Najvyšší súd
4Sžo/47/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: nrtm. J. Č., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. J., advokátom z N., proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, o zrušenie rozkazu veliteľa vzdušných síl č. 26 zo dňa 23.2.2004, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/233/2008-52 zo dňa 24. júna 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/233/2008-52 zo dňa 24. júna 2010, p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o návrhu na zrušenie rozkazu veliteľa ozbrojených vzdušných síl č. 26 zo dňa 23.2.2004, ktorým bol žalobca podľa § 21 ods. 1 písm. b) zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov dňom 30.5.2004 odvolaný z funkcie a podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona dňom 31.5.2004 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Dôvodom zastavenia konania bolo nedodržanie lehoty na podanie žaloby, ktoré predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania. Skúmaním podmienok na konanie súd zistil, že personálny rozkaz žalobca prevzal dňa 24.2.2004 a žaloba bola na súd podaná až dňa 11.1.2007.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý personálny rozkaz mal podľa zastavujúceho uznesenia prevziať dňa 24.2.2004, čo sa však nikdy nestalo. Žalobca personálny rozkaz nikdy neprevzal, nikdy mu nebol doručený ani vyhlásený. Uvedeným záverom súd neodôvodnene zamenil právne pojmy prevzatie, doručenie resp. vyhlásenie personálneho rozkazu, z čoho vyplýva, že nesprávne právne posúdil nesprávne zistený skutkový stav veci. V ďalšom namietal nesprávny postup krajského súdu z dôvodu, že vo veci rozhodol bez vypočutia účastníkov konania napriek tomu, že nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a výslovne žiadal, aby ako navrhovateľ mal možnosť sa k veci osobne vyjadriť priamo na súde. V odvolaní tiež navrhol pribrať účastníka konania podľa § 92 ods. 1 OSP a vykonať písmoznalecké dokazovanie.
Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ďalšiu žalobu podanú na Okresný súd Bratislava III dňa 25. mája 2004, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti personálneho rozkazu veliteľa Vzdušných ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 26 z 23. februára 2004. V predmetnej veci konal Krajský súd v Bratislave i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré uvedenú žalobu posúdili ako žalobu o preskúmanie rozhodnutia podľa § 244 a nasl. OSP a konanie vo veci zastavili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c OSP) preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z obsahu spisového materiálu a k nemu pripojených príloh bolo preukázané, že žalobou zo dňa 27.12.2006 žiadal žalobca preskúmať Rozkaz veliteľa vzdušných síl v personálnych veciach č. 26. Túto žalobu podal na Okresný súd Bratislava III dňa 11.1.2007, ktorý súd uznesením č.k. 32S 1/2007-30 zo dňa 23.10.2008 vec postúpil dňa 11.12.2008 vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave. Za žalovaný správny orgán bolo označené Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP dňa 24.6.2010 tak, že konanie zastavil z dôvodu oneskorene podanej žaloby. Žalobca podal proti rozhodnutiu súdu odvolanie.
V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti, použije primerane ustanovenia prvej a tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Preto ak predseda senátu zistí, že nie sú splnené podmienky na konanie vo veci v dôsledku nedodržania zákonom stanovenej lehoty, postupujúc podľa § 250d ods. 3 O.s.p. uznesením konanie zastaví.
Podľa § 48 ods. 7 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení platnom do 31.8.2005, personálny rozkaz musí byť podpísaný s uvedením vojenskej hodnosti, mena, priezviska, funkcie služobného orgánu a musí sa oznámiť alebo doručiť profesionálnemu vojakovi.
Odvolací súd sa stotožnil s posúdením podmienok konania vo veci zrušenia rozkazu veliteľa ozbrojených vzdušných síl. Vychádzajúc zo samotných dôvodov žaloby bolo preukázateľne zistené, že ani žalobca nespochybnil, že s výpisom z personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 23.2.2004 bol oboznámený dňa 26. februára 2004. Poukazuje na to v poslednom odseku časti V. jeho žaloby z 27.12.2006, doručenej súdu dňa 11.1.2007. V spisovej dokumentácii predloženej žalovaným sa nachádza pod čl. 126 „Potvrdenie o oznámení personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi“, v ktorom nrtm. J. Č.potvrdzuje, že v súlade s ustanovením § 48 ods. 7 zák. č. 370/1997 Z.z. mu bol dňa 25.2.2004 oznámený rozkaz č. 26 z 23.2.2004, ktorým sa dňom 31.5.2004 prepúšťa zo služobného pomeru.“
S poukazom na uvedené zistenia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia krajského súdu, pretože po márnom uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorá je lehotou prepadnou, uplynula lehota na vykonanie procesného úkonu – podanie žaloby. Odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
V súvislosti s uvedeným konštatovaním odvolací súd nevzhliadol dôvod na posudzovanie ďalších podmienok na začatie konania v danej veci týkajúcich sa označenia žalovaného správneho orgánu v žalobe zo dňa 27.12.2006 s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe ani žalovaným namietanej litispendencie. Skúmaním podmienok na konanie na odvolacom súde bolo preukázateľne zistené, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehali dve konania o návrhoch žalobcu. Dňa 29.7.2009 bola Krajskému súdu v Bratislave postúpená aj žaloba, ktorou žalobca žiadal súd, aby určil, že personálny rozkaz č. 26 vydaný žalovaným dňa 23.2.2004, je neplatný. Uznesením č.k. 4S 150/2009-136 zo dňa 9.10.2009 krajský súd vzhľadom na obsahové náležitosti návrhu na začatie konania v správnom súdnictve konanie vo veci v súlade s ust. § 104 ods. 1 OSP zastavil. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 8Sžo/503/2009 zo dňa 29.6.2010 napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne a zákonné potvrdil. Vzhľadom na petit uvedenej žaloby nebolo možné konštatovať, že sa jednalo o identický, resp. totožný návrh žalobcu, lebo ako to správne konštatoval aj krajský súd, v danom prípade bola na súd podaná určovacia žaloba a nie žaloba o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa § 244 a nasl. OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 20. októbra 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth