ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: Teodor Šóš, AGROFARM Šóš, s miestom podnikania Veľká nad Ipľom 52, IČO: 37 832 433, právne zastúpený: BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. záznamu: 26244/2013, č. spisu: 3811/2013- 640 zo dňa 23. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 279/2013-88 zo dňa 8. októbra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 279/2013-88 zo dňa 8. októbra 2015 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. záznamu: 26244/2013, č. spisu: 3811/2013-640 zo dňa 23. septembra 2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 933,62 € a náhradu iných trov konania vo výške 140,- €, na účet právneho zástupcu žalobcu, BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., Zvolen, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2525/17207/2011 zo dňa 12.07.2013, ktorým prvostupňový správny orgán schválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu (SAPS) v zmysle § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie č. 488/2010 Z.z.“) v sume 33 450,56 €, vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach (LFA) v zmysle § 57 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie č.499/2008 Z.z.“) v sume 14 016,68 € a doplnkovej platby na plochu (DPP) v zmysle § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 114/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe (ďalej len „nariadenie č. 114/2009 Z.z.“) v sume 0,00 €.
1.2 Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z účelu citovanej právnej úpravy vyplýva, že podpora v poľnohospodárstve je poskytovaná tým poľnohospodárom, ktorí okrem splnenia registrácie aj reálne obhospodarujú pôdu, ktorej výmeru uvádzajú vo svojej žiadosti o podporu. Zmyslom príslušnej právnej úpravy je finančná podpora reálne hospodáriacim poľnohospodárom.
1.3 Podľa názoru krajského súdu, žalobca v konaní pred správnym orgánom žiadnym spôsobom nepreukázal, že na deklarovanej výmere v relevantnom čase poľnohospodársku činnosť vykonával. Kontrolou na mieste zo dňa 06.09.2012 bolo preukázané, že predmetný KD reálne obhospodaruje iný subjekt (Stredná odborná škola v Lučenci). Ustanovenie § 2 ods. 1 nariadenia č. 488/2010 Z.z. stanovuje podmienky pre priznanie jednotkovej platby, pričom pre jej priznanie musia byť súčasne splnené všetky podmienky. V danom prípade bol zistený rozdiel medzi deklarovanou plochou a kontrolami zistenou žalobcom obhospodarovanou výmerou, pričom naddeklarácia bola zistená vo výške 23,95 ha, t.j. 9,1%, stanovená ma kultúrnom diele Halič 3509/1. 1.4 Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaných správnych orgánov a uviedol, správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a správne konštatoval, že žalobca neobhospodaroval v roku 2011 sporný KD, čím nesplnil podmienku pre poskytnutie podpory na plochu v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia č. 488/2010 Z.z. na rok 2011. Nakoľko žalobca neobhospodaroval sporný KD, vznikla mu naddeklarácia a z uvedeného dôvodu mu bola znížená podpora na SAPS a LFA v rozsahu a v zmysle právnych predpisov citovaných v napadnutom rozhodnutí.
1.5 K ostatným námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že tieto sú pre predmet súdneho prieskumu irelevantné a neboli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
1.6 Krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý žiadal konanie vo veci prerušiť z dôvodu podania ústavnej sťažnosti voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/100/2014 zo dňa 09.06.2015. Konanie vedené pod sp.zn. 3Sžo/100/2014 je podľa názoru krajského súdu právoplatne skončené a podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok právoplatného rozsudku NS SR.
2.
2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že konaním došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.
2.2 Žalobca v úvode odvolania dal do pozornosti ustanovenie § 16c zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a uviedol, že týmto ustanovením sa neriadili nie len žalovaný a prvostupňový správy orgán, ale ani krajský súd. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. 2.3 Žalobca taktiež namietal, že krajský súd sa zákonne nevysporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania, keď zo zápisnice zo dňa 08.10.2015 je zrejmé, že krajský súd o tomto návrhu nerozhodol.
2.4 Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádzajú podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov.
2.5 Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením krajského súdu, že v roku 2011 neobhospodaroval sporný KD. Uviedol, že na preukázanie užívania sporného KD predložil okrem jednej kópie príkazu na prácu a výkazu práce taktiež zoznam vlastníkov, od ktorých má prenajaté pozemky, nájomné zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, dohodu o vydaní pozemkov do užívania, fotodokumentáciu o označení hraníc užívanej výmery v roku 2011, tabuľku s výsledkom merania, mapový operát, fotodokumentáciu vytvorenú kontrolnou skupinou počas KNM. Nariadenie č. 488/2010 Z. z. bližšie neustanovuje výklad pojmu obhospodarovanie KD, a teda žalobca mal za to, že predloženými dokladmi o užívaní sporného KD náležite preukázal užívanie a súčasne aj obhospodarovanie sporného KD.
3.
3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré by neboli súčasťou spisu. Krajský súd podľa žalovaného dostatočne preskúmal všetky predložené písomné doklady ako aj tvrdenia účastníkov konania, dostatočne preskúmal a posúdil skutkový stav, všetky relevantné dôkazy, právnu stránku sporu a rozsudok vydal v súlade so všetkými hmotnoprávnymi ako aj procesnými normami.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
4.2 Rozhodnutím č. 500/2525/17207/2011 zo dňa 12.07.2013 Pôdohospodárska platobná agentúra schválila poskytnutie podpory formu jednotnej platby na plochu vo výške 33.450,56 € v zmysle § 2 nariadenia č. 488/2010 Z.z., vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach vo výške 14.016,68 € v zmysle § 57 nariadenia č. 499/2008 Z.z. a formou doplnkovej platby na plochu vo výške 0,00 € v zmysle § 2 nariadenia č. 114/2009 Z.z. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím č. záznamu 26244/2013, č. spisu 3811/2013-640 zo dňa 23.09.2013 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2525/17207/2011 zo dňa 12.07.2013. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
4.3 V odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ako aj v odôvodnení rozsudku krajského súdu sa uvádza, že dňa 16.05.2011 začala na základe Jednotnej žiadosti na rok 2011 zaevidovanej pod číslom 521/KA- MO/16052011/003/SAPS podanej žalobcom na Regionálnom pracovisku platobnej agentúry v Lučenci, správne konanie o poskytnutí podpory na SAPS, LFA a na DPP. Dňa 14.11.2011 na žiadateľom deklarovaných pozemkoch bola vykonaná kontrola na mieste (ďalej aj ako „KNM“), ktorá zistila, že žalobca ako žiadateľ má právo užívať v žiadosti deklarované pozemky. Na základe uvedeného vydala Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj ako „PPA“) rozhodnutie č. 500/2525/5123/2011 zo dňa 01.12.2011.
4.4 Dňa 06.09.2012 bola u žalobcu a u Strednej odbornej školy, Zvolenská cesta 83, Lučenec vykonaná ďalšia KNM z dôvodu zistenia, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podala okrem žiadateľa aj Stredná odborná škola. KNM zistila, že právo užívania je sporné, nakoľko užívanie na diele Halič 3509/1 preukázala okrem žalobcu aj Stredná odborná škola. Vzhľadom k tomu, že prvá KNM sa ukázala ako nepravdivý dôkaz, vznikol dôvod na nariadenie obnovy správneho konania. Z uvedeného dôvodu PPA vydala rozhodnutie č. 500/720/95/2011 zo dňa 18.10.2012, ktorým nariadila obnovu konania. Žalobca podal voči rozhodnutiu o obnove konania odvolanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. záznamu 907/2013 a č. spisu 882/2013-640 zo dňa 14.01.2013 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie PPA o obnove konania.
4.5 Žalobca podal voči rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. záznamu 907/2013 a č. spisu 882/2013-640 zo dňa 14.01.2013 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného aj v spojení s rozhodnutím PPA č. 500/720/95/2011 zo dňa 18.10.2012 rozsudkom č. k. 1S/60/2013-54 zo dňa 11.09.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp.zn. 3Sžo/100/2014 zo dňa 09.06.2015 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že subjektívna lehota troch mesiacov sa vzťahuje iba na účastníka konania a správny orgán pri nariadení obnovy konania je obmedzený iba všeobecnou objektívnou trojročnou lehotou.
4.6 Podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného teda PPA v obnovenom konaní nanovo preskúmala správy z KNM a dokumenty predložené žalobcom, ako aj Strednou odbornou školou (ďalej aj ako „dotknutá osoba“) a zistila, že dotknutá osoba vykonávala reálne obhospodarovanie sporného kultúrneho dielu, na základe čoho došla k záveru, že žalobca nie je oprávnený na poskytnutie podpory na spornom kultúrnom diely. Odvolací orgán, t.j. žalovaný dospel k rovnakému záveru, a teda rozhodnutie PPA č. 500/2525/17207/2011 zo dňa 12.07.2013 potvrdil.
4.7 Preskúmaním napadnutých rozhodnutí najvyšší súd zistil, že podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí boli, okrem iného, aj správy z KNM (prvá KNM bola vykonaná dňa 14.11.2011 a druhá KNM bola vykonaná dňa 06.09.2012). Na tieto správy sa vo svojom rozhodnutí odvoláva ako PPA, tak aj žalovaný. V predloženom administratívnom spise však správa z prvej KNM, uskutočnenej dňa 14.11.2011 nie je obsiahnutá vôbec a správa z druhej KNM, uskutočnenej dňa 06.09.2012, sa v administratívnom spise nachádza iba v obmedzenej časti, konkrétne z celkového poštu strán 31 sa v administratívnom spise nachádzajú iba strany číslo 1, 2, 3, 28 a 30, a aj to iba ich fotokópia. V administratívnom spise taktiež nie je samotná jednotná žiadosť na rok 2011, evidovaná pod číslom 521/KA-MO/16052011/003/SASP, taktiež rozhodnutie o povolení obnovy konania č. 500/720/95/2011 zo dňa 18.10.2012, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného č. záznamu 907/2013, č. spisu 882/2013-640 zo dňa 14.01.2013.
4.8 Vzhľadom k uvedeným chýbajúcim dokumentom, vyššie popísaný skutkový stav odvolací súd zistil iba z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, čo však nie je postačujúce na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia krajského súdu. Keďže v administratívnom spise absentuje Jednotná žiadosť na rok 2011, nevie odvolací súd relevantne posúdiť, na akú plochu žiadal žalobca jednotný príspevok a či mal na tento príspevok aj skutočný nárok.
4.9 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
4.10 Podľa § 250d ods. 1 O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.
4.11 Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
4.12 Súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4.13 Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a PPA sa súd zaoberal i skutočnosťami, či zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore/v súlade sobsahom predloženého administratívneho spisu. V tomto prípade administratívny spis neobsahuje predmetné dôkazy, navyše niektoré jeho časti neboli predložené v origináli, či v overených kópiách, ale len vo fotokópii, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu (Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí [R 66/1998]).
4.14 V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí konania pred PPA, o priebehu dokazovania, o vykonaných kontrolách na mieste, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci.
4.15 Odvolací súd konštatuje, že nie všetky dôkazy, na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach odvolávajú, sú súčasťou administratívneho spisu, a teda odvolací súd nemôže posúdiť, či tieto dôkazy boli získané a použité v súlade so zákonom, resp. nevie za tejto procesnej situácie posúdiť ani ich dôkaznú silu a vplyv na konečné rozhodnutie.
4.16 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).
4.17 S poukazom na uvedené, najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému konanie na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude skompletizovať administratívny spis tak, aby sa v ňom nachádzali všetky písomnosti a dôkazy, na ktoré sa v rozhodnutí odvoláva, nakoľko iba v takomto prípade bude rozhodnutie preskúmateľné.
4.18 Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k návrhu žalobcu na prerušenie konania pred krajským súdom, pretože žalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd o tejto žiadosti nerozhodol. Najvyšší súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 06.10.2013 žiadal o prerušenie konania sp.zn. 1S/279/2013, podľa § 109 ods. 2 O.s.p., a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/100/2014 zo dňa 09.06.2015. Krajský súd o predmetnej žiadosti nerozhodol ani v napadnutom rozsudku, ani samostatným uznesením, čo bezpochyby je procesným pochybením. Odvolací súd však na základe vlastnej činnosti zistil, že o predmetnej ústavnej sťažnosti proti rozsudku sp.zn. 3Sžo/100/2014 zo dňa 09.06.2015 už bolo právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 56/2016-17 zo dňa 28.01.2016. Vzhľadom k uvedenému by teda nebolo logické a ani hospodárne vracať vec krajskému súdu pre uvedené procesné pochybenie.
4.19 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený.
4.20 Úspešnému žalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 09.10.2015, ako aj v podanom odvolaní.
4.21 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2013 vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2013 vo výške 781,- €, režijný paušál 7,81 €, podanie žaloby doručenej súdu dňa 26.11.2013 vo výške 130,16 €podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2013 vo výške 781,- €, režijný paušál 7,81 €, účasť na pojednávaní dňa 08.10.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 09.12.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia za tieto 4 úkony spolu s režijným paušálom predstavujú sumu 572,38 €.
4.22 Trovy konania ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov, konkrétne z náhrady cestovného podľa § 15 písm. a/ vyhlášky za cestu na pojednávanie na trase Zvolen - Bratislava - Zvolen dňa 08.10.2015 vo výške 93,80 € (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,18 €, za 192 km jazdy, pri spotrebe 6,1 l/100 km a cene PHM 1,032 €/l) a z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 vyhlášky, vo výške 111,84 €, za 8 polhodín za cestu Zvolen - Bratislava - Zvolen dňa 08.10.2015 (8x 1/60 výpočtového základu za rok 2015).
4.23 Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov navýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 155,60 €.
4.24 Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- €, spolu vo výške 140,- €.
4.25 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 933,62 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
5.
5.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci bolo odvolacie konanie začaté pred 1. júlom 2016, Najvyšší súd SR preto konanie dokončil podľa ustanovení O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.