ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., proti žalovanému: Obec Vyšné Repaše, o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia obecného úradu č. 103/93 zo dňa 26. júla 1993, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/269/2013-46 zo dňa 25. februára 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/269/2013-46 zo dňa 25. februára 2016 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
I.
1.1 Napadnutým uznesením č. k. 6S/269/2013-46 zo dňa 25.02.2016 Krajský súd v Košiciach zastavil konanie o návrhu žalobcu o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia obecného úradu č. 103/93 zo dňa 26.07.1993, ktorým bolo pridelené súpisné č. 2 pre rodinný dom V., postavený v roku 1966 v kat. území B. Y.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa opätovne domáha preskúmania zákonnosti a správnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovanej obce Vyšné Repaše a to v súvislosti s pridelením súpisného čísla 2 pre rodinný dom V.Q., postavený v roku 1966 v kat. úz. B. Y.. Právny rámec súdneho preskúmavacieho konania daný piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ustanovenie § 244 a nasl. O.s.p. neobsahuje procesnoprávne možnosti opätovného preskúmania veci právoplatne skončenej v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/78/2006. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného č. 103/93 zo dňa 26.07.1993 preskúmavané v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/78/2006 vydaním právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/78/2006-35 zo dňa 07.06.2007 je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania. Právne irelevantnou je pritom námietka žalobcu uvedená v jeho podaní z 05.02.2016, podľa ktorej na konanie o pridelení súpisného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Krajský súd uviedol, že procesný spôsob možného rozhodnutia správneho súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je limitovaný ustanoveniami § 250j O.s.p. v spojení sďalšími zákonnými ustanoveniami piatej časti O.s.p. Správny súd nemôže vyrieknuť neplatnoť administratívneho rozhodnutia, ktoré bolo predtým preskúmané v právoplatne skončenom konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. a učiniť tak nemôže ani všeobecný súd, ktorý vo vzťahu k postupom a rozhodnutiam správnych orgánov nemá vecnú príslušnosť. Preto krajský súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. a použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. použitého v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého žiadnej z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, konanie bolo zastavené.
II.
2.1 Vo včas podanom odvolaní žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal, že v prílohe č. 1 k odvolaniu dokladuje časť inštrukcie ÚGKaK č. 984410 ako vykonávací predpis ku katastrálnemu zákonu, ktorým sa stanovujú podmienky a obsah takej listiny je predmetom sporu v tomto konaní. Z tohto podkladu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla nemá povahu rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“). Je názoru, že žalovaná nie je správnym orgánom, a teda nejedná sa o rozhodnutie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.). Je názoru, že nie je možné konanie zastaviť z dôvodu oneskorene podanej žaloby tak, ako to uvádza súd v odôvodnení rozhodnutia na str. 2, pretože sa nejedná o správne konanie a ani o rozhodnutie správneho orgánu. Má za to, že žalovaná je v tomto konaní subjektom zriadeným v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a v žiadnom prípade nie je správnym orgánom. 2.2 Poukazuje, že predmetom žaloby v konaní 6S/78/2006 bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia obce o pridelení súpisného čísla, teda v konaní sa má preskúmať, či žalovaná pri vydaní rozhodnutia postupovala podľa platného zákona, t. j. vyhlášky č. 549/1992 Zb. Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra z 30. novembra 1992, ktorou sa vykonáva zákon č. 265/1992 Zb. <. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. <. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike (ďalej len „vyhláška č. 594/1992 Zb.“) konkrétne § 152. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť, že súd sa problematikou vyhlášky č. 594/1992 Zb. vôbec nezaoberal a ani nejako to neriešil. Naopak, konštatoval, že obsah právnej úpravy vydanej zákonom č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení SR (ďalej len „zákon č. 517/1990 Zb.“) sa vzťahuje na preskúmavané rozhodnutie žalovanej (čo je absolútne neprijateľné z pohľadu práva) a ďalej už rieši len tento zákon, ktorý bol aj právnym základom pre zamietnutie žaloby. Preskúmaním sporu podľa tohto zákona je mimo rámec žaloby a petitu. Odvolanie však Najvyšší súd SR (2Sžo/17/2008) odmietol pre zmeškanie. Je názoru, že nie je možné predmetné rozhodnutie žalovanej považovať za rovnaký predmet konania už keď pre nič iné, tak len z toho dôvodu, že zákonom č. 594/1992 Zb. je vymedzený predmet konania vo veci rozhodnutia obce o pridelení súpisného čísla a zákonom č. 517/1990 Zb. (do roku 1996) bol vymedzený predmet konania na číslovanie stavieb, čo sú absolútne odlišné veci z hľadiska právneho aj vecného. Preto ani nie je možné považovať citované rozhodnutie za právoplatné, najmä nie vo veci žaloby.
2.3 Ďalej uviedol, že predmetom žaloby zo dňa 15.01.2013 v tomto konaní je nezákonnosť postupu žalovanej, ktorá vyplýva priamo z dôkaznej situácie a skutočnosti a tak súd nežiadal o preskúmavanie podmienok a postupu žalovanej. Mal záujem len o to, aby súd vyslovil (deklaroval) neplatnosť tohto rozhodnutia, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Tiež poznamenáva, že žalovaná má sídlo v okrese Levoča a preto žalobu smeroval na Okresný súd v Poprade.
2.4 Na základe uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu, aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/269/2013-46 zo dňa 25.02.2016 zrušil a rozhodol tak, že vyslovuje neplatnosť rozhodnutia č. 103/93 vydaného obcou Vyšné Repaše dňa 26.07.1993.
III.
3.1 Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach.
IV.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.
4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
4.3 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
4.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.5 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.6 Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
4.7 Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
4.8 Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
4.9 Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 O.s.p. použitého v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
4.10 Podľa ustanovenia 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4.11 Súd z pripojeného administratívneho spisu ako i zo súdneho spisu zistil, po preskúmaní podania žalobcu zo dňa 15.01.2013 a lustrácii spisov v súdnom registri, že žalobca sa už raz domáhal preskúmania rozhodnutia obce Vyšné Repaše, č. 103/93 zo dňa 26.07.1993 o pridelení súpisného čísla 2 stavbe p. V., a to opravným prostriedkom zo dňa 14.08.2006. Uvedená vec bola vedená na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/78/2006, ktorý rozsudkom č. k. 6S/78/2006-35 zo dňa 07.06.2007, právoplatným dňa 09.08.2007, žalobu zamietol.
4.12 Krajský súd v Košiciach podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil uznesením zo dňa 06.02.2014 č. k. 6S/269/2013-27 pretože v danej veci bola prekážka právoplatne rozhodnutej veci, t.j. res iudiciata. Proti uzneseniu o zastavení konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 19.03.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že trvá na požiadavke podľa žaloby, t.j. na vyslovení neplatnosti rozhodnutia obecného úradu Vyšné Repaše č. 103/93 zo dňa 26.07.1993.
4.13 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/36/2014 zo dňa 29.04.2015 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/269/2013-27 zo dňa 06.02.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vodôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR konštatoval, že prvostupňový súd rozhodol predčasne, bez jednoznačného vymedzenia predmetu konania a následne tomu zodpovedajúceho procesného postupu.
4.14 Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2014 o dňa 29.04.2015 Krajský súd v Košiciach výzvou zo dňa 06.11.2015 uložil žalobcovi, aby v stanovenej lehote presne vymedzil predmet konania a jednoznačne uviedol, čoho sa v preskúmavanej právnej veci domáha.
4.15 Podaním zo dňa 16.11.2015 konkretizoval žalobca v predmetnej veci predmet súdneho konania a uviedol, že dňa 12.11.2015 mu bolo doručené uznesenie NS SR 6Sžo/36/2014, ako aj výzva na vymedzenie predmetu konania, na základe ktorej vyslovil, že predmetom žaloby zo dňa 15.01.2013 je nezákonnosť postupu žalovanej pri vydaní citovaného rozhodnutia tak, ako je uvedené v časti 2 a 3 žaloby a to hlavne skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané podľa neplatného predpisu. Na obhajobu vydania nie je možné použiť inú právnu úpravu ako zákon č. 517/1990 Zb. resp. vyhl. č. 594/1992 Zb., pretože sa nejedná o novú stavbu a tiež nebolo vydané stavebné ani užívacie povolenie.
4.16 Má záujem, aby súd vyslovil (deklaroval) neplatnosť tohto rozhodnutia, pretože na základe rozsudku je možné dosiahnuť odstránenie spornosti, ktorá vznikla pri zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v bode 4 žaloby.
4.17 Navrhuje, aby súd vyslovil neplatnosť Rozhodnutia č. 103/93 vydaného Obcou Vyšné Repaše dňa 26.07.1993.
4.18 Najvyšší súd ďalej zistil, že krajský súd výzvou zo dňa 28.01.2016 v reakcii na obsah podania žalobcu zo dňa 16.11.2015 vyzval žalobcu na podanie procesného stanoviska, či trvá na podanej žalobe, pričom súd v predmetnej výzve zo dňa 28.01.2016 analyzujúc právny obsah podania žalobcu zhrnul zistenia a právne závery vyplývajúce z obsahu podania žalobcu, konštatujúc nasledovné: „V označenej právnej veci ste na základe výzvy súdu zo 06.11.2015 doručili Krajskému súdu v Košiciach písomné podanie zo 16.11.2015, v ktorom reagujúc na výzvu súdu na vymedzenie predmetu súdneho konania ste uviedli, že predmetom žaloby z 15.01.2013 je nezákonnosť postupu žalovanej pri vydaní citovaného rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádzate, že rozhodnutie bolo vydané podľa neplatného právneho predpisu a neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Domáhate sa, aby súd vyslovil (deklaroval) neplatnosť tohto rozhodnutia, tvrdiac, že na základe rozsudku je možné dosiahnuť odstránenie spornosti, ktorá vznikla pri zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnosti (bod 4 žaloby z 15.01.2013)“. Na základe Vami uvádzaných skutočností v žalobe a podaní zo 16.11.2015 navrhujete, aby súd vyriekol nasledovný určovací petit: „Súd vyslovuje neplatnosť Rozhodnutia č. 103/93 vydaného Obcou Vyšné Repaše dňa 26.07.1993.“
4.19 Krajský súd uviedol, že žaloba z 15.01.2013, ktorou sa domáhal žalobca „vydať rozhodnutie, že žalovaná nesplnila podmienky vydania Rozhodnutia o pridelení súpisného čísla 2, vydané pod č. 103/93 dňa 26.07.1993 a preto vyhlasuje rozhodnutie obce za neplatné“, ako aj podanie zo 16.11.2015 smerujú proti administratívnemu rozhodnutiu Obce Vyšné Repaše č. 103/93 z 26.07.1993. Okresný súd Poprad právoplatným uznesením č. k. 9S/4/2013-12 zo dňa 23.10.2013 vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach procesným postupom podľa § 250d ods. 2 O.s.p. ako súdu vecne príslušnému. Je totiž nespochybniteľnou skutočnosťou, že namietate zákonnosť a správnosť rozhodnutia vydaného Obcou Vyšné Repaše 26.07.1993. Ide teda o vec spadajúcu do správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p. (§ 244 a nasl. O.s.p.).
4.20 Z obsahu písomného podania žalobcu zo 16.11.2015 krajský súd aplikujúc ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. dospel k záveru, že Vaša žaloba aj po objasnení jej obsahu smeruje proti rozhodnutiu Obce Vyšné Repaše z 26.07.1993 č. 103/93.
4.21 Vzhľadom na uvedené krajský súd vyzval žalobcu, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy uviedol, či trvá na podanej žalobe, a to s prihliadnutím na obsah uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/269/2013-27 zo 06.02.2014, ktorým súd konanie vo veci zastavil z dôvodu prekážkyprávoplatne skončenej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., keďže napadnuté rozhodnutie bolo už preskúmané v právoplatne skončenom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/78/2006.
4.22 Na základe citovanej výzvy súdu z 28.01.2016 žalobca v písomnom podaní z 05.02.2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe, žalobný petit považuje za presný, určitý a zrozumiteľný a nič nebráni súdu, aby výrok svojho rozhodnutia sám a s použitím iných výrazov. Uviedol, že v žalobe jednoznačne preukázal, že žalovaná vydala rozhodnutie podľa neplatného predpisu a tiež neboli splnené podmienky na jeho vydanie dané zákonom (§ 21 ods. 3 zákona č. 266/1992 Zb., § 58 ods. 4 a § 151 vyhlášky č. 594/1992 Zb.), podľa ktorých nemohlo byť vydané žiadne rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla, pretože sa nejednalo o novú stavbu a tiež na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie. Rovnako nemohlo byť podľa žalobcu vydané ani potvrdenie obce o pridelení súpisného čísla, ktoré sa vydáva pri starších stavbách. Tvrdil, že „či už rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla alebo potvrdenie obce o pridelení súpisného čísla, tieto administratívne úkony nemajú povahu rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Toto určuje § 22 katastrálneho zákona. Jedná sa teda o rozhodnutie správneho orgánu, čo nakoniec potvrdil aj NS SR uznesením sp.zn. 6Sžo/36/2014 zo dňa 29.04.2015. Vo všeobecnosti také potvrdenie vydáva poverený referát obce bez pečiatky so štátnym znakom“.
V.
5.1 Predmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom SR je uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/269/2013-46 zo dňa 25.02.2016, ktorým krajský súd zastavil konanie o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia obecného úradu č. 103/93 zo dňa 26.07.1993.
5.2 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu a vo vzťahu k súdnemu a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutí na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu obmedzí sa na doplnenie svojich právnych záverov.
5.3 Krajský súd v Košiciach správne ustálil keď uviedol, že aj v preskúmavanej právnej veci sa opätovne žalobca domáha preskúmania zákonnosti a správnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovanej obce Vyšné Repaše, a to v súvislosti s pridelením súpisného čísla 2 pre rodinný dom V., v kat. úz. B. Y.. Právny rámec súdneho preskúmavacieho konania daný piatou časťou O.s.p. (§ 244 a nasl. O.s.p.) neobsahuje procesnoprávne možnosti opätovného preskúmania veci právoplatne skončenej v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/78/2006. Najvyšší súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že správny súd nemôže vyrieknuť nezákonnosť administratívneho rozhodnutia, ktoré bolo už predtým preskúmané v právoplatne skončenom konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. a učiniť tak nemôže ani všeobecný súd, ktorý o vzťahu k postupom a rozhodnutiam správnym orgánov nemá vecnú príslušnosť.
VI.
6.1 Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
6.2 Podľa § 492 ods. 2 NR SR č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odvolacie konanie podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade začalo odvolacie konanie pred 1. júlom 2016, preto najvyšší súd vec prejednal podľa ustanovení O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.