4Sžo/247/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Y. V., bytom U. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001213/TKP zo dňa 1. Februára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 56/2013-36 zo dňa 16. októbra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 56/2013-36 zo dňa 16. októbra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001213/TKP zo dňa 01.02.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11-KO-P22 zo dňa 13.10.2011, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“). Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a vo veci vykonal primerané dokazovanie. Z uskutočnených výpovedí všetkých vypočutých osôb bol skutkový stav zistený v primeranom rozsahu pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. Krajský súd konštatoval, že postup správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Obe preskúmavané rozhodnutia boli podľa krajského súdu vydané plne v súlade so správnym poriadkom a obsahovali všetky formálne zákonné náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku.

K námietke žalobcu o nutnosti jeho konania krajský súd uviedol, že správne orgány sa primerane vysporiadali s tým, či v danom prípade išlo o konanie v krajnej núdzi. Zároveň prvostupňový súd konštatoval, že v napadnutých rozhodnutiach bola správne vyhodnotená žalobcom predložená plná moc vystavená jeho matkou, spoluvlastníčkou bytu. Krajský súd sa plne stotožnil s názorom správnychorgánov o účelnosti predloženej plnej moci, ako aj s tým, že žalobca nekonal v krajnej núdzi.

K otázke doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi krajský súd uviedol, že hoci rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi účinne doručené, právo na súdnu ochranu bolo zachované. Žalobca bol v čase podania žaloby informovaný o dôvodoch napadnutého rozhodnutia, podal relevantné námietky, ktorými sa súd vecne zaoberal. Procesný nedostatok, ktorého sa dopustil žalovaný nedoručením rozhodnutia žalobcovi na miesto pobytu, tým bolo podľa krajského súdu konvalidované. V zmysle ustálenej súdnej praxe nie je podľa krajského súdu dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z procesných dôvodov, ak by sa novým rozhodnutím nedosiahlo priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku venoval najmä procesným pochybeniam a formálnym náležitostiam rozhodnutí správnych orgánov, avšak nezisťoval, čo sa vlastne v rozhodnom čase stalo a nezaoberal sa súvislosťami. Žalobca namietal, že v konaní nebola objektívne zistená výška škody ani preukázaný úmysel. Konkrétne žalobca uviedol, že hodnota 200,- € je cena nových dverí alebo starších drahých dverí, avšak reálna hodnota predmetných dverí bola zanedbateľná, čo potvrdil aj ich spoluvlastník.

Krajský súd podľa žalobcu nesprávne posúdil úmysel a nezrozumiteľne argumentoval o účelnosti plnej moci vystavenej spoluvlastníčkou predmetného bytu a už vôbec sa krajský súd nezaoberal tým, že žalobca konal na základe pokynov spoluvlastníka.

Žalobca záverom uviedol, že krajský súd aj napriek procesnému pochybeniu žalovaného napadnuté rozhodnutie nezrušil a prejudikoval vlastný rozsudok a až potom hľadal jeho odôvodnenie.

3.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že napadnutý rozsudok mu nebol doručený. Taktiež uviedol, že akékoľvek žalobné návrhy vznesené v danej veci voči Obvodnému úradu Bratislava ako žalovanému sú irelevantné, keďže Obvodný úrad Bratislava nie je žalovanou stranou. K samotnému skutku žalovaný uviedol, že skutok bol riadne preukázaný a odôvodnený a pri konaní nedošlo k porušeniu žiadneho z procesných práv žalobcu.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.Odvolací súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že na Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Staré Mesto - východ bolo dňa 13.03.2011 oznámené spáchanie priestupku proti majetku, ktorý sa stal na Blumentálskej ulici 20, Bratislava, týkajúci sa poškodenia uzamknutých dverí v obývacej miestnosti v predmetnom byte. Oznámenie vykonal Dipl. Ing. L. V. (ďalej aj ako „oznamovateľ“), ktorý predmetný byt vlastní v spoluvlastníctve s bývalou manželkou M. V.. Oznamovateľ dňa 12.03.2011 z bytu odišiel a uzamkol obývaciu izbu, v ktorej prespáva. Po príchode domov dňa 13.03.2011 o 20:25 hod. zistil, že dvere do obývacej izby, ktoré pred odchodom uzamkol, sú otvorené a poškodené (prasknuté v oblasti zámku, pričom zámok bol stále uzamknutý).Pri zbežnej kontrole osobných vecí nezistil, že by mu niečo chýbalo. Oznamovateľ vyslovil podozrenie, že poškodenia dverí sa mohol dopustiť jeden z jeho synov.

Žalobca, Ing. Y. V. dňa 16.03.2011, za účelom podania vysvetlenia k priestupku, uviedol, že dňa 12.03.2011 okolo 20:00 hod. prišiel do predmetného bytu spolu s bratom. Byt bol riadne uzamknutý a nikto v ňom nebol. V byte hľadali kľúče od vozidla Seat Cordoba. Kľúče nevedeli nájsť, potom však zistili, že dvere do obývacej izby sú uzamknuté. Nakoľko sa kľúče a doklady od vozidla mohli nachádzať v uzamknutej miestnosti, žalobca tieto dvere otvoril násilím takým spôsobom, že sa do nich oprel telom, silou zatlačil a dvere povolili v oblasti zámku. Žalobca taktiež uviedol, že dvere už boli poškodené. V obývacej izbe hľadané kľúče od auta nenašli, z bytu žiadne veci nezobrali, uzamkli ho a odišli. Žalobca ešte uviedol, že vozidlo, od ktorého kľúče hľadali, bolo zaparkované na súkromnom pozemku v Bratislave a súrne ho potrebovali preparkovať. Uvedené potvrdila aj M. V. (manželka oznamovateľa) výpoveďou dňa 24.03.2011 a V. V. (syn oznamovateľa) výpoveďou dňa 25.03.2011. Orgány polície vykonali aj ohliadku miesta činu, ktorá je aj fotograficky zdokumentovaná v administratívnom spise.

Správny orgán vytýčil na deň 21.06.2011 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetky hore uvedené osoby (Ing. Y. V. - žalobca, V. V., Dipl. Ing. L. V., M. V.) a všetci sa pridržiavali svojich skorších výpovedí tak, ako sú popísané vyššie. Oznamovateľ vyčíslil vzniknutú škodu na sumu 200,- €. Súčasťou administratívneho spisu je aj plná moc zo dňa 29.01.2010, podpísaná a udelená M. V. žalobcovi, na vstup do predmetného bytu a jeho fyzické sprístupnenie pre jej osobu.

Prvostupňový správny orgán - Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11-KO-P22 zo dňa 13.10.2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takéhoto majetku, za spáchanie ktorého mu uložil pokutu vo výške 40 €. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, ako odvolací správny orgán, zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

V správnom súdnictve sa uplatňuje tzv. druhá definícia účastníkov konania, t.j. okruh účastníkov konkrétneho konania je vopred daný, bez ohľadu na to, koho za účastníkov konania označí žalobca v žalobe. Vymedzene pojmu účastníka konania a priznanie práv účastníka konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je treba vykladať aj v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého rozhodujúcim hľadiskompre priznanie týchto práv je tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby, že boli ukrátené rozhodnutím alebo postupom na svojich právach. Nie je rozhodujúce či v žalobe označení účastníci sú aj skutočne v konaní vecne legitimovaní.

Pokiaľ ide o účastníka konania na strane žalovaného, tak odvolací súd konštatuje, že na strane žalovaného môže vystupovať a žalovaným je iba správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal v poslednom stupni. Pod posledným stupňom treba rozumieť správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni o riadnom opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad). Takýmto orgánom je v prejednávanej veci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože ministerstvo rozhodnutím č. SVS-OP2- 2012/001213/TKP zo dňa 01.02.2012 rozhodlo o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd však aj napriek vyššie uvedenému, v napadnutom rozsudku označil ako žalovaného Okresný úrad Bratislava a aj s ním ako so žalovaným konal, keďže mu doručoval napadnutý rozsudok, a to aj napriek tomu, že právny predchodca Okresného úradu Bratislava v prejednávanej veci konal ako prvostupňový správny orgán. Takýto postup krajského súdu nemožno označiť za správny a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p., pretože prvostupňový súd svojím konaním odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred správnym súdom predstavuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude konať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako so žalovaným, dôsledne preskúmať doručovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobcovi, pretože uvedené sa javí ako sporné v prejednávanej veci a odvolací súd nemal z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu za to, že sa krajský súd s touto skutočnosťou dôsledne a dostatočne v napadnutom rozsudku zaoberal. Krajský súd následne vo svojom rozhodnutí správne označí účastníka konania na strane žalovaného a bude s ním konať tak, aby nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j. pred 01.07.2016 dokončilo sa podľa O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.