4Sžo/17/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17. mája 2013 sp. zn. 51/2013, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. novembra 2013 č. k. 9Sp/27/2013-52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. novembra 2013 č. k. 9Sp/27/2013-52 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Uznesením zo dňa 8. novembra 2013 č. k. 9Sp/27/2013-52 Krajský súd Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zastavil konanie, v ktorom navrhovateľka žiadala, aby súd prikázal Centru právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) prideliť jej bezplatnú právnu pomoc na zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko splnila všetky zákonné podmienky a náležitosti. Dôvod zastavenia konania bol taký, že navrhovateľka podala návrh na súd, ktorým sa podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) domáhala preskúmania zákonnosti uvedeného neprávoplatného rozhodnutia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania (§ 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny poriadok “). O odvolaní rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa, resp. útvar, určený zákonom alebo štatútom (§ 58 správneho poriadku). Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa nedomáhala preskúmania neprávoplatného rozhodnutia odporcu, vydaného podľa § 10 ods. 5 alebo 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení, krajský súd z dôvodunedostatku právomoci konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Nedostatok právomoci predstavuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Zároveň rozhodol o postúpení veci.

Proti uvedenému uzneseniu navrhovateľka dňa 09.01.2014 podala odvolanie. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a vyhovel jej odvolaniu voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci a prikázal mu prideliť jej bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie pred Ústavným súd Slovenskej republiky, nakoľko splnila všetky zákonné podmienky a náležitosti.

K podanému odvolaniu podal vyjadrenie odporca, pričom vyslovil názor, že podľa ustanovenia čl. 6 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci účinného od 15. marca 2012 (ďalej len „štatút centra“) právny odbor, ako organizačný útvar centra, plní úlohu odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam centra podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak o odvolaní proti rozhodnutiu centra nerozhoduje podľa zákona č. 327/2005 Z.z. súd. Z ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam súdov iba v prípadoch ustanovených zákonom. To znamená, že okruh rozhodnutí, proti ktorým možno na súde podať opravný prostriedok v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p. nevyplýva priamo z ustanovení O.s.p., ale z osobitných predpisov. Takýmto osobitým predpisom je aj zákon č. 327/2005 Z.z., ktorý zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu centra len v určitých prípadoch: v ustanovení § 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013. Medzi uvedené prípady však nepatrí rozhodnutie centra o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. V prípadoch, ak o odvolaní proti rozhodnutiu centra nerozhoduje podľa zákona č. 327/2005 Z.z. súd, úlohu odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam centra podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku plní podľa štatútu centra, právny odbor centra.

V konaní o zastavení konania sp. zn. 51/2013 ev. č. 21102/2013 bola navrhovateľka poučená v zmysle ustanovenia § 53 v spojení s § 54 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku: „Proti rozhodnutiu centra je prípustné odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal“.

Správny poriadok ako miesto podania odvolania určuje správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, t.j. Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava. Správny orgán, ktorý rozhodnutie o zastavení konania vydal, môže za podmienok stanovených zákonom rozhodnúť buď sám v rámci tzv. autoremedúry alebo odvolanie postúpi odvolaciemu orgánu, t.j. právnemu odboru centra.

Navrhovateľka však odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania podala na súde, ktorý však podľa citovaných zákonných ustanovení nie je orgánom oprávneným na podanie odvolania, ani orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Odporca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/27/2013-52 zo dňa 08. novembra 2013 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľky (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie uznesenia krajského súdu a nemožno jej preto priznať úspech.

Zo súdneho, ako aj administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 14.01.2013 bola centru doručená žiadosť navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci vo veci navrhovateľkou označenej ako „Konanie naÚstavnom súde Slovenskej republiky - RVP 4982/2012-6 (21.11.2012), šťažnosť voči konaniam vedeným na Okresnom súde Bratislava IV - sp. zn. 11C/368/2008, 11C 378/2011, 13Ps 6/2010“.

Pretože žiadosť o poskytnutie právnej pomoci neobsahovala všetky doklady potrebné na preukázanie príjmovej a majetkovej situácie, ako aj tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu a skutočností, na základe ktorých žiadateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci, centrum výzvami zo dňa 18.02.2013 a 10.04.2013 vyzvalo žiadateľku, aby v stanovenej lehote doplnila doklady a údaje potrebné na preukázanie právnej stránky veci.

Navrhovateľka bola zároveň poučená, že ak v určenej lehote nepredloží všetky požadované doklady, na základe ktorých môže centrum pokračovať v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, resp. nepožiada centrum o predĺženie stanovenej lehoty, konanie bude v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku zastavené. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola 2- krát písomne vyzvaná na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku, túto povinnosť si nesplnila a súčasne bola poučená o možnosti zastavenia konania, centrum dňa 17.05.2013 vydalo rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 51/2013, ev. č. 21102/2013. V rozhodnutí o zastavení konania bola navrhovateľka zároveň poučená, že proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie o zastavení konania bolo navrhovateľke doručené dňa 08.06.2013.

Podľa ustanovenia § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolaniu písomne alebo ústne do zápisnice nevzdá. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania.

Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 Organizačného poriadku Centra právnej pomoci zo dňa 12.03.2012, centrum sa člení na administratívu centra a regionálne kancelárie centra.

Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 3 písm. b/ Organizačného poriadku Centra právnej pomoci zo dňa 12.03.2012, administratíva centra sa člení na: b/ právny odbor.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci účinného od 15. marca 2012, právny odbor, ako organizačný útvar centra plní úlohu odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam centra podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ak o odvolaní proti rozhodnutiu centra nerozhodol podľa zákona č. 327/2005 Z.z. súd.

Z ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam súdov iba v prípadoch ustanovených zákonom. To znamená, že okruh rozhodnutí, proti ktorým možno na súde podať opravný prostriedok v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p., vyplýva priamo z ustanovení O.s.p., alebo z osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je ajzákon č. 327/2005 Z.z., ktorý zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu Centra len v určitých prípadoch: v ustanovení § 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013. Medzi uvedené prípady však nepatrí rozhodnutie Centra o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. V prípadoch, ak o odvolaní proti rozhodnutiu Centra nerozhoduje podľa zákona č. 327/2005 Z.z. súd, odvolacím orgánom proti rozhodnutiam Centra, podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku, je právny odbor Centra.

Navrhovateľka odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania podala na súde, ktorý podľa citovaných zákonných ustanovení nie je orgánom oprávneným na rozhodnutie o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje tiež na to, že pri poučení navrhovateľky o možnosti podania odvolania a o stanovení lehoty a miesta podania odvolania postupovalo Centrum v súlade so zákonom. Navrhovateľka sa preto mala riadiť poučením správneho orgánu a v prípade, že sa chcela domáhať preskúmania rozhodnutia centra o zastavení konania v rámci odvolacieho konania, mala podať odvolanie na orgán, ktorý je v tomto štádiu konania príslušným.

Z ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu podania, v dôsledku ktorej je súd povinný konanie zastaviť. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania a o postúpení veci príslušnému orgánu za vecne správne, preto napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný