ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova č. 20 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, za účasti: LESY Slovenskej republiky, š.p.; odštepný závod Beňuš, Beňuš 455, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 03/2013/1742-Pe zo dňa 16. mája 2013, konajúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/261/2013- 71 zo dňa 9. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/261/2013-71 zo dňa 9. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03/2013/1742-Pe zo dňa 16. mája 2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. OPaK A 2013/00568 Kň, ev.č.: 1/r14/2013 Ing. Kň zo dňa 05.03.2013.
Týmto prvostupňovým rozhodnutím správny orgán Obvodný úrad životného prostredia Brezno podľa §14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ( ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z. ) žiadateľovi LESY SR, š.p. - OZ Beňuš vydal súhlas na pozemnú bodovú aplikáciu prípravkuVaztak-u 10 EC proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v LUC Závadka nad Hronom, v kat. úz. E. I. K., v území s III. stupňom ochrany prírody (NP Muránska planina), v 12-tich JPRL podľa tabuľkovej prílohy rozhodnutia a zároveň nebol vydaný súhlas na pozemnú bodovú aplikáciu prípravku Vaztak 10 EC v území s III. stupňom ochrany, v LUC na území NAPANT-u, ako aj v LUC na území NP Muránska planina, s výnimkou JPRL, v ktorých súhlas bol daný. Zároveň v predmetom rozhodnutí prvostupňový správny orgán v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil podmienky vykonávania činnosti nasledovne: 1. Platnosť súhlasu je obmedzená do 30.09.2013. 2. Aplikácia prípravku Vaztak 10 EC v JPRL na LUC Závadka nad Hronom, v k.ú. E. nad K., je povolená len na uhodené zvyšky po ťažbe, a to len za predpokladu, že ich nebude možné asanovať mechanickým spôsobom (odkôrnením, štiepkovaním alebo spálením) a je podmienená reálnou možnosťou vyletenia hmyzu z drevnej hmoty. 3. Stav reálnej možnosti vyletenia hmyzu z drevnej hmoty, z podmienky č. 2 rozhodnutia, posúdiť komisionálne (okrem žiadateľa, pozvaním minimálne zástupcu S-NP Muránska planina a Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie). O výsledku, či takýto stav nastal, alebo nie, vyhotoviť písomný zápis. 4. Aplikácia prípravku Vaztak 10 EC, v rozsahu podľa podmienky č. 2 rozhodnutia, je podmienená predchádzajúcim kladným stanoviskom NLC Zvolen, Strediska Lesníckej ochranárskej služby, o nutnosti aplikácie chemického postreku a aktuálnosti reálneho ohrozenia predmetných porastov podkôrnym hmyzom. 5. Aplikáciu realizovať za vhodných klimatických podmienok, striktne podľa zásad tejto činnosti stanovenej výrobcom prípravku. Prípravu roztokov pre aplikáciu realizovať v priestoroch dotknutej LS, či OZ, nie v jednotlivých porastoch, ani ich blízkosti. Koncentrácie zvoliť na minimálnej úrovni, ktorá ešte zaručí požadovaný účinok prípravku. 6. Aplikáciu prípravkov realizovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu povrchových a podzemných vôd, t.j. aplikácia je možná vo vzdialenosti minimálne 50m od vodných tokov (aj drobných vodných tokov), ako aj iných vodných biotopov (mokrade,...), ak osobitný predpis neurčuje väčšiu odstupovú vzdialenosť a za podmienky nezasiahnutia do II. stupňa PHO. 7. Súhlas sa nevzťahuje len na jednu aplikáciu prípravku v príslušnom JPRL. 8. Termín a miesto aplikácie oznámiť minimálne tri dni pred jeho plánovaným uskutočnením písomne alebo elektronicky (e-mailom) na Správu NP Muránska planina. 9. Aplikáciu a zabezpečenie výstrahy pre obyvateľstvo vykonať v zmysle doporučení výrobcu a pracovných pokynov pre prácu s chemickými látkami a v spolupráci s obcou Závadka nad Hronom.
V osobitnom výroku rozhodnutia uviedol, že tento súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov a týmto rozhodnutím o súhlase zostávajú ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. nedotknuté.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, je svojou povahou rozhodnutím s obmedzenou časovou platnosťou v zmysle ustanovenia § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. Poukázal, že doba, na ktorú bolo rozhodnutie o vydaní súhlasu vydané, už uplynula. Súd poukázal na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v súlade s § 250i ods. 1 O.s.p. k času jeho vydania. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí využil zákonnú možnosť určiť v rozhodnutí podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.).
Zo žaloby krajskému súdu nevyplynulo, ako by mal byť žalobca ukrátený na svojich právach vykonaním činnosti, ku ktorej bol daný súhlas za predpokladu, že boli dodržané všetky podmienky vykonávania činnosti určené konajúcim orgánom. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o nepreukázaní podmienok na vykonanie aplikácie chemického prostriedku Vaztak 10 EC. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že táto chemická látka je zdraviu škodlivá a nebezpečná pre životné prostredie, táto skutočnosť je všeobecne známou. Avšak jej aplikácia nie je absolútne vylúčená, čo vyplýva aj zo samotnej právnej úpravy, ktorá umožňuje použitie predmetnej chemickej látky za súčasného splnenia určitých podmienok.
Medzi účastníkmi konania nie je spornou skutočnosťou, že k vykonaniu činnosti, ku ktorej bol vydaný súhlas napadnutým rozhodnutím, už došlo. Krajský súd mal za to, že za predpokladu, ak pri aplikácii predmetnej chemickej látky boli splnené v rozhodnutí určené podmienky, nebol žalobca ukrátený na žiadnych svojich právach. To, či podmienky dodržané boli, presahuje rozsah preskúmavanej činnosti súdu. Predmetná otázka by mohla byť posudzovaná príslušným štátnym orgánom v prípadnom konaní na náhradu škody.
K žalobnej námietke, že použitie chemických látok vyžaduje aj udelenie výnimky zo zákazov a v prípade, ak žiadateľ nedoplnil žiadosť rozhodnutím o udelenie výnimky, mal správny orgán konanie zastaviť, krajský súd poznamenal, že žalobná námietka je nekonkrétna. Správne uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia, že udelený súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov a zároveň týmto rozhodnutím o súhlase zostávajú ostatné ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny nedotknuté. Posudzovať splnenie všetkých povolení, zabezpečenie súvisiacich rozhodnutí k vykonaniu aplikácie presahuje rozsah preskúmavanej činnosti súdu.
Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdeniami v žalobe o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, o ich nepreskúmateľnosti, o absencii správnej úvahy pri rozhodovaní, o absencii skutkového záveru, ako aj právneho posúdenia predmetnej veci. Z odôvodnenia rozhodnutí tieto skutočnosti nevyplývajú. Naopak, podľa názoru prvostupňového súdu, žalobné námietky sú nastolené vo všeobecnej rovine.
II.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov celého konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa odníma žalobcovi právo konať pred súdom, keďže nepodrobil vecnému preskúmaniu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a zároveň k námietkam vyjadreným v žalobe týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ich nepreskúmateľnosti, týkajúcim sa absencie správnej úvahy pri rozhodovaní, aj absencie skutkového záveru a právneho posúdenia veci uviedol,,,z odôvodnení rozhodnutí tieto skutočnosti vyplývajú. Naopak podľa názoru súdu žalobné námietky sú nastolené vo všeobecnej rovine“.
Odvolateľ poukázal, že napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo uznesenie, ktorým konanie o žalobe žalobcu zastavil (neskôr zrušené odvolacím súdom). Bez ohľadu na rozdiel vo forme vybavenia žaloby v skoršom rozhodnutí súdu prvého stupňa a v rozsudku napadnutom týmto odvolaním je zrejmé, že súd prvého stupňa sa aj v napadnutom rozsudku pridržiava svojho názoru, že rozhodnutie ktorého časová platnosť bola obmedzená a ktoré bolo už vykonané, neukracuje žalobcu na jeho žiadnych právach.
Z mimoriadne stručného odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva záver, že by súd prvého stupňa vnímal zmysel a podstatu účasti žalobcu v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (ZOPK).
Zmyslom účasti žalobcu v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je svojimi podaniami, návrhmi a využívaním opravných prostriedkov zabezpečiť naplnenie svojho poslania, ktorým je ochrana prírody prostriedkami, ktorému právny poriadok Slovenskej republiky dáva k dispozícii. Takéto postavenie žalobcovi vyplýva aj z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, výklad ktorého poskytol Súdny dvor Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011.
Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom žiadateľ žiadal súhlas na aplikáciu chemických látok v Národnom parku Muránska planina aj v Národnom parku NAPANT, pričom prvostupňový orgán si obstaral stanovisko správy NAPANTU, v ktorej táto poukázala na škodlivosť účinnej látky prípravku Vaztak 10EC a vymenovala niektoré z chránených živočíchov, ktoré môžu byť ohrozené predmetnou činnosťou, najmä prostredníctvom potravinového reťazca.
Správa Národného parku Muránska planina súhlasila s aplikáciou chemickej látky v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) E., nesúhlasila s aplikáciou chemickej látky v k.ú. B. a nesúhlasila s aplikáciou chemickej látky na lesnom územnom celku Červená skala a v lesnom územnom celku Pohorela.
Žalobca poukázal na to, že na základe týchto podkladov rozhodnutia správny orgán prvého stupňa bez uvedenia akýchkoľvek skutkových a právnych záverov rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z podkladov rozhodnutia, ktoré umožňujú urobiť záver o nezákonnosti správnych rozhodnutí oboch stupňov. Žalobca uvádzajúc konkrétne argumenty, ktorými poukazoval na skutočnosti, ktoré musia byť spoľahlivo zistené pre vydaním správneho rozhodnutia, zdôvodňoval svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa s nimi vysporiadal dvoma vetami o tom, že nie sú opodstatnené a že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú tie náležitosti (v časti odôvodnenia), ktorých absenciu žalobca namietal. Žalobca je názoru, že odôvodnenie nespĺňa kritérium odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa ustanovenia §157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej jen „O.s.p.“).
III.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť.
IV.
Pribratý účastník konania LESY Slovenskej republiky (ďalej len „Lesy SR“), štátny podnik, odštepný závod Beňuš, sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu a uviedol, že podklady k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu boli spoľahlivo a vyčerpávajúco zistené pred vydaním rozhodnutia. Rozhodnutie plne rešpektovalo stanovisko správy NAPANTU, ako aj správy NP Muránska planina, ako odborných organizácií štátnej ochrany prírody. Keď žalobca rešpektuje a vyzdvihuje stanovisko jednej správy NP, mal by rešpektovať aj stanovisko druhej správy NP a bezdôvodne nespochybňovať ich odborných pracovníkov, lebo vyhoveli inému účastníkovi konania. Žalobca v odvolaní uvádza, že zmyslom jeho účasti v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, je svojimi podaniami a návrhmi zabezpečiť naplnenie svojho poslania. Poukázal na neúčasť žalobcu na ústnych pojednávaniach v správnych konaniach kde sa prihlásia, nezúčastňujú sa súdnych pojednávaní, nediskutujú s odbornými pracovníkmi NP. Na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ aj „odvolací súd“) odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici.
V.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že prvostupňovým rozhodnutím č. OPaK A 2013/00568 Kň, ev.č.: 1/r14/2013 Ing. Kň zo dňa 05.03.2013, správny orgán, Obvodný úrad životného prostredia Brezno podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny žiadateľovi LESY SR, š.p. - OZ Beňuš vydal súhlas na pozemnú bodovú aplikáciu prípravku Vaztak-u 10 EC proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v LUC Závadka nad Hronom, v kat.úz. E. I. K., v území s III. stupňom ochrany prírody (NP Muránska planina), v 12-tich JPRL podľa tabuľkovej prílohy rozhodnutia a zároveň nebol vydaný súhlas na pozemnú bodovú aplikáciu prípravku Vaztak 10 EC v území s III. stupňom ochrany v LUC na území NAPANT-u, ako aj v LUC na území NPMuránska planina, s výnimkou JPRL, v ktorých súhlas bol daný. Zároveň v predmetom rozhodnutí prvostupňový správny orgán v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil podmienky vykonávania činnosti uvedené v bode I. rozsudku.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán rozhodoval o žiadosti podanej dňa 28.01.2013 žiadateľom Lesy SR, š.p. - OZ Beňuš, ktorá bola podaná z dôvodu ochrany sadeníc proti tvrdoňovi a lykokazovi sadenicovému a z dôvodu ochrany proti podkôrnemu hmyzu, ktorá sa mala vykonávať v termíne máj - september 2013 s tým, že plánovaná činnosť mala byť vykonávaná v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Správny orgán vyhodnotil stanoviská podané v konaní S- NAPANT-om, S-NP Muránska planina, vyjadrenie podané Lesoochranárskym zoskupením VLK (ďalej v texte aj „LOZ VLK“) a konštatoval, že správny orgán si uvedomuje skutočnosť, že prípravok Vaztak 10 EC a jeho účinná látka Cypermethrín majú aj svoje negatívne účinky. Nesúhlasil však s názorom, že neexistuje adekvátny dôvod na jeho nasadenie, ak sám zákon tým, že uvedenú činnosť podmieňuje súhlasom (za splnenia určitých podmienok) a požiadavku na aplikáciu považoval za relevantnú a legitímnu. Jeho použitie by však malo byť len v nevyhnutnom prípade a minimalizované na nevyhnutný možný rozsah.
K stanovisku LOZ VLK, ktorý nesúhlasil s použitím chemickej látky Vaztak 10 EC v chránených územiach a v lesoch voľne dostupných zberačom lesných plodov a turistom uviedol, že lokality plánovanej aplikácie v žiadnom prípade nie sú voľne prístupné zberačom lesných plodov a turistom, nakoľko uvedené činnosti sú v predmetnom záujmovom území v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zakázané. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody v daných lokalitách, kde ide o územie národných parkov, má byť ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, sa správny orgán rozhodol akceptovať odporúčania jednotlivých správ národných parkov ako odborných organizácií ochrany prírody a krajiny, ktoré by mali dôkladne poznať potreby a možnosti území, ktoré majú vo svojej správe. Konštatoval, že práve z dôvodu nepreukázania jednoznačnej nevyhnutnosti aplikácie na území NAPANT-u a negatívneho stanoviska S-NAPANT-u, ako aj plného akceptovania stanoviska S-NP Muránska planina a rešpektovania skutočnosti, že ide o aplikáciu chemického prípravku v území s III. stupňom ochrany, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 03/2013/1742-Pe zo dňa 16.05.2013 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Reagoval na odvolacie námietky, ktoré spočívali hlavne v nesúhlase s vydaním súhlasu na pozemnú bodovú aplikáciu chemického prípravku proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v LUC Závadka nad Hronom, v k.ú. E. I. K., v území s III. stupňom ochrany prírody (NP Muránska planina), tvrdiac, že aplikácia chemickej látky v chránenom území bude mať negatívne dôsledky pre ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín stavovcov. Zohľadnil stanovisko žiadateľa k odvolaniu, v ktorom uviedol, že chemický prípravok je v zozname registrovaných prípravkov. Rovnako zohľadnil aj stanoviská ŠOP SR a Správy NP Muránska planina. Konštatoval, že v súčasnosti je použitie chemického prípravku povolené a predmetný prípravok je registrovaný v Zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov uverejneného vo Vestníku MPaRV SR, pričom je všeobecne známe, že má okrem cieľového účinku aj negatívne účinky. Zvýraznil, že aplikácia chemického prípravku je povolená len na uhodené zvyšky po ťažbe, a to len za predpokladu, že ich nebude možné asanovať mechanickým spôsobom (odkôrnením, štiepkovaním). Bodovou aplikáciou chemickej látky na kopu uhodenej haluziny, pri opatrnom použití, by technicky nemalo dôjsť ku kontaminácii pôdy, pričom podmienky stanovené rozhodnutím umožňujú posúdiť nevyhnutnosť zásahu pred jeho vykonaním, ako aj dodržiavanie predmetných postupov pri aplikácii chemickej látky. Napriek rozdielnemu rozhodnutiu OÚŽP Brezno žalovaný konštatoval, že po preštudovaní odborných stanovísk, nie je iná možnosť ako vykonať pozemnú bodovú aplikáciu chemického prípravku proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v uvedených lokalitách vdôsledku neprístupnosti terénu. Konštatoval, že treba akceptovať, že sa jedná v NP Muránska planina o les hospodársky, v ktorom je potrebné hospodáriť podľa platných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva. Podľa žalovaného v prípade použitia tejto chemickej látky na základe určených podmienok v rozhodnutí nedôjde k spôsobeniu podstatnej zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov, nebude mať negatívny vplyv na ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín cicavcov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstva, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou ku ktorej sa vydáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu c) mapové vymedzenie hranice biotopu d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu biotopu e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR.
Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.
Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí III. stupeň ochrany (§ 14).
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z o lesoch, v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach s V. stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky.
Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkovo konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Senát odvolacieho súdu oboznámiac sa zo skutkovým stavom veci poukazuje, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali. V správnom konaní i rozhodnutiach boli zároveň v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určené podmienky vykonávania činnosti v 9-tich bodoch. Žiadosť bola podaná z dôvodu ochrany sadeníc proti tvrdoňovi a lykokazovi sadenicovému a z dôvodu ochrany prírody proti podkôrnemu hmyzu. Činnosť sa mala vykonávať v termíne máj až september 2013 s tým, že plánovaná činnosť mala byť vykonávaná v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z o lesoch. Správne orgány vyhodnotili stanoviská podané v konaní S-NAPNTOM-om, S-NP Muránska planina, riadne sa vysporiadali s vyjadrením podaným Lesoochranárskym zoskupením VLK. Najvyšší súd konštatuje, že správne orgány zákonným spôsobom vyhodnotili skutočnosť, že prípravok Vaztak 10 EC a jeho účinná látka cypermethrín majú aj svoje negatívne účinky, nesúhlasili však s názorom, že neexistuje adekvátny dôvod na jeho nasadenie, ak sám zákon tým, že uvedenú činnosť podmieňuje súhlasom (za splnenie určitých podmienok) a požiadavku na aplikáciu považoval za relevantnú a legitímnu. Tiež boli zohľadnené stanoviská ŠOP SR a správy NP Muránska planina. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v súčasnosti použitie predmetného chemického prípravku je povolené a predmetný prípravok je registrovaný v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov uverejneného vo Vestníku MPARV SR. Aplikácia chemického prípravku bola povolená len na uhodené zvyšky po ťažbe a to len za predpokladu, že ich nebude možné asanovať mechanickým spôsobom (odkôrnením, štiepkovaním). Bodovou aplikáciou chemickej látky na kopu uhodenej haluziny, pri opatrnom použití, by technicky nemalo dôjsť ku kontaminácii pôdy, pričom podmienky stanovené v preskúmavaných rozhodnutiach umožňujú posúdiť nevyhnutnosť zásahu pred jeho vykonaním, ako aj dodržiavanie predmetných postupov pri aplikácii chemickej látky.
Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí vydaných v predmetnom správnom konaní. Senát odvolacieho súdu uvádza, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzal, ktorým boli žiadosť žiadateľa zo dňa 28.01.2013, komplexne tabuľkové prílohy žiadosti s uvedením LUC, k.ú. a príslušného JPRL. Stanoviskom S-NP Muránska planina č. NPMP/112/13 z 26.02.2013, so stanoviskom S-NP Muránska planina taktiež vzali do úvahy aj vyjadrenia žalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorým boli LESY SR štátny podnik, odštepný závod Beňuš. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že z uvedených vyjadrení a stanovísk odcitoval správny orgán ich odôvodnenie, s ktorými sa aj dostatočným spôsobom vysporiadal. Úvahy a zhrnutie prvostupňového správneho orgánu sa následne nachádzajú na strane 3 posledný odsek a na strane 4 rozhodnutia.
Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z bolo povinnosťousprávnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 - 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen zhodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie ma poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania.
Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa správne orgány vyrovnali s návrhmi a námietkam účastníkov konania. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.
Na námietku žalobcu, že súd prvého stupňa sa aj v napadnutom rozsudku pridržiava svojho právneho názoru, že rozhodnutie ktorého časová platnosť bola obmedzená a ktoré bolo už vykonané, neukracuje žalobcu na žiadnych jeho právach, odvolací súd uvádza, že krajský súd správne v súlade s § 250i ods. 1 O.s.p. preskúmaval zákonnosť napadnutých rozhodnutí k času jeho vydania, avšak prihliadol v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu i na skutočnosť, že ak uplynie časová platnosť výnimky v uloženom rozhodnutí, i v priebehu súdneho konania nie je už možné účinne priznať žalobcovi ukrátenie na jeho právach.
Na ďalšiu námietku žalobcu, že zmyslom účasti žalobcu v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je svojimi podaniami, návrhmi a využívaním opravných prostriedkov zabezpečiť naplnenie svojho poslania, ktorým je ochrana prírody prostriedkami, ktorému právny poriadok SR dáva k dispozícii a takéto postavenie žalobcu vyplýva aj z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, že takéto postavenie žalobcovi odvolací súd neuberá. V odôvodnení rozsudku krajský súd len poukázal na skutočnosť, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že aplikácia chemického prostriedku Vaztak 10 EC v danom prípade bola zdraviu škodlivá a nebezpečná pre životné prostredie. Táto skutočnosť je všeobecne známou. Ale aplikácia látky nie je absolútne vylúčená, a aj právna úprava umožňuje použitie predmetnej chemickej látky, avšak za súčasného splnenia určitých podmienok, ktoré boli v preskúmavaných rozhodnutiach konkrétne stanovené.
Z napadnutých administratívnych rozhodnutí vyplýva, že v konaní boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviska, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy na životné prostredie a okolie.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a sprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré vytvárajú dostatočné východiska pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( §3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.