4Sžo/166/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu..., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-2/2013 zo dňa 11. februára 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 91/2013-98 zo dňa 24. februára 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 5S 91/2013-98 zo dňa 24. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-2/2013 zo dňa 11.02.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej polície č. PPZ-BOK-FP-II-9-035/2012 zo dňa 12.11.2012, ktorým bola žalobcovi podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 55 000,- €.

1.2 Krajský súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že rozhodnutie i postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a teda žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.3 V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom časového vymedzenia skutku a spôsobu spáchania skutku, ktorým bol správny delikt spáchaný, krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok sp.zn. 8Sžo 28/2007 (R 69/2008) a uviedol, že predmet konania je vo výroku rozhodnutia o správnom delikte vymedzený dostatočne, ak k takémuto vymedzeniu došlo akýmkoľvek nezameniteľným spôsobom, keďže jeho účelom je práve istota, že bude dodržaná zásada ne bis in idem. V danom prípade je podľa krajského súdu zrejmé, že časom spáchania deliktu bol čas tesne pred, počas, resp. po vykonaní obchodov, ktoré boli v prvostupňovom správnom rozhodnutí nezameniteľným spôsobom špecifikované, a to okrem iného aj časovo - dňom vykonania týchto obchodov. Krajský súd mal za to, že z praktického hľadiska je nemožné vymedziť presný časový okamih, v ktorom bol žalobca povinný plniť zákonom č. 297/2008 Z.z. stanovené povinnosti, a zároveň, že časové vymedzenie skutku je dostatočné na to, aby napĺňalo znak nezameniteľnosti s iným konaním.

1.4 Podľa krajského súdu je nesprávny právny názor žalobcu, že správny orgán mal uviesť hranicu, do ktorej povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod neexistuje a od ktorej táto povinnosť vzniká. Prvostupňový súd poukázal na § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. a skonštatoval, že žalobca si nesplnil povinnosť zakotvenú v tomto ustanovení. A nesplnenie povinnosti žalobcu nemôže ísť na ťarchu správneho orgánu a nijakým spôsobom nemá vplyv na určitosť petitu napadnutého rozhodnutia.

1.5 K predloženému čestnému prehláseniu klienta 1. krajský súd uviedol, zhodne ako aj žalovaný, že toto prehlásenie je nedostatočné, keď z jeho obsahu vyplynulo, že jediným spoločníkom klienta 1. je.... obchodné tajomstvo..., pričom ani jeden zo spoločníkov nemá priamy alebo nepriamy podiel najmenej 25% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v tejto spoločnosti a nemá ani právo vymenovať alebo inak ustanoviť a odvolať štatutárny orgán spoločnosti F. Či však existuje osoba, ktorá klienta ovláda iným spôsobom, z prehlásenia nevyplýva. Taktiež krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca má povinnosť vykonať základnú starostlivosť vždy, keď je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu (§ 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 297/2008 Z.z.). Akékoľvek prehlásenie z roku 2010 nemôže byť použité na obchod vykonaný v roku 2011, kedy mal žalobca povinnosť opätovne vykonať základnú starostlivosť voči klientovi 1., a teda aj opätovne zisťovať konečného užívateľa výhod podľa § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z., a to v čase vykonávania tohto obchodu.

1.6 K definícii pojmu „obchod“ krajský súd poukázal na legálne definície zakotvené v zákone č. 297/2008 Z.z. a uviedol, že pokiaľ zákonodarca reštriktívne nevymedzil, že vklad na účet klienta nie je na účely zákona č. 297/2008 Z.z. obchodom, je potrebné považovať ho za obchod aj v prejednávanej veci, a to predovšetkým aj s ohľadom na účel tohto zákona, pre efektívne naplnenie ktorého je potrebné zahrnúť do jeho pôsobnosti čo najväčšie množstvo obchodných operácií.

1.7 Oprávnenie (nie povinnosť) daňových orgánov vykonať u daňového subjektu kontrolu oprávnenosti vrátenia dane, neimplikuje možnosť žalobcu upustiť od svojich zákonných povinností a jednak účel kontroly vykonávanej správcom dane a základnej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008 Z.z. je vo svojej podstate rozdielny (predchádzanie legalizácií príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu môže a nemusí súvisieť s otázkou, či je nárok na vrátenie dane oprávnený a preukázaný).

1.8... bankové tajomstvo...

1.9... bankové tajomstvo...

1.10 Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu ohľadom neoznámenia dátumu, ku ktorému došlo k ukončeniu kontroly, vád začatia kontroly či námietky zaujatosti vznesenej voči príslušníkom policajného zboru.

1.11 Pokiaľ ide o výšku pokuty, aj túto považoval krajský súd za zákonnú a nebol názoru, že by žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán mal v rozhodnutí špecifikovať, za porušenie ktorej povinnosti udelil akú sankciu. Z ustálenej súdnej judikatúry totiž vyplýva presný opak. Na rozdiel odTrestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých iných správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Výška pokuty potom bola taktiež riadne odôvodnená.

2.

2.1 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5S 91/2013-98 zo dňa 24.02.2015 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS- 2/2013 zo dňa 11.02.2013, ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej polície č. PPZ-BOK-FP-II-9-035/2012 zo dňa 12.11.2012 sa zrušuje.

2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že nezákonnosť rozsudku vydaného krajským súdom spočíva predovšetkým v tom, že krajský súd sa nevysporiadal s podstatou námietok smerujúcich proti prvostupňovému rozhodnutiu, druhostupňovému rozhodnutiu ako aj im predchádzajúceho postupu žalovaného. Krajský súd v súvislosti s posudzovaním zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt nevzal do úvahy základné zásady správneho trestania, ako ani obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd ďalej podľa žalobcu nerešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu nullum crimen sine lege, nevzal do úvahy nerešpektovanie takých minimálnych procesných záruk zo strany správnych orgánov, ako sú napr. vykonávanie dokazovania priamo v správnom konaní, umožnenie účastníkovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom konania, spôsobu ich získania, navrhnúť ich doplnenie, či riadne vysporiadanie sa so vznesenou námietkou zaujatosti.

2.3... bankové tajomstvo...

2.4... bankové tajomstvo...

2.5 Žalobca namietal, že krajský súd pri výklade pojmu „obchod“ aplikoval zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), čo podľa žalobcu odporuje zásade nullum crimen sine lege a v režime tzv. správneho trestania je absolútne neprípustné. Zákon č. 297/2008 Z.z. vymedzuje za tzv. iný správny delikt porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 297/2008 Z.z. a súčasne obsahuje zákonnú definíciu pojmov obsiahnutých v tomto zákone, vymedzuje tým aj presný rozsah skutkových podstát iných správnych deliktov, resp. ich objektívnej stránky. Rozširovanie rozsahu konaní, ktoré zákon označuje za trestné „vypožičiavaním“ si definícií z iných právnych predpisov naráža na ústavnoprávny limit, podľa ktorého hranice trestnosti je možné stanoviť výlučne zákonom. Skutočnosť, že platby klienta 1. nie je možné považovať za obchody v zmysle zákona č. 297/2008 Z.z. znamená, že žalobca sa nemohol dopustiť ani porušenia § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 297/2008 Z.z., týkajúcej sa povinnosti identifikovať vo vzťahu k príslušným obchodom konečného užívateľa výhod.

2.6 Krajský súd podľa názoru žalobcu, vykladá pojem neobvyklá obchodná operácia príliš formálne, neprihliadajúc na účel zákona č. 297/2008 Z.z. Platby klienta 1. nemožno podľa žalobcu považovať za neobvyklé obchodné operácie keďže materiálne, v rozpore s definíciou neobvyklých obchodných operácií, ich vykonaním reálne nemohlo dôjsť k legalizácii a financovaniu terorizmu, ako aj z ďalších dôvodov, vyššie uvádzaných.

2.7 Žalobca taktiež namieta aj nedostatok vymedzenia výroku napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a skutočnosť, že krajský súd sa s touto námietkou nevysporiadal. Žalobca poukázal napovinnosť správnych orgánov ako aj krajského súdu posudzovať materiálnosť neobvyklých obchodných operácií.

2.8... bankové tajomstvo... 2.9 Žalobca v odvolaní namietal, že výška pokuty vychádza z rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, konkrétne z rozhodnutia finančnej spravodajskej jednotky č. PPZ-BOK-FP-II-28-OI 1/2011 zo dňa 18.11.2011, zrušené rozhodnutím krajského súdu č.k. 2S/137/12-122 zo dňa 05.11.2014.

2.10 Žalobca taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe podkladov získaných mimo správneho konania. Krajský súd sa podľa žalobcu relevantným spôsobom nevyjadril ku skutočnosti, že žalobcovi nebolo oznámené ukončenie kontroly. Krajský súd sa taktiež nevysporiadal ani so zásadnou námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany správnych orgánov. V správnom konaní nie je povinnosťou žalobcu ako posudzovanej osoby sa vyviniť z konania, porušenie ktorého je mu kladené za vinu, ale je úlohou správneho orgánu skutkový stav riadne zistiť a následne riadne zistený skutkový stav správne vyhodnotiť a žalobcovi ako povinnej osobe dokázať prípadné porušenie. V uvedenom prípade však podľa žalobcu správny orgán konal v rozpore so zákonom, pretože nielenže skutkový stav nezisťovali riadne a úplne, ale pri vyvodzovaní záverov zo zistených jednotlivých skutočností postupoval v rozpore so zásadou materiálneho hodnotenia dôkazov, pretože údajné porušenia žalobcu vyvodzoval striktne formálno-právne a nie s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, relevantné pre správne právne posúdenie.

2.11 Podľa názoru žalobcu v správnom konaní nebolo dokazovanie vykonané vôbec. Výsledky vykonanej kontroly, resp. kontrolu samotnú nie je možné automaticky považovať za dôvod, ktorý by správny orgán zbavoval povinnosti dokazovanie v správnom konaní vykonať. Žalobca namietal aj vady vedenia administratívneho spisu, konkrétne skutočnosť, že administratívny spis nebol riadne žurnalizovaný a ani úplný, keďže v ňom absentovali viaceré dokumenty týkajúce sa činnosti rozkladovej komisie pri rozhodovaní o podanom rozklade.

2.12 Krajský súd sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s námietku zaujatosti. Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu povinnosti umožniť účastníkovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom konania, spôsobu ich získania, resp. navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovi nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia, hoci žiadal o nahliadnutie do spisu. Žalobca namietal aj vady začatia kontroly či nedostatky spojené s činnosťou rozkladovej komisie.

2.13 Žalobca pri väčšine námietok vznesených k odvolaní odkazoval na svoje argumenty uvedené v samotnej žalobe.

3.

3.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné nové skutočnosti.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.

4.2 Podľa 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb aleboopravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

4.3 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.

4.4 Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

4.5 Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

4.6 Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

4.7 Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

4.8 Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo- hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

4.9 Odvolací súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že dňa 16.02.2012 bola začatá kontrola v sídle žalobcu ako povinnej osoby. O začatí kontroly bol vypracovaný záznam zo začatia kontroly č. PPZ-BOK-FP-II-9-002/2012. Prezídium policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, spravodajská jednotka finančnej polície (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“, „SJFP“) listom zo dňa 29.03.2012 oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami a následne listom zo dňa 30.07.2012 upovedomil o začatí správneho konania.... bankové tajomstvo...

4.10... bankové tajomstvo...

4.11 Žalobca v priebehu konania podal dňa 15.08.2012 námietku zaujatosti voči príslušníkom SJFP. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím Č.p.: PPZ-BOK-FP-II-9-024/2012 zo dňa 21.08.2012 prerušil správne konanie až do právoplatnosti rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti. Rozhodnutím č. SLV-OLVS-105/2012 zo dňa 03.10.2012 žalovaný zamietol námietku zaujatosti voči zamestnancom SJFP, a to najmä, ale nielen voči príslušníkom Policajného zboru pplk. Ing. F. L. a mjr. I. M., z dôvodu, že pochybnosti o ich zaujatosti v predmetnom konaní sú vzhľadom na ich pomer kveci, ako aj účastníkovi konania neopodstatnené.

4.12 Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-BOK-FP-II-9-035/2012 zo dňa 12.11.2012 uložil žalobcovi pokutu vo výške 55 000,- €. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-2/2013 zo dňa 11.02.2013, ktorým žalovaný rozhodol o rozklade podanom žalobcom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-BOK-FP-II-9- 035/2012 zo dňa 12.11.2012. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol podaný rozklad a potvrdil pokutu uloženú prvostupňový rozhodnutím vo výške 55 000 €, a to za nesplnenie:

- povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. b/ a písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 8, § 14 ods. 2 písm. a/ a ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., pri obchodnom vzťahu a obchodoch klienta 1. žalobcu,

- povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ a ods. 8, § 12 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. pri obchodnom vzťahu a obchodoch klienta 2. žalobcu.

4.13 Podľa § 1 zákona č. 297/2008 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len „legalizácia“) a financovania terorizmu. 4.14 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., legalizáciou sa na účely tohto zákona rozumie úmyselné konanie, ktoré spočíva v a) zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania, b) utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, c) nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, d) účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.

4.15 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

4.16 Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.z., neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, a) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, b) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, c) pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti povinnou osobou podľa § 10 až 12, d) pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo len s veľkými nákladmi preveriť, e) pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti, f) pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme, g) s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, h) pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom, i) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu, alebo osoba, ktorá môže byť vo vzťahu k osobe, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu, alebo

j) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho predmetom je alebo má byť vec alebo služba, ktoré môžu súvisieť s vecou alebo službou, voči ktorým sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu.

4.17 Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., povinnou osobou na účely tohto zákona je banka.

4.18 Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa a) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, b) v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku, c) získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu, d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.

4.19 Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a) pri uzatváraní obchodného vzťahu, b) pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000,- €, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené, c) ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na hodnotu obchodu, d) pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi, alebo e) ak ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.

4.20 Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.

4.21 Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba overuje platnosť a úplnosť identifikačných údajov a informácií podľa odseku 1 v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu aj počas trvania obchodného vzťahu a zaznamenáva ich zmeny.

4.22 Podľa § 14 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý. Povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť a) všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov, b) každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu.

4.23 Povinná osoba je povinná o obchodoch podľa odseku 2 písm. a/ urobiť písomný záznam, ktorý je povinná mať k dispozícii pri kontrole podľa § 29.

4.24 Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru (ďalej len „finančná spravodajská jednotka“). Povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, alebo ak ju o to finančná spravodajská jednotka písomne požiada, do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky, aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala, najviac však 48 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac však na ďalších 24 hodín. Do doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku.

4.25 Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.

4.26 Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba je povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „program“) v štátnom jazyku. Povinná osoba je povinná aktualizovať program v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby.

4.27 Program musí obsahovať a) prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby, b) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, c) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4, d) postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý, e) postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú operáciu posudzujú, f) postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie podľa § 16, g) postup pri uchovávaní údajov podľa § 19, h) určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou, i) spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie, j) obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s neobvyklou obchodnou operáciou, k) spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre povinnú osobu.

4.28 Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., kontrolu plnenia a dodržiavania povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská jednotka.

4.29 Účelom zákona č. 297/2008 Z.z. je predchádzať a odhaľovať legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a financovania terorizmu, a to predovšetkým úpravou práv a povinností fyzických a právnických osôb. Predmetný zákon vo svojom ustanovení § 5 obligatórne stanovuje, kto je povinnou osobou. Žalobcu v zmysle tohto ustanovenia možno bez akýchkoľvek pochybností začleniť medzi povinné osoby, na základe čoho žalobcovi prislúchajú určité povinnosti stanovené zákonom č. 297/2008 Z.z.

4.30 Žalobca ako povinná osoba, je v mysle zákona č. 297/2008 Z.z. povinný vykonávať jednak základnú starostlivosť o klienta, ale taktiež i zvýšenú starostlivosť o klienta, a to v závislosti od charakteru vykonávaného obchodu, ako aj od povahy samotného klienta. V prípade zistenia neobvyklej obchodnej operácie upravuje zákon 297/2008 Z.z. osobitne postup povinnej osoby.

4.31 V ustanovení § 4 tento zákon č. 297/2008 Z.z. definuje inštitút neobvyklej obchodnej operácie ako úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. O neobvyklú obchodnú operáciu ide aj vtedy, ak táto svojim objemom alebo zložitosťou zjavne vybočuje z bežného rámca a povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, alebo nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel, alebo pri ktorej sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonávanie starostlivosti podľa § 10 až 12 tohto zákona č. 297/2008 Z.z.

4.32 Aby sa povinná osoba, ktorou je aj žalobca, mohla účinným spôsobom podieľať na ochrane oprávneného záujmu chráneného týmto zákonom, je povinná vykonávať základnú starostlivosť definovanú v § 10 a venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom je povinná osoba venovať osobitnú pozornosť aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z určitého druhu obchodu, z konkrétneho obchodu, alebo z nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu.

4.33 Neobvyklú obchodnú operáciu je povinná osoba povinná ohlásiť SJFP bez zbytočného odkladu. V tomto kontexte musí povinná osoba prijať náležité opatrenia, z ktorých jedným je aj povinnosť vypracovať program vlastnej činnosti zameranej na ochranu oprávneného záujmu chráneného týmto zákonom.

4.34 V administratívnom spise je priložený Pokyn banky/žalobcu - Program vlastnej činnosti banky zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu účinný od 31.12.2010 (ďalej len „Program“).

4.35 Podľa čl. V bod 5.1. Programu, neobvyklou obchodnou operáciou je podľa Zákona AML právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

4.36 Podľa čl. V bod 5.2. písm. a/ Programu, neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý s poukazom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta.

4.37 Podľa čl. V bod 5.3. písm. a/, i/, k/, n/, o/, Programu, prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií v súvislosti s predmetom činnosti banky: a) jednorazový vklad alebo výber v hotovosti nad 15 000,- € alebo v protihodnote v cudzej mene vykonaný klientom, i) vklady a ich okamžité výbery alebo ich prevody na iné účty, k) pohyby na účtoch klientov, ktoré nezodpovedajú povahe alebo rozsahu ich podnikateľskej činnosti, n) počet obratov na účte v jeden deň alebo v dňoch nasledujúcich po sebe, nezodpovedajúcich obvyklým peňažným operáciám klienta, o) prevedenie sumy peňazí do zahraničia na bezobratový účet klienta alebo presuny z bezobratového účtu klienta, na ktorý bola prevedená suma zo zahraničia.

4.38 Podľa čl. VI bod 6.2. banka zostaví a hodnotí rizikový profil klienta vždy s ohľadom na tieto rizikové faktory: a) skutočnosť, že niektorá z krajín pôvodu klienta alebo krajín pôvodu konečného užívateľa výhod, je štátom, ktorý nedostatočne alebo vôbec neuplatňuje opatrenia proti legalizácií a financovaniu terorizmu, alebo štátom, ktorý banka na základe svojho hodnotenia považuje za rizikový, (krajiny nachádzajúce sa vzozname FATF - Financial action task force), b) skutočnosť, že niektorá z krajín pôvodu osoby, s ktorou klient uskutočňuje obchod, je štátom, ktorý nedostatočne alebo vôbec neuplatňuje opatrenia proti legalizácií a financovaniu terorizmu, alebo štátom, ktorý banka na základe svojho hodnotenia považuje za rizikový, (krajiny nachádzajúce sa v zozname FATF - Financial action task force), c) zápis klienta, konečného užívateľa výhod alebo osoby, s ktorou klient uskutočňuje obchod na zozname osôb voči ktorým sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona č. 460/2002 Z.z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, d) nepriehľadná vlastnícka štruktúra klienta, kedy nie je možné zistiť, kto je konečným užívateľom výhod, e) nejasný pôvod peňažných prostriedkov klienta, f) skutočnosti vzbudzujúce podozrenie, že klient nejedná na svoj účet alebo že zastiera, že plní pokyn tretej osoby, g) neobvyklý spôsob uskutočnenia obchodu, hlavne s ohľadom na typ klienta, predmet, výšku a spôsob vysporiadania obchodu, účel zriadenia účtu a predmet činnosti klienta a h) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že klient uskutočňuje neobvyklú obchodnú operáciu.

4.39 Podľa čl. VII bod 7.1. Programu banka, ako povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie alebo financovania terorizmu sa posudzuje v závislosti od rizikového profilu klienta, druhu obchodu a obchodného vzťahu podľa článku VI tohto programu. Banka na základe identifikovaných rizík rozhodne o aplikácií základnej, zjednodušenej alebo zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

4.40 Podľa čl. IX bod 9.1. Programu na zamedzenie legalizácii príjmov z trestnej činnosti v zmysle zákona č. 297/2008 Z.z. zaviedla banka dvojstupňovú kontrolu vyhodnotenia neobvyklých obchodných operácií.

4.41 Podľa čl. IX bod 9.2. Programu prvý stupeň, ktorý predstavuje ľudskú kontrolu neobvyklých obchodných operácií prostredníctvom zamestnancov banky je doplnený druhým stupňom, ktorý je vykonávaný prostredníctvom „programu AML“. Program AML bol zavedený na sledovanie bankových obchodných operácií (ďalej len „operácia“). Program AML sleduje operácie, ktoré vykazujú vybrané atribúty neobvyklých obchodných operácií nastavené podľa tejto vnútrobankovej normy. Program AML je schopný analyzovať aj operácie, ktoré prebehli v minulosti.

4.42 Podľa čl. IX bod 9.5. Programu, zamestnanci banky, najmä tí, čo spracúvajú zadania klienta na realizáciu jeho obchodov, resp. finančných operácií pri uplatnení princípu „poznaj svojho klienta“ posudzujú pripravované alebo vykonávané obchody klienta v súlade s prehľadom foriem neobvyklých obchodných operácií uvedených v čl. V tohto programu.

4.43 Podľa čl. X bod 10.1. Programu, zamestnanci banky sú povinní sledovať transakcie a operácie na účtoch klientov po celú dobu trvania obchodných vzťahov s bankou, ktoré môžu predstavovať postup alebo spôsob legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý a venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom z nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu.

4.44 Z citovaných ustanovení Programu vyplýva, že tento Program je v súlade so zákonom č. 297/2008 Z.z., sleduje ten istý cieľ a tým pádom ešte viac umocňuje povinnosti žalobcu ako povinnej osoby vykonávať náležitú starostlivosť v súvislosti s vykonávanými, ako aj vykonanými obchodnými operáciami klientov.

4.45... bankové tajomstvo...

4.46 Argumentácia žalobcu vo vzťahu k pôvodu predmetnej platby označenej ako nadmerný odpočet DPH v tom zmysle, že ide o platbu zo štátneho rozpočtu sa javí aj podľa názoru najvyššieho súdu ako dôvodná, avšak len do tej miery, pokiaľ zodpovedá aj finančným prostriedkom a transakciám konkrétneho klienta žalobcu. V tomto prípade podľa najvyššieho súdu na liberáciu - vivinenie sa z predmetného skutku samé o sebe nepostačuje len existencia platby, ktorá má pôvod zo štátneho rozpočtu, označená ako nadmerný odpočet DPH, pretože výške vrátenej DPH formou nadmerného odpočtu nezodpovedajú predchádzajúce obraty či transakcie na príslušnom účte podnikateľa. Preto vznikla v tomto prípade žalobcovi povinnosť vyhodnotiť rizikové faktory predmetnej operácie a aj povinnosť požadovať od klienta ďalšie informácie v súlade so zákonom na odstránenie pochybností o transakcii.

4.47 Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si žalobca nesplnil svoje povinnosti, tak ako mu vyplývali z ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z., pretože pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi 1., nevykonal v závislosti od rizika legalizácie identifikáciu konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, nevykonával priebežné monitorovanie obchodného vzťahu s klientom 1., vrátane preskúmavania predmetných obchodov počas trvania obchodného vzťahu, nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi 1. i napriek tomu, že existovalo podozrenie, že klient pripravoval a vykonával neobvyklú obchodnú operáciu, neoveril úplnosť identifikačných údajov a informácií, nevenoval osobitnú pozornosť vyššie uvedeným obchodom napriek tomu, že išlo o obchody s nezvyčajne vysokou hodnotou, ktoré vybočovali z bežného rámca podnikateľskej činnosti klienta 1. Neposudzoval predmetné zadokumentované obchody podľa prehľadu neobvyklých obchodných operácií uvedených vo svojom Programe a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke uvedené obchody ako neobvyklé obchodné operácie.

4.48... bankové tajomstvo...

4.49 Z predloženého spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že žalobca v súvislosti s platbami klienta 2. nevykonal potrebné zistenia a šetrenia, resp. nevenoval týmto obchodom potrebnú starostlivosť, tak ako mu to ukladá zákon č. 297/2008 Z.z. ako aj Program, v prípade neobvyklých obchodných operácií. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu nezistil dostatočným spôsobom pôvod finančných prostriedkov klienta, nedostatočne zisťoval účel použitia finančných prostriedkov a taktiež ani ďalšie skutočnosti ohľadom vykonaného obchodu klienta 2., a to aj napriek skutočnosti, že vykonať tieto zistenia bolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu.... bankové tajomstvo...

4.50 Žalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd vykladal pojem neobvyklých obchodných operácií príliš formálne, neprihliadajúc na účel zákona č. 297/2008 Z.z. S touto námietkou žalobcu odvolací súd nesúhlasí a má za to, že krajský súd vykladal pojem neobvyklých obchodných operácií práve s prihliadnutím na celkový účel zákona č. 297/2008 Z.z., a teda s prihliadnutím na ochranu pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti.

4.51 Odvolací súd konštatuje, že pri prevodoch finančných prostriedkov v tak rozsiahlom objeme, ako bolo v prípade oboch predmetných obchodných operácií, je nevyhnutné pristupovať k takýmto obchodom s veľkou obozretnosťou a venovať im zvýšenú starostlivosť a pozornosť. K pojmu neobvyklá obchodná operácia je nutné pristupovať citlivo a s náležitou obozretnosťou, keďže opomenutím takýchto operácií by mohlo dôjsť k závažným následkom spočívajúcim v porušení ustanovení zákona č. 297/2008 Z.z.

4.52 Z vykonanej kontroly aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca ako povinná osoba porušil povinností ustanovené v 10 ods. 1, písm. b/ a písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 8, § 14 ods. 2 písm. a/ a ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. tým, že ako povinná osoba podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z. nevenoval obchodom klienta 1., tak ako sú vyššie popísané, osobitnú pozornosť, nepreskúmal účel týchto obchodov, neurobil o týchto obchodoch písomný záznam, nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, keď v závislosti od rizika legalizácieneidentifikoval konečného užívateľa výhod. Nevykonal priebežné monitorovanie obchodného vzťahu, nepreskúmal konkrétne obchody a obchody nevyhodnotil a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke ako neobvyklé obchodné operácie a súčasne v súvislosti s obchodmi klienta 2. nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie pôvod týchto finančných prostriedkov a nevykonal zvýšenú starostlivosť. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí podľa odvolacieho súdu vymedzil určite, jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku ako aj so zásadou nebis in idem. V napadnutom rozhodnutí je správny delikt presne vymedzený, za aké konkrétne konanie a obdobie je subjekt postihnutý.

4.53 Žalovaný podľa názoru najvyššieho súdu výšku uloženej pokuty náležite odôvodnil, konkrétne charakterom obchodných operácií, pri ktorých došlo k porušeniu jednotlivých zákonných povinností, ale najmä ich závažnosťou, keďže došlo k porušeniu takých povinností, ktorých plnenie možno považovať za najdôležitejšie z hľadiska predchádzania legalizácii príjmov trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom uložená pokuta vzhľadom na jej sankčný charakter mala tiež pôsobiť preventívne do budúcnosti a s prihliadnutím na jej uloženie na dolnej hranici možného rozpätia zákonnej sadzby nebola neprimerane prísna a likvidačná.

4.54 Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho deliktu s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi, ku ktorým dospeli vo svojich rozhodnutiach ako správne orgány, tak aj krajský súd. Predmetné rozhodnutia sú podľa najvyššieho súdu dostatočne odôvodnené, správne orgány ako aj krajský súd vyčerpávajúco reagovali na námietky žalobcu, správne orgány v priebehu správneho konania postupovali pri vykonávaní kontroly v súlade s príslušnými právnymi predpismi, dostatočne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutie postavili na riadne vykonanom dokazovaní. O podanej námietke zaujatosti bolo riadne rozhodnuté, a to rozhodnutím č. SLV-OLVS- 105/2012 zo dňa 03.10.2012.

4.55 Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa zrušenia rozhodnutia č. PPZ-BOK-FP-II-28-011/2011 z 18. novembra 2011 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/137/12-122 zo dňa 5.novembra 2014 a to vo vzťahu k výške uloženej pokuty v tomto prípade. K tomuto záveru dospel odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., podľa ktorého finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 165 969,- €, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovení týmto zákonom v § 10 ods. 1 až 4, 6 až 11; § 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20.

4.56 Vo veci bola uložená pokuta vo výške 55 000,- €, v dolnej časti zákonného rozpätia. V tomto prípade došlo ku spáchaniu viacerých správnych deliktov vo viacčinnom súbehu. Správny poriadok ani osobitný zákon neupravuje špeciálne postup správneho orgánu pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov. Je preto potrebné použiť analógiu s trestným zákonom a aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu. Správny orgán teda uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V prípade preskúmavanom súdom sa žalobca dopustil iných správnych deliktov, za ktoré zákon ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny orgán mohol uložiť sankciu za ktorékoľvek z nich. Nie je bez právneho významu, že použitie absorpčnej zásady pri trestaní za viacčinný súbeh, pri spáchaní viacerých správnych deliktov tým istým subjektom, je „na prospech žalobcu“. Pokiaľ by žalovaný nepoužil absorpčnú zásadu, neuložil by trest za jeden správny delikt, ale ukladal by za každé porušenie zákona samostatnú sankciu. Potom by sankcia uložená žalobcovi mohla byť zrejme oveľa vyššia.

4.57 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval vmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

4.58 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.59 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.60 Podľa § 492 ods. 2 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poukazujúc na uvedené ustanovenie zákona, rozhodol najvyšší súd o odvolaní, ktoré bolo podané dňa 27.05.2015, v režime Občianskeho súdneho poriadku.

4.61 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.