Najvyšší súd
4Sžo/236/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., právne zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo KRPZ-TT-OPP-2-001/2015-ODV zo dňa 26. mája 2015
vedenej na Krajskom súde v Trnave, konajúc o odvolaní sa žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave č. k.: 14S/135/2015-25 zo dňa 9. septembra 2015, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. k.: 14S/135/2015-25 zo dňa 9. septembra 2015 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1.
1.1 Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 26.05.2015 č. KRPZ-TT-OPP-2-001/2015-ODV zastavil.
1.2 Krajský súd uznesenie o zastavení konania zdôvodnil tým, že preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu malo znaky rozhodnutia predbežnej povahy, a teda išlo
o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., súdy nepreskúmavajú.
1.3 Rozhodnutie o zaistení zbrojného preukazu, preukazov zbraní a zbraní podľa ust.
§ 54 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. možno považovať za rozhodnutie dočasného charakteru
a preto je iba dočasným opatrením, ktorého účinky budú trvať len do vydania právoplatného
rozhodnutia v trestnom konaní, nespadá pod prieskumnú činnosť súdov, v zmysle § 248
písm. a/ O.s.p.
1.4 V konaní je preukázané, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie predbežnej
povahy (ust. § 248 písm. a/ O.s.p.), preto je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa Piatej časti
O.s.p. a krajský súd postupom podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
2.
2.1 Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
a navrhol, aby najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 14S 135/2015 zo dňa
09.09.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
2.2 V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že správny orgán formálne a s absolútnou
istotou nesprávne a nezákonne vykonal jeden jediný dôkaz, ktorým je uznesenie o vznesení
obvinenia.
2.3 Podľa žalobcu treba odmietnuť právny názor, že predbežné rozhodnutie alebo
rozhodnutie predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania súdy
nepreskúmavajú.
2.4 Podľa žalobcu správny orgán v čase, keď už riziko zneužitia zbrane (po vznesení
obvinenia s hrozbou väzobného stíhania a hrozbou dlhodobých trestov) odznelo, rozhodoval
nie o predbežnej otázke, ale o práve vlastniť majetok a vec, poľovnícke oprávnenie atď.
2.5 Žalobca tvrdí, že ak sa nekonalo 2 – 3 roky, tak musí existovať akási „rozumná
lehota“, správny orgán môže svoju právomoc uplatniť. Pričom súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil ustanovenia Ústavy SR a ani medzinárodného
dohovoru, pričom ani správne nezistil skutočný stav veci. Konanie súdu má aj inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie (viď § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
2.6 Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Orgány
činné v trestnom konaní nezmenili právne posúdenie stíhaných skutkov a ani trestné stíhanie
nezastavili, uplynulo neprimerane dlho času, vec nie je skončená v primeranej lehote
a správny orgán koná formálne a nespravodlivo.
3.
3.1 Podaním zo dňa 04.11.2015 sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, pričom skonštatoval,
že pokiaľ ide o postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o zaistení, tento považuje
za správny. Ďalej zastáva názor, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
so zákonom o strelných zbraniach a strelive a na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu.
3.2 Správny orgán je presvedčený, že nemal možnosť konať iným spôsobom než len,
ako mu ukladá zákon, a keďže podstatnú skutočnosť o začatí trestného stíhania voči
účastníkovi konania sa dozvedel z doručeného uznesenia NAKA PPZ dňa 26.02.2015, nemal
možnosť správne konanie začať skôr – v roku 2013, kedy bolo voči účastníkovi konania
vznesené obvinenie.
3.3 Žalovaný ďalej cituje ustanovenie § 54 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných
zbraniach a strelive, pričom dôvodí, že ustanovenie predmetného paragrafu neponecháva
správnemu orgánu možnosť rozhodovať inak.
3.4 Žalovaný tvrdí, že na základe podnetu iného orgánu začal konanie vo veci
zaistenia v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom v zákonnej lehote
vydal rozhodnutie o zaistení zbraní, zbrojného preukazu a preukazov zbraní. Rozhodnutia
o zaistení zbrojného preukazu, zbraní a preukazov zbraní, majú charakter dočasného
rozhodnutia, pričom sa vydáva do doby konečného rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní.
3.5 Podľa žalovaného je účastník konania povinný určité obmedzenia v súvislostí
s konaním o zaistení strpieť, nakoľko je držiteľom zbrojného preukazu a legálne držaných
strelných zbraní v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive.
4.
4.1 Dňa 20.04.2016 podal žalobca dupliku, v ktorej konštatuje, že správny orgán
formálne postupoval podľa zákona. Zároveň je však presvedčený, že správny orgán konal
v rozpore s účelom a tzv. duchom zákona. Úkon správneho orgánu nemal reálny základ pre
meritórne rozhodnutie. Ak však vo veci rozhoduje sudca, tak ten musí podľa čl. 144 ods. 1
Ústavy SR byť nezávislým. Ak má sudca za to, že zákon odporuje Ústave SR či
medzinárodnej zmluve, je povinný konať podľa čl. 144 ods. 2 s poukazom na čl. 7 ods. 2, ods.
5, čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
4.3 Odvolaniu žiada vyhovieť a odvolateľovi priznať nárok na náhradu trov konania.
5.
5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vetá prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
5.2 Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
5.3 Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
5.4 Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.).
5.5 Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
5.6 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
5.7 Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie
vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
5.8 Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, a dospel
k záveru, že v zmysle § 219 O.s.p. sú splnené podmienky na jeho potvrdenie.
5.9 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.10 Vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú uvedené v spisovom materiáli, najmä na fakt,
že ku dňu vydania správneho rozhodnutia č. ORPZ-GA-OPP1-129/2015, bolo vydané
uznesenie NAKA PPZ, ktorým sa voči účastníkovi konania začalo trestné stíhanie pre trestný
čin uvedený v § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive, pričom o tejto skutočnosti
sa správny orgán – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante, dozvedel dňa
26.02.2015.
5.11 Najvyšší súd ďalej zistil, že následne správny orgán I. stupňa
postupoval v súlade so zákonom a v primeranej lehote vydal svoje prvostupňové rozhodnutie
č. ORPZ-GA-OPP1-129/2015 zo dňa 31.03.2015. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania účastníka konania preskúmavané druhostupňovým správnym orgánom, ktorý
ho následne potvrdil rozhodnutím z dňa 26.05.2015 pod č. KRPZ-TT-OPP-2-001/2015-ODV.
5.12 Napriek tomu, že niet pochýb, že v danom prípade ide o predbežnú povahu
(dočasné účinky) rozhodnutia správnych orgánov o zaistení zbraní a zbrojného preukazu,
vzhľadom na námietky, ktoré žalobca použil v odvolacom konaní, ako aj vo svojom vyjadrení
z 14.04.2016 k „Vyjadreniu k odvolaniu“ žalovaného sa Najvyšší súd SR zaoberal
aj otázkami, či nedošlo vydaním predmetného rozhodnutia k porušeniu základných práv
a slobôd chránených Ústavou SR.
5.13 Podľa žalobcu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1
písm. h/, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) tým, že nepoužil ustanovenia Ústavy SR a ani
medzinárodného dohovoru, konanie súdu má aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
5.14 S predkladanými námietkami sa Najvyšší súd SR nestotožnil, ale v zhode
s argumentáciou krajského súdu, ktorý sám poukazuje aj na konštantnú judikatúru konštatuje,
že spôsobilosť akéhokoľvek rozhodnutia predbežnej povahy ohroziť alebo zasiahnuť
do základných práv účastníka, je už vo svojej podstate oslabená, nakoľko účinky takéhoto
rozhodnutia neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv (rozhodnutie NS SR 1
Sžo/9/2009, 6 Sžo/9/2009, 6 Sžo/131/20110).
5.15 Pokiaľ ide o námietky ohľadom porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najvyšší súd je toho názoru,
že efektívna súdna ochrana je poskytnutá, a plnohodnotne zavŕšená, až momentom
právoplatného skončenia veci, kedy nastávajú účinky, ktoré nastoľujú právnu istotu
a s konečnou platnosťou zasahujú do právneho postavenia účastníkov. V tomto smere platí,
že pomalá spravodlivosť je odmietnutím spravodlivosti: justice deleyed, justice denied.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní
až právoplatným rozhodnutím – prieťahy v konaní sú teda trvajúcim protiprávnym stavom,
ktorým dochádza k porušovaniu práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (I. ÚS 41/02,
uznesenie NS SR 1 Cdo 107/2009).
5.16 Právomoc súdov na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov je vymedzená
princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, ktorú predstavuje § 248 O.s.p.
v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR („ak zákon neustanoví inak“). Novelou Občianskeho
súdneho poriadku zákonom č. 424/2002 Z. z. sa negatívna enumerácia výrazným spôsobom
obmedzila, čím sa posilnil princíp generálnej klauzuly (m. m. I. ÚS 231/2010).
5.17 Podľa názoru najvyššieho súdu nemôžu byť pochybnosti o tom, že výpočet
a rozsah výnimiek, pri uplatnení ktorých súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych
orgánov podľa § 248 OSP, nemožno v aplikačnej praxi rozširovať, a to ani výkladom
„per analogiam“. Na druhej strane je zrejmé, že tento výpočet je obsahovo rôznorodý.
Je preto potrebné zaoberať sa otázkou či závery plynúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 50/01 (povinnosť súdov skúmať, či sa rozhodnutie správneho orgánu svojím
obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd) platia na všetky uvedené
prípady v § 248 OSP rovnako a generálne alebo je potrebné k jednotlivým prípadom
pristupovať individuálne v závislosti na konkrétnom druhu rozhodnutia správneho orgánu.
5.18 V posudzovanom prípade ide o dôvod vylúčenia zo súdneho prieskumu
spočívajúci v predbežnej povahe napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Spôsobilosť
akéhokoľvek rozhodnutia tohto charakteru ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv
účastníka, ktorého sa týka, je už vo svojej podstate oslabená, pretože predovšetkým jeho
účinky sú vždy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv. Obdobný
postoj zaujíma ústavný súd k významovo analogickým rozhodnutiam všeobecných súdov
o nariadení predbežných opatrení. Z judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa predbežných
opatrení vyplýva, že ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení zásadne iba
v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného
opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných
okolností, ak došlo rozhodnutím všeobecného súdu k procesnému excesu, pretože tieto
rozhodnutia nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania konečným
spôsobom (m. m. IV. ÚS 82/09, III. ÚS 281/07). V danom prípade nie sú žiadne pochybnosti
o predbežnej povahe (dočasných účinkoch) rozhodnutí správnych orgánov o zaistení zbraní
a zbrojného preukazu sťažovateľa a to aj s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 54
ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach.
5.19 Ďalšou súvisiacou, ale dôležitou otázkou je či je možné slovné spojenie
„rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd“, ktoré podľa čl. 46 ods. 2 druhej vety
Ústavy SR nemožno vylúčiť z právomoci súdov v súvislosti s uvedenou negatívnou
enumeráciou, chápať v zmysle abstraktného „dotyku“ s akýmkoľvek z týchto práv, inými
slovami, či je súčasťou požiadavky ústavne konformného výkladu aj povinnosť všeobecného
súdu v každom prípade z vlastnej iniciatívy skúmať potenciálny zásah do jednotlivých práv
účastníka správneho konania. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné skúmať každú vec
v závislosti od konkrétnych, individuálnych okolností.
5.20 Vychádzajúc z uvedených záverov, najmä pokiaľ ide o výrazne znížený potenciál
rozhodnutí správnych orgánov predbežnej povahy, už z dôvodov svojej podstaty
ako rozhodnutí dočasných, zasiahnuť do základných práv účastníkov v spojení s potrebou
určitej konkretizácie prípadne ohrozených práv, nemožno označiť napadnuté rozhodnutie
krajského súdu za arbitrárne alebo svojvoľné. V tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie
žalobcu pre úmyselný trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona v jednočinnom súbehu, so zločinom skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona. V tomto prípade tak bola splnená podmienka § 54
ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. na zaistenie zbrane, keďže ustanovenie § 296 Trestného
zákona je zaradený do druhej časti šiestej hlavy Trestného zákona, teda ide o prípade, keď
zákon č. 190/2003 Z. z. umožňuje vydanie rozhodnutia o zaistení zbrane, streliva, zbrojného
preukazu, keďže bola splnení podmienka začatia trestného stíhania. Z doterajšej judikatúry
Ústavného súdu SR (III- ÚS 38/2012-14) ako i Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.
6Sžo/131/2010 z 27. apríla 2011) vyplýva, že takýto druh rozhodnutia je vylúčený zo súdneho
prieskumu zákonnosti z dôvodu predbežnej a dočasnej povahy rozhodnutia žalovaného.
5.21 Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade, podľa šetrenia najvyššieho súdu,
správne orgány oboch stupňov, ako aj súd prvého stupňa vo veci riadnym spôsobom konali
a rozhodli, nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené, stotožniť sa s námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní. Zdôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní právny základ
rozhodnutia, je postačujúce k realizácii základného práva účastníka na súdnu ochranu, resp.
spravodlivý proces (III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa §
250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
5.22 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 224 ods. 1 a § 146k ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, žalovanému trovy odvolacieho konania podľa obsahu spisu nevznikli.
5.23 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (správny súdny
poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo podané
odvolanie pred 1. júlom 2016, súd preto dokončil odvolacie konanie podľa ustanovení O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 1. decembra 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková