Najvyšší súd  

4Sžo/32/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej

veci žalobcu: M. M., bytom V. T., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., AK so sídlom H., R.,

proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. mája 2009, číslo 18766/2009-1214, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.

júna 2010 č.k. 6S/83/2009-36, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. 6S/83/2009-36 zo dňa 3. júna 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo

zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 28. januára 2009, číslo R-27/2009-5334 o prepustení žalobcu

zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon). Služobný úrad prepustil žalobcu zo služobného pomeru na tom skutkovom

základe, že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h)   zákona a to tým, že dňa 22. októbra 2008 na stanovisku č. 1

v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA (Ukrajina) doniesol do služobnej miestnosti

spolu s colníkom L. M. fľašu alkoholu nezistenej značky a množstva, ktorú mal colník M.

v bunde služobnej rovnošaty, a ktorú ukryl za skriňu. Toho istého dňa žalobca v čase o 22:53 hod. zobral predmetnú fľašu a skryl ju do nohavíc služobnej rovnošaty a následne

odniesol preč bez toho, aby tento tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil,

aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Ďalej dňa 22. októbra 2008 na stanovisku č. 1

v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA doniesol do služobnej miestnosti v služobnej

brašne fľašu alkoholu nezistenej značky a množstva, ktorú ukryl pod okno a toho istého dňa v čase o 23:05 hod. zobral predmetnú fľašu a skryl ju do nohavíc služobnej rovnošaty

a následne odniesol preč zo služobnej miestnosti bez toho, aby tento tovar zaevidoval

do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu a dňa

15. novembra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA ukázal

v služobnej miestnosti dva kartóny cigariet vedúcemu zmeny Bc. Z. M. a následne tieto

cigarety ukryl za skriňu pri stolíku s tlačiarňou. Toho istého dňa za prítomnosti Z. B. a za neskoršej prítomnosti vedúceho zmeny Bc. Z. M., predmetné kartóny vybral a ukryl pod

bundu služobnej rovnošaty a všetci spoločne odišli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar

zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento tovar unikol spod colného

dohľadu. Týmto svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť

zvlášť hrubý spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd po preskúmaní veci

dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné a žalobca v žalobe

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by bolo preukázané porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv a ani sa nepreukázalo, že by správne orgány pri hodnotení

vykonaných dôkazov porušili zákon.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce o prepustení zo služobného pomeru číslo R-27/2009-5334 zo dňa

28. januára 2009 a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tvrdil,

že zásadne nesúhlasí s názorom krajského súdu, že výsledok trestného konania nemá vplyv

na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, keďže jeho prepustenie zo služobného

pomeru úzko súviselo s prebiehajúcim trestným konaním vedeným u polície v Košiciach na odbore inšpekčnej služby ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008. Uviedol, že sa voči služobnej

prísahe a ani voči služobným povinnostiam ničoho nedopustil, a že žalovaný toto tvrdenie

nepreukázal, a že sa súd neoboznámil so všetkými skutočnosťami, za ktorých bolo rozhodnuté

o jeho prepustení zo služobného pomeru a to najmä nie so zvukovo–obrazovým záznamom

z výkonu služby. Zastáva názor, že tento dôkaz ako predmet služobného tajomstva, ktorý bol

sprístupnený vyšetrovateľom až dňa 7. januára 2009 a tento dôkaz namieta len okrajovo, nakoľko z neho nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o porušení služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.

Na vysvetlenie svojho postoja uviedol, že pokladal za prioritné trestné konanie a nie konanie

o skončení služobného pomeru a preto si zvolil v administratívnom konaní pasívnu formu

obrany.

Žalovaný sa napriek výzve súdu z 27. júla 2010 k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

a § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodol o odvolaní žalobcu podľa § 250ja ods. 3 OSP dňa 29. septembra 2009 rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil.

Podstatou námietok žalobcu boli opakované tvrdenia, že on neporušil služobnú

disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci

a   súd mal vyčkať do rozhodnutia vo veci trestného stíhania vedeného u polície v Košiciach

na odbore inšpekčnej služby ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008, keďže to je dôvodom prepustenia zo služobného pomeru. Namietal tiež, že bol použitý dôkaz, ktorý ako dôkaz použitý nemohol

byť, keďže išlo o predmet služobného tajomstva, ktorý bol sprístupnený vyšetrovateľom až

dňa 7. januára 2009.

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 5. mája 2009 č. 18766/2009-1214, ktorým odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 28. januára 2009 č. R-27/2009 - 5334

vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona

č. 200/1998 Z.z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj

napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho   pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.  

Podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona

sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahu alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky boli splnené, pričom

k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo

potrebné s takýmto názorom súdu súhlasiť. Bolo preukázané, že žalobca porušil služobnú

prísahu tým, že konal nečestne a nedisciplinovane a neplnil si svoje služobné povinnosti

uvedené v ustanovení § 43 a § 44 zákona, keď si dôsledne neplnil svoje povinnosti stanovené zákonom a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 22. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA doniesol do služobnej

miestnosti v služobnej brašne fľašu alkoholu nezistenej značky a množstva, ktorú ukryl

pod okno a toho istého dňa v čase o 23:05 hod. zobral predmetnú fľašu a skryl ju do nohavíc

služobnej rovnošaty a následne odniesol preč zo služobnej miestnosti bez toho, aby tento

tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento tovar unikol spod colného

dohľadu a dňa 15. novembra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA ukázal v služobnej miestnosti dva kartóny cigariet vedúcemu zmeny Bc. Z. M.

a následne tieto cigarety ukryl za skriňu pri stolíku s tlačiarňou. Toho istého dňa

za prítomnosti Z. B. a za neskoršej prítomnosti vedúceho zmeny Bc. Z. M., predmetné

kartóny vybral a ukryl pod bundu služobnej rovnošaty a všetci spoločne odišli z miestnosti

preč bez toho, aby tento tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento

tovar unikol spod colného dohľadu. Týmto svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubý spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátu.

S poukazom na to, že skutočný stav vo veci bol prvostupňovým správnym orgánom

správne posúdený a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z.) colníkom sa

rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu

službu v služobnom úrade. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je

zloženie služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj

ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho

služobné povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou

colníka, vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou,

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Ustanovenie § 180 zákona č. 200/1998 Z.z. vymedzuje rozsah spôsobov skončenia

služobného pomeru colníkov. Ustanovenie § 183 vymedzuje spôsoby skončenia služobného

pomeru prepustením.

Podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie

žalobcu v súlade so zákonom, a to najmä s prihliadnutím na služobnú prísahu colníkov.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť zisteného stavu veci

najmä, čo sa týka žalobcom namietaného nepreukázania porušenia služobnej prísahy, nakoľko správne orgány mohli použiť pre rozhodnutie vo veci dôkazy získané v trestnom konaní

v súlade s ust. § 227 zákona č. 200/1998 Z.z. a Trestným poriadkom. Správne orgány aj podľa

odvolacieho súdu vychádzali z dôkazov, ktoré dostatočným spôsobom preukázali, že žalobca

spáchal skutok tak, ako bol opísaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, teda

že 22. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA doniesol do služobnej miestnosti v služobnej brašne fľašu alkoholu nezistenej značky

a množstva, ktorú ukryl pod okno a toho istého dňa v čase o 23:05 hod. zobral predmetnú

fľašu a skryl ju do nohavíc služobnej rovnošaty a následne odniesol preč zo služobnej

miestnosti bez toho, aby tento tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu a dňa 15. novembra 2008 na stanovisku č. 1

v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA ukázal v služobnej miestnosti dva kartóny

cigariet vedúcemu zmeny Bc. Z. M. a následne tieto cigarety ukryl za skriňu pri stolíku

s tlačiarňou. Toho istého dňa za prítomnosti Z. B. a za neskoršej prítomnosti vedúceho zmeny

Bc. Z. M., predmetné kartóny vybral a ukryl pod bundu služobnej rovnošaty a všetci spoločne

odišli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým

umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Týmto svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.

Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať, a ktoré nasvedčuje tomu, že prvostupňový,

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných

dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré pre potreby rozhodnutia o prepustení so služobného pomeru príslušníka colnej správy bolo potrebné považovať

za dostačujúce, a ktoré preukázali konanie žalobcu, v ktorom bolo potrebné vidieť porušenie

služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom prvostupňový

správny orgán odôvodnil, prečo by prípadné ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Keďže spôsob a intenzita porušenia služobnej disciplíny a služobnej prísahy, ktorej sa dopustil žalobca pri výkone služby colníka tým, že dovolil, aby unikol tovar z colného

dohľadu ako aj to, že v službe toleroval a neoznámil porušenie služobných povinností a služobnej prísahy   inými colníkmi, bolo nepochybne preukázané, že toto jeho konanie

u neho nedáva záruku na ďalší riadny výkon štátnej služby colníka a   aj podľa odvolacieho

súdu môže mať významný vplyv na negatívnu mienku verejnosti o colníkoch a narušuje

vážnosť colnej správy a aj štátu. Žalobca svojim konaním, tak ako bolo zistené správnymi

orgánmi ohrozil dôveru verejnosti v colnú správu a jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bez akýchkoľvek pochybností bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej

disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda

odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany

nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže

colník dopustiť aj bez toho, aby vytýkané konanie mohlo zakladať aj prípadnú trestnú

zodpovednosť (viď. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 09. mája 2002,

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/35/2002 ).  

Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmané rozhodnutia žalovaného, ako aj

prvostupňového orgánu sú v súlade so zákonom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, majú požadované formálne i obsahové náležitosti a sú dostatočne

odôvodnené. Žalobca svojim úmyselným protiprávnym konaním pri plnení služobných

povinností porušil služobnú prísahu ako aj služobné povinnosti, s ktorými bol riadne oboznámený a ktorých dôsledné dodržiavanie sa od neho dôvodne očakávalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom konania nepriznal (§ 250k ods. l

O.s.p.). Žalobca vo veci bol procesne neúspešný a žalovaný hoci mal plný procesný úspech

vo veci nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková