Najvyšší súd

4Sžo/3/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej

veci žalobcu: J., nar. X., trvale bytom M.., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom so

sídlom v P., proti žalovanému: Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej

republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa 14. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19740/2010-40 z 13. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 6S/19740/2010-40 zo dňa 13. októbra 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz riaditeľa

Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8.2.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru

profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010 z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1

písm. o/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Krajský súd dôvodil tým, že podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej službe

profesionálnych vojakov služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,

ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej

výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka,

či žalobca splnil požadované normy z pohybovej výkonnosti. Žalobca v podstate tvrdil,

že za nesplnenie požadovaných noriem výkonnosti nemohol byť prepustený zo služobného

pomeru, keďže už bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo 4.12.2009), že nebol

zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti (silná alergia), a že pri jeho prepustení zo služobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená

dvojmesačná subjektívna lehota.

K námietke žalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih

a porušenie zásady, že nikto nemôže byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej služobnej

povinnosti profesionálneho vojaka, krajský súd uviedol, že disciplinárne konanie upravené

v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na jednej

strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70, § 72

uvedeného zákona, na strane druhej, sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi

konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie,

ale taktiež aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej strane

disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov

v priebehu výkonu služby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení

služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných

právnych dôvodov pre prepustenie vojaka zo služobného pomeru. Súd navyše poznamenal,

že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom z 8. februára 2010 z dôvodu nesplnenia požadovaných výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky

2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov

zo 4.12.2009 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi bol uložený za disciplinárne

previnenie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti

za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych

postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj

vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve

samostatné administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho

trestania.

K žalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav žalobcu v čase jeho

preskúšania z telesnej výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia

žalovaného zo 14. júna 2010 a tiež s obsahom vyjadrenia žalovaného z 5. októbra 2010,

po preskúmaní rozhodnutia obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov

konštatoval, že žalobca v priebehu celého konania o prepustenie zo služobného pomeru ani

pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z 11. decembra 2010 nepredložil

veliteľovi Vojenského útvaru Prešov, Personálnemu úradu žiadne dôkazy odborného

charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť a tým aj

dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu

a obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo 14. júna 2010, žalobca v priebehu roku 2009

nevyužil 18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru Prešov na vykonanie testov

pohybovej výkonnosti, nepožiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti

disciplinárnemu opatreniu uloženému disciplinárnym rozkazom zo 4.12.2009.

Súd sa preto právne stotožnil s tvrdením žalovaného správneho orgánu obsiahnutým

vo vyjadrení žalovaného z 5. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených

služobným predpisom č. 33/2008 žalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym

predpokladom pre skončenie služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej

službe profesionálnych vojakov, pričom táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná

a v konaní preukázaná.

Súd sa nestotožnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1,2

zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov obsiahnutých v žalobe, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia

o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru daná vedúcemu služobnému

úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci služobného úradu zistil dôvod prepustenia vojaka

zo služobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za jednoznačne

preukázané, že rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň

11.12.2009, kedy bol so žalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského

útvaru Prešov, ale deň 4. január 2010, kedy obdržal riaditeľ Personálneho úradu služobným

postupom návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Keďže personálny rozkaz bol

žalobcovi doručený 26. februára 2010, zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení

§ 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodržaná.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie o prepustení so služobného pomeru profesionálneho

vojaka. Dôvodil tým, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na svoj zlý

zdravotný stav v čase vykonávania preskúšania z pohybovej výkonnosti. Poukázal na to,

že napriek návrhu na pojednávaní nebol vykonaný jeho výsluch ako dôkaz, pričom chcel

prezentovať spôsob a teda zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd porušil právo žalobcu

na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a teda jeho práv na spravodlivý proces. Poukázal

tiež na to, že napriek viacerým podnetom žalobcu nebola vykonaná jeho zdravotná

prehliadka. Opätovne poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že správny orgán

vedome nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Uvedená skutočnosť unikla prvostupňovému

súdu a je takého charakteru, že spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietke duplicitného potrestania žalobcu disciplinárnym aj personálnym

rozkazom žalobca uviedol, že disciplinárny rozkaz akceptoval aj napriek tomu, že zdravotné

problémy, ktoré boli dôvodom nesplnenia výkonnostných limitov, si nijako sám neprivodil.

Je toho názoru, že vydaním personálneho rozkazu č. 695 z 8.2.2010 v čase bezprostredne

po vyvolaní účinkov disciplinárneho rozkazu, došlo k porušeniu zásady, že nikto nemôže byť

dvakrát potrestaný za porušenie tej istej služobnej povinnosti profesionálneho vojaka.

Nemožno tiež akceptovať názor, že skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka je

aj podľa svojej povahy jedným z najvyšších trestov, ktoré možno vojakovi uložiť a vykonať. Nemožno sa stotožniť s názorom, že ide o dva odlišné typy konaní a teda ide o dve

administratívne rozhodnutia, nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Tieto

rozhodnutia však vychádzajú z jedného skutku, ktorý posudzujú, pričom v uvedenom spočíva

duplicita. Podľa právneho názoru žalobcu prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne

právne posúdil a teda na základe takéhoto posúdenia nesprávne rozhodol.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok, ako vecne správny, potvrdiť.

III.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací

súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď v súlade s § 156

ods. 3 OSP zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku.

Odvolací súd v prvom rade konštatoval, že krajský súd vec prejednal v prítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu (na základe substitučnej plnej moci, pričom zápisnica z pojednávania (diktovaná) nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žiadal vypočutie žalobcu ako

účastníka konania a vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Proti obsahu zápisnice z pojednávania zástupca žalovaného nevzniesol námietky.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, tak ako

vyplýva z relevantných dôvodov rozhodnutia krajského súdu uvedených v časti pod I. tohto

rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza tieto

ďalšie dôvody:

Už systematické začlenenie prepustenia zo služobného pomeru do III. časti zákona

č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu

a zánik služobného pomeru potvrdzuje, že prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu

služby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Služobná disciplína.

Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje

druhy disciplinárnych opatrení.

Podmienky prepustenia zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona boli

v danom prípade nepochybne preukázané. Zákon jednoznačne stanovuje ako podmienku prepustenia nesplnenie požadovaných noriem pohybovej   výkonnosti v priebehu dvoch

po sebe nasledujúcich rokov, čo nerozporoval ani samotný žalobca. Zákon tiež jednoznačne

stanovuje, že služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak je splnená

podmienka uvedená pod písm. o/ § 70 ods. 1 zákona. V tomto smere služobný orgán nemá ani

možnosť zvažovať okolnosti a dôvody, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť nesplnenie

normy z pohybovej výkonnosti.

Odvolací súd v danej súvislosti len pripomína, že podmienkou prijatia do štátnej

služby profesionálneho vojaka je o.i. aj fyzická zdatnosť, ktorá musí byť daná počas celej

doby trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval žalobcom požadované ďalšie

dokazovanie o jeho zdravotnom stave a dôvodoch nesplnenia normy za nadbytočné,

keďže samotné nesplnenie normy počas 2 po sebe nasledujúcich rokov bolo nespochybniteľne

preukázané.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 OSP prvostupňový rozsudok ako

vecne správny potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková