Najvyšší súd

4Sžo/4/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej

veci žalobcu: T., a.s., so sídlom K., IČO: X., právne zastúpený L., s.r.o., so sídlom T., adresa

na doručovanie: G., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa

Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie

zákonnosti a postupu Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č. 93/2011/KVPS zo

dňa 13.06.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

20S/403/2011-67 z 29. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. 20S/403/2011-67 zo dňa 29. novembra 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. g/ zákona

o potravinách vo výške 500 Eur. Krajský súd zistil, že súčasťou správneho spisu je

rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš

č. k. 1201/2010-TM zo dňa 06.10.2010, ktorým tento správny orgán uložil žalobcovi

opatrenie zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom

vhodných technických zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny

vzduchu, a to do termínu 15.11.2010. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie,

na základe ktorého preskúmal toto rozhodnutie druhostupňový správny orgán – Krajská

veterinárna a potravinová správa v Žiline, ktorá rozhodnutím č.k. KVPS-338/2010 zo dňa

09.12.2010 odvolanie účastníka správneho konania zamietla a prvostupňové rozhodnutie

o uložení nápravných opatrení potvrdila. V poučení rozhodnutia je uvedené, že toto

rozhodnutie je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Rozhodnutie je preskúmateľné

súdom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.12.2010. Proti nemu nebola podaná

správna žaloba. Následne bola uskutočnená dodatočná úradná kontrola potravín

č. 15/02/2011-TM dňa 15.02.2011, ktorej účelom bolo overenie splnenia opatrení uložených

vo vyššie uvedených rozhodnutiach.   V Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín je

uvedené, že toto opatrenie nebolo splnené v bode 1., ktorým bolo uložené zabezpečiť

hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických

zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu do 15.11.2010.

Na základe uvedeného bolo začaté nové správne konanie pod sp. zn. 161/2011TM, v ktorom

bolo vydané rozhodnutie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Liptovský

Mikuláš rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 (prvostupňové správne rozhodnutie) a na odvolanie

účastníka konania – žalobcu rozhodnutie Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Žiline

zo dňa 13.06.2011 (napadnuté rozhodnutie).

Podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. ku dňu 13.06.2011 orgán úradnej

kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi pokutu do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto

zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej

kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo

nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín

z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona, potravinového kódexu a osobitných

predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

Krajský súd v Žiline konštatoval, že žalobné námietky, ktoré boli uvedené v žalobe nie

sú dôvodné. Krajský súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie je zákonné, pričom konštatoval,

že toto rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu nemá vady, ktoré by

spôsobovali jeho nezákonnosť. Prvostupňový správny orgán v správnom konaní zisťoval,

či žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu stanovenú v § 28 ods. 3 písm. g)

z. č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia.

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty postačuje, aby žalobca v určenej lehote nevykonal

opatrenia uložené mu orgánom úradnej kontroly potravín. Predpokladom teda je vydanie

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení opatrenia podľa zákona o potravinách.

Súd preto skúmal, či existuje takéto správne rozhodnutie. Bolo preukázané, že rozhodnutie

o uložení opatrenia bolo vydané a súd skúmal, či sa nejedná o ničotný akt a čí nastala jeho

právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobná námietka spočívajúca v namietaní nezákonnosti

rozhodnutia, ktorým bolo opatrenie žalobcovi uložené, je v konaní o uložení pokuty v dôsledku nesplnenia tohto nápravného opatrenia už právne irelevantná. V tomto konaní sa

už nepreukazuje, či uloženie konkrétnych opatrení správnym orgánom bolo zákonné, ale sa

len preskúmava, či skutočne došlo k nesplneniu týchto právoplatne uložených opatrení

zo strany účastníka správneho konania. Keďže bolo nesporne preukázané, že žalobca

opatrenia uložené mu v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí Regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č. 1201/2010-TM zo dňa 06.10.2010, ktoré bolo

potvrdené odvolacím orgánom Krajskou veterinárnou a potravinovou správou v Žiline,

v stanovenej lehote nevykonal, (o tejto skutočnosti svedčí záznam o dodatočnej úradnej

kontrole potravín č. 15/02/2011-TM zo dňa 15.2.2011 a táto okolnosť medzi účastníkmi ani

nebola sporná), správne postupoval prvostupňový správny orgán, keď žalobcovi za tento iný

správny delikt uložil pokutu.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2

písm. d/ a f/ OSP (pre nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu a nesprávne právne

posúdenie veci) a tiež preto, že sa žalobca domnieva, že mu bola postupom odňatá možnosť

konať pred súdom. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal vecne

podanou žalobou a jej odôvodnením z dôvodov formálno-procesných. Žalobca sa

„domnieva“, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, že ide o dve samostatné správne konania a dve samostatné právoplatné

rozhodnutia správnych orgánov a možnosť vecného preskúmania každého tohto rozhodnutia

nesmie byť súdom z procesných dôvodov vylúčená, pretože to spôsobuje nemožnosť konať

pred súdom a zabraňuje žalobcovi v jeho právach garantovaných čl. 46 a nasl. Ústavy SR.

Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia právoplatného rozhodnutia

správneho orgánu o uložení pokuty, ktoré priamo zasahovalo do práv žalobcu a ktorým bola

pokuta uložená pre porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť vhodné technické zariadenie

na predaj nebalených pekárskych výrobkov. Zo žaloby, ako aj celého konania žalobcu, je

jednoznačné, že je presvedčený, že nikdy neporušil žiaden všeobecne záväzný právny akt,

ale ani žiaden individuálny správny akt, pri zabezpečovaní vhodných technických zariadení

na predaj nebalených pekárskych výrobkov.

Nesprávne je preto podľa žalobcu konštatovanie prvostupňového súdu na šiestej

a siedmej strane odôvodnenia rozsudku, kde uvádza, že žalobca preukázateľne nesplnil

povinnosť uloženú mu v právoplatnom vykonateľnom rozhodnutí o uložení nápravného

opatrenia a že táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Naopak, žalobca po celú

dobu tvrdil, že nikdy žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť zabezpečiť vhodné

technické zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, či už v zmysle zákona alebo

rozhodnutia správneho orgánu.

Zdôraznil, že správna žaloba bola podaná na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola

žalobcovi uložená pokuta za nesplnenie nápravného opatrenia, ktoré znie: „Zabezpečiť

hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických

zariadení, ktoré budú kryté a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu.“ Nakoľko

zákonný pojem vhodné technické zariadenie nie je žiadnym spôsobom nikde definované, je

absolútne neurčitý a v podstate nič nehovoriaci, je preto žalobca presvedčený, že neporušil

žiadnu povinnosť ani nápravné opatrenie, a realizoval predaj nebalených pekárskych

výrobkov v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súlade s nápravným opatrením a preto nebol dôvod na uloženie pokuty. Opak nebol v konaní vôbec preukázaný.

O tomto mal podľa jeho názoru konať a rozhodnúť prvostupňový súd.

Pre úplnosť uviedol, že žalobca nemal reálny dôvod napadnúť rozhodnutie KVPS

Žilina č. KVPS-338/2010 zo dňa 9.12.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu

a potvrdené uloženie nápravného opatrenia, pretože toto nezasahovalo priamo do práv

žalobcu, iba ukladalo povinnosť zabezpečiť vhodné technické zariadenie na predaj

nebalených pekárskych výrobkov, pričom však žalobca mal za to, že takúto povinnosť,

v zmysle zákona, spĺňa.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

III.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

odvolania, ktoré zodpovedá skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu vo vzťahu

k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 OSP zverejnil

v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu,

ktoré zodpovedajú obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného.

Je bez akýchkoľvek pochybností, že právoplatným rozhodnutím vecne príslušného správneho

orgánu bola žalobcovi uložená povinnosť „zabezpečiť hygienický predaj nebalených

pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré budú kryté

a skonštruované s možnosťou výmeny vzduchu.“ Proti uvedenému právoplatnému

rozhodnutiu žalobca nepodal žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Odvolací súd preto

uzatvára, že pokiaľ žalobca sám nevyužil zákonom danú možnosť obrátiť sa na súd v lehote

danej zákonom (do 2 mesiacov od uloženia povinnosti vykonať vyššie uvedené opatrenie) nie

je dôvodné vytýkať prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal jeho výhradami proti obsahu

uvedenej povinnosti v (t.č.) prebiehajúcom konaní. Medze súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania, sú dané skutkovými a právnymi závermi

o tom, či žalobca splnil alebo nesplnil povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím

žalovaného zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov spôsobom stanovených v predmetnom rozhodnutí, a pokiaľ ho nesplnil, či je uvedená skutočnosť

dôvodom pre uloženie sankcie podľa § 28 ods. 3 písm. g/ zákona o potravinách.

Podľa uvedeného ustanovenia zákona skutkovou podstatou pre uloženie sankcie je aj

nesplnenie uloženého opatrenia. Už zo samotných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že uložené

opatrenie nesplnil. Odvolaciemu súdu neuniklo, že hoci v odvolaní uvádza tvrdenia o tom,

že žiadny všeobecne záväzný ani individuálny správny akt neporušil a že nemal dôvod

žalovať rozhodnutie o uloženom nápravnom opatrení, lebo do jeho práv nebolo zasiahnuté,

lebo „iba ukladalo povinnosť zabezpečiť vhodné technické zariadenie“ a on mal za to, že túto

povinnosť spĺňa, žalobca nikde neuvádza, že obsahom uloženého opatrenia a teda jeho

povinnosťou bolo zabezpečiť, aby technické zariadenie spĺňalo požiadavku, aby išlo

o zariadenie „kryté s možnosťou výmeny vzduchu“. Žalobca sa nezmieňuje a nedokazuje,

že by zabezpečil technické zariadenie s uvedenými vlastnosťami. Nenamietal ani obsah

záznamu z vykonanej následnej kontroly, ktorá zistila nevykonanie uložených nápravných

opatrení.

Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd plne stotožňuje aj s právnym posúdením veci

krajským súdom, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žalované rozhodnutie (ako

jeden celok pozostávajúci z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie

a odvolacieho orgánu o potvrdení tohto rozhodnutia) je v súlade so zákonom. Skutočnosť,

že žalobca dôvody žaloby zameral na iné skutkové a právne otázky, než na tie, ktorými sa

preskúmavané rozhodnutie zaoberá, je výsledkom takej dispozície žalobcu, ako účastníka

konania, so žalobou, ktorá pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nebola

právne relevantná. Preto krajský súd nemohol žalované rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté

z právne relevantných dôvodov, zrušiť, ale žalobu mohol len dôvodne zamietnuť.

Odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2

s poukazom aj na plné znenie dôvodov rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojil. Odvolací

súd pre úplnosť poznamenáva, že pokutu 500 Eur za konanie, ktorým žalovaný v plnej miere

ignoroval uložené nápravné opatrenie, nie je možné považovať za sankciu zodpovedajúcu

povahe a nebezpečnosti tohto konania. Požiadavke individuálnej   aj generálnej prevencie by

zodpovedalo také rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré by v záujme udržania

autority a vykonateľnosti rozhodnutí kontrolných orgánov dostatočne zhodnotilo v medziach daných § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nevykonanie uložených opatrení smerujúcich k tomu,

aby regále bez krytov boli vybavené technickým zariadením zabraňujúcim možnej

kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov a tým sa zabezpečila ochrana zdravia

spotrebiteľa.

Žalobca podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. nemá právo na náhradu trov konania

a žalovanému podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov rovnako nepatrí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková