Najvyšší súd
4Sžo/4/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej
veci žalobcu: T., a.s., so sídlom K., IČO: X., právne zastúpený L., s.r.o., so sídlom T., adresa
na doručovanie: G., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie
zákonnosti a postupu Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č. 93/2011/KVPS zo
dňa 13.06.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
20S/403/2011-67 z 29. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/403/2011-67 zo dňa 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. g/ zákona
o potravinách vo výške 500 Eur. Krajský súd zistil, že súčasťou správneho spisu je
rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš
č. k. 1201/2010-TM zo dňa 06.10.2010, ktorým tento správny orgán uložil žalobcovi
opatrenie zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom
vhodných technických zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny
vzduchu, a to do termínu 15.11.2010. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie,
na základe ktorého preskúmal toto rozhodnutie druhostupňový správny orgán – Krajská
veterinárna a potravinová správa v Žiline, ktorá rozhodnutím č.k. KVPS-338/2010 zo dňa
09.12.2010 odvolanie účastníka správneho konania zamietla a prvostupňové rozhodnutie
o uložení nápravných opatrení potvrdila. V poučení rozhodnutia je uvedené, že toto
rozhodnutie je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Rozhodnutie je preskúmateľné
súdom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.12.2010. Proti nemu nebola podaná
správna žaloba. Následne bola uskutočnená dodatočná úradná kontrola potravín
č. 15/02/2011-TM dňa 15.02.2011, ktorej účelom bolo overenie splnenia opatrení uložených
vo vyššie uvedených rozhodnutiach. V Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín je
uvedené, že toto opatrenie nebolo splnené v bode 1., ktorým bolo uložené zabezpečiť
hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických
zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu do 15.11.2010.
Na základe uvedeného bolo začaté nové správne konanie pod sp. zn. 161/2011TM, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Liptovský
Mikuláš rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 (prvostupňové správne rozhodnutie) a na odvolanie
účastníka konania – žalobcu rozhodnutie Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Žiline
zo dňa 13.06.2011 (napadnuté rozhodnutie).
Podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. ku dňu 13.06.2011 orgán úradnej
kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi pokutu do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej
kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo
nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín
z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona, potravinového kódexu a osobitných
predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.
Krajský súd v Žiline konštatoval, že žalobné námietky, ktoré boli uvedené v žalobe nie
sú dôvodné. Krajský súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie je zákonné, pričom konštatoval,
že toto rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu nemá vady, ktoré by
spôsobovali jeho nezákonnosť. Prvostupňový správny orgán v správnom konaní zisťoval,
či žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu stanovenú v § 28 ods. 3 písm. g)
z. č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia.
Na naplnenie tejto skutkovej podstaty postačuje, aby žalobca v určenej lehote nevykonal
opatrenia uložené mu orgánom úradnej kontroly potravín. Predpokladom teda je vydanie
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení opatrenia podľa zákona o potravinách.
Súd preto skúmal, či existuje takéto správne rozhodnutie. Bolo preukázané, že rozhodnutie
o uložení opatrenia bolo vydané a súd skúmal, či sa nejedná o ničotný akt a čí nastala jeho
právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobná námietka spočívajúca v namietaní nezákonnosti
rozhodnutia, ktorým bolo opatrenie žalobcovi uložené, je v konaní o uložení pokuty v dôsledku nesplnenia tohto nápravného opatrenia už právne irelevantná. V tomto konaní sa
už nepreukazuje, či uloženie konkrétnych opatrení správnym orgánom bolo zákonné, ale sa
len preskúmava, či skutočne došlo k nesplneniu týchto právoplatne uložených opatrení
zo strany účastníka správneho konania. Keďže bolo nesporne preukázané, že žalobca
opatrenia uložené mu v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č. 1201/2010-TM zo dňa 06.10.2010, ktoré bolo
potvrdené odvolacím orgánom Krajskou veterinárnou a potravinovou správou v Žiline,
v stanovenej lehote nevykonal, (o tejto skutočnosti svedčí záznam o dodatočnej úradnej
kontrole potravín č. 15/02/2011-TM zo dňa 15.2.2011 a táto okolnosť medzi účastníkmi ani
nebola sporná), správne postupoval prvostupňový správny orgán, keď žalobcovi za tento iný
správny delikt uložil pokutu.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ OSP (pre nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu a nesprávne právne
posúdenie veci) a tiež preto, že sa žalobca domnieva, že mu bola postupom odňatá možnosť
konať pred súdom. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal vecne
podanou žalobou a jej odôvodnením z dôvodov formálno-procesných. Žalobca sa
„domnieva“, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, že ide o dve samostatné správne konania a dve samostatné právoplatné
rozhodnutia správnych orgánov a možnosť vecného preskúmania každého tohto rozhodnutia
nesmie byť súdom z procesných dôvodov vylúčená, pretože to spôsobuje nemožnosť konať
pred súdom a zabraňuje žalobcovi v jeho právach garantovaných čl. 46 a nasl. Ústavy SR.
Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia právoplatného rozhodnutia
správneho orgánu o uložení pokuty, ktoré priamo zasahovalo do práv žalobcu a ktorým bola
pokuta uložená pre porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť vhodné technické zariadenie
na predaj nebalených pekárskych výrobkov. Zo žaloby, ako aj celého konania žalobcu, je
jednoznačné, že je presvedčený, že nikdy neporušil žiaden všeobecne záväzný právny akt,
ale ani žiaden individuálny správny akt, pri zabezpečovaní vhodných technických zariadení
na predaj nebalených pekárskych výrobkov.
Nesprávne je preto podľa žalobcu konštatovanie prvostupňového súdu na šiestej
a siedmej strane odôvodnenia rozsudku, kde uvádza, že žalobca preukázateľne nesplnil
povinnosť uloženú mu v právoplatnom vykonateľnom rozhodnutí o uložení nápravného
opatrenia a že táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Naopak, žalobca po celú
dobu tvrdil, že nikdy žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť zabezpečiť vhodné
technické zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, či už v zmysle zákona alebo
rozhodnutia správneho orgánu.
Zdôraznil, že správna žaloba bola podaná na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta za nesplnenie nápravného opatrenia, ktoré znie: „Zabezpečiť
hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických
zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu.“ Nakoľko
zákonný pojem vhodné technické zariadenie nie je žiadnym spôsobom nikde definované, je
absolútne neurčitý a v podstate nič nehovoriaci, je preto žalobca presvedčený, že neporušil
žiadnu povinnosť ani nápravné opatrenie, a realizoval predaj nebalených pekárskych
výrobkov v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súlade s nápravným opatrením a preto nebol dôvod na uloženie pokuty. Opak nebol v konaní vôbec preukázaný.
O tomto mal podľa jeho názoru konať a rozhodnúť prvostupňový súd.
Pre úplnosť uviedol, že žalobca nemal reálny dôvod napadnúť rozhodnutie KVPS
Žilina č. KVPS-338/2010 zo dňa 9.12.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
a potvrdené uloženie nápravného opatrenia, pretože toto nezasahovalo priamo do práv
žalobcu, iba ukladalo povinnosť zabezpečiť vhodné technické zariadenie na predaj
nebalených pekárskych výrobkov, pričom však žalobca mal za to, že takúto povinnosť,
v zmysle zákona, spĺňa.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
III.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
odvolania, ktoré zodpovedá skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu vo vzťahu
k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 OSP zverejnil
v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu,
ktoré zodpovedajú obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného.
Je bez akýchkoľvek pochybností, že právoplatným rozhodnutím vecne príslušného správneho
orgánu bola žalobcovi uložená povinnosť „zabezpečiť hygienický predaj nebalených
pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré budú kryté
a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu.“ Proti uvedenému právoplatnému
rozhodnutiu žalobca nepodal žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Odvolací súd preto
uzatvára, že pokiaľ žalobca sám nevyužil zákonom danú možnosť obrátiť sa na súd v lehote
danej zákonom (do 2 mesiacov od uloženia povinnosti vykonať vyššie uvedené opatrenie) nie
je dôvodné vytýkať prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal jeho výhradami proti obsahu
uvedenej povinnosti v (t.č.) prebiehajúcom konaní. Medze súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania, sú dané skutkovými a právnymi závermi
o tom, či žalobca splnil alebo nesplnil povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím
žalovaného zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov spôsobom stanovených v predmetnom rozhodnutí, a pokiaľ ho nesplnil, či je uvedená skutočnosť
dôvodom pre uloženie sankcie podľa § 28 ods. 3 písm. g/ zákona o potravinách.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona skutkovou podstatou pre uloženie sankcie je aj
nesplnenie uloženého opatrenia. Už zo samotných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že uložené
opatrenie nesplnil. Odvolaciemu súdu neuniklo, že hoci v odvolaní uvádza tvrdenia o tom,
že žiadny všeobecne záväzný ani individuálny správny akt neporušil a že nemal dôvod
žalovať rozhodnutie o uloženom nápravnom opatrení, lebo do jeho práv nebolo zasiahnuté,
lebo „iba ukladalo povinnosť zabezpečiť vhodné technické zariadenie“ a on mal za to, že túto
povinnosť spĺňa, žalobca nikde neuvádza, že obsahom uloženého opatrenia a teda jeho
povinnosťou bolo zabezpečiť, aby technické zariadenie spĺňalo požiadavku, aby išlo
o zariadenie „kryté s možnosťou výmeny vzduchu“. Žalobca sa nezmieňuje a nedokazuje,
že by zabezpečil technické zariadenie s uvedenými vlastnosťami. Nenamietal ani obsah
záznamu z vykonanej následnej kontroly, ktorá zistila nevykonanie uložených nápravných
opatrení.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd plne stotožňuje aj s právnym posúdením veci
krajským súdom, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žalované rozhodnutie (ako
jeden celok pozostávajúci z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie
a odvolacieho orgánu o potvrdení tohto rozhodnutia) je v súlade so zákonom. Skutočnosť,
že žalobca dôvody žaloby zameral na iné skutkové a právne otázky, než na tie, ktorými sa
preskúmavané rozhodnutie zaoberá, je výsledkom takej dispozície žalobcu, ako účastníka
konania, so žalobou, ktorá pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nebola
právne relevantná. Preto krajský súd nemohol žalované rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté
z právne relevantných dôvodov, zrušiť, ale žalobu mohol len dôvodne zamietnuť.
Odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2
s poukazom aj na plné znenie dôvodov rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojil. Odvolací
súd pre úplnosť poznamenáva, že pokutu 500 Eur za konanie, ktorým žalovaný v plnej miere
ignoroval uložené nápravné opatrenie, nie je možné považovať za sankciu zodpovedajúcu
povahe a nebezpečnosti tohto konania. Požiadavke individuálnej aj generálnej prevencie by
zodpovedalo také rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré by v záujme udržania
autority a vykonateľnosti rozhodnutí kontrolných orgánov dostatočne zhodnotilo v medziach daných § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nevykonanie uložených opatrení smerujúcich k tomu,
aby regále bez krytov boli vybavené technickým zariadením zabraňujúcim možnej
kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov a tým sa zabezpečila ochrana zdravia
spotrebiteľa.
Žalobca podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov rovnako nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 20. marca 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková