Najvyšší súd
4Sžo/29/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ľ. V., S., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., S., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti 1/ M. L., D., B., 2./ T. L., D., B., 3./ I. F., J., 4./ P. D., K., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2009/1601-/HLO zo dňa 30.3.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/110/2009- 57 zo dňa 6. apríla 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3S/110/2009-57 zo dňa 6. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudok krajský súd zamietol žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. SU 2008/7347/2570/ODS/VAA zo dňa 22.12.2008, ktorým bol žalobca zaviazaný odstrániť tú časť stavby, ktorá presahuje na pozemok parc. č. X. a X. v kat. území Karlova Ves podľa statického posudku. Po odstránení určenej časti stavby bola žalobcovi uložená povinnosť uzatvoriť zostávajúcu časť stavby na spoločnej hranici pozemkov plnou stenou osadenou na pásovom základe, bez okenných otvorov, do výšky stropu ponechanej časti. Strešnú konštrukciu tejto časti stavby upraviť tak, aby nebola spádovaná smerom do susedného pozemku. Dažďová voda bude odvádzaná na vlastný pozemok. Rozhodnutím žalovaného tak bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie v časti podmienka č. 4 a podmienka č. 19 bola nahradená znením: odstránenie časti stavby a uzatvorenie zvyšnej časti stavby bude vykonané do 31.8.2009. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že mal za preukázané, že časť stavby, ktorá má byť odstránená je dočasnou stavbou, ktorej uplynul čas jej trvania a to skončením nájomnej zmluvy medzi žalobcom a účastníkmi správneho konania a to ku dňu 30.6.2002. Úlohou súdu tak bolo posúdiť, či rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade s ust. § 3 ods. 1,4, § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Po naštudovaní si administratívneho spisu a príslušných správnych rozhodnutí nedospel k záveru, že by zo strany správnych orgánov nebol riadne zistený skutkový stav, na základe ktorého došlo k vydaniu správnych rozhodnutí. Žalobca v žalobe nemôže iba citovať ustanovenia zákona a Ústavy, ale jeho povinnosťou je, aby vo svojej žalobe rozobral dôvody a právne ustanovenia, ktoré sú zo strany žalovaného porušené a uviedol, čím boli dotknuté jeho práva. Na základe uvedeného bolo potrebné žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.
Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie z dôvodu, že nesúhlasí so stručným odôvodnením rozhodnutia, v ktorom krajský súd len opísal obsah odvolania žalobcu, obsah vyjadrenia žalovanej strany a stručný obsah rozhodnutí napadnutých správnych orgánov napriek tomu, že žalobca veľmi podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom svoj návrh zdôvodnil. Z napadnutého rozhodnutia nie je jasné, o ktoré dôkazy svoje rozhodnutie súd oprel a ako sa vysporiadal s argumentmi a dôkazmi produkovanými žalovaným, prečo si ich osvojil, a ktoré konkrétne skutočnosti a dôkazy vykonané v rámci správneho konania, a prečo neprihliadol k argumentom a dôkazom produkovaným žalobcom. Rozsudok krajského súdu navrhol zmeniť a žalobe vyhovieť.
Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Opakovane podrobne poukázal na dôvody, pre ktoré odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Účastníci správneho konania M. L. a T. L. vo vyjadrení k odvolaniu opakovane poukázali na znehodnotenie ich pozemku, ktoré je podľa územného plánu určené na zastavanie. Uviedli, že v zastavanom území sú práve v prednej časti pozemkov všetky už postavené nehnuteľnosti – rodinné domy, či polyfunkcia. Ďalej sa vyjadrili k dvom podľa nich najpresvedčivejším argumentom žalobcu, ktoré sú podľa ich názoru neobhájiteľné a to k znemožneniu vytvorenia priestoru bez priameho slnečného žiarenia a zabezpečeniu možnosti prístupu požiarnikov. Nevedia, z akého dôvodu chce žalobca okenné otvory osadiť práve smerom na ich parcelu a tým im znemožniť vzhľadom na stiesnené pomery v území ich vlastnú zástavbu a znehodnotiť ich pozemok a ukrátiť ich na ich právach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.
Z obsahu predloženého súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu mal odvolací súd za preukázané, že odstrániť sa majúca časť stavby žalobcu bola postavená na susednom pozemku. Dodatočne bola stavebným úradom povolená na dobu určitú, ktorej dočasnosť pominula skončením nájomnej zmluvy medzi žalobcom a účastníkmi správneho konania ku dňu 30.6.2002. Ďalej z neho vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zodpovedá zámeru žalobcu odstrániť časť stavby, ktorá presahuje aj na susedný pozemok parc. č. X. v kat úz. Karlova Ves. Z uvedeného dôvodu žalobca aj požiadal stavebný úrad o povolenie stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti, súčasťou ktorého bolo odstránenie stavby nachádzajúcej sa na parc. č. X., nakoľko samotné odstránenie stavby, ktorá presahuje na uvedený pozemok znemožňuje bez ďalších stavebných úprav riadne užívanie nehnuteľnosti žalobcu. Stavebné konanie o povolenie stavebných úprav predmetnej nehnuteľnosti, súčasťou ktorej bolo aj odstránenie stavby z parcely č. X., prvostupňový správny orgán prerušil na čas do právoplatnosti rozhodnutia stavebného konania, v ktorom nariadil stavbu odstrániť podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona a pre odstránenie stavby určil 19 podmienok. Odvolací správny orgán, t.j. žalovaný svojim rozhodnutím podmienky č. 4 a 19 nahradil novým znením a v ostatných častiach napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jasne a zrozumiteľne v žalobe uviedol, v čom vidí nesprávnosť a z toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že samotný problém nevyvoláva odstránenie stavby presahujúcej pozemok parc. č. X., ale problémom ostávajú stavebné úpravy a stavebné riešenie dotknutej časti parcely s prihliadnutím na možné emisie voči majiteľom parcely č. X. a spôsob ďalšieho užívania pozemku parc. č. X. žalobcom.
Odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Zistil, že súd sa nevysporiadal s námietkami uplatnenými v žalobe, nezaujal k nim žiadne stanovisko, nevysvetlil, ktoré skutočnosti a prečo považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. V danom prípade bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal týmito dôvodmi zaoberať a zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu námietku nesprávnosti rozhodnutia žalovaného.
Z dôvodu, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe týkajúcimi sa zistenia skutkového stavu žalovaným a s následným nesprávnym právnym posúdením, naviac nie je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu.
Naviac krajský súd vychádzal aj z neúplného spisového materiálu, v ktorom nie je dokumentácia o konaní o návrhu žalobcu zo 16.6.2006 na vydanie stavebného povolenia ani skutkové zistenia o stave nehnuteľnosti pred vydaním povolenia dočasnej stavby.
Zmena prvostupňového správneho rozhodnutia odvolacím orgánom podľa obsahu spisu nie je založená na nových skutkových zisteniach a nie je dokumentované, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť k novému technickému riešeniu stavby (bod 7, 8 žaloby) nie je preto založené na obsahu spisu konštatovanie krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je založené na riadnom zistení skutkového stavu veci.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa s námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe nezaoberal, odňal žalobcovi možnosť konať o uplatnených námietkach pred súdom.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa citovaných ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude sa s námietkami žalobcu vznesenými proti preskúmavanému rozhodnutiu podrobne zaoberať.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková