ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, o.z., Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 25. júna 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/184/2014-92 zo dňa 16. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/184/2014-122 zo dňa 28. septembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/184/2014-92 zo dňa 16. apríla 2015, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/184/2014-122 zo dňa 28. septembra 2015 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 25.06.2014, ktorým na základe podnetu žalobcu podľa § 20 ods. 1 písm. e/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 24/2006 Z. z.“) žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovaná výstavba lesnej cesty Horná Studená-Matejova dolinka pre navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Slovenská Ľupča, Lichardova 52, Slovenská Ľupča sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
1.2 Krajský súd v Bratislave zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konanianepriznáva.
1.3 Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa ust. § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. Predmetom konania podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s ustanoveniami § 18 ods. 10, ods. 11 citovaného zákona je určenie, či posudzovaniu vplyvov podlieha a) navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v prílohe č. 8 b) navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. V tomto prípade konanie ukončené napadnutým rozhodnutím ministerstva bolo začaté na základe podnetu podľa ust. § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže išlo o navrhovanú činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.
1.4 Nakoľko navrhovaná výstavba lesnej cesty nie je navrhovanou činnosťou, resp. jej zmenou, ktorá by dosahovala hodnoty uvedené v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ani navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, uvedenej v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ku ktorej by príslušný orgán vydal vyjadrenie, že môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nemôže byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. Z tohto dôvodu ani ustanovenie § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré žalobca poukazuje v svojej žalobe, nie je možné aplikovať na preskúmavané rozhodnutie ministerstva, ktoré bolo vydané podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona.
1.5 Krajský súd uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo stanoviska odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, v ktorom bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 citovaného zákona, ako aj zo stanoviska navrhovateľa zo dňa 28.04.2014, ktoré nebolo so stanoviskom ŠOP SR v rozpore. Zároveň upresnil, že predmetom preskúmavaného konania nebolo rozhodovanie o tom, či sa podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bude posudzovať výstavba všetkých 20 lesných ciest označených žalobcom. V danom prípade žalovaný rozhodoval len o tom, či posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. podlieha výstavba predmetnej lesnej cesty.
1.6 Krajský súd ďalej skonštatoval, že z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vychádzal zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, podľa ktorého „...Výstavba a následná prevádzka navrhovanej lesnej cesty pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu Ďumbierske Tatry a v Chránenom vtáčom území Tatry dlhodobý významný negatívny individuálny ani kumulatívny vplyv...“. Preto pokiaľ ministerstvo rozhodlo, že navrhovaná výstavba lesných ciest sa nebude podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovať, toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Súd uzatvoril, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré upravujú postup príslušného orgánu v konaní podľa § 20 citovaného zákona. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci si žalovaný zaobstaral dostatok podkladov, na základe ktorých rozhodol v súlade a jeho rozhodnutie je možné považovať za súladné s § 20 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z.
1.7 Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona, preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
2.
2.1 Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/184/2014-92 zo dňa 16.04.2015 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.
2.2 Podľa názoru žalobcu, je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.
2.3 Žalobca je presvedčený, že vo svojej žalobe poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú záver žalovaného o tom, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na predmet ochrany v územiach NATURA. Poukázal na konkrétne podklady, ktoré priložil k žalobe, z ktorých vyplývajú pochybnosti o správnosti záverov žalovaného. Žalobnými námietkami žalobca reagoval na obsah rozhodnutia žalovaného, pričom súd prvého stupňa zopakoval tento obsah, chronológiu konania a žiadnym spôsobom na tieto námietky nereagoval. Preto ani osvojený skutkový a právny záver súdu prvého stupňa totožný so záverom žalovaného nemožno považovať za správny.
2.4 Podľa názoru žalobcu sa rozhodnutie súdu prvého stupňa nevysporiadalo zrozumiteľným spôsobom s jeho námietkami, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 170/2005 uverejneného v časopise Zo súdnej praxe č. 64/2007.
3.
3.1 K podanému odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný svojim podaním z 15.06.2015, kde uvádza, že v plnom rozsahu zotrváva na písomnom vyjadrení č. 46667/2014 zo dňa 06.10.2014, pričom krajský súd dostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobnom návrhu ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo.
3.2 Žalovaný sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu a navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zamietol podané odvolanie žalobcu. 3.3 Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom skutočností, ktoré žalobca uvádzal a ktoré podľa neho spochybňovali záver žalovaného o tom, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na predmet ochrany v územiach NATURA, poukazuje na svoje vyjadrenie č. 46667/2014 zo dňa 06.10.2014, pričom poukazuje na skutočnosť, že aj krajský súd sa stotožnil s jeho rozhodnutím a s odbornými stanoviskami, ktoré si žalovaný ako správny orgán zaobstaral v správnom konaní.
3.4 Okresný úrad Banská Bystrica, na základe stanoviska ŠOP SR, rozhodol, že navrhovaná činnosť nemôže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, pričom nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti a toto územie podľa dokumentácie ochrany prírody nie je predmetom posudzovania podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z.
3.5 Žalovaný zároveň dôvodí, že skutočnosť, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na predmet ochrany v územiach NATURA, mal krajský súd za preukázané z podkladov získaných ministerstvom v tomto správnom konaní, opierajúc sa najmä o vyššie uvádzané odborné stanovisko OÚ Banská Bystrica, stanovisko ŠOP SR SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014
3.6 Žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 2 Sžo 95/2007 zo dňa 30.01.2008, v zmysle ktorého stačí v odôvodnení rozsudku stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. že sa tento súd stotožnil s argumentáciou žalovaného správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnenýminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <..
4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu č.k. 1S/184/2014-92 zo dňa 16.04.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 1S/184/2015-122 zo dňa 28.09.2015, ktorým podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 25.06.2014, ktorým žalovaný rozhodol tak, že navrhovaná výstavba lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolinka pre navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Slovenská Ľupča, Lichardova 52, 976 13 Slovenská Ľupča sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
4.3 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
4.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.5 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.6 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
4.7 Podľa § 2 ods. zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy
4.8 Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ministerstvo začne konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 na základe odôvodneného písomného podnetu a) povoľujúceho orgánu, b) okresného úradu v sídle kraja, c) okresného úradu, d) rezortného orgánu, e) organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27, f) navrhovateľa.
4.9 Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. ministerstvo môže začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 aj z vlastného podnetu, pričom prihliada na podnety verejnosti, dotknutej obce a dotknutého orgánu.
4.10 Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu podľa odseku 1.
4.11 Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5.
4.12 Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. ministerstvo môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie požiadaviek podnetu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona.
4.13 Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo.
4.14 Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
4.15 Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4.
4.16 Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania podľa § 39.
5.
5.1 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalobca je účastníkom konania vedeného žalovaným správnym orgánom pod sp.zn. 1423/2014-2.3, predmetom ktorého je žiadosť žiadateľa Lesov Slovenskej republiky, š.p., o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len,,ZOPK“) a o odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolinka a s tým súvisiaceho povolenia výnimky zo zákazov z druhotnej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ a § 35 ods. 2 písm. b/ ZOPK v znení platnom v čase podania žiadosti, teda dňa 02.05.2011. V uvedenom konaní žalovaný správny orgán pôvodne vydal súhlas a povolil výnimky žiadané žiadateľom, následne však rozhodnutím Ministra životného prostredia SR sp.zn. 7247/2013-1.10 (46/2013-rozkl.) zo dňa 18.12.2013 bolo rozhodnutie, ktorým sa povolili výnimky zrušené a vec vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia vo veci týkajúcej sa udelenia súhlasu a povolenia výnimiek listom zo dňa 18.03.2014 sp.zn. 1423/2014-2.3 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, pričom účastníkom zaslalo v tejto súvislosti stanovisko ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR/875/2013zo dňa 25.02.2014. Žalobca podaním zo dňa 31.03.2014 poukázal na to, že už v minulosti bol účastníkom správnych konaní, ktoré sa týkali udeľovania výnimiek a súhlasov z druhotnej a územnej ochrany v súvislosti s výstavbou lesných ciest v Národnom parku Nízke tatry, území Európskeho významu Ďumbierske Tatry(SKUEV 0302), Kráľovohorské Tatry(SKUEV 310) a Chránenom vtáčom území Nízke Tatry. V uvedenom podaní žalobca vymenoval devätnásť lesných ciest v uvedených chránených územiach v súvislosti, s výstavbou ktorých boli v uvedených územiach európskeho významu udelené výnimky z územnej a druhovej ochrany a súhlasy potrebné podľa ZOPK na takúto činnosť, pričom lesná cesta Horná Studená - Matejova dolinka je dvadsiatou v poradí.
5.2 MŽP SR považovalo uvedené vyjadrenie žalobcu za podnet podľa § 20 ods. 1 písm. e/ zákona č. 24/2006 Z.z. Listom č. 5484/2010-3.4/ak zo dňa 15.04.2014 ministerstvo požiadalo ŠOP SR, Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Slovenská Ľupča, ako navrhovateľa aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrili a taktiež oboznámilo žalobcu ako predkladateľa podnetu s možnosťou vyjadriť sa. Dňa 02.05.2014 bolo ministerstvu doručené stanovisko Lesov Slovenskej republiky č. 212675/2014-200, SČ: 3836/2014/1592 zo dňa 28.04.2014, v ktorom bolo uvedené, že rozsah vplyv, veľkosť, komplexnosť vplyvu ako aj trvanie a jeho frekvencia nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany. Dňa 28.05.2014 bolo doručené ministerstvu taktiež stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, ktorá primárne vychádza zo stanoviska jej miestne príslušnej organizačnej zložky- Správy NAPANTu, ktorá v rámci hodnotenia únosnosti prírodného prostredia dotknutého územia považuje riziko spôsobené navrhovanou činnosťou za prijateľné okrem prípadov nadmerného využívania navrhovanej lesnej cesty počas nepriaznivých klimatických podmienok a absencie pravidelnej údržby a jej využívania pracovnými strojmi v zlom technickom stave.
5.3 Krajský súd, rovnako ako žalovaný jasne a logicky preukázali, že niet skutočností, ktoré by odôvodňovali zmeniť dané rozhodnutie. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzali správne orgány z predloženého spisového materiálu, odborných stanovísk a sú v súlade so zákonom.
5.4 Z predložených dokumentov je nesporne preukázané, že žalovaný v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 písm. e/ zákona č. 24/2006 Z.z. považoval podnet Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len „LZ VLK“ alebo „žalobca“) za písomný podnet pre zisťovacie konanie, a preto požiadal ŠOP SR, ako odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska špecifikovaných kritérií, pričom žiadal zhodnotiť význam očakávaných vplyvov. V stanovisku žiadali zohľadniť aj prípadný kumulatívny a synergický efekt, ktorý by navrhovaná lesná cesta mohla mať spolu s ďalšími devätnástimi lesnými cestami, ktoré vo svojom vyjadrení uvádzal žalobca.
5.5 Najvyšší súd konštatuje, že z predloženého administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o tom, či výstavba predmetnej lesnej cesty podlieha režimu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., vychádzal z odborného stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica č. OSZPI-2013/03214úkU ZO DŇA 07.11.2013 a stanoviska Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR“) č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, ktoré jasne konštatovalo, že táto výstavba a následná prevádzka nebude pravdepodobne mať v danom území dlhodobý významný negatívny individuálny ani kumulatívny vplyv. Žalovaný prihliadol na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu žalobcu. Rovnako sa v predmetnom konaní zrozumiteľným spôsobom vysporiadal aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ k pojmu pravdepodobnej existencie negatívneho vplyvu k posudzovanému projektu.
5.6 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu žalobcu, pretože krajský súd postupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu, ktorá vytváradostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
5.7 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.
5.8 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha.
5.9 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo odvolacie konanie začaté pred 1. júlom 2016, preto odvolací súd procesne postupoval podľa ustanovení O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.