ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci navrhovateľa: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, L., právne zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Farská 34, Nitra, proti odporcovi: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, Nitra, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 21. marca 2013 č. ORPZ-NR-OPP1-72-004/2013, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/7/2014-17 zo dňa 12. februára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/7/2014-17 zo dňa 12. februára 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 21. marca 2013 č. ORPZ-NR-OPP1-72-004/2013 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 647/2007 Z. z.“) odňal navrhovateľovi cestovný doklad č. F. vydaný dňa 9. decembra 2009 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre s platnosťou do 9. decembra 2019 z dôvodu, že je proti nemu vedené vyšetrovanie vyšetrovateľom Národnej jednotky finančnej polície, Expozitúra Západ, Nitra a uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 33Tp/13/2012-74 mu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia s výnimkou členských štátov Európskej únie.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danej veci je nepochybné a vyplýva to z administratívneho spisu odporcu, že navrhovateľovi bol uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 13.06.2012 uložený zákaz vycestovania do zahraničia s výnimkou členských štátov Európskej únie a vzhľadom na tútoskutočnosť, keď sa odporca o tom dozvedel, začal správne konanie proti navrhovateľovi o odňatí cestovného dokladu podľa § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z. z. platnom od 01.01.2013. Postup správneho orgánu bol v súlade s týmto zákonným ustanovením, pretože zákonodarca neponechal na vôli správneho orgánu či cestovný doklad odníme alebo nie, ale je povinný konať a cestovný doklad odňať vždy, ak sa dozvie, že občanovi bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia. Takýto zákaz vycestovania bol navrhovateľovi uložený a preto mu dôvodne bol cestovný doklad odňatý. Na dôvodnosti tohto rozhodnutia nič nemení ani skutočnosť, že v trestnom konaní bol modifikovaný zákaz vycestovania do zahraničia tým spôsobom, že zákaz vycestovania sa netýka členských štátov Európskej únie, nakoľko je postačujúce na vycestovanie do týchto štátov iný doklad, napr. občiansky preukaz.
Vzhľadom na uvedené postupoval odporca v súlade so zákonom, správne zistil skutkový stav a ten i správne právne posúdil a vyhodnotil.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, resp., aby odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. V dôvodoch odvolania uviedol, že napádaný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je postihnutý i ďalšou vadou, a tou je jeho nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Odôvodnenie rozhodnutia nie je presvedčivé. Zákaz vycestovať je konajúcim trestným súdom modifikovaný a nepredstavuje tak zákaz vycestovať vo všeobecnosti, ako to predpokladá hypotéza právnej normy, t. j. ust. § 23 zák. č. 647/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Je iste pravdou to, čo krajský súd uvádza a síce, že je na ňom, aký spôsob prepravy si zvolí v prípade, ak využije možnosť vycestovať do zahraničia i popri obmedzení, ktoré mu bolo uložené, avšak v prípade ak je mu odňatý cestovný doklad - pas, je tak automaticky a bez dostatočných dôvodov i vylúčená možnosť zvoliť si leteckú dopravu. Takýto stav sám o sebe odporuje podstate a zmyslu obmedzujúceho opatrenia uloženého trestným súdom. Pri obmedzení základných práv a slobôd „sa musí dbať na ich podstatu a zmysel“. Konflikt práv sa v právnom štáte rieši prostredníctvom požiadavky spravodlivej rovnováhy, ktorá sa na rozhraní protikladných práv má nastoliť tak, aby ani jedno z konfliktných práv nebolo nadmerne obmedzené kvôli inému právu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych zistení a je preskúmateľný na základe dostatku zákonných dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Predpokladom postupu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1). Súd v tomto prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, čiže v zjednodušenom porovnaní ide o priamu kontrolu moci výkonnej mocou súdnou.
Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal v odôvodnení rozsudku krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:
Dňa 25.02.2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Odbor poriadkovej polície, Oddelenie dokladov oznámilo navrhovateľovi začatie správneho konania vo veci odňatia cestovného dokladu podľa § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch,nakoľko uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 33Tp/13/2012-74 a podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/, písm. f/, písm. h/ Trestného poriadku bol navrhovateľovi uložený zákaz vycestovania do zahraničia s výnimkou členských štátov Európskej únie.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorý rozhodol o tom, že navrhovateľovi odníma cestovný doklad, pretože ako orgán príslušný na vydanie cestovného dokladu sa dozvedel o tom, že navrhovateľovi bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia a to vzhľadom na skutočnosť, že ako držiteľ cestovného pasu je trestne stíhaný za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona, na základe čoho mu bol uznesením Okresného súdu v Nitre uložený zákaz vycestovania do zahraničia s výnimkou členských štátov Európskej únie.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zák. č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (účinnom do 31.08.2012), ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä zákaz vycestovania do zahraničia.
Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zákonom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa osoby, proti ktorým je vznesené obvinenie, resp. začaté trestné stíhanie tomuto nevyhýbali vycestovaním do zahraničia.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z. z. (v znení platnom a účinnom od 01.01.2013), vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme občanovi, ak sa orgán príslušný na vydanie cestovného dokladu dozvedel o tom, že občanovi bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia, 21a) bol naňho vydaný príkaz na zatknutie, 21b) európsky zatýkací rozkaz alebo medzinárodný zatýkací rozkaz.
Skutočnosť, ktorú tvrdí navrhovateľ v opravnom prostriedku, že i keď je voči nemu vedené trestné stíhanie, z jeho doterajšieho priebehu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by ho maril alebo sa mu vyhýbal, resp. že nie všetky štáty Európskej únie sú ochotné akceptovať pohyb a vycestovanie osôb na základe iného dokladu než cestovného pasu, čo by mu v konečnom dôsledku znemožnilo slobodne vycestovať i do krajín Európskej únie, je v danom spore vo vzťahu k ustanoveniu § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z. z. irelevantná, pretože ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu. Citované ustanovenie totiž predpokladá, že ak sa orgán príslušný na vydanie cestovného dokladu dozvedel o tom, že občanovi bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia (v tomto prípade z podania MV SR, Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, Expozitúra Západ, Nitra zo dňa 18.02.2013) vydaný cestovný doklad odníme.
V preskúmavanom prípade správny orgán nemal možnosť rozhodovať sa o tom, či tak spraví alebo nie, pretože uvedená skutočnosť (vedomosť - informácia) ho k tomu zaväzuje, čo vyplýva z textu ustanovenia § 23 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého vydaný cestovný doklad odníme.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že po prepustení z väzby svedomite dodržiava uložené opatrenia a podrobuje sa dohľadu probačného a mediačného úradníka treba uviesť, že odporca nemôže skúmať za akých podmienok je proti navrhovateľovi vedené trestné stíhanie, či sa vyhýba trestnému stíhaniu alebo dodržiava uložené opatrenia, tieto fakty bol povinný akceptovať pri vydávaní svojho rozhodnutia. Dôvodnosť trestného stíhania a skúmania tejto otázky presahuje rámec právomoci správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Rozhodnutie odporcu obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistil riadne skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny právny záver.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s 250l ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.
Najvyšší súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.