Najvyšší súd
4Sžo/21/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Š., bytom K., proti žalovanému: Riaditeľ ÚVTOS Želiezovce, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/134/2010-31 z 28.2.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/134/2010-31 zo dňa 28. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové
konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením krajského súdu bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.7.2010 č. ÚVTOS 9-161/21-2010, ktorým nebolo
vyhovené žiadosti žalobcu o zahladenie všetkých doposiaľ uložených disciplinárnych trestov.
Krajský súd dôvodil tým, že z obsahu návrhu žalobcu a spisového materiálu
predloženého žalovaným súd zistil a nie je sporné, že žalobca sa domáha preskúmania
zákonnosti a zrušenia neformálneho oznámenia žalovaného, t.j. odpovede na jeho žiadosť,
ktorou mu žalovaný oznámil, že jeho žiadosť o zahladenie všetkých doposiaľ uložených
disciplinárnych trestov zamieta ako neopodstatnenú i napriek skutočnosti, že od posledného
uloženého disciplinárneho trestu v predchádzajúcom ústave dňa 24.6.2009 mu nebol uložený disciplinárny trest a v ústave žalovaného došlo vplyvom individuálneho pedagogického
a psychologického pôsobenia odborného personálu k stabilizácii konania a správania žalobcu,
avšak doposiaľ si odsúdený (žalobca) nevytvoril podmienky k zahladeniu uložených
disciplinárnych trestov, keďže plnenie úloh vyplývajúcich z programu zaobchádzania
v zmysle § 39 písm. c/ zákona nie je vždy na požadovanej úrovni. Zo strany menovaného
pasívnou účasťou v procese jeho resocializácie si nevytvoril podmienky k udeľovaniu
disciplinárnych odmien.
Žalobca toto oznámenie žalovaného považuje za rozhodnutie podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd dospel k záveru, že toto
oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďže to nevyplýva ani zo šiestej hlavy
zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 citovaného zákona sa na rozhodovanie
o zahladení disciplinárneho trestu nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené
podmienky podľa § 247 OSP a bolo potrebné konanie zastaviť. Zákonný dôvod pre tento
postup videl súd v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďže žalobca sa
domáhal v predmetnom konaní preskúmania zákonnosti neformálneho oznámenia žalovaného
nemajúceho charakter rozhodnutia, a preto i nepodliehajúceho súdneho prieskumu v konaní
správneho súdnictva.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňové
uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je rozhodnutie
krajského súdu zmätočné a v rozpore s platnou judikatúrou. Skutočnosť, že sa
na rozhodovanie o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje Správny poriadok (hoci aj to
považuje žalobca za otázne) samé o sebe ešte nemôže byť dôvodom na zastavenie konania
z dôvodu, že rozhodnutie vydané v inom procesnom režime nemožno preskúmať, odhliadnuc
od jeho formy (oznámenie). Podľa názoru žalobcu krajský súd vec nesprávne právne posúdil
po stránke hmotnoprávnej aj procesnej a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 157 ods.1, 2 OSP.
Krajský súd tiež znemožnil účastníkovi spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti
uzneseniu o zastavení konania je dôvodné.
Podľa dôvodovej časti uznesenia krajského súdu zákonný dôvod pre zastavenie
konania videl súd „v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďže žalobca sa
domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, nemajúceho charakter rozhodnutia,
a preto i nepodliehajúceho súdnemu prieskumu v konaní správneho súdnictva.“ Súd dospel
k záveru, že oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďže to nevyplýva ani
zo šiestej hlavy zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 cit. zákona sa
pri rozhodovaní o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje predpis o správnom konaní.
Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením veci (preskúmateľnosti oznámenia)
nestotožňuje.
Odvolací súd s poukazom na § 244 ods. 3 OSP podčiarkuje, že rozhodnutiami
správnych orgánov (pre účely konania podľa V. časti OSP) rozumejú nielen rozhodnutia
vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté.
Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že oznámenie o rozhodnutí príslušného orgánu o tom,
že nevyhovuje žiadosti o zahladenie disciplinárnych trestov, je rozhodnutím vydaným
v oblasti verejnej správy a je rozhodnutím, ktorým môžu byť priamo dotknuté právom
chránené záujmy osoby žiadajúcej o zahladenie disciplinárnych trestov. Už zo samotného
znenia písomnosti z 27.7.2010, ktorú príslušný orgán zaslal žalobcovi pod č. ÚVTOS – 9 –
161/21 – 2010 vyplýva, že ide o písomnosť, ktorá, hoci nie je označená ako
„ROZHODNUTIE“, má znaky rozhodnutia: Obsahuje označenie veci: - Vec: ods. J. Š.,
odpoveď na žiadosť – zaslanie, a časť, kde sa uvádza, že na základe žiadosti o zahladenie
všetkých doposiaľ uložených disciplinárnych trestov počas výkonu trestu v zmysle § 61 ods. 1
a ods. 4 zák. č. 475/2005 Z.z..... sa oznamuje nasledovné: „ Vašu žiadosť o zahladenie....
zamietam ako neopodstatnenú“. Uvedené spĺňa obsahové náležitosti výroku rozhodnutia, za
ktorým nasleduje odôvodnenie.
Písomnosť neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, čo však samé o sebe
neznamená, že vzhľadom na jeho obsah nemôže byť považované za rozhodnutie, ktoré sa
priamo dotýka oprávnených záujmov žiadateľa. Preto, ak krajský súd konanie o preskúmanie
takého rozhodnutia zastavil, zabránil žalobcovi domáhať sa súdnej ochrany podľa čl. 46
ods. 2 Ústavy SR a § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 247 ods. 2, 3 OSP. Odvolací súd preto
uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková