Najvyšší súd
4Sžo/16/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: eZmluva.sk, s.r.o., so sídlom Dvory 1933/20, Púchov, IČO: 47 537 817, právne zastúpený: Advokát Ivor, s.r.o., so sídlom Mojmírova 1161/1, Púchov proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bratislave,
Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. SK/0777/99/2014 zo dňa 8. júna 2015, konajúc o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/47/2015-32 zo dňa 24. novembra 2015 a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/47/2015-32 zo dňa
24. novembra 2015 v časti výroku o náhrade trov konanie, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Trenčíne
č.k. 11S/47/2015-32 zo dňa 24. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením
č.k. 11S/47/2015-51 zo dňa 12. januára 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej
č. SK/0777/99/2014 zo dňa 08.06.2015. Predmetným rozhodnutím žalovaná zmenila
prvostupňové rozhodnutie č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014 tak, že z časti „pri prešetrení spotrebiteľského podania č. 508“ vypustila slovo „spotrebiteľského“. Ostatná časť výroku,
vrátane uloženej sankcie ostala bez zmeny. Prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi
pre Trenčiansky kraj č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014 bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 300,- €, a to pre porušenie zákazu šíriť reklamu elektronickou poštou
bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že znenie výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia žalovaného spôsobuje zmätočnosť a je v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov
v správnom súdnictve. Vykonaná zmena prvostupňového rozhodnutia je podľa krajského
súdu vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná,
pričom podľa názoru krajského súdu má skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti
než jej zmenu podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej
len „správny poriadok“) správneho poriadku. Z pojmového hľadiska pod zmenou treba
rozumieť stav, keď vo veci, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak,
ako orgán prvého stupňa.
Prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaná ako orgán konajúci v odvolacom konaní
môže konať iba vo vlastnom mene a pokiaľ chce zmeniť prvostupňové rozhodnutie, musí
ako odvolací orgán nahradiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaná
nemôže ako odvolací orgán konať v mene prvostupňového orgánu, zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, prípadne upravovať
svojím rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje
za nesprávny, prípadne neúplný.
V prejednávanej veci ide o postih žalobcu za iný správny delikt, keď výrok
rozhodnutia musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol
byť zamenený. S poukazom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že výrok napadnutého
rozhodnutia žalovanej je nezákonný a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
a to bez toho, aby sa súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
2.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná sa nestotožnila s názorom krajského súdu o tom, že zmena textu výrokovej
časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mala skôr charakter odstránenia vád
vo výrokovej časti rozhodnutia, ako jeho zmenu v zmysle § 59 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Naopak, žalovaná mala za to, že v danom
prípade sa jednalo o zmenu prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa týkala materiálnej stránky
veci, a to skutkového stavu, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádzal.
Prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné porušenie
zákona o reklame bolo zistené pri kontrole zameranej na prešetrenie spotrebiteľského podania
č. 508. Preskúmaním predmetného rozhodnutia, ako aj k nemu prislúchajúceho spisového
materiálu bolo v odvolacom konaní zistené, že podanie, na základe ktorého bola v danom
prípade vykonaná kontrola u žalobcu, bolo podané konateľom obchodnej spoločnosti.
Uvedený subjekt teda podľa žalovanej, vzhľadom na definíciu spotrebiteľa obsiahnutú
či už v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nebolo možné považovať
za spotrebiteľa. Predmetnú skutočnosť však nebolo možné zistiť z ďalšieho znenia výrokovej
časti rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia, a teda žalovaná ako odvolací orgán považovala
za potrebné uviesť dotknutú časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
do súladu so skutočne zisteným skutkovým stavom, nakoľko uvedenú okolnosť neposúdila
iba ako zrejmú nesprávnosť. Samotný zákon o reklame síce pri subjekte adresáta reklamy
nerozlišuje medzi právnickou osobou a fyzickou osobou, avšak pre podrobné vyrovnanie
sa s námietkami žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu, ktoré sa týkali aj právnej úpravy
obsiahnutej v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách týkajúcej
sa nevyžiadanej komunikácie bolo nevyhnutné definovať aj postavenie adresáta reklamy
a zároveň podávateľa podnetu z hľadiska či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu.
Žalovaná poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 7Sž/142/2001 zo dňa 07.11.2001.
Žalovaná ďalej uviedla, že ak by aj uvedené pochybenie prvostupňového správneho
orgánu bolo posúdené ako zrejmá nesprávnosť, ktorá mohla byť opravená spôsobom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, mala za to, že odstránenie tejto chyby formou zmeny
rozhodnutia nemohlo žalobcovi spôsobiť žiadnu ujmu na jeho právach a už vôbec
nie zmätočnosť či nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia vo veci. V tejto
súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 6Sžo/208/2010 zo dňa 24.11.2011.
S názorom krajského súdu, že účastník konania musí jednoznačne a určite poznať
konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov, sa žalovaná nestotožnila, pričom zastáva názor,
že z hľadiska plnenia požiadavky jednoznačnosti, určitosti a preskúmateľnosti rozhodnutia
je podstatné, aby z výroku druhostupňového rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením
(ako aj v spojení so samotným prvostupňovým rozhodnutím) vyplýval jednoznačný záver
o tom, aké je konečné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovanej, dotknuté rozhodnutie
predmetnú požiadavku spĺňa. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že v danom prípade
sa jednalo len o vypustenie jedného slova z pomerne stručného výroku rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, a teda porovnanie výrokovej časti rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov ani nemožno označiť za prácne. Žalovaná poukázala na rozsudok
sp.zn. 1Sža/54/2011 zo dňa 30.11.2011.
Žalovaná mala teda za to, že pre posúdenie otázky, či rozhodnutie odvolacieho orgánu
nesie znaky zmätočnosti či nepreskúmateľnosti, je podstatné určiť, či výrok jeho rozhodnutia
(aj v spojitosti s jeho odôvodnením) pripúšťa nejednoznačný výklad, a teda či môže spôsobiť,
že účastníkovi konania nebude zrejmé, akým spôsobom správny orgán rozhodol.
t.j. aké je konečné rozhodnutie vo veci. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu,
ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že žalobou napadnuté
rozhodnutie takúto situáciu vyvolať nemohlo, nakoľko jeho výrok jednoznačne vymedzil,
ktorej časti výroku prvostupňového správneho orgánu sa vykonanou zmenou dotkol a zároveň
výslovne určil. že zvyšné časti rozhodnutia ostávajú bezo zmeny. V danej súvislosti žalovaná
tiež dala do pozornosti, že ani samotný žalobca, ako účastník dotknutého správneho konania
vo svojej žalobe nezrozumiteľnosť či zmätočnosť výroku rozhodnutia žalovaného nenamietal,
naopak, z obsahu samotnej žaloby možno usúdiť, že podstata zmeny prvostupňového
rozhodnutia, a teda aj konečné rozhodnutie vo veci boli žalobcovi jasné a zrejmé.
Záverom žalovaná namietala, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu
nie je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom by mala žalovaná po zrušení jej rozhodnutia
a vrátení veci na ďalšie konanie postupovať. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu pôsobí
nejednoznačne, nakoľko z neho nie je možné bez pochybností určiť, či dôvodom na zrušenie
rozhodnutia mala byť skutočnosť, že žalovaná vykonala zmenu prvostupňového rozhodnutia,
hoci pochybenie malo podľa názoru krajského súdu len charakter zrejmej nesprávnosti, alebo
či týmto dôvodom mala byť skutočnosť, že výrok rozhodnutia žalovanej neobsahoval
krajským súdom požadované náležitosti.
3.
Žalobca podal voči rozsudku krajského súdu odvolanie, a to voči výroku o trovách
konania, pričom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu v časti
nepriznania náhrady trov súdneho konania vzniknutých titulom právneho zastúpenia
úspešnému žalobcovi, keďže mal za to, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav.
V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že svoj nárok na náhradu trov konania
si riadnym a dostatočným spôsobom uplatnil, a to priamo v žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia. Žalobca žiadal, aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške
296,44 €, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby po 139,83 € (prevzatie a príprava
právneho zastúpenia, podanie na súd) + 2 x režijný paušál v sume 8,39 €.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok a opravné uznesenie
krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 14.08.2014 bola
v prevádzke spoločnosti eZmluva, s.r.o., vykonaná kontrola inšpektormi Slovenskej
obchodnej inšpekcie na Inšpektoráte SOI so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj. Kontrola
bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Pri výkone kontroly boli zistené nedostatky, na základe
čoho bolo voči žalobcovi začaté správne konanie.
Rozhodnutím č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014 bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 300,- €, a to pre porušenie povinnosti zistené pri prešetrení spotrebiteľského podania
č. 508 zo dňa 14.08.2014 v prevádzke žalobcu, konkrétne pre porušenie zákazu šíriť reklamu
elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa. Na základe podaného
odvolania žalovaná rozhodnutím č. SK/0777/99/2014 zo dňa 08.06.2015 zmenila
prvostupňové rozhodnutie č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014 tak, že z časti „pri prešetrení
spotrebiteľského podania č. 508“ vypustila slovo „spotrebiteľského“. Ostatná časť výroku,
vrátane uloženej sankcie ostala bez zmeny.
Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé
nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu
opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Citované ustanovenie § 47 ods. 6 správneho poriadku upravuje situácie,
ak sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistí formálna alebo obsahová chyba. Oprava
takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán
o nej nevydáva rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že sa nesprávny údaj
prečiarkne a uvedie správny údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal,
pripojí sa podpis a odtlačok pečiatky. Správny poriadok neobsahuje taxatívny výpočet toho,
aké chyby sa môžu takýmto spôsobom opraviť, len demonštratívne uvádza, že ide o chyby
v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. V zásade platí, že opraviť možno také chyby,
ktoré nemajú vplyv na obsah rozhodnutia, nemenia jeho podstatu a zmysel a predovšetkým
je zjavné, že k chybe došlo neúmyselne.
Odvolací súd konštatuje, že určité výkladové problémy môže vyvolávať pojem
„zrejmá nesprávnosť“, ktorý predstavuje tzv. neurčitý právny pojem. Keďže ide o neurčitý
právny pojem, právny predpis neurčuje správnemu orgánu, aké skutočnosti má zistiť, aby zodpovedali tomuto pojmu, pričom toto hodnotenie ponecháva na voľnom uvážení
správneho orgánu. Pri interpretácii pojmu „zrejmá nesprávnosť“ treba vychádzať
zo samotného inštitútu opravy chyby alebo inej zrejmej nesprávnosti. Zmyslom tohto inštitútu
je odstrániť zrejmé chyby a nesprávnosti, ku ktorým došlo nedopatrením zamestnanca
správneho orgánu, ktorý vypracoval písomné vyhotovenie rozhodnutia. Pod pojmom
„iná zrejmá nesprávnosť rozhodnutia“ potom treba vidieť len formálne nedostatky
pri vyhotovení rozhodnutia, nie však vecné nesprávnosti rozhodnutia, opravou ktorých
by sa zmenila sama podstata rozhodnutia, jeho zmysel a dopad na účastníkov správneho
konania, prípadne na iné subjekty.
Pokiaľ ide o pojem „iná zrejmá nesprávnosť“, najvyšší súd judikoval: „O zrejmej
nesprávnosti možno hovoriť len vtedy, ak nesprávnosť je z rozsahu celého rozhodnutia zrejmá
a bez ďalšieho problému zistiteľná. Môže ísť len o zrejmé zmyslové rozpory a omyly, ktoré
majú charakter skutkový a ich opravou nedôjde k zmene v obsahu a zmysle rozhodnutia“.
„Podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní chyby v písaní, počítaní
a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek
aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia však
prichádza do úvahy, len ak ide o zrejmé chyby a nesprávnosti pri písomnom vyhotovení
rozhodnutia, nie teda o obsahové nesprávnosti, opravou ktorých by sa zmenil sám zmysel
rozhodnutia“ (31/2007 ZSP).
Výsledkom preskúmania rozhodnutia odvolacím orgánom v správnom konaní
je vydanie rozhodnutia, ktorým sa daná veci rieši konečným spôsobom. Ak druhostupňový
správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo je inak nesprávne,
odvolaniu vyhovie a rozhodnutie zmení. K zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy, ak bol
skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny
predpis, prípadne ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti druhostupňového orgánu.
Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú zmenu (v tomto
prípade odvolací orgán svojím rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu
nahradí svojím rozhodnutím). Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen
výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti.
V zmysle ustálenej judikatúry, „pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec,
ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.
Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého
stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia
uvedie odvolací orgán“ (R 89/2002).
Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že kľúčovým problémom
v prejednávanej veci je ustáliť, či žalovaná postupovala správne, keď zmenila prvostupňové
rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku alebo mala žalovaná postupovať podľa
§ 47 ods. 6 správneho poriadku a zistený nedostatok opraviť ako zrejmú nesprávnosť,
resp. mala žalovaná zvoliť iný postup vo veci.
Prvostupňový súd sa však v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či správny
orgán správne postupoval podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, taktiež sa nezaoberal
ustanovením § 47 ods. 6 správneho poriadku. Krajský súd posudzoval napadnuté rozhodnutie
žalovanej len z pohľadu nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého
stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok a opravné uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude rozhodnúť o žalobe, zrealizovať
prieskum rozhodnutí správnych orgánov prvého i druhého stupňa, keďže najvyšší súd sa
nestotožnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre
nezákonnosť výroku. Pokiaľ ide o krajským súdom vytýkanú nepreskúmateľnosť výroku
rozhodnutia žalovaného, odvolací súd má za to, že predmetný výrok je dostatočne určitý
a zrozumiteľný.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania, týmto sa odvolací súd
nezaoberal, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v plnom rozsahu a krajský súd
bude o trovách celého súdneho konania rozhodovať opakovane.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis – Správny súdny
poriadok. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo pred 1. júlom 2016,
t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončilo sa podľa doterajších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 7. marca 2017
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková