ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: JAKAMA - SERVIS, s.r.o., so sídlom Višňová 10, Michalovce, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát so sídlom S. Chalúpku 18 Michalovce, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice (bývalý Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/05872 zo dňa 30. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6S/279/2013- 110 zo dňa 3. decembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/279/2013-110 zo dňa 3. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/05872 zo dňa 30. septembra 2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach č. 14/2013/00855 zo dňa 24. júna 2013 v časti o výške uloženej pokuty m e n í tak, že u k l a d á žalobcovi JAKAMA - SERVIS, s.r.o. Michalovce pokutu vo výške 1.000,- € (slovom: jedentisíc eur), ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/279/2013-110 zo dňa 3. decembra 2015 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
1.1 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 6S/279/2013-110 zo dňa 3. decembra 2015 zamietol žalobu v zmysle § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako nedôvodnú. Žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trovkonania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
1.2 Krajský súd po oboznámení sa s rozhodnutiami správnych orgánov, ako aj na základe súdneho prieskumu predmetnej veci dospel k záveru, že správne rozhodnutia napadnuté žalobcom boli vydané v súlade so zákonom a sú riadne odôvodnené.
1.3 Podľa názoru krajského súdu vznesené námietky v podanej žalobe o tom, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, o nevysporiadaní sa s vecnou argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, o nevykonaní dokazovania správneho orgánu v celom rozsahu, že správny orgán neuviedol, ktoré dôkazy, resp. argumenty bral do úvahy a ktoré nie, ktoré dôkazy hodnotil ako rozhodujúce a ako sa vysporiadal s dôkazmi, (ktoré podľa poznámky krajského súdu žalobca ani nenavrhol vykonať), boli nedôvodné.
1.4 Ťažisko dokazovania krajský súd označil vo vykonaní listinných dôkazov, o dôkazoch, ktoré správny orgán vykonal a z ktorých logicky vyvodil skutkový záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, najmä pokiaľ išlo o správu o homologizácii č. #115R/00 0013.
1.5 Z predložených listinných dôkazov je podľa krajského súdu zrejmé, že správny orgán sa zaoberal námietkami žalobcu a tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Správne orgány si overili skutočnosť, či bola montáž plynového zariadenia vykonaná v súlade s homologizáciou montovaného plynového zariadenia. Poverená technická služba vykonala skúšku predmetného vozidla a vystavila základný technický opis vozidla s technickými údajmi potrebnými na vystavenie osvedčenia o evidencii. Na základe posúdenia dôkazov krajský súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom.
1.6 Námietky a obrana žalobcu nemohla byť krajským súdom akceptovaná, keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, ktorá si nevyžaduje naplnenie znaku zavinenia žalobcu, pretože táto obrana žalobcu smerovala práve k vyvineniu sa spod zodpovednosti za správny delikt, ktorý aj sám žalobca nepriamo potvrdil, že delikt sa stal, keď na otázku predsedu senátu uviedol, že montáž a následnú demontáž namontovaného plynového zariadenia vykonal, pretože firma ARTEVIA s.r.o., robí podvody s homologizačnými správami a preto následne namontovali plynové zariadenie v súlade s ust. § 89 ods. 1 písm. f/ zákona číslo 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“).
1.7 Podľa krajského súdu, hoci správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Všeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú konanie, resp. opomenutie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Konanie môže byť komisívne (aktívne konanie) alebo omisívne (opomenutie konania). Omisívnym konaním je konanie, ak zodpovedná osoba mala zákonom ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených zákonom, a tak nekonala.
1.8 Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o subjektívnu stránku správneho deliktu právnickej osoby, od nej sa nepožaduje preukázať zavinenie, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu objektívnu zodpovednosť. Preto správny orgán nepreukazuje príčiny a okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu právnickej osoby a ani nezisťuje opatrenia právnickej osoby, ktoré takému konaniu predchádzali a preukazuje len zistený závadný stav a škodlivý následok. Uložená sankcia je nepriaznivým dôsledkom postihujúcim právnickú osobu za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, ktorých plnenie musí spoločnosť v záujme svojej existencie bezpodmienečne vyžadovať. Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta a len výnimočne aj iná sankcia. O správnych deliktoch právnických osôb rozhodujú v správnom konaní správne orgány, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú odchýlky, pričom platí zásada oficiality, pokiaľ ide o začatie konania.
1.9 Krajský súd uzavrel, že na základe objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt, ktorého znaky sú uvedené v § 89 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 725/2004 Z. z. a k naplneniu ktorých došlo omisívnym konaním žalobcu, nevyžadujúc zavinenie žalobcu, krajský súd žalobu žalobcu po preskúmaní rozhodnutí žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
2.
2.1 Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p, a uviedol, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a ďalej tvrdiac, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, a na základe takéhoto posúdenia vo veci rozhodol, t.j. je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
2.2 Žalobca je presvedčený, že krajský súd nepracoval s konkrétnymi podkladmi predloženými žalobcom v stanovisku vypracovanom pre Krajský súd v Košiciach k spisovým značkám 6S/279/2013 zo dňa 10.03.2014, kde žalobca poukázal, že boli zabudnuté niektoré závažné skutočnosti a počas konania na Úrad dopravy predložené a ktorými sa krajský súd vo svojom odôvodnení nezaoberal.
2.3 Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca mal možnosť overiť si v prípade pochybnosti pravosť kópie homologizačnej správy cestou zástupcu výrobcu pre SR. Toto žalobca vykonal, nakoľko zakúpil zariadenie od zástupcu výrobcu pre SR, pričom doklad je priamo podpísaný konateľom spoločnosti pre predaj zariadení ZENIT pre SR N.. T..
2.4 Kontrola namontovaných vozidiel a správne použitých komponentov a vypracovaných dokumentácii v skušobni ZV - TEST, v protokole č. E27C-ZTO-2360/11 potvrdila správnosť montáže a vydala protokol potrebný k prihláseniu a zápisu plynového zariadenia.
2.5 Zákon č. 725/2004 Z. z. a platná metodika určuje, že výrobca prestavby je majiteľ, resp. vlastník motorového vozidla, o čom je majiteľ vozidla informovaný pred montážou plynového zariadenia. Nevie, prečo sa súd nezaoberal prehlásením L., ako majiteľa predmetného motorového vozidla zo dňa 14.05.2013.
2.6 Podľa názoru žalobcu zákon č. 725/2004 Z. z. nemá vo svojom znení opravný prostriedok, ako postupovať v prípade uvedenia do omylu alebo podvodu výrobcu, resp. zástupcu výrobcu plynových zariadení, preto sa žalobca obrátil na Inšpekčnú službu plynových zariadení IGAS, s.r.o. aby žalobcovi odsúhlasil jeho postup pri popisovanej montáži predmetného zariadenia - pričom Inšpekčná služba zastúpená riaditeľom N. postup žalobcu potvrdila a vo svojom stanovisku uviedla, že v opísanom postupe niet vedomého porušenia zákona.
2.7 Obvodný úrad dopravy v Humennom dňa 05.12.2011 po kontrole dokladov prijal žiadosť pána T. na schválenie prestavby, na to, po niekoľkých dňoch, objavil v spise homologizačnú správu, v ktorej sa uvedené motorové vozidlo nenachádza, pričom konanie nezastavil a ani neprerušil (čím porušil zákon o výkone štátnej správy), doteraz nikto nepreveril podivný postup Obvodného úradu dopravy Humenné.
2.8 Podľa predložených dôkazov a podkladov v odvolaní je zrejmé, že žalobca pri výkone svojej činnosti neporušil žiadnym spôsobom zákon. Podľa jeho názoru sa krajský súd nedostatočným spôsobom zaoberal ním predloženými dôkazmi.
3.
3.1 K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 10.02.2016 a uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách, a navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť.
3.2 Podľa názoru žalovaného v konaniach pred odvolacím orgánom bolo jednoznačne preukázané, že oprávnená osoba montáže plynových zariadení vozidiel naplnila skutkovú podstatu ustanovenia § 89 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. na uloženie pokuty 2.000,- € podľa ust. § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. S poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p., ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám. Uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na odvolacie konanie (§ 246c, § 211 ods. 2 O.s.p.).
4.2 Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/279/2013-110 zo dňa 3. decembra 2015, ktorým súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/05872 zo dňa 30. septembra 2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach č. 14/2013/00855 zo dňa 24. júna 2013 o uložení pokuty vo výške 2.000,- € zamietol a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
4.3 Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa, ktorým bol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach rozhodnutím č. 14/2013/00855 zo dňa 24. júna 2013 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- € z dôvodu porušenia povinnosti § 89 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 725/2004 Z. z. z titulu, že žalobca vykonal do vozidla montáž neschváleného typu retrofitného systému plynového zariadenia LPG pre vozidlo s typom motora, ktorý nie je uvedený v Dodatku homologizačnej správy retrofitného systému.
4.4 Z predložených administratívnych dokumentov a súdneho spisu, ako aj z výpovedí, ktoré obidve strany učinili počas pojednávania na Krajskom súde v Košiciach, najvyšší súd mal za preukázané, že žalobca vykonal do nákladného motorového vozidla značky TOYOTA, obchodného názvu CORROLA VERSO, typ vozidla ZNR L-GRGEWK s typom motora 1ZZ-FE montáž neschváleného typu retrofitného systému plynového zariadenia LPG pre vozidlo s typom motora, ktorý nie je uvedený v Dodatku homologizačnej správy retrofitného systému a z tohto dôvodu mu bola uložená pokuta. Keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti.
4.5 Najvyšší súd SR je názoru, že námietky žalobcu ohľadom postupu kontrolovaného orgánu nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenie, že došlo k porušeniu namietanej povinnosti žalobcom.
4.6 Najvyšší súd sa ďalej zaoberal časťou rozhodnutia správneho orgánu týkajúcou sa výšky uloženej pokuty s poukazom na zákonné ustanovenie § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z. na ktoré poukazovali správne orgány a zistil, že pokuta nebola uložená podľa zákona účinného ku dňu 31.01.2012. Predmetný skutok sa stal dňa 25.08.2011, kedy žalobca do predmetného vozidla vykonal montáž komponentov plynového zariadenia retrofitného systému. Správne orgány preto mali postupovať podľa zákona účinného v znení ku dňu 25.08.2011, ktorý v § 107 ods. 6 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z. z. uvádza: „Pokutu do 3.319,39 € uloží obvodný úrad dopravy oprávnenej osobe montáže plynových zariadení, ak poruší povinnosť ustanovenú v § 89 ods. 1 a 2 alebo ak poruší podmienky určené v rozhodnutí o udelení oprávnenia na vykonávanie činnosti, poruší všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie tohto zákona alebo nepostupuje v súlade s metodikami schválenými a vydanými ministerstvom.
4.7 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzické alebo právnické osoby tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p).
4.8 Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
4.9 Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
4.10 Podľa § 89 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 25.08.2011, oprávnená osoba montáže plynových zariadení je povinná e) zabezpečiť, aby do vozidla bolo namontované len také plynové zariadenie, ktoré bolo typovo schválené alebo typovo schválené ES, alebo má správu o homologizácii typu, a to len so súhlasom výrobcu typu vozidla alebo zástupcu výrobcu typu vozidla; súhlas výrobcu typu vozidla alebo zástupcu typu vozidla sa nevyžaduje na montáž plynového zariadenia, ktoré má udelenú správu o homologizácii typu podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom (pre retrofitné systémy), f) zabezpečiť, aby montáže plynových zariadení boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schválených a vydaných ministerstvom.
4.11 Podľa § 107 ods. 6 písm. d./ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 25.08.2011, pokutu do 3.319,39 € uloží obvodný úrad dopravy oprávnenej osobe montáže plynových zariadení, ak poruší povinnosť ustanovenú v § 89 ods. 1 a 2 alebo ak poruší podmienky určené v rozhodnutí o udelení oprávnenia na vykonávanie činnosti, poruší všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie tohto zákona alebo nepostupuje v súlade s metodikami schválenými a vydanými ministerstvom.
4.12 Podľa § 107 ods. 16 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.01.2012, pri určení výšky pokuty podľa ods. 6, 11, 12 až 15 orgán štátneho odborného dozoru prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania, následky protiprávneho konania, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností.
4.13 Podľa § 112f zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2012, konania o uložení pokuty začaté pred 1. februárom 2012 sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných do 31. januára 2012.
4.14 Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že podmienkou schválenia vykonanej prestavby predmetného vozidla montážou plynového zariadenia bolo predloženie protokolu a návrhu základného opisu vozidla vydaného poverenou technickou službou overovania vozidiel. Žalobca nezabezpečil, aby montáž plynového zariadenia do predmetného vozidla bola vykonaná v súlade so zákonom č. 725/2004 Z. z. a so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schváleným a vydaných ministerstvom.
4.15 Z predloženej dokumentácie ďalej vyplýva, že správny orgán sa zaoberal námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní, preveril, či montáž plynového zariadenia bola vykonaná v súlade s homologizáciou montovaného plynového zariadenia. Skúška vozidla sa vykonala na základe podkladov predložených výrobcom prestavby v tomto prípade vlastníkom vozidla.
4.16 Najvyšší súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorej, ak ide o zodpovednosť právnickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby - podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.
4.17 Ako správne uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadom subjektívnej stránky správneho deliktu právnickej osoby, v takomto prípade sa nepožaduje preukázať zavinenie, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu objektívnu zodpovednosť. 4.18 Vzhľadom k argumentácií žalobcu ohľadom jeho zavinenia, resp. nevedomého porušenia zákona (dôkaz č. 6 podľa označenia žalobcu v odvolaní z dňa 21.01.2016), krajský súd správne konštatoval, že správny orgán vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu, nepreukazuje príčiny a okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu právnickej osoby ani nezisťuje opatrenia právnickej osoby, ktoré takému konaniu predchádzali a preukazuje len zistený závadný stav a škodlivý následok. Uložená sankcia je nepriaznivým dôsledkom postihujúcim právnickú osobu za nesplnenie alebo porušenie povinností, ktorých plnenie musí spoločnosť v záujme svojej existencie vyžadovať.
4.19 Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného č. 11/2013/05872 zo dňa 30. septembra 2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach č. 14/2013/00855 zo dňa 24. júna 2013 zmenil v časti o výške uloženej pokuty tak, že uloženú pokutu znížil a uložil žalobcovi JAKAMA - SERVIS, s.r.o., Michalovce pokutu vo výške 1.000,- €. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že správne orgány použili v konaní neúčinný právny predpis vo vzťahu k prejednávanému skutku. Na sankcionovanie použili znenie § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom až od 1. februára 2012, podľa ktorého pokutu od 2.000,- € do 5.000,- € uloží obvodný úrad tomu, kto bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona vykonáva technické kontroly, emisné kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení alebo vydáva doklady s nimi súvisiace. Skutok sa stal už dňa 25. augusta 2011.
4.20 Keďže v rozhodujúcom období, t. j. ku dňu 25. augusta 2011 zákon stanovoval len hornú hranicu zákonného rozpätia pre uloženie pokuty (do 3.319,39 €), senát najvyššieho súdu moderoval výšku uloženej sankcie pokuty a znížil uloženú pokutu na 1.000,- € a použil tak pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu aplikujúc zásadu č. 2 odporúčania Výboru Ministrov č. R/91 pre členské štáty Rady Európy, podľa ktorej v prípade, že v čase spáchania sa na čin vzťahovala menej prísna sankcia, nie je možné uložiť sankciu, ktorá bola zavedená neskôr a je prísnejšia.
4.21 Odvolací súd vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený a k chybe v právnom posúdení v konaní pred správnymi orgánmi prišlo len pri aplikácii výšky pokuty.
4.22 Za vecne nesprávne však považoval najvyšší súd výrok o výške uloženej sankcie, čo v rámci rozhodovania v plnej jurisdikcii napravil sám, zmenou výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (§ 250j ods. 5 O.s.p.).
4.23 Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, najvyšší súd vychádzal zo znenia zákona č. 725/2004 Z. z. ktorý bol účinný ku dňu 25.08.2011 a dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, keďže systém bol následne z predmetného vozidla žalobcom demontovaný. Najvyšší súd SR z týchto dôvodov považoval zníženie sankcie na sumu 1.000,- € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie.
4.24 Vzhľadom na dôvody zmeny rozsudku súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p.), keďže žalobca nemal vo veci plný úspech a k zmene rozhodnutia prišlo až počas konania na odvolacom súde, a to len v časti výšky uloženej sankcie.
4.25 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konanie v tejto veci začalo pred 1. júlom 2016, najvyšší súd preto procesne postupoval podľa ustanovení O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.