4Sžo/249/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne: Z. O., bytom A.. XX, D. D., zast. Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1) X.. K. T., N. X, D. D., 2) K.T. S., J. X., D. D., zastúpená Jánom Pálešom, bytom Rudohorská 5, Banská Bystrica, 3) H. K., J. X, D. D., zastúpená X.. K. T. (ďalší účastník 1.), 4) Z. D., W. X., D. D., zastúpená X.. K. T. (ďalším účastníkom 1.), 5) E. N., W. X., D. D., 6) A. J., J. XXX, D., 7) T. Z., R.. T.. C. XX, D. D., 8) S. N., W. X, D. D., 9) K.. N. D., N.., N. I. XX, D. D., 10) T. Q., N. I. XX, D. D., 11) K.. X. R., J. X, D. D., 12) K.. T. R., J.. X, D. D., 13) N.. K. R., J.. X, D. D., 14) K. X. R., J. X, D. D., 15) K.. O. Q., D. X, D., 16) X.. Z. K., H. XX, J., zastúpená X.. K. K. (ďalším účastníkom 17.), 17) X.. K. K., Q. XX, J., 18) D.. K. K., rod. I., H. XX, J., zastúpená X.. K. K. (ďalším účastníkom 17.), 19) K. Q., J. R. XX, D., 20) J. Q., J. R. XX, D., 21) U. Q., J. R. XX, D., 22) S. N., W. XX, D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/10236-KA zo dňa 12. marca 2014, konajúc o odvolaní žalovaného aj ďalšieho účastníka konania č. 1 X.. K. T. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12. novembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12. novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania 170,87 € na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Ďalším účastníkom 1) - 22) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mesta Banská Bystrica, ktoré ako stavebný úrad rozhodnutím č. OVZ-SU 18854/2013/MM zo dňa 29.10.2013 v súlade s ustanovením § 39a, § 66 zákona č. 50/1976 Z. z. (stavebný zákon) ako aj § 4, § 10 vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu č. 453/2000 Z. z. povolilo umiestnenie a uskutočnenie stavby: „terasa bytu X.. K. T., J. X, D. D.“ navrhnutú v Banskej Bystrici, pozemok parc. č. KN C 1492/1, k. ú. D. D., podľa evidencie katastra nehnuteľností dom súpisné č. 839 na Kuzmányho ulici, a to pre stavebníka X.. K. T., bytom N. X, D. D.. Podľa rozhodnutia umiestnenie a uskutočnenie prístavby terasy bude k severnému štítovému murivu bytu stavebníka nad garážami bytového domu. Prístavba bude riešená na existujúcich stavebných konštrukciách s uložením na parcelačný múr a do štítovej steny bytového domu. Na mieste prístavby je k severovýchodnému štítu pristavaná dvojgaráž pre osobné autá a stavebníkov zámer je vybudovať terasu nad jestvujúcou pultovou strechou garáže. Podlaha terasy bude vybudovaná na úrovni obytnej plochy bytu a prístupná bude cez novovytvorené vchodové dvere z kuchyne bytu. Nosná konštrukcia terasy bude uložená na kapsy v nosnom murive a na oceľové stĺpiky, ktoré sa skrz železobetónový veniec položia na jestvujúci parcelačný múr na severnej strane objektu. Terasa bude mať pôdorysný rozmer 6,185 x 5,970 m. V ďalšej časti prvostupňový orgán označil spracovateľa projektovej dokumentácie, ako aj statiky stavby a určil aj podmienky pre uskutočnenie stavby, celkom v štrnástich bodoch. Zároveň rozhodol aj o pripomienkach a námietkach uplatnených v konaní účastníkmi konania. O odvolaní rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

1.2 Predmetom preskúmania v konaní pred krajským súdom bolo posúdiť či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistili vo veci dostatočne skutočný stav a konali v súčinnosti s účastníkmi konania. Súd skúmal či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

1.3 Krajský súd považoval za dôvodné námietky žalobkyne vo vzťahu k nezistenému vlastníctvu k múru, ktorý sa nachádza sa na hranici parcely č. KN-C 1492/1 (na parcele je postavený bytový dom s bytom stavebníka X.. T.) a na hranici parciel KN-C 1495, 1493 (pozemok žalobkyne) a č. 1491.

1.4 Podľa krajského súdu, napriek skutočnosti, že stavebník podal spolu so žiadosťou aj LV č. XXX, podľa ktorého má na pozemky KN-C 1492/2, 1492/3, 1492/4, 1492/5 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doživotného užívania, s poukazom aj na zákres pozemkov na katastrálnej mape, bolo podľa krajského súdu preukázané len právo k pozemku a nie aj k múru ako samostatnej nehnuteľnosti. Stavebný úrad preto mal pred vydaním stavebného povolenia zisťovať v danom prípade aj vlastníkov predmetného múru a s týmito osobami potom v stavebnom konaní aj konať, a to najmä s ohľadom na to, že stavba terasy priamo zasahovala do tohto múru (zakotvenie nosnej časti terasy do tejto stavby). Nestačilo teda iba vychádzať z toho, že stavebník má právo vecného bremena k pozemku, na ktorom mak byť múr postavený. Vzhľadom na charakter stavby múru išlo o staršiu stavbu parcelačného múra, ktorý ani nie je na snímke z pozemkovej mapy riadne zakreslený, a preto bude potrebné, aby správny orgán v súvislosti so zisťovaním vlastníctva k predmetnému múru si vyžiadal stanovisko aj Okresný úrad v Banskej Bystrici, katastrálny odbor.

1.5 Podľa krajského súdu, sa ďalej žalovaný dostatočne nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne ohľadom narušenia jej súkromia - narušenie súkromia pohľadmi, ale aj zvukmi v súvislosti s užívaním terasy.

1.6 Ako dôvodnú uznal krajský súd aj ďalšiu námietku ohľadom určenia miery zatienenia susedných nehnuteľností, najmä bytu ďalšieho účastníka č. 14 p. K. X. R., pretože existuje rozpor medzi tvrdením projektanta X.. O.. D. a tvrdením p. R., - podľa krajského súdu je potrebné, aby žalovaný zistil, či ide skutočne o byt a nie iba o suterén - pivnice domu. Ak ide o suterénny byt, tak je potrebné pre určenie povolenej miery zatienenia tohto bytu vypracovať aj svetlotechnický posudok súdnym znalcom.

2.

2.1 Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12.11.2014 zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne a trovy súdneho konania žalobkyni neprizná.

2.2 Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.). 2.3 K otázke nezistenia vlastníctva k múru nachádzajúceho sa na hranici parcely č. KN-C 1492/1 a hranici parciel KN-C č. 1492/2, č. 1492/3, 1492/4, 1492/5 s hranicami susedných pozemkov parc. č. KN-C 1492, 1493 a 1491 - uviedol, že stavba terasy bola navrhnutá a postavená tak, že časť nosnej oceľovej konštrukcie je ukotvená na tomto múre, pričom podľa LV č. XXX má na pozemkoch KN-C 1492/1, 1492/2, 1492/3, 1492/4, 1492/5 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doživotného užívania - čím malo byť preukázané podľa krajského súdu len právo k pozemku a nie aj k múru. Avšak s poukazom na § 6 ods. 2 katastrálneho zákona sa v katastri sa spravidla nezapisujú stavby o.i. drobné stavby - tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom spôsobu využívania pozemku. Za drobné stavby sa v zmysle § 139b ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. považuje aj oplotenie. Žalovaný má za to, že vychádzal z dostatočne zistených podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretože parcelačný múr bol postavený za účelom oddelenia hraníc pozemku a podľa výpisu z katastrálnej mapy je jednoznačne postavený na pozemku č. 1492/1, ku ktorému má stavebník zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného a bezplatného užívania.

2.4 Žalovaný je toho názoru, že ak bol múr postavený za účelom oddelenia hraníc ako aj ochrany obytného domu na parc. č. 1492/1, svedčí jeho vlastníctvo v prospech stavebníka a zároveň užívateľa pozemku, na ktorom je parcelačný múr postavený. Podľa kópie katastrálnej mapy na parc. č. 1492/1, 1492/2, 1492/3 je parcelačný múr zoslučkovaný (v tvare písmena „s“) súčasne aj s pozemkom, ako aj so stavbou bytového domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o súčasť parcely 1492/1, ktorej spoluvlastníkom je podľa LV č. XXX aj stavebník. Stavebník mal aj súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytového domu, keďže tu nie je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov.

2.5 Pokiaľ ide o námietku narušenia súkromia žalobkyne v súvislosti s užívaním terasy, žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa ako vlastníčka pozemku na parc. č. 1493, ktorý leží severne od stavby terasy a podľa LV je vedený ako záhrada s výmerou 303 m2. Dom žalobkyne sa nachádza až na nasledujúcej parcele č. 1494 - pokiaľ by sa mal stavebný úrad vysporiadať s narušením súkromia pri užívaní susedného pozemku, bolo by to len v prípade, ak by priamo na tomto pozemku bol umiestnený dom žalobkyne.

2.6 Pokiaľ ide o námietky ohľadom miery zatienenia susedných nehnuteľností, najmä k bytu vedľajšieho účastníka K. X. R., žalovaný poukazuje na to, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je na LV č. XXX evidovaný ako „dom“, nachádza sa vpravo od stavby terasy, na parc. č. 1487. Keďže ide o nehnuteľnosť evidovanú ako „dom“ účastník konania nepreukázal skutočnosť, že ide naozaj o obytnú miestnosť a túto skutočnosť nie je možné overiť ani v stavebnom konaní, keďže na uvedenú stavbu sa nevzťahuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je evidentné, že ide o suterénne priestory v prízemnej soklovej časti domu priamo na teréne.

2.7 Žalovaný podotýka, že uvedený suterény priestor je zatienený už okolitou zástavbou domovpostavených okolo roku 1920, k zatieneniu taktiež prichádza aj vďaka vysokej zeleni, ktorá je v značnej blízkosti domov.

2.8 Žalovaný uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie miery zatienenia prízemných priestorov bolo na strane žalobkyne, resp. vedľajšieho účastníka p. R.. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní predmetného rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa vyhodnotil námietky tak, že konštrukcia stavby terasy nemôže zatieniť okná tohto vedľajšieho účastníka, preto ak žalobkyňa alebo vedľajší účastník boli názoru, že stavbou terasy dôjde k nadmernému zatieneniu prízemných priestorov, mali to v konaní aj preukázať na podporu svojich tvrdení.

2.9 Na základe laických vyhotovení nákresov zaťažovať stavebníka alebo stavebný úrad zabezpečiť znalca pre svetlotechnické posúdenie, vedie k nehospodárnosti konania a nadmernému zaťažovaniu či už stavebníka alebo stavebného úradu.

3.

3.1 Včas podaným odvolaním sa, ďalší účastník č. 1 X.. K. T. domáha, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12.11.2014 zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne v plnom rozsahu.

3.2 Účastník správneho konania sa domnieva, že p. Nábělka a ostatní spolumajitelia nehnuteľností na Kuzmányho ul. č. 2 nikdy nepreukázali, že sa skutočne jedná o bytový priestor. Dom, ktorý spoluvlastnia, majú rozdelený na spoluvlastnícke podiely a nie na bytové jednotky, kde by sa jasne preukázalo, že suterénny byt je vlastne len klasický pivničný priestor, čo po obhliadke terénu zhodnotil aj stavebný úrad Mesta Banská Bystrica.

3.3 Tvrdenie o pivničných priestoroch potvrdil aj X.. O.. S. D. - autorizovaný projektant, počas stavebného konania na MsÚ v Banskej Bystrici, kde konštatoval, že k zatieneniu nemôže dôjsť, nakoľko to fyzikálne nie je možné, keďže slnko nikdy nesvieti zo severu a vzdialenosť predmetného okna od terasy je dostatočná na to, aby táto nevrhala tieň.

3.4 Neodborný nákres p. R. je zavádzajúci, je na ňom účelovo posunutý sever a počas posledného polroka, ako stojí terasa, nedošlo ani raz k zatieneniu spomínaného okna v suteréne.

3.5 Vlastníctvo parcelačného múru je podľa X.. T. nesporné, pretože to preukazuje LV a katastrálna mapa, pričom počas stavebného konania spolu so žiadosťou doložil aj uvedené LV č. XXX a katastrálnu mapu, z ktorej jasne preukazuje vlastníctvo.

3.6 Pokiaľ ide o narušenie súkromia žalobkyne p. Auxtovej, je presvedčený, že ide o neopodstatnenú námietku, nakoľko jej záhrada a dom je z okien p. X... T. viditeľná odjakživa. Predmetná nehnuteľnosť je vzdialená cca 30 m. Účastníčka konania č. 22 (sestra p. O. a spoluvlastníčka predmetnej záhrady a domu) počas jednania uviedla, že nemá námietky k výstavbe terasy.

4.

4.1 K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj ďalší účastník konania č. 1 - X.. K. T. (ďalej aj „stavebník“), pričom s jeho obsahom sa v celom rozsahu stotožňuje a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne.

5.

5.1 K podanému odvolaniu žalovaného, rovnako ako k odvolaniu ďalšieho účastníka X.. K. T. sa vyjadrili aj účastníci správneho konania č. 14 - K. X. R. a č. 11 - K.. X. R., pričom sa stotožnili s prvostupňovým rozsudkom krajského súdu.

5.2 Nábělkovci majú za to, že na základe správne vypracovaného súdno-znaleckého posudku, bude možné s určitosťou zistiť, či dochádza k protizákonnému zatieneniu preslnenia daného priestoru terasou p. T..

5.3 Pokiaľ ide o otázku, či byt v spodnej časti budovy je bytovým priestorom alebo len pivničným priestorom, podľa R. ide jednoznačne o byt, čo preukazujú najmä skutočnosťou, že priestor je označený v plánoch ako „pokoj“, priestor bol prihlásený aj na daňovom úrade, zahrnutý v ploche prenajímaných obytných priestorov ako obytné miestnosti.

5.4 Mapa zakreslenia dopadu slnečných lúčov, ktorú počas správneho konania predložili nebola „účelovo posunutá“, došlo ku chybe označenia, ktoré ale nemalo vplyv na fakty. Počas pojednávania pred krajským súdom p. R. upozornil, že došlo k takejto chybe. Navyše okrem tohto nákresu, doložil aj fotografické materiály, ako aj autorizovaný odborný nákres - posudok autorizovanej staviteľky X.. V. C., ktorej posudok jednoznačne zakresľuje a poukazuje na zatienenie terasou.

5.5 Pokiaľ ide o spornú otázku vlastníctva parcelačného múru, R. uvádzajú, že bol postavený buď majiteľmi záhrad prináležiacich k domom z Dolnej ulice, alebo sa jedná o starý mestský múr, ktorý ohraničoval mesto v minulosti, ktorý však nikdy nebol predaný vlastníkom pozemkov. Katastrálna mapa z roku 1930 po postavení oboch domov č. 832/2 a č. 4, ktorá sa nachádza v archíve MV SR, neobsahuje žiadne slučky spájajúce múr s pozemkami daných domov, kým v iných prípadoch tieto slučky zakreslené sú. Fakt, že tieto slučky nie sú zakreslené v spojitosti s parcelačným múrom k parcelám domov č. 832/2 a č. 4 dokazuje, alebo podporuje postoj žalobkyne ohľadne vlastníka daného múru, spochybňuje správnosť zakreslenia slučiek v neskoršej dobe, nakoľko ku kúpe parcelačného múra vlastníkmi domu č. 832/2 a č. 4 nikdy nedošlo.

6.

6.1 K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá sa domnieva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. 219 ods. 1 O.s.p. navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalovaného súčasne zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 170,87 €.

6.2 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že z obsahu podkladov, na základe ktorých žalovaný rozhodoval a z obsahu rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že parcelačný múr tvorí podielové spoluvlastníctvo stavebníka X.. T..

6.3 Vlastníctvo k stavbe v zmysle zásady superficie solo non cedit nie je možné bez ďalšieho jednoducho odvodzovať od vlastníctva pozemku, na ktorom táto stavba stojí.

6.4 Ak žalovaný tvrdí, že X.. T. je spoluvlastníkom predmetného parcelačného múra, môže tak urobiť len na základe písomnej zmluvy, ktorá bude preukazovať, že stavebník nadobudol spoluvlastnícky podiel... podľa vedomosti žalobkyne sa v spise žalovaného žiadna takáto písomnosť nenachádza.

6.5 Pokiaľ ide o argument žalovaného, že nemal povinnosť zisťovať prípadne zatienenie stavby popisné č. 2 stojacej na parc. č. KN-C 1478, žalobkyňa sa domnieva, že v stavebnom konaní je možné zistiť zo strany správneho orgánu, či je konkrétna miestnosť obytného domu č. 2 miestnosťou obytnou alebo nie.

6.6 Kvalifikovaný výpočet možného zatienenia domu popisné č. 2 nebolo možné vyhotoviť, nakoľkoprvostupňový správny orgán v rozpore s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku neumožnil účastníkovi konania č. 14 vyhotoviť fotokópie projektovej dokumentácie terasy.

6.7 Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zatienení, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu obstarať potrebné doklady, pričom pri zisťovaní skutkového stavu správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalobkyňa naďalej tvrdí, že otázku zatienenia spôsobeného terasou nie je odborne spôsobilý posúdiť ani žalovaný, ani X... D., ale len výlučne súdny znalec. Bolo povinnosťou žalovaného v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku zabezpečiť si takýto znalecký posudok.

7.

7.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <..

7.2 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

7.3 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.4 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

7.5 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok žalovaného ako aj účastníka správneho konania X.. K. T., sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. 7.6 Krajský súd v rozhodnutí dospel k záveru, že nebol zo strany správnych orgánov dostatočne zistený skutkový stav, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7.7 Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že námietky žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania 1) uvedené v odvolaniach, nie sú opodstatnené, pretože krajský súd svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona.

7.8 V otázke ohľadom sporného vlastníctva parcelačného múru odkazuje senát Najvyššieho súdu SR na argumentáciu krajského súdu, obsiahnutú v dôvodoch rozsudku pretože uvedená otázka v konaní nebola jednoznačne vyriešená. Rovnako spornými ostávajú byť aj námietky vo vzťahu k zatieneniu okolitých nehnuteľností, najmä bytu účastníka K. X. R. a K.. X. R.. Dôkazné bremeno na preukázanie miery zatienenia prízemných priestorov nemôže byť len na strane žalobkyne, resp. ďalších účastníkov 11) a 14). Žalovaný ako odvolací orgán, pri preskúmaní predmetného rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa vyhodnotil námietky tak, že konštrukcia stavby terasy nemôže zatieniť okná ďalšieho účastníka

14), a to napriek rozporom v tvrdeniach strán, bez toho, aby jednoznačne a bez pochybností tieto rozpory vyvrátil a to znaleckým dokazovaním.

7.9 Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

7.10 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania č. 1 vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1), pretože krajský súd postupoval vecne správne, keď podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7.11 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.

7.12 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.

7.13 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že úspešnej žalobkyni priznal na náhradu trovy odvolacieho konania v požadovanej výške, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 170,87 € (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 15. mája 2015 v hodnote 134,- € + 20% DPH, režijný paušál v hodnote 8,39 € + 20% DPH) v súlade s vyhláškou č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Zároveň súd nepriznal právo na náhradu trov ďalším účastníkom konania 1) - 22), keďže im zo zákona neprislúchajú.

8.

8.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR rozhodoval v tejto veci podľa ustanovení O.s.p., keďže odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.