Najvyšší súd
4Sžo/17/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. R. S., bytom v B., proti žalovanému Starostovi Obce Šarišské Michaľany Bc. J. B., Kpt. Nálepku 18, Šarišské Michaľany, o vydanie rozhodnutia o protiprávnom a nezákonnom rozpustení zhromaždenia zo dňa 8. augusta 2009 v Obci Šarišské Michaľany, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2009-28 zo dňa 27. januára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2009- 28 zo dňa 27. januára 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 104 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia o protiprávnom a nezákonnom rozpustení zhromaždenia zo dňa 8. augusta 2009 v Obci Šarišské Michaľany. Dôvodil tým, že žalobca označil ako žalovaného starostu Obce Šarišské Michaľany Bc. J. B., s ktorého postupom nesúhlasil, pričom z postavenia starostu obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) vyplýva, že starosta nekoná vo svojom mene, ale v mene obce, a preto nemôže byť ani účastníkom konania v danej veci. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že toto uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má tiež vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu krajský súd mal konať v súlade s § 41 ods. 2 OSP a posudzovať jeho podanie podľa jeho obsahu, nakoľko z textu žaloby je zrejmé, že starosta obce Bc. J. B. nie je žalovaný ako fyzická (súkromná) osoba, konajúca vo vlastnom mene, ale ako správny orgán – zástupca Obce Šarišské Michaľany, v mene ktorej rozpustil predmetné zhromaždenie. Poukázal na to, že ak krajský súd dospel k záveru, že žaloba má nedostatky, mal postupovať podľa § 43 ods. 1 OSP a vyzvať žalobcu, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní a súčasne mal v takomto uznesení uviesť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý mu bez zdôvodnenia položil otázku, či trvá na tom, že žaluje starostu obce, nakoľko nebol upozornený na to, že krajský súd považuje takéto označenie žalovaného za nesprávne a vyvodzuje z neho záver, že žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že žalovaným v prípade rozhodnutia o rozpustení zhromaždenia je správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, pričom § 244 ods. 2 OSP ustanovuje, kto sa pokladá za správny orgán a zákon o obecnom zriadení ustanovuje, kto sa pokladá za orgán obce. Rozhodnutie o rozpustení predmetného zhromaždenia vydal správny orgán – starosta obce, ktorému zákon ako zástupcovi obce zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (v tomto prípade rozhodovanie o rozpustení verejného zhromaždenia). Žalobca si v odvolaní trovy konania neuplatnil.
Žalovaný sa napriek výzve súdu k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.
Úlohou odvolacieho súdu bolo v danom prípade preskúmať, či krajský súd postupoval správne, ak konanie zastavil z dôvodu nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného.
Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca označil v žalobe ako žalovaného starostu Obce Šarišské Michaľany Bc. J. B., ktorý ako zástupca obce rozpustil zhromaždenie konané na jej území 8. augusta 2009. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. júna 2009 odvolací súd zistil, že na otázku súdu, či je žalovaným starosta Obce Šarišské Michaľany, odpovedal žalobca kladne.
Zo zákona o zhromažďovacom práve vyplývajú pre obec určité úlohy, kedy za zákonom splnených podmienok podľa § 12 ods. 1 tohto zákona zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Podľa § 10 zákona o obecnom zriadení sú orgánmi obce obecné zastupiteľstvo a starosta. Podľa § 13 ods. 1 tohto zákona je starosta predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. V ods. 4 písm. a/ až e/ tohto ustanovenia je okrem iného uvedené, že starosta obce zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak a podpisuje ich uznesenia, vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (primerane použiteľné podľa § 250l ods. 2 OSP).
Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 OSP má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.
Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. To platí aj o námietkach podaných podľa § 13 zák.č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve proti rozpusteniu zhromaždenia. Krajský súd konal s výkonným orgánom obce, ktorý naviac realizoval výzvu na ukončenie zhromaždenia. V predmetnej veci nebol podľa odvolacieho súdu daný dôvod na zastavenie konania tak, ako to uviedol krajský súd aj so zreteľom na samotný charakter rozhodnutia o rozpustení zhromaždenia, ktoré sa účastníkom zhromaždenia len oznamuje priamo na mieste.
Osobitný zákon v § 13 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve ustanovuje osobitnú lehotu na podanie námietok proti rozpusteniu zhromaždenia, kedy zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia môže do 15 dní podať námietky na súde. Súd rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov.
Z priloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola na krajský súd doručená dňa 27. augusta 2009, čiže po uplynutí 15 dní odo dňa konania zhromaždenia dňa 8. augusta 2009 a oneskorene bola podaná aj na poštovú prepravu. Vzhľadom na horeuvedené mal krajský súd konať podľa § 250d ods. 3 OSP a konanie zastaviť z dôvodu oneskorene podanej žaloby a nie z dôvodu nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného.
Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/51/2009-28 zo dňa 27. januára 2011 síce ako vecne správne potvrdil vo vzťahu k jeho výroku, avšak z iných právnych dôvodov.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková