Najvyšší súd

4Sžo/21/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Š., bytom K., proti žalovanému: Riaditeľ ÚVTOS Želiezovce, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.

11S/134/2010-31 z 28.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre

č.k. 11S/134/2010-31 zo dňa 28. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením krajského súdu bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.7.2010 č. ÚVTOS 9-161/21-2010, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti žalobcu o zahladenie všetkých doposiaľ uložených disciplinárnych trestov.

Krajský súd dôvodil tým, že z obsahu návrhu žalobcu a spisového materiálu

predloženého žalovaným súd zistil a nie je sporné, že žalobca sa domáha preskúmania

zákonnosti a zrušenia neformálneho oznámenia žalovaného, t.j. odpovede na jeho žiadosť,

ktorou mu žalovaný oznámil, že jeho žiadosť o zahladenie všetkých doposiaľ uložených

disciplinárnych trestov zamieta ako neopodstatnenú i napriek skutočnosti, že od posledného

uloženého disciplinárneho trestu v predchádzajúcom ústave dňa 24.6.2009 mu nebol uložený disciplinárny trest a v ústave žalovaného došlo vplyvom individuálneho pedagogického

a psychologického pôsobenia odborného personálu k stabilizácii konania a správania žalobcu,

avšak doposiaľ si odsúdený (žalobca) nevytvoril podmienky k zahladeniu uložených

disciplinárnych trestov, keďže plnenie úloh vyplývajúcich z programu zaobchádzania

v zmysle § 39 písm. c/ zákona nie je vždy na požadovanej úrovni. Zo strany menovaného

pasívnou účasťou v procese jeho resocializácie si nevytvoril podmienky k udeľovaniu

disciplinárnych odmien.

Žalobca toto oznámenie žalovaného považuje za rozhodnutie podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd dospel k záveru, že toto

oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďže to nevyplýva ani zo šiestej hlavy

zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 citovaného zákona sa na rozhodovanie

o zahladení disciplinárneho trestu nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené

podmienky podľa § 247 OSP a bolo potrebné konanie zastaviť. Zákonný dôvod pre tento

postup videl súd v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďže žalobca sa

domáhal v predmetnom konaní preskúmania zákonnosti neformálneho oznámenia žalovaného

nemajúceho charakter rozhodnutia, a preto i nepodliehajúceho súdneho prieskumu v konaní

správneho súdnictva.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňové

uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je rozhodnutie

krajského súdu zmätočné a v rozpore s platnou judikatúrou. Skutočnosť, že sa

na rozhodovanie o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje Správny poriadok (hoci aj to

považuje žalobca za otázne) samé o sebe ešte nemôže byť dôvodom na zastavenie konania

z dôvodu, že rozhodnutie vydané v inom procesnom režime nemožno preskúmať, odhliadnuc

od jeho formy (oznámenie). Podľa názoru žalobcu krajský súd vec nesprávne právne posúdil

po stránke hmotnoprávnej aj procesnej a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 157 ods.1, 2 OSP.

Krajský súd tiež znemožnil účastníkovi spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti

uzneseniu o zastavení konania je dôvodné.

Podľa dôvodovej časti uznesenia krajského súdu zákonný dôvod pre zastavenie

konania videl súd „v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďže žalobca sa

domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, nemajúceho charakter rozhodnutia,

a preto i nepodliehajúceho súdnemu prieskumu v konaní správneho súdnictva.“ Súd dospel

k záveru, že oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďže to nevyplýva ani

zo šiestej hlavy zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 cit. zákona sa

pri rozhodovaní o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje predpis o správnom konaní.

Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením veci (preskúmateľnosti oznámenia)

nestotožňuje.

Odvolací súd s poukazom na § 244 ods. 3 OSP podčiarkuje, že rozhodnutiami

správnych orgánov (pre účely konania podľa V. časti OSP) rozumejú nielen rozhodnutia

vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté.

Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že oznámenie o rozhodnutí príslušného orgánu o tom,

že nevyhovuje žiadosti o zahladenie disciplinárnych trestov, je rozhodnutím vydaným

v oblasti verejnej správy a je rozhodnutím, ktorým môžu byť priamo dotknuté právom

chránené záujmy osoby žiadajúcej o zahladenie disciplinárnych trestov. Už zo samotného

znenia písomnosti z 27.7.2010, ktorú príslušný orgán zaslal žalobcovi pod č. ÚVTOS – 9 –

161/21 – 2010 vyplýva, že ide o písomnosť, ktorá, hoci nie je označená ako

„ROZHODNUTIE“, má znaky rozhodnutia: Obsahuje označenie veci: - Vec: ods. J. Š.,

odpoveď na žiadosť – zaslanie, a časť, kde sa uvádza, že na základe žiadosti o zahladenie

všetkých doposiaľ uložených disciplinárnych trestov počas výkonu trestu v zmysle § 61 ods. 1

a ods. 4 zák. č. 475/2005 Z.z..... sa oznamuje nasledovné: „ Vašu žiadosť o zahladenie....

zamietam ako neopodstatnenú“. Uvedené spĺňa obsahové náležitosti výroku rozhodnutia, za

ktorým nasleduje odôvodnenie.

Písomnosť neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, čo však samé o sebe

neznamená, že vzhľadom na jeho obsah nemôže byť považované za rozhodnutie, ktoré sa

priamo dotýka oprávnených záujmov žiadateľa. Preto, ak krajský súd konanie o preskúmanie

takého rozhodnutia zastavil, zabránil žalobcovi domáhať sa súdnej ochrany podľa čl. 46

ods. 2 Ústavy SR a § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 247 ods. 2, 3 OSP. Odvolací súd preto

uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková