Najvyšší súd
4Sžo/22/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej
veci žalobcu: Mgr. A.. K., nar. X., O., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K. so sídlom H.,
proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Personálny úrad, Krížna
42, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu žalovaného č. 574 zo dňa
27. januára 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/159/2009-56 zo dňa 17. marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/159/2009-56 zo dňa 17. marca 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 574
zo dňa 27. januára 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a písm. e/ OSP a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 836,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľ. K. so sídlom H., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia personálneho rozkazu č. 574 zo dňa 27.01.2009 vydaného riaditeľom
Personálneho úradu Bratislava, ktorým bolo žalobcovi podľa § 57 ods. 1 a 6 zákona
č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“) zmenené miesto výkonu
štátnej služby z dovtedajšieho miesta výkonu štátnej služby Trenčín do miesta výkonu štátnej
služby Žilina a súčasne bol žalobca týmto personálnym rozkazom podľa § 62 ods. 1 písm. g/
zákona č. 346/2005 Z. z. dňom 29.01.2009 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených
profesionálnych vojakov.
Krajský súd pri rozhodovaní o žalobe vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti
žalobou napadnutého personálneho rozkazu ako i procesného postupu predchádzajúceho jeho
vydaniu dospel k názoru, že vo vzťahu k žalobcovi neboli porušené jeho práva a napadnutý
personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom č. 346/2005 Z. z., a teda tento nemá také
vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku akceptoval právnu argumentáciu žalovaného, podľa ktorej nesprávne uvedenie zákonného
ustanovenia - § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. namiesto zákonného ustanovenia
§ 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. vo výroku personálneho rozkazu č. 181 zo dňa
27.01.2009, predchádzajúceho vydaniu žalobou napadnutého personálneho rozkazu, je
potrebné považovať len za chybu v písaní. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalobcu
vyslovil názor, že táto nemá pre posúdenie preskúmavaného rozhodnutia žiaden význam,
nakoľko predmetom žaloby je posúdenie zákonnosti personálneho rozkazu č. 574 zo dňa
27.01.2009, a nie je úlohou súdu posudzovať správnosť či zákonnosť personálneho rozkazu
č. 181 zo dňa 27.01.2009. Tento personálny rozkaz nebol predmetom žaloby, a preto
prvostupňový súd s poukazom na ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) naňho neprihliadal.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 1, 2 písm. f/ OSP,
pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému
súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie, príp. alternatívne žalobca navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, t. j. zrušil žalobou napadnutý personálny rozkaz
žalovaného č. 574 zo dňa 27.01.2009 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nedostatočne odôvodnené,
nakoľko toto odôvodnil v podstate len uvedením personálnych opatrení, ktoré boli vykonané
voči žalobcovi až do skončenia jeho služobného pomeru a citáciou jednotlivých ustanovení
zákona č. 346/2005 Z. z., bez toho, aby skúmal súvislosť medzi personálnym rozkazom
riaditeľa Vojenskej polície č. 181 zo dňa 27.01.2009 a personálnym rozkazom riaditeľa
Personálneho úradu č. 574 zo dňa 27.01.2009. Žalobca v odvolaní cituje ustanovenia § 58
ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. a § 58 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z.
poukazujúc na rozdielne procesné situácie a právne následky vyplývajúce pre profesionálneho
vojaka po jeho odvolaní z funkcie na základe týchto personálnych rozkazov.
Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na výrok personálneho rozkazu č. 181 zo dňa
27.01.2009, ktorým bol odvolaný z funkcie podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005
Z. z., dostal sa žalobca do právneho postavenia profesionálneho vojaka, ktorý mal byť
personálnym rozkazom dňom 29.01.2009 ustanovený alebo vymenovaný do inej funkcie.
Podľa žalobcu, v nadväznosti na zákonné ustanovenie použité vo výroku personálneho rozkazu o jeho odvolaní z funkcie, žiadne ustanovenie podľa zákona č. 346/2005 Z. z.
neumožňuje iný postup, resp. iné personálne opatrenie.
Žalobca poukazuje na záväznosť výroku personálneho rozkazu č. 181 zo dňa
27.01.2009 pre žalovaného, a preto nadväzujúce, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
malo vychádzať z právneho postavenia žalobcu. Žalobca zastáva názor, že ak mal byť
na základe spolupráce a dohovoru jednotlivých personálnych úradov zaradený do personálnej
zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, malo žalobou napadnutému
personálnemu rozkazu predchádzať odvolanie z funkcie podľa ustanovenia § 58 ods. 1
písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. Z uvedeného dôvodu personálny rozkaz riaditeľa
Personálneho úradu č. 574 zo dňa 27.01.2009 predstavuje rozhodnutie, ktoré je v rozpore
s právnym postavením žalobcu ako profesionálneho vojaka odvolaného z funkcie podľa § 58
ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil, pretože žalobca v odvolaní neuvádza žiadne
nové dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu pri vydávaní
personálneho rozkazu č. 574 zo dňa 27.01.2009.
Žalovaný opätovne, ako vo vyjadrení k žalobe, pripúšťa, že vo výroku personálneho
rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 181 zo dňa 27.01.2009 je namiesto zamýšľaného
dôvodu prepustenia z funkcie – žalovaný uvádza ust. § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z.,
nesprávne uvedený dôvod prepustenia podľa § 58 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.
Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na judikát R 10/2002 a tvrdí, že citované ustanovenie
§ 58 ods. 1 písm. a/ v personálnom rozkaze č. 181 zo dňa 27.01.2009 je analogicky potrebné
považovať len za chybu v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Podľa žalovaného
táto chyba v písaní je zrejmá a jednoznačne zistiteľná s prihliadnutím na obsah odôvodnenia
personálneho rozkazu č. 181 zo dňa 27.01.2009, pričom jej opravou by nedošlo k zmene
obsahu a zmyslu rozhodnutia a taktiež k zmene právneho postavenia žalobcu založeného
rozhodnutím.
Žalovaný uvádza, že dôvodom na odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie bola výlučne
len skutočnosť, že minister obrany Slovenskej republiky personálnym rozkazom č. 16 zo dňa
26.01.2009 ukončil žalobcovi dňom 28.01.2009 podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 346/2005 Z. z. dočasné vyčlenenie na plnenie úloh Vojenskej polície. To bol podľa
žalovaného jediný dôvod na odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie a tento dôvod je uvedený aj v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu je dôvodné vyhovieť.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len
ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého
stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym
názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. právne vzťahy profesionálneho vojaka
pri vykonávaní štátnej služby, sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. služobný úrad na účely tohto
zákona je organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov
ozbrojených síl SR pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa
§ 60 ods. 1 a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60
ods. 2, to neplatí ak ide o profesionálnych vojakov organizačných zložiek Vojenského
spravodajstva a Vojenskej polície.
Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento
zákon neustanovuje inak, koná a rozhoduje služobný úrad.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. v služobnom úrade rozhoduje vedúci
služobného úradu v rozsahu ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto
zákona.
Týmto predpisom, podľa vyjadrenia žalovaného, je Služobný predpis hlavného
služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení služobných
úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu
pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2007 v znení Služobného predpisu č. 87/2008
a č. 44/2009 (ďalej len „Služobný predpis č. 55/2007“).
Podľa čl. 3 písm. b/ Služobného predpisu č. 55/2007 je podľa § 5 ods. 1 písm. a/
zákona č. 346/2005 Z. z. služobným úradom Personálny úrad štábu personálneho
manažmentu Generálneho štábu pre profesionálnych vojakov personálneho úradu a pre profesionálnych vojakov v rozsahu určenom v čl. 6.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. vedúcim služobného úradu, ktorým
je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. a/, je veliteľ
organizačnej zložky.
Podľa čl. 6 ods. 3 Služobného predpisu č. 55/2007 na základe § 6 ods. 1, § 6 ods. 2
písm. b/ a § 7 ods. 1 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. minister obrany určil riaditeľovi
personálneho úradu oprávnenie vykonávať s profesionálnymi vojakmi v hodnosti vojaka 2.
stupňa až podplukovníka, ktorí sú zaradení v služobných úradoch uvedených v čl. 3,
opatrenia v rozsahu uvedenom v prílohe č. 5 k tomuto Služobnému predpisu, teda podľa
bodu 35 prílohy č. 5 aj oprávnenie premiestniť profesionálneho vojaka podľa § 57 ods. 6
zákona č. 346/2005 Z. z. a podľa bodu 39 prílohy č. 5 aj oprávnenie zaradiť profesionálneho
vojaka do personálnej zálohy podľa § 61 ods. 1 citovaného zákona.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálnemu vojakovi možno, ak je to
v záujme služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len premiestnenie).
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. vedúci služobného úradu
odvolá profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza ku dňu jeho
ustanovenia alebo vymenovania do inej funkcie.
Podľa § 58 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. vedúci služobného úradu
odvolá profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza ku dňu jeho
zaradenia do personálnej zálohy.
Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. minister alebo ním určený vedúci
služobného úradu odvolá profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza dňu
jeho dočasného vyčlenenia na plnenie úloh podľa § 60 ods. 2.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálneho vojaka možno
dočasne vyčleniť na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva
a Vojenskej polície.
Podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. minister rozhoduje o dočasnom
vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia na ministerstvo,
jeho úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva,
Vojenskej polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti
ministerstva.
Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe, zaradí vedúci služobného úradu do personálnej zálohy, ak z dôvodov uvedených
v § 62 a § 64 nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nebolo rozhodnuté o jeho ustanovení
do inej funkcie alebo o prepustení zo služobného pomeru.
Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. ods. druhmi personálnej zálohy sú:
a) záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov
b) neplatená záloha
c) záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie
osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť v trvaní viac ako 6
mesiacov.
Podľa § 62 ods. 1 písm. g/ zákona č. 346/2005 Z. z. do zálohy pre prechodne
nezaradených profesionálnych vojakov, vedúci služobného úradu zaradí profesionálneho
vojaka najviac na 3 mesiace, ak sa skončilo jeho dočasné vyčlenenie a súčasne sa nerozhodlo
o jeho ustanovení do inej funkcie, alebo o prepustení zo služobného pomeru.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. rozhodnutím na účely tohto
zákona sa rozumie rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým podľa osobitných predpisov
profesionálnych vojakov vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva.
Podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. rozhodnutím je aj personálny
rozkaz vedúceho služobného úradu.
Podľa § 82 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 346/2005 Z. z. vedúci služobného úradu
podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka
v prípadoch uvedených a) v § 69 ods. 1, 3 a 4, § 72 ods. 1, 2 a 7, § 78 ods. 2 a 3, § 177 ods. 6,
§ 205 ods. 3, b) v § 17 ods. 2, § 20 ods. 2 až 4, § 21 ods. 1 až 3, 9, 10 a 12, § 22 ods. 2 a 3,
§ 26 ods. 4, § 28 ods. 1, § 29 ods. 3, § 35 ods. 1 a 2, § 36 ods. 2 a 3, § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 1 až 4, § 39a, § 52 ods. 1 a 2, § 53, § 54 ods. 1, § 55 ods. 1, § 56 ods. 1, § 57 ods. 6, 8, 10
a 11, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 a 5, § 60 ods. 2, § 61 ods. 1 a 4, § 65 ods. 1 a 9, § 66 ods. 1 až 7,
§ 68 ods. 1, § 80 ods. 2 a 3, § 103 ods. 1 a 2, § 161 ods. 1, § 199 ods. 3, § 201 ods. 1 a 2
a § 211 ods. 1 a 3.
Podľa § 82 ods. 4 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. personálny rozkaz podľa
odseku 3 písm. b/ obsahuje výrok vo veci s uvedením ustanovenia tohto zákona, podľa
ktorého sa personálny rozkaz vydal.
Podľa § 82 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. personálny rozkaz podľa odseku 3
písm. b) obsahuje označenie vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal.
Podľa § 82 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z. z. na právne vzťahy profesionálneho vojaka
sa v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, okrem § 14 až 17 a § 62 až 69.
Podľa § 47 (nazvaného „Náležitosti rozhodnutia“) ods. 6 Správneho poriadku chyby
v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v období od 1.7.2005
do 28.1.2009 ako profesionálny vojak vykonával funkciu vedúceho staršieho dôstojníka -
špecialistu oddelenia odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, analýz a prevencie
kriminality odboru policajného výkonu riaditeľstva Vojenskej polície Trenčín, s miestom
výkonu štátnej služby Trenčín.
Časová následnosť vydávania na seba nadväzujúcich personálnych rozkazov
príslušnými vedúcimi služobných úradov ohľadne odvolania žalobcu z vyššie uvedenej
funkcie bola taká, že dňa 26.01.2009 minister obrany Slovenskej republiky personálnym
rozkazom č. 16, vydaným podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z., ukončil
žalobcovi dňom 28.01.2009 dočasné vyčlenenie na plnenie úloh Vojenskej polície.
Následne veliteľ Vojenskej polície vydal personálny rozkaz č. 181 zo dňa 27.01.2009,
ktorým žalobcu dňom 28.1.2009 odvolal z funkcie "vedúci starší dôstojník - špecialista
oddelenia odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, analýz a prevencie kriminality
odboru policajného výkonu Riaditeľstva Vojenskej polície Trenčín" s miestom výkonu štátnej
služby Trenčín. Z obsahu výroku personálneho rozkazu č. 181 zo dňa 27.01.2009 vyplýva, že žalobca
bol z vyššie uvedenej funkcie odvolaný podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z.,
pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia poukazovalo na personálny rozkaz ministra obrany SR
č. 16 zo dňa 26.01.2009, ktorým bolo žalobcovi ukončené dočasné vyčlenenie na plnenie úloh
Vojenskej polície.
V časovej postupnosti v administratívnom spise nasledoval personálny rozkaz vydaný
riaditeľom Personálneho úradu č. 574 zo dňa 27.1.2009, na základe ktorého vedúci
služobného úradu dňom 29.1.2009 podľa § 57 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. zmenil
žalobcovi miesto výkonu štátnej služby z Trenčína do Žiliny a zároveň podľa § 61 ods. 1
a ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. zaradil žalobcu do zálohy pre prechodne
nezaradených profesionálnych vojakov.
Predmetom konania bolo posúdiť splnenie zákonných podmienok na vydanie žalobou
napadnutého personálneho rozkazu č. 574, a teda zákonnosť postupu Personálneho úradu
s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodnutie vydané príslušným vedúcim služobného úradu – riaditeľom Vojenskej polície, na personálny rozkaz č. 181 zo dňa 27.01.2009,
na ktorý žalobou napadnutý personálny rozkaz nadväzuje. Túto súvislosť krajský súd
pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia nevidel a dôvodiac medzami žaloby,
na základe ktorých podľa jeho názoru nebol predmetom preskúmania personálny rozkaz
č. 181 zo dňa 27.01.2009, posúdil postup žalovaného a obsah personálneho rozkazu č. 574
zo dňa 27.01.2009 ako zákonný, a preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
V odôvodnení vychádzal z toho, že žalobca v žalobe namietal nesprávne právne
posúdenie žalobcu pri vydávaní personálneho rozkazu č. 181, keď podľa jeho právneho
názoru bolo v tomto personálnom rozkaze nesprávne uvedené ust. § 58 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 346/2005 Z. z. namiesto ust. § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. Žalovaný k tejto
námietke uviedol, že vzhľadom na odôvodnenie tohto personálneho rozkazu je potrebné
nesprávnu citáciu ustanovenia zákona považovať len za chybu v písaní. Súd k tejto námietke
žalobcu uvádza, že táto nemá pre posúdenie preskúmavaného rozhodnutia žiaden relevantný
význam, nakoľko predmetom žaloby je posúdenie zákonnosti personálneho rozkazu č. 574 zo dňa 27.01.2009, a nie je úlohou súdu posudzovať správnosť či zákonnosť personálneho
rozkazu č. 181 zo dňa 27.01.2009, pretože tento personálny rozkaz nebol predmetom žaloby.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu v medziach žaloby
a odvolania zistil, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou
vyplývajúcou z obsahu administratívneho personálneho spisu ako i s dôvodmi žaloby a tým
nesprávne právne posúdil medze žaloby a z nich vyplývajúce meritum veci.
Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní nespochybňuje
výrok personálneho rozkazu č. 181 zo dňa 27.01.2009 a neuvádza, že žalovaný vzhľadom
na jeho úmysel v nadväznosti na zamýšľané funkčné zaradenie žalobcu, resp. dôvod alebo
cieľ vydania personálneho rozkazu, vo výroku nesprávne uviedol zákonné ustanovenie § 58
ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. namiesto ustanovenia § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005
Z. z.. To bol vysvetľujúci argument žalovaného. Bol to práve žalovaný, ktorý dôvodil
opodstatnenosť a zákonnosť žalobou napadnutého personálneho rozkazu č. 574 zo dňa
27.01.2009 zámenou vyššie uvedených zákonných ustanovení vo výroku personálneho
rozkazu č. 181 zo dňa 27.01.2009, ktorú nazval chybou v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho
poriadku.
Žalobca namieta nesprávnosť a nezákonnosť personálneho rozkazu č. 574 vzhľadom
na obsah výroku predchádzajúceho personálneho rozkazu č. 181, oba zo dňa 27.01.2009
(ďalej len „personálny rozkaz č. 181“ alebo „personálny rozkaz č. 574“), nepripúšťajúc omyl
vedúceho služobného úradu v úmysle o právnych následkoch skoršieho personálneho rozkazu
č. 181. A touto námietkou žalobcu sa prvostupňový súd nezaoberal, resp. posúdil túto
námietku ako irelevantnú, nad rámec medzí žaloby (keďže, podľa krajského súdu, žalobou
nebol napadnutý personálny rozkaz č. 181).
Prvostupňový súd sa taktiež v odôvodnení rozsudku nezaoberal argumentom
žalovaného ohľadne posúdenia zákonného označenia § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. vo výroku personálneho rozkazu č. 181 ako chybou v písaní.
Ustanovenie § 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. v spojení s § 82 ods. 3 písm. b/
zákona č. 346/2005 Z. z. kogentne taxatívnym spôsobom určuje náležitosti personálneho
rozkazu, ako i výroku tohto typu rozhodnutia, ktorým vedúci služobného úradu podľa tohto
zákona rozhoduje v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka; personálny rozkaz podľa
§ 58 ods. 1 citovaného zákona obsahuje výrok vo veci s uvedením ustanovenia tohto zákona,
podľa ktorého sa personálny rozkaz vydal.
Zo zákonnej úpravy personálneho rozkazu, ako určitého typu rozhodnutia
o personálnom a funkčnom zaradení profesionálnych vojakov so vzťahom k Slovenskej
republike jednoznačne vyplýva, že uvedenie presného zákonného ustanovenia vo výroku
tohto typu rozhodnutia, podľa ktorého sa personálny rozkaz vydáva, je jeho podstatnou
materiálnou náležitosťou. Táto striktná požiadavka zákona poskytuje účastníkovi konania,
ktorého sa personálny rozkaz individuálne týka, okrem zrozumiteľného a nezameniteľného
prejavu vôle autority vydávajúcej personálny rozkaz, aj predvídateľnosť ďalšieho postupu
v personálno-funkčných vzťahoch profesionálneho vojaka. Tak možno vyložiť účel
predmetnej zákonnej úpravy predovšetkým s prihliadnutím na § 82 ods. 6 zákona č. 346/2005
Z. z. vylučujúci aplikáciu § 47 Správneho poriadku, a teda i opravu chýb v písaní a zrejmých
nesprávností, na vzťahy upravované personálnym rozkazom o odvolaní profesionálneho vojaka z funkcie.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nemôže prisvedčiť argumentácii
žalovaného, že obsah výroku personálneho rozkazu č. 181 je potrebné posúdiť ako chybu v písaní, pretože, podľa názoru žalovaného, zámer vedúceho služobného úradu ohľadne
úpravy personálnych vzťahov žalobcu bol jednoznačne zistiteľný s prihliadnutím na obsah
odôvodnenia tohto personálneho rozkazu.
Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že by sa nič nezmenilo na právnom
postavení žalobcu opravou výroku personálneho rozkazu č. 181 uvedením ust. § 58 ods. 1
písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. namiesto ust. § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z., nakoľko
jediným dôvodom, ako poukazuje žalovaný, na vydanie uvedeného personálneho rozkazu
bolo vydanie personálneho rozkazu ministrom na ukončenie dočasného vyčlenenia žalobcu na
plnenie úloh Vojenskej polície, pretože také rozhodnutie ministra nevylučuje možnosť
následného rozhodnutia podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona.
Neobstojí ani argument žalovaného, že omylom chybou v písaní nebolo vo výroku
personálneho rozkazu č. 181 uvedené zákonné ustanovenie § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005
Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 346/2005 Z. z. (jedná sa o taxatívny výpočet zákonných ustanovení, ktorými sa rozhoduje
formou personálneho rozkazu) vedúci služobného úradu upraví personálnym rozkazom
právne vzťahy profesionálneho vojaka, pokiaľ ide o ustanovenie § 58 citovaného zákona, len v prípade uvedenom v § 58 ods. 1, prípadne § 60 ods. 2 (rozhodnutie formou personálneho
rozkazu o skončení dočasného vyčlenenia profesionálneho vojaka na plnenie úloh
organizačných zložiek, okrem iného, Vojenskej polície), avšak nie v prípade uvedenom v § 58
ods. 3 citovaného zákona. Ustanovenia § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. upravuje
kompetenciu služobného úradu na odvolanie profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa,
ktorý predchádza dňu jeho dočasného vyčlenenia na plnenie úloh podľa § 60 ods. 2,
t. j. určuje, kto odvoláva profesionálneho vojaka z funkcie; minister obrany alebo ním určený
vedúci služobného úradu. Z dikcie vyššie uvedenej zákonnej úpravy odvolávania
profesionálnych vojakov z funkcie vyplýva, že vo výroku takéhoto personálneho rozkazu
musí byť bezpodmienečne uvedené ustanovenie buď § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005
Z. z., alebo § 58 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, a to v závislosti od toho, aký bude
nasledovný postup vo vzťahu k ďalšiemu personálnemu zaradeniu dotknutého
profesionálneho vojaka, t. j. buď bude nasledujúcim dňom po odvolaní z funkcie ustanovený
alebo vymenovaný do inej funkcie, alebo bude profesionálny vojak deň po odvolaní z funkcie
zaradený do zálohy. Preto výrok personálneho rozkazu musí byť zrozumiteľný, jednoznačný
a nepripúšťajúci zmätočný výklad. Samozrejme, zákon nevylučuje uviesť vo výroku tohto typu rozhodnutia, okrem povinných náležitostí, aj ustanovenie § 58 ods. 3 zákona č. 346/2005
Z. z., avšak to by len ozrejmovalo kompetenciu rozhodujúceho vedúceho služobného úradu.
Uvedenie vydania personálneho rozkazu č. 16 zo dňa 26.01.2009, ktorým minister
obrany ukončil dočasné vyčlenenie žalobcu na plnenie úloh Vojenskej polície, v odôvodnení
personálneho rozkazu č. 181 o odvolaní žalobcu z funkcie nemožno považovať za skutočnosť,
na základe ktorej bol jednoznačne predvídateľný ďalší postup príslušného služobného úradu
vo vzťahu k ďalšiemu žalobcovmu zaradeniu do funkcie, príp. do zálohy. Navyše, ak by to
tak bolo, tak v tom prípade by výrok naznačujúci nasledovné vymenovanie žalobcu do inej
funkcie (§ 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z.) vo vzťahu k odôvodneniu takého
personálneho rozkazu pôsobil nelogicky a výrok s odôvodnením rozhodnutia by neboli
v zákonom požadovanej jednote, čo nemôže zaručiť zrozumiteľnosť, presvedčivosť a autoritu
takéhoto rozhodnutia.
Na margo rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 142/01
(R 10/2002 ZSP), na ktorý žalovaný vo svojej argumentácii poukazuje a navrhuje analogicky
považovať vyššie uvedené zákonné znenie výroku personálneho rozkazu za chybu v písaní,
odvolací súd uvádza, že právna veta nesvedčí v prospech tvrdenia žalovaného, naopak
podporuje argumentáciu žalobcu. Z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva právny
názor, že pokiaľ ide o chyby obsahovo materiálne, ide spravidla o také chyby,
ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia. Ich odstránenie vyžaduje zásadnú zmenu alebo
zrušenie správneho rozhodnutia. Ďalej sa vyššie uvedený rozsudok zaoberá aj pojmom iná
zrejmá nesprávnosť rozhodnutia, pod ktorou treba rozumieť len formálne nedostatky
pri vyhotovení rozhodnutia, nie však vecné nesprávnosti rozhodnutia, ktorých opravou by sa
zmenila sama podstata rozhodnutia, jeho zmysel a dopad na účastníkov správneho konania,
prípadne iné subjekty.
Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti i ďalšie svoje rozhodnutie; rozsudok
NS SR sp. zn. 7 Sž 102/98, v ktorom sa uvádza: Účastníci konania sú viazaní výrokom
rozhodnutia, ktorý je následne aj vykonateľný. Dôvody rozhodnutia síce obsahujú
skutočnosti, ktoré príslušný orgán viedli k vyhláseniu rozhodnutia, nemajú však charakter
skutočnosti zaväzujúcej ako výrok rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia si nemožno vyložiť ako hypotézu o tom, čo mal v dôsledku
materiálne a vecnej právnej chyby výroku v úmysle rozhodujúci správny orgán voči účastníkovi konania činiť, akým spôsobom chcel do budúcnosti upraviť práva, príp. uložiť
povinnosti tomu, koho sa výrok týka. Je neprijateľné a ústavne nekonformné, aby výrok,
ktorý má byť nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia záväzný a v záujme právnej istoty
nemenný (okrem postupu v rámci zákonom prípustných mimoriadnych opravných
prostriedkov) pre všetkých, t. j. ako pre účastníka, tak i pre správny orgán, ktorý ho vydal,
ako i pre tretie osoby, bol v rozpore so zákonnými účinkami z neho vyplývajúcimi z dôvodu
rozporu úmyslu rozhodujúceho správneho orgánu v následkoch vydávaného rozhodnutia
v nadväznosti na obsah výroku.
Z vyššie uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného o chybe
v písaní v podstatnej časti výroku personálneho rozkazu č. 181, a teda v nadväznosti na obsah
jeho výrokovej časti možno žalobou napadnutý personálny rozkaz č. 574 považovať
za vydaný v rozpore so zákonom a preto je dôvodné jeho zrušenie (§ 250j ods. 2 písm. a/
OSP).
Záverom odvolací súd dodáva, že personálny rozkaz č. 574 neobsahuje riadne všetky
náležitosti podľa § 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z., konkrétne označenie vedúceho
služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal. V záhlaví personálneho rozkazu sa uvádza
len označenie „Personálny úrad“ a nižšie označenie rozhodnutia „Personálny rozkaz riaditeľa
Personálneho úradu“. Z takéhoto všeobecného označenia správneho orgánu, resp.
organizačnej zložky určenej príslušným ministrom nie je zrejmé, o aký personálny úrad sa
jedná, k akému orgánu verejnej správy prináleží alebo ktorým bol zriadený. Podľa názoru
odvolacieho súdu má personálny rozkaz č. 574 závažný nedostatok formy prejavu orgánu
verejnej správy hraničiaci s vážnou vadou vecnej nepríslušnosti.
Odvolací súd má za to, že z obsahu individuálneho správneho aktu upravujúceho
práva a povinnosti účastníka konania musí byť jasne určiteľné, aký správny orgán rozhodnutie
vydal, pričom jeho označenie by malo nezameniteľným spôsobom vyjadriť príslušnosť
správneho orgánu ku konkrétnej oblasti verejnej správy, o to skôr v prípade, že sa jedná
o organizačnú zložku zriadenú na základe splnomocnenia zákona príslušným ministrom
pre úsek určitej verejnej správy.
Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu v medziach odvolania dospel k záveru,
že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku sú dôvodné.
Odvolací súd rozhodol podľa § 250ja veta prvá OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/
a písm. e/ OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku z dôvodu, že vady konania
správneho orgánu sú tak závažné, že už prvostupňový súd mal žalobou napadnuté rozhodnutie
zrušiť.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
z náhrady trov právneho zastúpenia, a to odmeny advokáta, náhrady hotových výdavkov,
cestovného a náhrady za stratu času advokáta za právne služby podľa § 11 ods. 4, § 15, § 16 a
§ 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“). Odmena právneho zástupcu pozostávala z dvoch úkonov právnej služby
poskytnutých v roku 2009 á 115,90 Eur vrátane 19 % DPH, plus 2 x režijný paušál á 6,95 Eur,
z dvoch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2011 á 123,50 Eur vrátane 20 % DPH,
plus 2 x režijný paušál á 7,41 Eur a náhrady cestovného za cestu na pojednávanie dňa 17.03.2011 v sume 36,28 Eur (Banská Bystrica – Bratislava a späť 420 km, osobným
motorovým vozidlom VW Tiguan 2,0 TDI, EČ BB 268 DU, priemerná spotreba 6,4 l/100 km,
NM 1,35 Eur/l), amortizácia motorového vozidla 75,60 Eur a náhrady za stratu času á ½ hod.
12,35 Eur (10x12,35=123,50 Eur). Trovy konania v celkovej výške sú 836,34 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. septembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková