4Sžo/18/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: V. H., bytom R., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, advokát so sídlom Krivá XX, Y., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti: Združenie vlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, Hrhov 355, zastúpené: Ing. Štefanom Čeľovským, Cukrovarská 2/21, Trebišov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2821/2012-710 zo dňa 10.8.2012, rozhodnutia Krajského lesného úradu Košice č. 2012/00198-2 zo dňa 15.5.2012 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/2326/2012-71 zo dňa 8.11.2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/2326/2012-71 zo dňa 8. novembra 2013 p o t v r d z u je.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 39 ods. 3 a 4, § 40 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a uviedol, že dospel k záveru, že i napriek procesným vadám zo strany žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu, žaloba nie je dôvodná. Krajský súd sa v tomto prípade predovšetkým zaoberal procesnou a vecnou legitimáciou žalobcu v správnom konaní, nakoľko z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX zistil, že správny orgán konal ako s účastníkom výlučne s ním, pričom žalobca nebol ako spoluvlastník procesne spôsobilý samostatne konať v správnom konaní. Žalovaný teda postupoval nesprávne, keď konal len so žalobcom, ktorý nemal splnomocnenie konať pred správnym orgánom aj za svoju manželku. Ďalším pochybením správneho orgánu bola skutočnosť, že splnomocnenia nachádzajúce sa v administratívnom spise neboli kompletné, pretože absentuje plnomocenstvo pre žalobcu od Z. H.. Bolopovinnosťou žalovaného, ustáliť si okruh účastníkov konania, ktorých žalobca zastupuje. Napriek týmto procesným vadám, krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože mal za to, že tieto nespôsobili vecnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je však potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je vecne správne z iných dôvodov, ako to uvádza žalovaný.

Hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby (a teda pre potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia) bola tá skutočnosť, že podľa názoru krajského súdu žalobca nedisponoval v správnom konaní (okrem vyššie uvedenej procesnej legitimácie, ktorá sa však dala v správnom konaní odstrániť) vecnou legitimáciou. Ako vyplýva z odvolania žalobcu v správnom konaní, ako aj zo samotnej žaloby, žalobca žiadal o vytvorenie samostatného vlastníckeho celku. Teda vlastne nespochybňoval samotné schválenie programu starostlivosti o lesy tzv. PSL (ďalej len „PSL“).

Krajský súd bol toho právneho názoru, že ide o dve rozličné konania, jedno: o určenie lesného celku (toto bolo už právoplatne skončené rozhodnutím Krajského lesného úradu Košice zo dňa 20.5.2010 a druhé: o schválení PSL (predmetné konanie). V rámci konania o schválení PSL nemôže žalobca žiadať o vytvorenie samostatného vlastníckeho celku, pretože toto už bolo ako predbežná otázka pre schválenie PSL právoplatne vyriešené. Žalobca by mohol uplatniť tento svoj nárok v novom konaní, podaním žiadosti o zmenu určenia vlastníckeho celku, čo však neurobil. Krajský súd mal za to, že žalobca nepostupoval správne, keď žiadal v tomto konaní niečo, čo už bolo právoplatne vyriešené v inom konaní. Skutočnosť, že nebol účastníkom predchádzajúceho konania (o určenie lesného celku) mal možnosť riešiť napadnutím právoplatného rozhodnutia na správnom súde, čo však neurobil. Krajský súd teda dospel k záveru, že žalobca nie je vecne legitimovaný v správnom konaní o schválenie PSL. Nič však nebráni žalobcovi, obrátiť sa spolu s manželkou na správny orgán s novou žiadosťou o zmenu určenia lesného celku. Na záver krajský súd zdôraznil, že zúčastnená osoba ako obhospodarovateľ, obhospodaroval tieto lesné pozemky aj pred schválením PSL.

II.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie nakoľko má za to, že bol účastníkom všetkých správnych konaní a je preto zarážajúce, že v spisovom materiály predloženom súdu zo strany Krajského lesného úradu v Košiciach sa plnomocenstvá Z.V. a Z. H. nenachádzajú a preto ich žalobca priložil k podanému odvolaniu. Aj z predložených plnomocenstiev vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia o schválenie PSL boli tieto plnomocenstvá s dátumom 31.01.2008 správnym orgánom predložené. Nie je pravdou, že žalobca nebol účastníkom konania o schválení PSL aj keď v samotnom rozhodnutí zo dňa 20.5.2010 nie je uvedený ako účastník správneho konania, čo vyplýva zo skutočností, že:

- bývalý Obvodný lesný úrad v Rožňave svojim listom zo dňa 22.09.2006 zaregistroval Združenie vlastníkov lesných pozemkov a vodných plôch (ďalej len „ZVLP a VP“), predtým názov Združenie vlastníkov lesných pozemkov ako obhospodarovateľa všetkých lesných pozemkov,

- bývalý Obvodný lesný úrad Rožňava prijal od žalobcu Žiadosť o vydanie zákazu činnosti na lesných pozemkoch zo dňa 08.06.2011 a na vedomie aj Zákaz činnosti na lesných pozemkoch pre ZVLP a VP zo dňa 08.06.2011, avšak nevymazal ZVLP a VP zo zoznamu obhospodarovaných parciel predmetné parcely a taktiež nevydal zákaz činnosti pre ZVLP a VP,

- bývalý Krajský lesný úrad Košice nikdy nepreveril vyššie uvedené skutočnosti v evidencii obhospodarovateľov lesných pozemkov na bývalom Obvodnom lesnom úrade v Rožňave a týmto nevenoval dostatočnú pozornosť ani žalovaný,

- vyhotoviteľ PSL nikdy nepreveril nedostatky v evidencii obhospodarovateľov lesných pozemkov aj napriek tomu, že ZVLPaVP nezákonne užíva lesné pozemky, ktoré odmieta vydať pre ich vlastníkov a nesúhlasí s priebehom hraníc na vyčlenenie týchto pozemkov pre ich vlastníkov.

Žalobca viackrát upozornil správne orgány ako aj orgány činné v trestnom konaní, že ZVLP a VP užíva lesné pozemky v k.ú. R. bez akéhokoľvek právneho titulu, avšak tieto orgány sa touto skutočnosťou nezaoberali. Žalobca má za preukázané, že sa písomne domáhal byť účastníkom konania o schváleniePSL, ale bývalý Krajský lesný úrad v Košiciach ho v rozhodnutí zo dňa 20.05.2010 nepojal ako účastníka správneho konania.

Nie je pravdou, že žalobca nespochybňoval samotné PSL aj napriek tomu, že nebol účastníkom konania, nakoľko sa žalobca domáhal byť účastníkom konania, ako aj tým, že so schválením PSL zásadne nesúhlasil. Z protokolu č. 2011/00150-2 zo dňa 16.05.2011 z bodu 10 jednoznačne vyplýva, že dielce, v ktorých sa podľa podkladov KN nachádza viac vlastníkov lesných pozemkov budú posudzované podľa § 39 ods. 6 zákona o lesoch ako spoločná vec a opis porastu, ako aj plán hospodárskych opatrení bude vytvorený pre majoritného vlastníka, ktorým bol a je samotný žalobca. Zo zápisnice zo dňa 06.10.2011 vyplýva, že nakoľko nedošlo medzi žalobcom a ZVLP a VP k dohode, nemohol byť vytvorený vlastnícky celok napriek tomu, že žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky, okrem protizákonnej podmienky spočívajúcej v tom, že odvolateľ sa mal dohodnúť so ZVLP a VP, ktorého súčasťou sú lesné pozemky vo vlastníctve žalobcu, ako aj vo vlastníctve osôb, vlastníkov lesných pozemkov, ktorí k týmto úkonom splnomocnili žalobcu.

Zo strany ZVLP a VP dochádzalo k porušovaniu čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Samotná skutočnosť, že v uvedenom prípade neboli dodržané zákonom stanovené podmienky, na základe ktorých sa žalobca nestal účastníkom konania o určení lesného celku ako aj následného protizákonného rozhodnutia o schválení PSL, vyplýva predovšetkým z postupov správnych orgánov. Na základe protizákonného postupu vo veci uznania ZVLP a VP Hrhov, ako jediného obhospodarovateľa všetkých lesných celkov došlo k pochybeniam zo strany správnych orgánov, vrátane pochybenia žalovaného, ktorý sa vôbec nezaoberal právnym postavením ZVLP a VP Hrhov v súlade s platnou legislatívou na území SR.

Žalobca tvrdil, že nie je pravdou, že by postupoval nesprávne, keď žiadal v predmetnom konaní to, o čom už bolo právoplatné rozhodnuté v inom konaní a že skutočnosť, že nebol účastníkom predchádzajúceho konania mal možnosť riešiť na správnom súde, čo však neurobil, nakoľko sám súd uviedol, že účastníkom predchádzajúceho konania nebol, a teda preto nemohol napadnúť právoplatné rozhodnutie v rámci správneho súdnictva.

Žalobca dňa 20.02.2014 doplnil svoje odvolanie v tom smere, že doklady preukazujúce hospodárenie ZVLP a VP Hrhov v lese sa v súčasnosti v spise nenachádzajú a taktiež sa v spise nenachádza aj žalobcom požadovaný zoznam vlastníkov lesných pozemkov, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odstúpilo Okresnému úradu Rožňava.

Na základe týchto skutočností sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.01.2014 uviedol, že je pravdou, že žalobca predložil splnomocnenia bývalému Obvodnému lesnému úradu Rožňava a nie Krajskému lesnému úradu v Košiciach, ako tvrdí žalobca, k Žiadosti o vydanie zákazu činností na lesných pozemkoch zo dňa 08.06.2011, medzi inými aj Ing. I. H.. Splnomocnenie manželky žalobcu sa v predložených splnomocneniach nenachádza. Predmetom konania pred súdom však bolo rozhodnutie žalovaného č. 2821/2012-710 zo dňa 10.8.2012 vrátane rozhodnutia bývalého Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2012/00198-2 zo dňa 15.5.2012. V predmetnom splnomocnení je uvedený žalobca ako aj okruh osôb, ktoré je oprávnený zastupovať. Splnomocnenia boli predložené v kópiách, ktoré žalovaný vyhodnocuje ako nedôveryhodné. K sporom medzi žalobcom a t.č. Združením vlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, správny orgán uviedol, že títo boli upozornení na to, že správne orgány nemôžu nariaďovať odovzdanie pozemkov medzi týmito subjektmi a odkázal obe strany na riešenie problematiky súdnou cestou. Konanie o určenie lesného celku je právoplatne skončené. Obstaranie vyhotovenia programu starostlivosti o lesy má orgánu štátnej správy oznámiť vlastník, správca alebo obhospodarovateľ. Správu vypracúva vyhotoviteľ programu a dotknuté osoby do nej nahliadajú a pripomienkujú v zákonom stanovenej lehote. O výsledkoch prerokovania sa vyhotovíprotokol a týmto dňom sa začína konanie o vyhotovení programu. Na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení programu sa neprihliada. Návrh programu schvaľuje štátny orgán najneskôr do 15.12. posledného roku platnosti predchádzajúceho programu. Účastníkom konania sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti.

Podľa § 51 zákona o lesoch vlastníci v podielovom spoluvlastníctve vytvárajú združenie podľa OZ. Ak niektorí z nich nechce byť členom tohto združenia, musí si vzťahy upraviť v rámci tohto združenia, prípadne súdnou cestou. Žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko nie je príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva vedený ako obhospodarovateľ lesa podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.

V konaní vedenom pod č. 2010/00188 bolo účastníkom konania Združenie vlastníkov lesných pozemkov Hrhov, ktoré je vedené bývalým Obvodným lesným úradom v Rožňave ako obhospodarovateľ lesa. Ak sa počas platnosti programu starostlivosti o lesy zmení obhospodarovateľ lesa, nie je potrebné vytvorenie samostatného vlastníckeho celku, ktorého sa žalobca domáha. Jedinú podmienku musí žalobca splniť a to, že príslušnému správnemu orgánu preukáže právo hospodáriť na svojich pozemkoch podľa § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. a bude zapísaný do evidencie obhospodarovateľov lesa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. na základe týchto skutočností sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 2 písm. p/, q/ a r/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na účely tohto zákona sa rozumie p) obhospodarovateľom lesa je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch, q) správcom je právnická osoba, ktorej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu; za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov, r) vlastníkom lesa malej výmery je vlastník alebo spoluvlastník lesného pozemku alebo viacerých rozdrobených lesných pozemkov, ktorých súhrnná výmera v rámci jedného lesného celku nepresahuje 50 hektárov.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona, vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu odborného lesného hospodára do 15 dní od jej vzniku. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods. 1) do 15 dní od vzniku oprávnenia.

Podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch, lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Určuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu alebo z vlastného podnetu. Lesné celky musia byť určené najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti o lesy; odvolanie proti rozhodnutiu o ich určení nemáodkladný účinok.

Podľa § 39 ods. 4 zákona o lesoch, vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo lesy viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ lesa. Vytvára sa ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy. Ak je vlastnícky celok totožný s lesným celkom, výpis z programu starostlivosti o lesy sa nevyhotovuje.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch, program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o lesoch, predčasná obnova programu starostlivosti je vyhotovenie nového programu starostlivosti podľa § 41 ods. 1 pred skončením platnosti programu starostlivosti (§ 41 ods. 3), ak v dôsledku vplyvov škodlivých činiteľov v lesoch dôjde v lesnom celku k narušeniu lesných porastov v takom rozsahu, že zámery a ciele programu starostlivosti nie je možné dosiahnuť. O predčasnej obnove programu starostlivosti môže rozhodnúť ministerstvo na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa; rozhodnutie o predčasnej obnove programu starostlivosti môže podmieniť určením nového lesného celku alebo postupom podľa § 40 ods. 5. Na predčasnú obnovu programu starostlivosti sa použijú ustanovenia § 40 a 41 primerane. Odvolanie proti rozhodnutiu o predčasnej obnove programu starostlivosti nemá odkladný účinok.

Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 01.01.2013 okrem iných zrušené aj krajské lesné úrady (§ 1 písm. f/ zákona), pričom v zmysle § 5 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Následne podľa § 8 písm. c/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy boli obvodné lesné úrady zrušené s tým, že obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona (§ 9 ods. 1). Pod všeobecným označením Krajský lesný úrad v Košiciach v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 59 Zákona o lesoch okresný úrad v sídle kraja vykonáva úlohy súvisiace so zabezpečením a s organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním, na základe poverenia ministerstva zabezpečuje výber vyhotovovateľa programu starostlivosti podľa § 41 ods. 2 a schvaľuje návrh programu starostlivosti podľa § 41 ods. 13.

Podľa § 58 ods.1 písmeno k/ Zákona o lesoch ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2821/2012-710 zo dňa 10.08.2012, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania - žalobcu zamietol a rozhodnutie Krajského lesného úradu Košice, č. 2012/00198-2 zo dňa 15.05.2012 o schválení návrhu programu starostlivosti o lesy. Odvolací súd zistil, že žalobca nebol účastníkom konania o vyhlásení Lesného celku Zvyšok LHC Jablonov, ktoré bolo ukončené rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 20.05.2010 a teda týmto konaní sa súd nezaoberal, nakoľko nebolo ani predmetom tohto konania.

K programu starostlivosti o lesy odvolací súd uvádza, že ide o nástroj štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti. Úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesnéhohospodárstva alebo právnická osoba. Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj skutočnosť, že obstará vyhotovenie programu starostlivosti u osôb. Ak vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa neoznámi skutočnosti týkajúce sa pozemkov, výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečí verejný obstarávateľ. Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti, vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu. Na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých v protokole. Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených rozhodnutím, ktorého prílohou <. je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka (§ 41 zákona č. 326/2005 Z.z.). Vyhotovovateľ programu starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti (§ 42 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z.)

Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 2010/00188 zo dňa 20.05.2010 Krajský lesný úrad Košice určil podľa § 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. lesný celok s názvom LC Zvyšok LHC Jablonov s tým, že tento bol tvorený jednotlivými vlastníckymi celkami určenými v bodoch 1 - 16. Zároveň uložil vyhotovovateľovi lesných hospodárskych plánov, aby v prípade, že dôjde k zmene výmery lesných pozemkov LC Zvyšok LHC Jablonov počas prác na programe starostlivosti, aby tento túto skutočnosť oznámil orgánu štátnej správy. Zároveň určil vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi vyznačiť hranice a lomové body LC v teréne podľa § 19 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené. Dňa 01.02.2011 podal žalobca zaradenie do programu starostlivosti o lesy s tým, že uviedol, že je vlastníkom a splnomocnencom vlastníkov v katastrálnom území Hrhov. Oznámením zo dňa 27.04.2011 vedeným pod č. 2011/00150-1 Krajský lesný úrad oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSL dotknuté, že Lesprojekta, s.r.o., ako vyhotovovateľ plánu vypracovala Správu o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a zároveň vyzvala na predloženie pripomienok k vyššie uvedenej správe o hospodárení. Prerokovanie správy určil sa na deň 16.05.2011 s tým, že tohto prerokovania sa zúčastnil aj žalobca. Listom zo dňa 08.06.2011 sa žalobca opätovne domáhal zaradenia do konania o vyhotovení programu starostlivosti o lesy. K žiadosti pripojil splnomocnenie od jednotlivých vlastníkov, listyvlastníctva a tabuľky s výpočtom jednotlivých podielov vlastníkov, ktorí vydali zákaz ako aj protokol o vytýčení hranice pozemku vypracovaným Ing. G. F. - GeoTron.

Rozhodnutím č. 2011/00343 zo dňa 20.06.2011 správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o vyhotovenie a schválenie programu starostlivosti o lesy na lesných pozemkoch, ktoré sú súčasťou Lesného celku Zvyšok LHC Jablonov, zvolaného oznámením Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/00150-1 zo dňa 16.05.2011. Žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako nadriadený správny orgán tak, že rozhodnutie č. 2011/00343 zo dňa 20.06.2011 ruší, nakoľko preukázal ako vlastník a splnomocnenec vlastníkov lesných pozemkoch, že ich práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Oznamom zo dňa 26.09.2011 bolo právnickým a fyzickým osobám, že dňa 06.10.2011 sa uskutoční rokovanie v predmetnej veci. Zo zápisnice je zrejmé, že firma Lesprojekt, s.r.o., prerokuje so žalobcom ako aj so ZVLPVP Hrhov návrh hospodárskych opatrení v dielcoch, v ktorých sa nachádzajú parcely registra E. Uvedená skutočnosť nezakladá dôvod na zmenu ani dodatok k protokolu č. 2011/00150-2 zo dňa 16.05.2011, nakoľko tento mal byť žalobcovi doručený. Dňa 01.11.2011 žalobca opätovne žiadal o vydanie rozhodnutia vo veci zaradenia do programu starostlivosti o lesy. Zo záznamu o prerokovaní opisu dielcov a plánu hospodárskych opatrení zo dňa 03.11.2011 je zrejmé, že žalobca ako jeden z vlastníkov dotknutých parciel dal pripomienku, aby bol vytvorený nový vlastnícky celok a zároveň nesúhlasil aby ZVLP Hrhov užíval uvedené parcely. Združenie vlastníkov lesných, poľnohospodárskych a vodných plôch Hrhov dňa 02.11.2011 oznámili, že žalobca neprejavil žiadnu vôľu o dohode.

Bývalý Obvodný lesný úrad Košice svojim rozhodnutím č. A/2012/00141-2 zo dňa 15.03.2012 schválil podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch lesné pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné na LC Zvyšok LHC Jablonov. Konanie o vyhotovení programu starostlivosti o lesy pre LC Jablonov I a Zvyšok LHC Jablonov sa začalo dňom vyhotovenia protokolu č. 2011/00150-2 t.j. dňa 16.5.2011. Zo zápisnice zo dňa 18.04.2012 je zrejmé, že sa uskutočnilo konanie, ktorého predmetom bolo schvaľovanie návrhov PSL.

Rozhodnutím č. 2012/00198 zo dňa 15.05.2012 správny orgán prvého stupňa schválil v zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. návrh programu starostlivosti o lesy pre Lesný celok Zvyšok LHC Jablonov vyhláseného v rámci pôvodného lesného hospodárskeho celku, ktorý vypracovala Lesoprojekta, s.r.o., Prešov na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2021. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke a dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ohľadom vecnej legitimácie žalobcu. Tomuto konaniu - o schválenie PSL predchádzalo konanie o určenie lesného celku, ktoré bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach zo dňa 20.05.2010. V tomto konaní sa právoplatne vyriešila otázka určenia lesného celku Zvyšok LHC Jablonov a krajský súd uviedol, že žalobca nebol v tomto konaní účastníkom konania a teda nebol vecne legitimovaný v správnom konaní o schválenie PSL. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako nadriadený správny orgán o žalobcovi ako účastníkovi správneho konania rozhodlo tak, že rozhodnutie č. 2011/00343 zo dňa 20.06.2011 o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi zrušilo, nakoľko sa tento preukázal ako vlastník a splnomocnenec vlastníkov lesných pozemkoch s tým, že ich práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Správny orgán druhého stupňa teda priznal žalobcovi postavenie účastníka konania a teda podľa názoru odvolacieho súdu bol vecne legitimovaný na podanie žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že v danom prípade sa žalobca mohol domáhať možnosti riešiť svoju situáciu napadnutím právoplatnéhorozhodnutia na správnom súde (doručenie rozhodnutia účastníkovi konania), čo však neurobil.

K namietaným splnomocneniam odvolací súd poukazuje na to, že žalobca predložil splnomocnenie Ing. I. H. podľa dátumu overenia zo dňa 13.07.2008, avšak splnomocnenie pre manželku žalobcu Z., rod. D. sa v predložených splnomocneniach nenachádza a teda odvolací súd musí skonštatovať, že správny orgán pochybil, nakoľko splnomocnenia nachádzajúce sa v administratívnom spise neboli kompletné. Odvolací súd sa stotožňuje s krajským súdom, že bolo povinnosťou žalovaného, ustáliť si okruh účastníkov konania, ktorých žalobca zastupuje. Napriek týmto procesným vadám, krajský súd správne nezrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože tieto procesné vady nespôsobili vecnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zistil, že v rámci konaní vedených pred správnym orgánom o vyhotovení PSL sa žalobca snažil, aby bol vytvorený samostatný vlastnícky celok na pozemkoch, ktorých je vlastníkom a teda cieľom žalobcu nie je napadnutie schválenia programu starostlivosti o lesy, ale snaha o vytvorenie samostatného vlastníckeho celku. Bývalý Krajský lesný úrad v Košiciach konal so žalobcom dňa 16.05.2011, dňa 07.06.2011, dňa 06.10.2011 a dňa 30.11.2011 s tým, že dňa 18.04.2012 bol žalobca prítomný aj pri schvaľovaní PSL.

Žalobca predložil podklad pre vyhlásenie vlastníckeho celku a to protokol o vytýčenie hraníc pozemkov, mapu, splnomocnenia (aj keď niektoré plnomocenstvá absentovali) a tabuľky s výpočtom jednotlivých podielov spoluvlastníkov. Protokol o vytýčení hraníc bol vypracovaný osobou Ing. G. F., ktorý v tom čase nebol autorizovaným geodetom. V predmetnom protokole je uvedené, že boli vytýčené len lomové body parciel a nie je vytýčený samotný priebeh parciel, priebeh hraníc v teréne nebol identifikovateľný a uvedené parcely registra KN-E nekopírovali hranice jednotiek priestorového rozdelenia lesov. Krajský lesný úrad v Košiciach v zápisnici uložil vyhotovovateľovi PSL prerokovať so žalobcom návrh hospodárskych opatrení. Do dňa 30.10.2011 bol stanovený posledný termín na vytvorenie samostatného vlastníckeho celku pre žalobcu, pokiaľ by došlo k dohode medzi žalobcom a ZVLP a VP Hrhov o uznaní a priebehu hraníc dielcov.

V danom prípade postupoval správny orgán v súlade s § 41 zákona č. 326/2005 Z.z. avšak hranice predmetných parciel neboli v teréne vytýčené a zúčastnené strany nemohli byť oboznámené s ich priebehom, vyhotovovateľ Lesoprojekta, s.r.o., bol nútený v zmysle § 41 zákona č. 326/2005 Z.z. postupovať v súlade s protokolom a teda z toho dôvodu bol návrh predložený na Krajský lesný úrad v Košiciach za účelom jeho schválenia. Na jednotlivých rokovaniach bol žalobca zo strany správneho orgánu vyzývaný, aby odstránil nedostatky vo svojich podkladoch, keďže doklady predložené žalobcom správny orgán považoval za právne nepoužiteľné a bez tejto nápravy nemohol správny orgán postupovať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. a vykonať žalobcom požadovaný úkon vyhlásenia vlastnícke celku pre žalobcu.

Čo sa týka vlastníckeho práva žalobcu, súd má za to, že pre vyhlásenie vlastníckeho celku musí byť určený priebeh vlastníckych hraníc a ich trvalá stabilizácia v teréne. Žalobca počas správneho konania nepreukázal vlastnícke hranice a teda správny orgán nemal na základe akých podkladov tieto hranice vytýčiť, najmä vyhlásiť vlastnícky celok pre žalobcu.

V ďalšom sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalobca si môže uplatniť svoj nárok na vytvorenie vlastníckeho celku v novom konaní pred správnymi orgánmi, a to podaním žiadosti o zmenu určenia vlastníckeho celku s tým, že doloží všetky potrebné doklady, ktoré zákon na vyhlásenie vlastníckeho celku vyžaduje. Prípadne využije inštitúty mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle Správneho poriadku.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu žalobcu, nakoľko konanie pred správnym orgánom bolo súladné so zákonom akrajský súd postupoval správne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa síce nestotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu týkajúcej sa vecnej legitimácie žalobcu, ale tieto nedostatky v rozhodovacej činnosti krajského súdu, odvolací súd sám odstránil vo svojom odôvodnení, ako aj doplnil niektoré skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Súd taktiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.