Najvyšší súd
4Sžo/3/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej
veci žalobcu: J., nar. X., trvale bytom M.., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom so
sídlom v P., proti žalovanému: Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa 14. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19740/2010-40 z 13. októbra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19740/2010-40 zo dňa 13. októbra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz riaditeľa
Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8.2.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010 z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1
písm. o/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Krajský súd dôvodil tým, že podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,
ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej
výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka,
či žalobca splnil požadované normy z pohybovej výkonnosti. Žalobca v podstate tvrdil,
že za nesplnenie požadovaných noriem výkonnosti nemohol byť prepustený zo služobného
pomeru, keďže už bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo 4.12.2009), že nebol
zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti (silná alergia), a že pri jeho prepustení zo služobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená
dvojmesačná subjektívna lehota.
K námietke žalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih
a porušenie zásady, že nikto nemôže byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej služobnej
povinnosti profesionálneho vojaka, krajský súd uviedol, že disciplinárne konanie upravené
v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na jednej
strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70, § 72
uvedeného zákona, na strane druhej, sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi
konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie,
ale taktiež aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej strane
disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov
v priebehu výkonu služby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení
služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných
právnych dôvodov pre prepustenie vojaka zo služobného pomeru. Súd navyše poznamenal,
že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom z 8. februára 2010 z dôvodu nesplnenia požadovaných výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky
2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov
zo 4.12.2009 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi bol uložený za disciplinárne
previnenie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti
za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych
postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj
vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve
samostatné administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho
trestania.
K žalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav žalobcu v čase jeho
preskúšania z telesnej výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného zo 14. júna 2010 a tiež s obsahom vyjadrenia žalovaného z 5. októbra 2010,
po preskúmaní rozhodnutia obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov
konštatoval, že žalobca v priebehu celého konania o prepustenie zo služobného pomeru ani
pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z 11. decembra 2010 nepredložil
veliteľovi Vojenského útvaru Prešov, Personálnemu úradu žiadne dôkazy odborného
charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť a tým aj
dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu
a obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo 14. júna 2010, žalobca v priebehu roku 2009
nevyužil 18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru Prešov na vykonanie testov
pohybovej výkonnosti, nepožiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti
disciplinárnemu opatreniu uloženému disciplinárnym rozkazom zo 4.12.2009.
Súd sa preto právne stotožnil s tvrdením žalovaného správneho orgánu obsiahnutým
vo vyjadrení žalovaného z 5. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených
služobným predpisom č. 33/2008 žalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym
predpokladom pre skončenie služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov, pričom táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná
a v konaní preukázaná.
Súd sa nestotožnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1,2
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov obsiahnutých v žalobe, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia
o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru daná vedúcemu služobnému
úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci služobného úradu zistil dôvod prepustenia vojaka
zo služobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za jednoznačne
preukázané, že rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň
11.12.2009, kedy bol so žalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského
útvaru Prešov, ale deň 4. január 2010, kedy obdržal riaditeľ Personálneho úradu služobným
postupom návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Keďže personálny rozkaz bol
žalobcovi doručený 26. februára 2010, zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení
§ 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodržaná.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie o prepustení so služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Dôvodil tým, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na svoj zlý
zdravotný stav v čase vykonávania preskúšania z pohybovej výkonnosti. Poukázal na to,
že napriek návrhu na pojednávaní nebol vykonaný jeho výsluch ako dôkaz, pričom chcel
prezentovať spôsob a teda zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd porušil právo žalobcu
na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a teda jeho práv na spravodlivý proces. Poukázal
tiež na to, že napriek viacerým podnetom žalobcu nebola vykonaná jeho zdravotná
prehliadka. Opätovne poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že správny orgán
vedome nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Uvedená skutočnosť unikla prvostupňovému
súdu a je takého charakteru, že spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
Vo vzťahu k námietke duplicitného potrestania žalobcu disciplinárnym aj personálnym
rozkazom žalobca uviedol, že disciplinárny rozkaz akceptoval aj napriek tomu, že zdravotné
problémy, ktoré boli dôvodom nesplnenia výkonnostných limitov, si nijako sám neprivodil.
Je toho názoru, že vydaním personálneho rozkazu č. 695 z 8.2.2010 v čase bezprostredne
po vyvolaní účinkov disciplinárneho rozkazu, došlo k porušeniu zásady, že nikto nemôže byť
dvakrát potrestaný za porušenie tej istej služobnej povinnosti profesionálneho vojaka.
Nemožno tiež akceptovať názor, že skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka je
aj podľa svojej povahy jedným z najvyšších trestov, ktoré možno vojakovi uložiť a vykonať. Nemožno sa stotožniť s názorom, že ide o dva odlišné typy konaní a teda ide o dve
administratívne rozhodnutia, nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Tieto
rozhodnutia však vychádzajú z jedného skutku, ktorý posudzujú, pričom v uvedenom spočíva
duplicita. Podľa právneho názoru žalobcu prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne
právne posúdil a teda na základe takéhoto posúdenia nesprávne rozhodol.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok, ako vecne správny, potvrdiť.
III.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď v súlade s § 156
ods. 3 OSP zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku.
Odvolací súd v prvom rade konštatoval, že krajský súd vec prejednal v prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu (na základe substitučnej plnej moci, pričom zápisnica z pojednávania (diktovaná) nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žiadal vypočutie žalobcu ako
účastníka konania a vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Proti obsahu zápisnice z pojednávania zástupca žalovaného nevzniesol námietky.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, tak ako
vyplýva z relevantných dôvodov rozhodnutia krajského súdu uvedených v časti pod I. tohto
rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza tieto
ďalšie dôvody:
Už systematické začlenenie prepustenia zo služobného pomeru do III. časti zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu
a zánik služobného pomeru potvrdzuje, že prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu
služby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Služobná disciplína.
Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje
druhy disciplinárnych opatrení.
Podmienky prepustenia zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona boli
v danom prípade nepochybne preukázané. Zákon jednoznačne stanovuje ako podmienku prepustenia nesplnenie požadovaných noriem pohybovej výkonnosti v priebehu dvoch
po sebe nasledujúcich rokov, čo nerozporoval ani samotný žalobca. Zákon tiež jednoznačne
stanovuje, že služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak je splnená
podmienka uvedená pod písm. o/ § 70 ods. 1 zákona. V tomto smere služobný orgán nemá ani
možnosť zvažovať okolnosti a dôvody, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť nesplnenie
normy z pohybovej výkonnosti.
Odvolací súd v danej súvislosti len pripomína, že podmienkou prijatia do štátnej
služby profesionálneho vojaka je o.i. aj fyzická zdatnosť, ktorá musí byť daná počas celej
doby trvania služobného pomeru.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval žalobcom požadované ďalšie
dokazovanie o jeho zdravotnom stave a dôvodoch nesplnenia normy za nadbytočné,
keďže samotné nesplnenie normy počas 2 po sebe nasledujúcich rokov bolo nespochybniteľne
preukázané.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 OSP prvostupňový rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková