absentovala definícia základných znakov priestupku, priradenie ku konkrétnemu priestupku, chýbal údaj o tom, od kedy do kedy bol žalobca starostom, a teda verejným činiteľom. Podľa krajského súdu bolo odôvodnenie rozhodnutia všeobecné, nepresné a nepresvedčivé.

4.36 Proti tomuto rozsudku žalovaný, ako právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy v dôsledku reformy štátnej správy na základe zákona č. 180/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, podal odvolanie podľa § 202 O.s.p. Argumentoval, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne odôvodnené a prípadnú absenciu náležitejšieho odôvodnenia napravil odvolací orgán. K tomu následne dodal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/390/2009 zo dňa 18.02.2012, tvorí správne konanie na prvom a druhom stupni jeden celok. Odvolací správny orgán náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, čo žalovaný preukázal citáciou priamo z textu rozhodnutia. Okrem toho žalovaný uviedol, že údaj o tom, do kedy bol žalobca starostom bol zrejmý z predmetných rozhodnutí. Žalovaný považuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za arbitrárne a navrhuje ho zrušiť podľa § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa, pretože podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5.

5.1 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, vo vzťahu k súdnemu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na § 220 O.s.p. konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa musel zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jehopotvrdenie ani na jeho zrušenie.

5.2 Pri prvom priestupku v súvislosti s tým, či bol v tejto veci náležite zistený skutkový stav najvyšší súd zastáva názor, že prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav dostatočne. Vykonal dokazovanie, obsahom ktorého bolo okrem samotného výsluchu žalobcu a obvineného, aj výsluchy dvoch svedkov, pána H. a S.. Pán H. potvrdil skutočnosť, že v obci Babín sa skutočne medzi jej obyvateľmi hovorilo o tom, že starosta chcel zrušiť folklór, resp. športový klub. Fakt, že obvinený len skonštatoval všeobecne známu informáciu i keď možno nepravdivú, nemusí nutne znamenať, že starostu urazil na cti. Ústava SR v článku 26 ods. 1 a 2 garantuje slobodu prejavu a právo prijímať a rozširovať idey a informácie. Tak ako aj žalovaný niekoľkokrát uviedol, verejne činná osoba sa sama rozhodla vstúpiť do verejného života a s tým sú spojené aj určité faktické následky. Jedným z nich je práve aj verejná kontrola a kritika. Skutočnosť, že žalobca bol v čase, kedy obvinený mal uviesť tento výrok starostom, bola riadne preukázaná a vyplývala už zo samotnej skutočnosti, že výrok obvinený povedal v deň, kedy sa konalo referendum o odvolaní starostu, ktorého okolnosti boli predmetom iného priestupku. S názorom krajského súdu sa v tomto prípade nemožno stotožniť. Žalobca uvádzal, že obvinený povedal predmetný výrok z dôvodu osobnej pomsty. S tým sa rovnako najvyšší súd nemôže stotožniť, pretože obvinený uviedol, a potvrdil to aj svedok pán Papán, že išlo o „klebetu", resp. informáciu, ktorá bola v obci medzi ľuďmi známa. Z toho logicky vyplýva, že túto informáciu si obvinený nevymyslel za účelom pomstiť sa žalobcovi, ale len verejne skonštatoval to, čo sa medzi obyvateľmi obce hovorilo.

5.3 Pokiaľ ide o druhý priestupok, tiež bol skutkový stav náležite zistený. Prvostupňový orgán vykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré boli potrebné na rozhodnutie vo veci. V dokazovaní boli vypočutí žalobca aj obvinený, ako aj ďalší traja svedkovia, pán D. a páni M. G. a S. M.. Všetci traja svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že problém pri odovzdávaní kľúčov od Mgr. H. E. E. skutočne nastal. Taktiež všetci svedkovia potvrdili, že sa pri danom konf1ikte nachádzala polícia, ako bolo uvedené vo výroku E. E.. V predmetnom výroku je totiž uvedené: „že menšie problémy nastali so zverejňovaním výsledkov referenda na vývesnej tabuli a v miestnom rozhlase, starosta to odmietol, ale napokon sa to za asistencie privolanej policajnej hliadky podarilo, spresnil E.". Polícia bola síce na mieste konf1iktu z dôvodu dodržiavania verejného poriadku, no dané nepokoje vznikli podľa výpovedí práve z dôvodu hádky kvôli kľúčom od vývesnej tabule pri zverejňovaní výsledkov referenda. E. mal ako predseda komisie pre miestne referendum záujem zverejniť výsledky referenda na vývesnej tabuli, no kľúče od tejto tabule sa nenachádzali na obvyklom mieste, a to na Obecnom úrade. Rozhodol sa teda aj so skupinou ďalších poslancov ísť po kľúče za Mgr. H., u ktorého sa kľúče od vývesnej tabule nachádzali. Ten ale, ako uviedli všetci svedkovia aj obvinený, kľúče spočiatku odovzdať E. nechcel. Odovzdal ich až po čase D. Žalobca sa odvoláva na slovník slovenského jazyka, na čo poukazuje aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí, v ktorom je podľa žalobcu slovo asistencia vysvetlené ako stáť pri, pomáhať niekomu s niečím. Význam slova asistencia je podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka taktiež prítomnosť, účasť niekoho, niečoho pri istej činnosti. Čo sa týka výrazu „asistencia polície", v tomto prípade je bezpredmetné, že polícia bola na danom mieste z iného dôvodu, lebo do predmetného konfliktu sa zapojila, ako uviedli všetci vypočutí. Z týchto dôvodov najvyšší súd nepovažujeme výrok za nepravdivý.

5.4 Žalobca naďalej trvá na tom, že uvedený výrok E. ho poškodzuje na cti, ako fyzickú osobu nakoľko mandát starostu mu zanikol 07.04.2012 a dňa 08.04.2012 už nebol verejným činiteľom. Ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, aj najvyšší súd zastáva názor, že v tomto prípade nemožno hovoriť o priestupku urážky na cti podľa § 49 ods. l písm. a/ zákona o priestupkoch, lebo objektom tohto priestupku je ochrana občianskeho spolunažívania medzi občanmi. Výrok E. voči Mgr. H. sa totiž netýkal osobného života Mgr. H., ale výkonu funkcie starostu ktorú ešte vykonával v čase incidentu, ktorého sa dotýka predmetný výrok. Podľa § 128 ods. l zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) sa verejným činiteľom rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere. starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnejsamosprávy. V krajský súd v rozsudku namieta absenciu uvedenia činností, ktoré má vykonávať verejný činiteľ. Túto otázku ale považujeme najvyšší súd za bezpredmetnú, nakoľko sa výrok E. nijak nedotýka súkromného života žalobcu, ale celý problém sa nesie v rovine výkonu verejnej moci, pričom bol žalobca, ako verejný činiteľ povinný znášať väčšiu mieru kritiky ako bežný občan. Podľa názoru najvyššieho súdu daný výrok sám o sebe nebol ani vulgárny, ani nevybočoval z morálky alebo pravidiel slušného správania. Išlo iba o konštatovanie alebo únosnú mieru kritiky. Osoby verejne činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromné osoby. Čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac bude tento prejav chránený slobodou prejavu. Skutočnosť, že sa výrok obvineného vzťahoval na obdobie, kedy bol žalobca ešte starostom bola riadne preukázaná, ako aj, že v danom výroku išlo o predmet výkonu verejnej moci.

5.5 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňujeme s názorom Krajského súdu v Bratislave, že v predošlých rozhodnutiach nebolo náležite odôvodené, prečo boli konania zastavené. Má za to, že v každom z rozhodnutí boli dôvody riadne uvedené. Krajský súd taktiež namietal, že neboli dodržané viaceré zásady správneho trestania. Predovšetkým zásadu legality, znamenajúcu povinnosť správneho orgánu konať o každom priestupku o ktorom sa dozvie. Najvyšší súd má za to, že táto zásada porušená nebola, nakoľko priestupky boli riešené, bolo vytýčených niekoľko ústnych pojednávaní a vykonané dokazovanie, ktorým sa náležite zistil skutkový stav veci. Ďalšia zásada, ktorá mala byť porušená, je zásada v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo) a ďalej zásada, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie štát. Taktiež sa najvyšší súd nestotožňujeme s tým, že tieto zásady boli porušené, nakoľko rozhodnutiam predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a z vykonaných dôkazov správny orgán dospel k záverom, ktoré najvyšší súd považuje za pravdivé a dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Nepreukázalo sa, že by obvinený vyslovil predmetný výrok s úmyslom žalobcovi poškodiť, čo vyplýva nielen zo skutočnosti, že išlo iba o konštatovanie situácie, ktorá reálne nastala, podľa výpovedí svedkov a obvineného aj spôsobom, akým bola opísaná v predmetnom výroku, ale aj spôsob akým bol výrok pred reportérom vyslovený. Výrok nevybočoval nijak zo zásad morálky a slušného správania. Taktiež treba prihliadať na to, že skutočne išlo o verejného činiteľa, a teda, že sa výrok týkal zverejňovania referenda, čo má súvis s činnosťou starostu ako verejného činiteľa, ktorým žalobca v tom čase ešte bol, pričom ten by mal znášať vyššiu mieru kritiky ako obyčajný občan.

5.6 Najvyšší súd mal za preukázané, že aj pri treťom priestupku bol náležite zistený skutkový stav, žalovaný náležite vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu aj obvineného. Navrhovaného svedka nevypočul, nakoľko nepovažoval jeho výpoveď za opodstatnenú. Obvinený sa sám priznal, že daný výrok povedal reportérovi regionálnych novín. Uviedol dátum a aj približný čas, kedy sa mal telefonicky kontaktovať s reportérom o svojej kandidatúre na starostu obce. Rázne odmietal, že by sa dopustil priestupku urážky na cti, nakoľko žalobcu uraziť svojim výrokom nechcel a stál si za tým, že jeho výrok je pravdivý. Samotné vyjadrenie obvineného neobsahovalo len tú vetu, na ktorú poukazuje žalobca, predmetný výrok bol vytrhnutý z kontextu. Výrok neudáva presný počet podaných trestných oznámení starostom obce a slovné vyjadrenie „Koľko trestných oznámení" nemožno presne určiť. Žalobca síce poukazoval na percentuálny pomer trestných oznámení podávaných starostami v iných obciach, ale podľa názoru najvyššieho súdu je to len jeho subjektívny názor na vec. Obvinený daným výrokom nijak neurazil, ani neukrivdil žalobcovi, dokonca sám žalobca preukázal, že za prejednávané obdobie podal 8 trestných oznámení na 5 fyzických osôb. Už len vďaka tejto skutočnosti nemožno považovať výrok obvineného za nepravdivý. Obvinený vo svojom výroku neuviedol presný počet podaných trestných oznámení. Je teda jasné, že vyjadrenie „toľko" neurčuje presný (či už malý alebo veľký) počet trestných oznámení. V tomto prípade je ale podstatná skutočnosť, že žalobca podal viac trestných oznámení, čo nevylučuje, ale naopak potvrdzuje pravdivosť výroku obvineného. Výrok obvineného by bol nepravdivý v tom prípade, ak by určil presný počet podaných trestných oznámení a toto číslo by sa nezhodovalo so skutočnosťou (napr. bolo by niekoľkonásobne vyššie, ale presne určené), alebo by starosta obce počas výkonu svojej funkcie žiadne trestné oznámenie nepodal. Samotný výrok bol súčasťou vyjadrenia sa obvineného do tlače v rámci svojej kandidatúry na post starostu obce, ktorého cieľom bolo zaujať občanov. Nebolo dokázané, že by chcel a mohol daným výrokom znevýhodniť protikandidáta.

5.7 Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom Krajského súdu Bratislava, ktorý poukazoval na to, že voveci konajúci tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa neriadili tak zásadami priestupkového konania ani zásadami správneho konania, ktoré vyplývajú z § 3 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Krajský súd poukazoval najmä na porušenie zásady legality, zásady prezumpcie neviny a na ňu nadväzujúcej zásady v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo), taktiež zásady zákonného stíhania len zo zákonných dôvodov. Najvyšší súd má za to, že ani jedna z týchto zásad porušená nebola. Zásada legality predstavuje povinnosť správneho orgánu konať o každom priestupku o ktorom sa dozvie a v tomto prípade správny orgán bol činný a nemôžeme tvrdiť, že vo veci nekonal. Nariadil ústne pojednávania, vypočul žalobcu aj obvineného, nemožno hovoriť o nečinnosti správneho orgánu a teda o porušení danej zásady. Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege) nám hovorí, že nikto nesmie byť stíhaný za priestupok inak, než zo zákonných dôvodov a to zákonným spôsobom. Nakoľko daný skutok nie je priestupkom, nemohol byť obvinený stíhaný za priestupok, ktorý sa nestal. Rovnako aj pri zásade prezumpcie neviny, kde sa na obvineného má pozerať ako nevinného až dovtedy, kým sa právoplatným rozhodnutím nevysloví jeho vina na to príslušným správnym orgánom. Zásada v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo) znamená, že ak správny orgán nevie obvinenému dokázať jeho vinu, ale má o jeho vine pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, pričom ak pri niektorej z nich existujú pochybnosti o jej existencii, uplatní sa zásada in dubio pro reo. Všetky znaky skutkovej podstaty priestupku naplnené neboli, a teda nemohlo dôjsť ku sankcionovaniu priestupku. Procesné pochybenia, na ktoré poukazoval Krajský súd Bratislava, najvyšší súd považuje za neopodstatnené.

5.8 Pri všetkých troch priestupkoch Krajský súd v Bratislave vyčítal žalovanému, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď explicitne neuviedol všetky znaky priestupku vo všeobecnosti a následne neanalyzoval, či je alebo nie je každý znak splnený. Najvyšší súd má za to, že argumentácia žalovaného voči rozhodnutiu krajského súdu je dostatočná. Žalovaný definoval všetky skutkové znaky priestupkov, čo preukazuje citácia žalovaného v odvolaní. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný zistil, že pri všetkých troch priestupkoch absentuje objekt priestupku. Zdôvodnili to tým, že vzťah občana a verejného činiteľa nie je vzťahom medzi dvoma občanmi tak, ako to poníma zákon o priestupkoch. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (trestný zákon) sa verejným činiteľom rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy. Verejný činiteľ (starosta) je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky zo strany verejnosti. Tým, že chýba jeden z týchto znakov, nejedná sa o priestupok. Najvyšší súd má za to, že nakoľko je starosta verejným činiteľom, ktorý sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do politiky, prevzal tým na seba aj určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je práve aj to, že verejný činiteľ musí zniesť vyššiu intenzitu kritiky zo strany verejnosti, ako bežný občan. Verejný činiteľ sa môže svojich práv na ochranu osobnosti domáhať v občianskom súdnom konaní. Nie je možné postihnúť deliktuálne spôsobilú fyzickú osobu za to, že slovne atakuje verejného činiteľa, a to mimo ústneho pojednávania, či iného procesného konania, umožňujúceho uloženie poriadkového opatrenia. Verejní činitelia z titulu svojej funkcie sú nevyhnutne vystavení oprávnenej či neoprávnenej kritike alebo invektívam. Preto možno akceptovať názor, že intenzita zásahu do osobnostných práv verejného činiteľa by mala byť v jeho prípade vyššia, ako je to u iných fyzických osôb, na to, aby bolo možné poskytnúť ochranu pred takýmto zásahom v zmysle ustanovení § II a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka. 5.9 Aj keď odvolací správny orgán podľa názoru Krajského súdu definoval skutkové znaky priestupku stroho, je preukázané, že dostatočne preukázal, že neexistuje objekt priestupku, čo si aj riadne odôvodnil, ako prvostupňový, tak aj odvolací správny orgán.

5.10 Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 49 ods. l písm. a/ priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

5.11 Subjektom prvého priestupku bol obvinený R., ktorého správny orgán označil za subjekt priestupku, pričom uviedol, že spĺňa podmienku veku aj príčetnosti. Uvedené vyjadrenie nevyvoláva podľa názoru najvyššieho súdu žiaden rozpor. Odvolací správny orgán však uviedol, že subjektívna stránka splnená nebola, nakoľko obvinený nevedel, že svojím konaním urazí žalobcu.

5.12 Subjektom druhého priestupku mal byť obvinený E., ktorý spĺňa podmienku veku aj príčetnosti, teda tento znak skutkovej podstaty priestupku je naplnený. Čo sa týka subjektívnej stránky, tá splnená nebola, nakoľko obvinený nevedel, že svojím konaním urazí žalobcu a ani ho uraziť nechcel.

5.13 Subjektom tretieho priestupku bol obvinený E., ktorý bol tiež správnym orgánom označený za subjekt priestupku, pričom uviedol, že tiež spĺňa podmienku veku aj príčetnosti. Odvolací správny orgán však uviedol, že subjektívna stránka splnená nebola, nakoľko obvinený nevedel, že svojím konaním môže uraziť žalobcu. V rámci kandidatúry do obecných volieb vyslovil pár viet do regionálnych novín za účelom získania si sympatií potencionálnych voličov v nasledujúcich voľbách. Hoci si toho nebol vedomý, daným výrokom mohol spáchať priestupok aj z nedbanlivosti.

5.14 Pri subjektívnej stránke priestupku sa skúma zavinenie, pričom na spáchanie priestupku postačuje i zavinenie z nedbanlivosti. Dané priestupky je možné spáchať aj z nedbanlivosti. Nedbanlivosť sa delí na vedomú a nevedomú. Podľa § 4 ods. l písm. b/ zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. O úmysel nepôjde nakoľko obvinený nechcel žalobcu uraziť. Do úvahy teda prichádza nedbanlivosť. Obvinený nevedel, že sa svojím konaním môže dopustiť spáchania priestupku, avšak vzhľadom na okolnosti to mal a mohol vedieť. Ako to bolo pri prvom a treťom priestupku, kde obvinení predmetný výrok uviedli pred novinármi, čím objektívne mohli vedieť, že sa táto správa rozšíri a mohla by porušiť záujem chránený zákonom, v tomto prípade česť žalobcu. Tento znak by mohol byť považovať za splnený.

5.15 Pokiaľ ide o objektívnu stránku, tá sa skladá z konania páchateľa, škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a škodlivým následkom (kauzálny nexus).

5.16 Pri prvom priestupku žalobca uviedol, že ho výrok vo významnej miere poškodil v oblasti jeho sociálnych vzťahov, pretože stále je mnoho ľudí presvedčených o tom, že de facto zrušil folklór. V uvedenom prípade najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že absentuje škodlivý následok, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu uvedený výrok skutočne spôsobil ním uvádzané následky. Išlo len o tvrdenie žalobcu. Okrem toho, nestačí len hypotetická možnosť, že škodlivý následok v budúcnosti nastane, či subjektívny pocit poškodeného, takýto následok musí reálne nastať a musí byť riadne preukázaný. Kauzálny nexus tým pádom rovnako absentuje, nakoľko tiež nie je preukázané, že práve výrok obvineného by mohol spôsobiť vyššie popísané následky. Objektívnu stránku teda môže považovať rovnako za nesplnenú.

5.17 Pri druhom priestupku žalobca uviedol, že ho výrok poškodil v oblasti jeho rodinných sociálnych vzťahov, ako mu aj spôsobil komplikácie pri budúcom hľadaní práce. V uvedenom prípade najvyšší súd poukazuje, že taktiež absentuje škodlivý následok, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu uvedený výrok skutočne spôsobil ním uvádzané následky. Išlo len o tvrdenie žalobcu. Taktiež ako pri prvom priestupku, nemôžeme škodlivý následok zakladať na tom, že možno v budúcnosti nastane. Taktiež musíme brať do úvahy, že sa výrok nepreukázal ako nepravdivý, a preto ho považujeme za konštatovanie skutočnej situácie, ktorá nastala, nie za urážku alebo pokus o urážku. Objektívnu stránku teda najvyšší súd považuje za nesplnenú.

5.18 Pri treťom priestupku žalobca uviedol, že ho výrok vo významnej miere poškodil vďaka negatívnemu článku o ňom a má problém nájsť si prácu vo svojom regióne. Najvyšší súd v tomto prípade sa domnieva, že taktiež absentuje škodlivý následok, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu uvedený výrok skutočne spôsobil ním uvádzané následky. Išlo opäť len o tvrdenie žalobcu. Problémy shľadaním si práce môže mať z úplne iného dôvodu (napr. vysoká nezamestnanosť v regióne). Žalobca nepreukázal, že jeho nepriaznivá situácia pri hľadaní zamestnania vyplýva práve z tvrdenej skutočnosti. Absentuje kauzálny nexus a objektívnu stránku aj v tomto prípade možno považovať za nesplnenú.

5.19 Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/32/2014 uviedol: „Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku pochybnosť: uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

5.20 Podľa názoru najvyššieho súdu neboli ani pri jednom z vyššie opísaných skutkov naplnené všetky skutkové znaky priestupku, nemožno o priestupku hovoriť a je nutné konštatovať, že skutok sa nestal. Navyše, ak by pri analýze ktoréhokoľvek znaku nastala pochybnosť' o jeho existencii, bolo by vhodné uplatniť zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného.

5.21 Pri otázke, či prišlo k takým procesným pochybnostiam, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia a jeho vrátenie na ďalšie konanie najvyšší súd vyjadruje rovnaké stanovisko pre všetky tri priestupky. Prvostupňový správny orgán síce mohol uviesť a analyzovať' všetky znaky skutkovej podstaty, no odvolací súd považuje za logické, že po zistení, že absentuje objekt priestupku, nepo‐ kračoval v analýze ďalších znakov, nakoľko by aj tak dospel k záveru, že neboli splnené všetky štyri znaky kumulatívne. Odvolací správny orgán definíciu ostatných znakov napravil vo svojom rozhodnutí, pričom vhodne argumentoval tým, že v zmysle ustálenej judikatúry tvorí prvostupňové aj druhostupňové konanie jeden celok. Skutočnosť, že správny orgán neuviedol ostatné znaky skutkovej podstaty, resp. ich uviedol až odvolací orgán, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za tak závažné procesné pochybenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenia boli dostatočné a je z nich zrejmé, ako a prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Nedošlo teda k takým procesným pochybeniam, ktoré by mohli mať za následok zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie v súvislosti s § 250j ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby každý, kto ho dostane k dispozícii, si mohol utvoriť z jeho odôvodnenia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. V napadnutých správnych rozhodnutiach je dostatočne opísaný skutkový stav, dokazovanie a rovnako je aj dostatočne odôvodnené rozhodnutie a tiež je z neho zrejmé, prečo správne orgány rozhodli takýmto spôsobom.

5.22 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, odlišnému od záveru krajského súdu. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.

5.23 O náhrade trov celého súdneho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.

5.24 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j. pred 01.07.2016, dokončilo sa podľa ustanovení O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.