4Sžo/24/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Q. M., bytom O. XX, O. proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefániková trieda 69, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2014/009288-002 zo dňa 14. februára 2014 a o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/72/2014-92 zo dňa 12. novembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/72/2014-92 zo dňa 12. novembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2014/009288-002 zo dňa 14. februára 2014 v spojení s rozhodnutím Obce Chľaba číslo 462- 03/13 Kr zo dňa 25. novembra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 70,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “ O.s.p.“) a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 32, § 39a ods. 1 - 5, § 43, § 54, § 55 ods. 1 a 2 písm. a/, § 57 ods. 1 a 2, § 105 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a b/ a § 139b ods. 1 písm. c/ a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“). Uviedol, že úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobca osadením plechovej konštrukcie na pozemok parcela č. 3243/51 v apríli 2012 a vybudovaním oplotenia na hranici pozemkov parcela č. 3243/51 a 3243/52 v dĺžke 72 m a oplotením pozemku parcela č. 3243/4 v dĺžke cca 40 m v júni 2013 porušil vyššie citované právne predpisy.

Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom a predloženou fotodokumentáciou zistil, že osadenie plechovej konštrukcie na pozemku parcela č. 3243/51 čiastočne na betónové kockyvyžadovalo úpravu podkladu. Betónové kocky sú uložené takým spôsobom, že bola potrebná úprava terénu pred ich uložením. Plechová konštrukcia nebola voľne položená, či osadená na pozemku ako tvrdil žalobca, ale jej umiestnenie vyžadovalo úpravu pozemku spočívajúcu vo vyhĺbení základového lôžka a uloženia betónových kociek, čo jednoznačne preukazuje fotodokumentácia. V dôsledku takejto úpravy podkladu potom plechovú konštrukciu treba s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 50/1976 Zb. považovať za stavbu, pričom podľa § 139b ods. 1 písm. c/ tohto zákona sa jedná o stavbu jednoduchú, na ktorú sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. Zároveň podľa krajského súdu, toto ustanovenie definuje stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami alebo zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo osadenie, ktorej vyžaduje úpravu podkladu. V predmetnej veci je však podľa názoru súdu podstatná práve tá skutočnosť, že na osadenie plechovej konštrukcie bola jednoznačne potrebná úprava terénu a vykonanie stavebných prác.

Stavbu možno umiestniť len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby. V ustanovení § 39a ods. 3 písm. a/ - e/ zákona č. 50/1976 Zb. je taxatívne upravené, kedy sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom plechovú jednoduchú stavbu žalobcu sem podľa názoru krajského súdu nie je možné zahrnúť. Ďalej z ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že ohlásenie uskutočnenia stavby stavebnému úradu postačí pri jednoduchých stavbách, ak tak určil stavebný úrad v stavebnom rozhodnutí. Žalobca teda nepostupoval pri umiestňovaní jednoduchej stavby v súlade so zákonom, nakoľko nepodal návrh na začatie územného konania, napriek tomu, že tento úkon bol potrebný. Ďalej žalobca pochybil v tom, že stavbu uskutočnil bez stavebného povolenia, ktoré bolo potrebné. Uvedené konanie žalobcu znamená, že tento sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb.. Vzhľadom na variabilitu stavieb ponechal zákonodarca rozhodovaciu činnosť stavebnému úradu, ale nakoľko žalobca o vydanie územného rozhodnutia nepožiadal, bolo potrebné podľa názoru krajského súdu vychádzať z toho, že sa vyžadovalo i vydanie stavebného povolenia.

Ďalšie pochybenie žalobcu videl krajský súd v tom, že žalobca v mesiaci jún 2013 bez ohlásenia stavebnému úradu realizoval výstavbu oplotenia na hranici pozemkov parcela č. 3243/51 a parcela č. 3243/52 v dĺžke 72 m a časť oplotenia pozemku parcela č. 3243/4 v dĺžke cca 40 m, čo jednoznačne uviedol na pojednávaní konanom dňa 25.11.2013. Nakoľko aj v danom prípade porušil ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad posúdil jeho konanie ako priestupok podľa § 105 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.

Za priestupky bola zo strany stavebného úradu uložená žalobcovi pokuta vo výške 100,- €, čo je na dolnej hranici zákonom danej možnosti s tým, že s touto pokutou sa stotožnil aj sám žalovaný. Spáchanie priestupkov bolo žalobcovi dostatočne preukázané a teda správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na základe zákona rozhodnúť.

II.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil, ako aj rozhodnutia, ktoré rozsudku predchádzali a konanie zastavil, nakoľko súd nevykonal všetky úkony, o ktoré by mohol svoje rozhodnutie oprieť a objektívne rozhodnúť. Súd sa nezaoberal otázkou chráneného územia a ani práva na ochranu vlastníctva. Súd mal v danej veci ustanoviť znalca, ktorý by nezávisle vyhodnotil, či úpravy vykonal sám žalobca, alebo povodeň. Krajský súd sa otázkou chránenej oblasti nezaoberal, ani pohnútkami, ktoré mohli mať základ v tom, že žalobca konal z dôvodu, že štátne orgány nekonali tak, aby chránili záujem občana, ale iba tým, že mal porušiť predpisy postavením železnej búdy.

Žalobca poukázal na zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákonov č. 127/1994 Z.z., č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. a zákona č. 332/2007 Z.z. v zmysle, ktorých postavil oplotenie, aby zabránil poškodeniu životného prostredia. Na podnet žalobcu boli osadené informačné tabule označujúce chránené územie ako aj tabuľa zákaz vstupu. Napriek tomu na predmetné územievstupovali rekreanti a chatári. Jediný spôsob ako zamedziť vstupu bolo oplotenie územia. Pozemky vo vlastníctve žalobcu však nie sú vyčlenené ako chránené územie.

V podanom odvolaní žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4, 5 a 7, § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uviedol, že správne orgány nemali dostatočné množstvo podkladov na rozhodnutie vo veci. Ďalej namietal to, že krajský súd sa stotožnil so žalovaným a na rozhodnutie súdu stačila krátka porada, pričom súd nevykonal žiadne dokazovanie.

Obec Chľaba vedela o zámeroch žalobcu, nakoľko listom č. 513/01/11 Cz zo dňa 09.11.2011 bolo vydané povolenie na oplotenie pozemku parcely č. 3117 v k.ú. O.. Zároveň listom č. 443-01/12 Kr zo dňa 24.10.2012 bolo vydané povolenie na oplotenie pozemku parcely č. 3111.

Určený orgán nezabezpečil ochranu pozemkov a teda od 12.12.2012 žalobca chránil svoj majetok podľa § 5, § 6, § 145 a § 417 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V dôsledku nečinnosti orgánov určených na ochranu životného prostredia a v snahe zabrániť vstupu ľudí a motorových vozidiel na pozemok žalobcu, tento v mesiaci jún 2013 postavil oplotenie na hranici pozemku parcely č. 3243/52 a 3243/52 v dĺžke 72 m a na pozemku parcely č. 3243/42/ a 3243/4 v dĺžke 40 m v k.ú. O..

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom dňa 27.01.2015 uviedol, že pokuta bola uložená z toho titulu, že žalobca v mesiaci apríl 2012 uskutočnil plechovú stavbu skladu bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a bez stavebného povolenia na pozemku parcela č. 3243/51 v k.ú. O. a v mesiaci jún 2013 uskutočnil časť oplotenia bez ohlásenia stavebnému úradu na hranici pozemkov par.c. 3243/51 a 3243/52 v dĺžke 72 m a na cudzom pozemku parc.č. 3243/4 v dĺžke 40 m. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o tom, že uskutočnenie drobnej stavby je potrebné ohlásiť stavebnému úradu, nakoľko tak urobil ohlásením zo dňa 09.11.2011 a 24.10.2012.

Podľa platného územného plánu Obce Chľaba je dotknutá lokalita určená len na účel záujmov ochrany prírody. Stavba plechového skladu je osadená na betónových podkladoch, ktoré boli osadené do terénu a zároveň sa vykonalo pevné spojenie so zemou betónovým základom pri vstupe do objektu. Porušenie stavebného zákona žalobcom bolo zistené a preukázané štátnym stavebným dohľadom dňa 15.10.2013, pričom záznam z výkonu stavebného dohľadu podpísal aj sám žalobca.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa potvrdil, nakoľko krajský súd vec správne skutkovo aj právne posúdil.

IV.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal stanovisko, v ktorom poukázal na ustanovenie § 43 zákona č. 50/1976 Zb. s tým, že pokiaľ by mal súhlasiť s tvrdením žalovaného, že stavba plechového skladu je stavbou, na ktorú je potrebné mať stavebné povolenie, tak by túto stavbu musel považovať za nehnuteľnosť, ktorá sa musí zapísať do katastra nehnuteľností. Lenže kataster nehnuteľností by plechový sklad považoval za vec hnuteľnú a do katastra by ho nezapísal.

Z definície stavby vyplýva, že stavba je stavbou vtedy, ak má pevné základy a pevným spojením so zemou sa rozumie aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Plechový sklad je umiestnený na betónových kockách a žiadne betónové základy vykonané neboli. Žalobca ďalej tvrdí, že štátneho stavebného dohľadu sa nezúčastnil. Ďalej podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z. je v Obci Chľaba chránené vtáčie územie vymedzené parcelami č. 3025/2, 3035/4, 3035/6, 3183, 3184, 3243/4 a teda žalovaný zavádza, že parcela č. 3243/51 je podľa platného územného plánu Obce Chľaba dotknutou lokalitou určenou len na účelzáujmov ochrany prírody.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 32 zákona č. 50/1976 Zb., umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa § 39a ods. 1 - 5 zákona č. 50/1976 Zb. (1) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

(5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zostavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb., stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 a 2 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb. (1) stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., (1) stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

(2) Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

Podľa § 105 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 105 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 139b ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m.

Podľa § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva,sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

Podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že zo zápisnice zo dňa 03.09.2013 je zrejmé, že v rámci územného rozhodnutia o umiestnení stavby „RAMPA“ bolo zistené, že na pozemku parcela č. 3243/51 bola uskutočnená stavba, ktorá bude predmetom neskoršieho štátneho stavebného dohľadu a táto stavba sa bude ako nepovolená riešiť. Táto zápisnica je podpísaná aj samotným žalobcom. Zo zápisnice č. 393- 02/13 Kr zo dňa 15.10.2013 o štátnom stavebnom dohľade na stavbe „Sklad - plechová stavba na spevnenom základe na parcela č. 3243/51“ je zrejmé, že tohto dohľadu sa žalobca nezúčastnil, čo vyplýva aj z jeho podania zo dňa 15.10.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ Okresná prokuratúra Nové Zámky neprešetrí jeho sťažnosť, štátneho stavebného dohľadu sa nezúčastní.

Oznámením o začatí konania vo veci porušenia stavebného zákona č. 462-01/13 Kr zo dňa 08.11.2013 bol žalobca oboznámený s ústnym konaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.11.2013 a ktorého sa žalobca zúčastnil a na ktorom uviedol, že plechovú stavbu uskutočnil v roku 2012.

Rozhodnutím č. 462-03/13 Kr zo dňa 25.11.2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko v mesiaci apríl 2012 uskutočnil plechovú stavbu skladu bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia na pozemku parcela č. 3243/51 v k.ú. O. a tým porušil ustanovenia § 32, § 54 a § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Ďalej bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. a/ a to tým, že uskutočnil v mesiaci jún roku 2013 časť oplotenia bez ohlásenia stavebnému úradu na hranici pozemkov parcela č. 3243/51 a 3243/52 v k.ú. Obce O. v dĺžke 72 m a na pozemku parcela č. 3243/4 v dĺžke 40 m a tým porušil ustanovenia § 54 a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Za spáchaný stavebný priestupok bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 100,- € a trovy konania vo výške 16,- €.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako účastník správneho konania odvolanie a ktorom žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2014/009288-002 zo dňa 14.02.2014 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

VI.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/72/2014-92 zo dňa 12.11.2014, ktorým súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetom súdneho prieskumu pred súdom prvého stupňa bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2- 2014/009288-002 zo dňa 14.02.2014, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 462-03/13 Kr zo dňa 25.11.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko v mesiaci apríl 2012 uskutočnil stavbu plechového skladu bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia na pozemku parcela č. 3243/51 v k.ú. O. a tým porušil ustanovenia § 32, § 54 a § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Ďalej bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. a/ a to tým, že uskutočnil v mesiaci jún roku 2013 časť oplotenia bez ohlásenia stavebnému úradu na hranici pozemkov parcela č. 3243/51 a 3243/52 v k.ú. Obce O. v dĺžke 72 m a na pozemku parcela č. 3243/4 v dĺžke 40 m a tým porušil ustanovenia § 54 a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Za spáchaný stavebný priestupok bola uložená žalobcovi pokutavo výške 100,- € a trovy konania vo výške 16,- €.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 220.O.s.p. konštatuje, že je dôvod na to, aby zmenil odvolaním napadnutý rozsudok a aby zrušil obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.

Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.

Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

Sankciou, t.j. následok za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri uložení druhu sankcie sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky.

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že v rámci konania o vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby „RAMPA“ (ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním sa uskutočnilo dňa 03.09.2013, o ktorom je vyhotovená zápisnica č. 323-02/13 Kr) bolo zistené, že na pozemku parcela č. 3243/51 bola uskutočnená stavba. Zamestnanci príslušného stavebného úradu rozhodli o tom, že táto stavba bude predmetom neskoršieho štátneho stavebného dohľadu a táto stavba sa bude ako nepovolená riešiť. Táto zápisnica je podpísaná aj samotným žalobcom. Zo zápisnice č. 393-02/13 Kr zo dňa 15.10.2013 o štátnom stavebnom dohľade na stavbe „Sklad - plechová stavba na spevnenom základe na parcela č. 3243/51“ je zrejmé, že tohto dohľadu sa žalobca nezúčastnil, čo vyplýva aj z jeho podania zo dňa 15.10.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ Okresná prokuratúra Nové Zámky neprešetrí jeho sťažnosť, štátneho stavebného dohľadu sa nezúčastní. Počas tohto štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15.10.2013 bolo zistené, že žalobca ako stavebník uskutočnil stavbu plechovej konštrukcie a taktiež uskutočnil časť oplotenia pozemku v takom rozsahu, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi ohláseniami drobných stavieb zo dňa 09.11.2011 a 24.10.2012.

Podľa správnych orgánov nie je sporné, že v predmetnom konaní sa žalobca dopustil priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko v mesiaci apríl 2012 uskutočnil plechovú stavbu skladu bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia na pozemku parcela č. 3243/51 v k.ú. O. a tým porušil ustanovenia § 32, § 54 a § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Túto plechovú stavbu využíva žalobca ako sklad náradia.

Z fotodokumentácie, ktorá bola predložená do súdneho spisu v administratívnom spise, nemá odvolací súd jednoznačne za to, že táto plechová stavba je jednoduchou stavbou podľa § 139b ods.1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., a je podľa ustanovenia § 43 vyššie citovaného zákona pevne spojená so zemou tak, že je umiestnená na spevnených základoch a vyžadovala sa úprava terénu ako to tvrdia správne orgány. Bude v novom konaní potrebné, aby správne orgány doplnili dokazovanie v tom smere, že obhliadkou preveria tvrdenie žalobcu, že plechová stavba je uložená na betónových kockách, ktoré sú uložené na tráve a teda nebolo potrebné vykonávať žiadne zemné práce a vytvárať betónový základ. Ďalej bude potrebné, aby správne orgány preukázali svoje tvrdenie, že podľa platného územného plánu Obce Chľaba je dotknutá lokalita, v ktorej sa posudzovaná plechová stavba nachádza, určená len na záujmy ochrany prírody (celý oplotený areál má zasahovať do územia NATURA 2000 a na dotknutompozemku platí II. stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny) a zamerať sa na parcely vo vlastníctve žalobcu, a listinnými dokladmi preukázať, či sú alebo nie sú v chránenom území.

Na námietku žalobcu, že Obec Chľaba vedela o jeho zámeroch, nakoľko listom č. 513/01/11 Cz zo dňa 09.11.2011 bolo vydané povolenie na oplotenie pozemku parcely č. 3117 v k.ú. O. a listom č. 443- 01/12 Kr zo dňa 24.10.2012 bolo vydané povolenie na oplotenie pozemku parcely č. 3111 najvyšší súd uvádza, že ohlásenie drobných stavieb oplotenia zo dňa 09.11.2011 a 24.10.2012 sa týkalo iných pozemkov a iných parcelných čísel. Z toho dôvodu žalobca porušil ustanovenie § 105 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. tým, že uskutočnil v mesiaci jún roku 2013 časť oplotenia bez ohlásenia stavebnému úradu na hranici pozemkov parcela č. 3243/51 a 3243/52 v k.ú. Obce O. v dĺžke 72 m a na pozemku parcela č. 3243/4 a v dĺžke 40 m a tým porušil ustanovenia § 54 a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že oplotenie bolo uskutočnené bez ohlásenia stavebnému úradu, pričom časť oplotenia podľa geometrického plánu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, bola vystavaná na parcele č. 3243/4, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty v sume 100,- €, tá je vecou správnej úvahy správneho orgánu, a súd by sa jej výškou zaoberal len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodovaní o výške pokuty, nezodpovedala obsahu spisu, alebo by sa priečila zásadám logického myslenia. Keďže správny orgán uložil v prvostupňovom rozhodnutí pokutu za dva skutky, najvyšší súd je názoru, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol nesprávne formulovaný, nebolo z neho jasné, akú pokutu uložil správny orgán za každý z oboch skutkov, ktorými malo dôjsť k porušeniu stavebného zákona, resp. neuviedol, či ide o úhrnnú sankciu, resp. viacčinný súbeh. S poukazom na uvedené pochybenie vo výroku prvostupňového rozhodnutia, odvolací súd nemohol potvrdiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Obce Chľaba, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako zmeniť rozsudok krajského súdu a zrušiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a to rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2- 2014/009288-002 zo dňa 14. februára 2014 v spojení s rozhodnutím Obce Chľaba číslo 462-03/13 Kr zo dňa 25.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou príslušných správnych orgánov bude doplniť skutkový stav veci a až následne znovu vec právne posúdiť. Správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie (§250 ja ods.4 O.s.p.).

VII.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúce v náhrade za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 35,- € a za odvolanie vo výške 35,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.