4Sžo/13/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: WOOD-HOLZ ŠTENKO SK, s.r.o., so sídlom SNP 36, Humenné, zast.: JUDr. Ľubomír Hudák, advokát, Mierová 87, Humenné, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného S/2012/01058-2.1, O-19/2012 zo dňa 22. marca 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29. októbra 2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/01058-2.1, O-19/2012 zo dňa 22.03.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 02.12.2011 č. k. P:241/2011-R, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 € za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z.z.“) podľa prílohy č. 3 oddiel II bodu 4. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu, vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky žalobcu,dospel k rovnakým záverom ako žalovaný. Zdôraznil, že v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a/ podľa prílohy č. 3 oddiel II bod 4 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení krajský súd uzavrel, že žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovisko takými postupmi a opatreniami, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Pri práci na stavenisku musia byť zamestnanci chránení proti podaniu predmetov nielen používaním ochranných prostriedkov, ale aj tým, že materiál a pracovné zariadenia musia byť uložené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť, alebo sa zrútiť.

Krajský súd zdôraznil, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, (ďalej len „BOZP“) a nie za to, že došlo k vzniku závažného pracovného úrazu. Ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje preukázať porušenie povinností, bez ohľadu na zavinenie.

Porušeniu povinností na úseku bezpečnosti a zdravia pri práci bolo žalobcovi podľa názoru krajského súdu náležite preukázané tak, ako to v rozhodnutiach uviedli správne orgány, pričom rozhodujúcimi boli prvotné úkony - Rýchle hlásenie o závažnom pracovnom úraze zo dňa 04.02.2011, Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, Záznam zo šetrenia závažného pracovného úrazu zamestnanca firmy zo dňa 03.02.2011. Tieto listinné dôkazy spísal a správnemu orgánu predložil sám žalobca. Zápisnicu o ohliadke miesta udalosti zo dňa 09.02.2011 a zápisnicu o podaní informácie žalobcovi zo dňa 09.02.2011 žalobca podpísal bez akýchkoľvek pripomienok a námietok k ich obsahu. Vo Vyjadrení k Protokolu č.: IPV-06-42-2.2/P-J3-11 uviedol, že porušenie predpisov BOZP (v protokole uvedené pod bodom G.1/b), za ktoré mu bola správnym orgánom uložená pokuta, už odstránil. Aj keď žalobca v žalobe namietal, že žiadne predpisy o BOZP neporušil, pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom dobrovoľne zaplatil aj bez výzvy na jej úhradu. Z prvotných úkonov správneho orgánu a vyjadrení žalobcu nepochybne vyplýva, že nezabezpečil krokvy a dosky na strešnej konštrukcii proti neželanému pádu, teda predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci porušil. Krajský súd sa stotožnil aj s argumentáciou správnych orgánov, že tvrdenie žalobcu, že zakázal zamestnancovi W. vstup na stavenisko a že krokvy a dosky boli proti posunu zabezpečené zárezmi sú účelové, v snahe vyhnúť sa pokute.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 41/2012-40 zo dňa 29. októbra 2013 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. S/2012/01058-2.1, O-19/2012 zo dňa 22. marca 2012, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. P:241/2011-R,S/6253/19748/11 zo dňa 02.12.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe nevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje na § 6 ods. 4 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kde je uvedené, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné pokyny a informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä podľa § 7 ods. 6 písm. a/ až s/ predmetného zákona, teda najmä nevstupovať do priestorov, čo vykonal ako zamestnávateľ WOOD-HOLZ-ŠTN-SK, s.r.o.,. V odvolaní poukázal na to, že zamestnávateľ tak, ako už uviedol aj vo svojom vyjadrení k protokolu inšpektorátu práce, neporušil predpisy o BOZP, nakoľko po príchode na pracovisko výslovne vyzval pána M. a prikázal mu, aby čakal mimo staveniska - prístrešku, ktorý bol ohradený (oplotený). Dáva na vedomie, že túto ohradu (oplotenie) si pán M. otvoril svojvoľne sám bez prítomnosti nadriadeného, teda zamestnávateľa p. O.. Ďalej uviedol, že pán M. bol upozornený a poučený ešte pred príchodom na pracovisko - stavenisko o postupe prác a ktorej časti staveniska a budú práce vykonávať, teda nie v tej časti, kde sa mu stal úraz. Preto má za to, že konanie pána M. bolospôsobené jeho činnosťou a porušením predpisov z jeho strany a tým došlo k udalosti, k závažnému pracovnému úrazu.

Poukazuje na to, že sám poškodený - pán M. uviedol, že sám išiel bez príkazu na miesto, kde sa mu stal úraz a samotná správa o pracovnom úraze je len jednostranná, spísaná po úraze len s poškodeným bez preverenia jednotlivých faktov, o čom svedčí aj samotná výpoveď poškodeného pána M., pri rekonštrukcii prípadu na tvare miesta, ktorý vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, iné ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo svojom odvolaní zdôrazňuje, že tieto rozpory v skutkovom stave tak, ako prvostupňový ani druhostupňový správny orgán vôbec nepreverili a nepreskúmali, čím pochybili pri vydaní svojho rozhodnutia.

Ďalej zdôraznil, že po zrušení prác na drevenom prístrešku zabezpečili vhodným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu a to tým, že jednotlivé prvky (krokvy a dosky) boli v dĺžke, ktorá z každej strany presahovala von z okraja pomurníc v dĺžke minimálne l m na každú stranu, pričom aj keď boli osadené len provizórne, boli na spodnej strane zabezpečené zarezaním zárezu proti posunu. Preto tieto prvky nemohli samovoľne spadnúť, aj s poukazom na samotnú váhu prvkov, sklonu prístrešku, zárezu a samotné fyzikálne zákony, ktoré to nepripúšťajú. Tvrdia, že zabezpečili vhodným spôsobom tieto prvky (krokvy a dosky) a neporušili predpisy o BOZP.

Ďalej zdôrazňuje, že na mieste sa nachádzala lopata, čo svedčí o tom, že prvkami mohlo byť manipulované aj v čase úrazu, nakoľko deň predtým sa tam lopata nenachádzala a na stavenisku boli prví v to ráno, keď sa úraz stal.

Poukazuje aj na výpoveď poškodeného pána M., pri rekonštrukcii prípadu na tvari miesta, ktorý vypovedal pred orgánom činným v trestnom konaní iné, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Poukazuje, že na všetky tieto skutočnosti tvrdené žalobcom správny orgán prvého ani druhého stupňa neprihliadal a nezaoberal sa s týmito dôkazmi.

Žalobca ďalej poukazuje, že Krajskému súdu v Prešove bol doručený spis policajných orgánov, kde bola spísaná výpoveď poškodeného (rozporná s vyjadrením v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu) a rekonštrukciu konkrétneho prípadu - úrazu, z ktorého bolo zrejmé, že k porušeniu predpisov došlo na strane zamestnanca. Ani tieto skutočnosti Krajský súd Prešov neodstránil, teda nepreskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v potrebnom rozsahu, aby dospel k správnemu rozhodnutiu.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný má za to, že zodpovednosť žalobcu, ako aj samotný skutok sa plne preukázal vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia a predložených vyjadrení. Podstatná je skutočnosť, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, utrpel zamestnanec závažný pracovný úraz. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, nie je potrebné preukázať jeho zavinenie. V plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/1995 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 39 zákonníka práce) vrátene predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona (viď zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce), z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom a šiestom bode až do 100.000 €, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca, najmenej 33.000 €.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 písm. a/ príjme opatrenie najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7 v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stanovisko uvedeným v prílohe č. 3.

Podľa prílohy č. 3 oddiel II; bod 4 Nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. padajúce predmety: ak je to technicky možné, zamestnanci musia byť chránení proti padaniu predmetov, predovšetkým kolektívnymi ochrannými prostriedkami. Materiály a pracovné zariadenia musia byť uložené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť sa. Ak je to potrebné na stavenisku musia byť umiestnené zastrešené priechody, alebo musí byť zabránený prístup k nebezpečným priestorom.

V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a/ podľa prílohy č. 3 oddielu II. bodu 4 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovisko takými postupmi a opatreniami, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Pri práci na stavenisku musia byť zamestnanci chránení proti padaniu predmetov nielen používaním ochranných prostriedkov, ale aj tým, že materiál a pracovné zariadenia musia byť uložené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť sa.

Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o BOZP a nie za to, že došlo k vzniku závažného pracovného úrazu.

Odvolací súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal v období od 09.02.2011 do 23.03.2011 u žalobcu šetrenie príčiny vzniku závažného pracovného úrazu B. M., ku ktorému došlo dňa 02.02.2011 o 8.30 hod. na pracovisku žalobcu EKOMAJER - Pod skalkou, Ptičie - časť Podskalka. Prvostupňový správny orgán zistil štyri nedostatky, ktoré uviedol v protokole č. IPV-06-42-2.2/P-J3-11 zo dňa 23.11.2011. Jeden zo zistených nedostatkov bol v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu a to, že po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku žalobca nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu, následkom čoho došlo k závažnému pracovnému úrazu zamestnanca B. M.. Na základe zistených skutočností bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 500 €. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 30.09.2011 sa žalobca písomne vyjadril dňa 06.10.2011. Uviedol, že zamestnanec B. M. si úraz spôsobil sám tým, že neuposlúchol príkaz zamestnávateľa, a to, že má počkať na mieste, ktoré mu určil. Toto miesto bolo mimo staveniska a už pred príchodom na stavenisko výslovne zamestnanca upozornil, že nebude pracovať v tej častistaveniska, kde sa nachádzajú prvky strešnej konštrukcie. Priznal, že na stavenisku boli neupevnené prvky strešnej konštrukcie (dva hranoly), ktoré boli položené provizórne z dôvodu šikmého vymerania strechy a preto neboli upevnené natrvalo.

Prvostupňový správny orgán neakceptoval tieto námietky žalobcu a rozhodnutím zo dňa 02.12.2011 mu uložil pokutu vo výške 500 € za porušenie povinností tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vychádzal zo stavu zisteného inšpektorom práce a porušenie povinností odôvodnil porušením ustanovenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom podrobne popísal príčiny a okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku závažného pracovného úrazu na pracovisku žalobcu. Uviedol, že pri ukladaní pokuty zohľadnil skutočnosť, že porušenie povinností bolo v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu. Avšak už samotná existencia tohto nedostatku (bez ohľadu na pracovný úraz) na strane žalobcu bola podľa úvahy prvostupňového správneho orgánu dostatočným dôvodom na uloženie pokuty. Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na skutočnosť, že žalobca prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov. Pracovnému úrazu však došlo porušeniu právnych predpisov žalobcu tým, že neprijal dostatočné opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov. Bezpečnostné opatrenia na pracovisku sú nevyhnutné predovšetkým z dôvodu, aby v prípade náhody, nepredpokladanej - nepredvídavej udalosti nedošlo k závažnému ohrozeniu, poškodeniu zdravia, či dokonca strate života zamestnanca.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Rozhodnutie inšpektorátu práce považoval za vecne nesprávne a vydané v rozpore so skutkovým stavom veci. Vo veci bolo rozhodnuté bez náležitého preskúmania merita veci, bez preskúmania jednotlivých vyjadrení účastníkov konania. Žalobca namietal, že neporušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko po príchode na pracovisko výslovne prikázal zamestnancovi M., aby čakal mimo staveniska - prístrešku, ktorý bol ohradený. Oplotenie si zamestnanec M. otvoril svojvoľne sám, bez prítomnosti nadriadeného - žalobcu, aj keď bol poučený ešte pred príchodom na stavenisko o postupe prác a o tom, v ktorej časti staveniska sa budú práce vykonávať. Preto bol pracovný úraz zamestnanca M. spôsobený jeho konaním. Ďalej poukázal na to, že po prerušení prác na prístrešku zabezpečil vhodným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu (jednotlivé prvky boli na spodnej strane zabezpečené vykonaním zárezu proti posunu).

Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), právny a skutkový stav veci a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu je v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami aj s vyjadrením zamestnanca Sivča a zistenými prvostupňovým správnym orgánom.

Vo vyjadrení k protokolu zo dňa 26.03.2011 žalobca uviedol, že zistený nedostatok uvedený v bode G.1/b protokolu odstránil. Ide o porušenie povinností, za ktoré mu bola uložená pokuta.

V zápisnici o podaní informácie zo dňa 09.02.2011 žalobca uviedol, že dňa 02.02.2011 o 8.00 hod. prišiel so svojim zamestnancom B. M. na pracovisko, farmu EKOMAJER - Pod Skalou, Humenné s úmyslom zamerať ďalšie časti drevenej konštrukcie na prístrešok pre ovce. Išli priamo na miesto, kde sa stal úraz a tu sa rozprávali, ako budú prístrešok vymeriavať a aký zvolia postup práce. Potom odišiel do dielne pre dlhé meracie pásmo a zamestnanca M. nechal stáť samého pod konštrukciou. Keď sa o nejaké 3 - 4 minúty vrátil našiel ho sedieť na zemi, držal sa za hlavu.

Zamestnanec M. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 22.03.2011 uviedol, že na pracovisko prišiel dňa 02.02.2011 spolu so žalobcom, ktorý mu pridelil prácu a oznámil mu, že pôjdu spolu na EKOMAJER - Pod Skalkou Ptíčie - časť Podskalka, kde mali ísť rozmerať dĺžky konštrukcie prístrešku. Dôvod na čo malo meranie slúžiť nevedel. Po príchode na miesto vystúpili z auta a išli ku konštrukcii dreveného prístrešku. Následne potom išiel žalobca pre meracie pásmo, pričom on zostal pri konštrukcii dreveného prístreška. Na ďalšie okolnosti si nevedel spomenúť, lebo pocítil silný náraz do hlavy.

Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, ktorý predložil žalobcaprvostupňovému správnemu orgánu vyplýva, že zamestnanec M.akal na pracovisku na žalobcu v blízkosti kopy naukladaných hranolov, ktoré mali byť použité na stavbu prístrešku, pričom jeden z vrchných hranolov, ktorý bol pokrytý vrstvou ľadu sa zosunul a udrel ho do hlavy. Samotný žalobca v zázname uviedol ako príčinu úrazu chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu, kedy boli drevené hranoly nahádzané na seba a neboli zabezpečené proti zosunutiu, preto sa vplyvom poveternostnej situácie drevený hranol uložený na vrchu uvoľnil, zošmykol sa, pri pohybe zachytil hlavu zamestnanca M.. Zo záznamu nevyplýva, že by žalobca zakázal zamestnancovi M. vstup na stavenisko, preto jeho argumenty uvedené v odvolaní žalovaný vyhodnotil ako tendenčné a zavádzajúce.

V zápisnici o ohliadke miesta udalosti zo dňa 09.02.2011 je zaznamenané, že boli dve krokvy na pomúrniciach, na ktorých bola námraza, voľne uložené v miernej šikmine. Príčinou úrazu bolo zošmyknutie jednej krokvy a pád dosák, pričom padajúci materiál zasiahol postihnutého zamestnanca.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky za rozhodujúcu považuje skutočnosť, že žalobca porušil predpisy BOZP v tom, že po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu, následkom čoho bol vznik závažného pracovného úrazu zamestnanca: B. M., nar. XX.XX.XXXX, čo je v rozpore s § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku predpisov podľa prílohy č. 3 oddiel II. bodu 4. Zamestnávateľ teda neprijal dostatočné opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov. Bezpečnostné opatrenia na pracovisku podľa platných predpisov sú nevyhnutné predovšetkým z dôvodu, aby v prípade náhody, nepredpokladanej - nepredvídavej udalosti nedošlo k vážnemu ohrozeniu, poškodeniu zdravia, či dokonca straty života zamestnanca. Už samotná existencia nedostatku zo strany účastníka konania je dostatočným dôvodom na uloženie pokuty.

Súd mal porušenie povinností na úseku bezpečnosti a zdravia pri práci náležite preukázané aj z rýchleho hlásenia o závažnom pracovnom úraze zo dňa 04.02.2011, zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, ďalej zo záznamu zo šetrenia závažného pracovného úrazu zamestnanca firmy zo dňa 03.02.2011 - tieto listinné dôkazy spísal a správnemu orgánu predložil sám žalobca. Zápisnicu o ohliadke miesta udalosti zo dňa 09.02.2011 a zápisnicu o podaní informácie žalobcom zo dňa 09.02.2011 žalobca podpísal bez akýchkoľvek pripomienok a námietok k ich obsahu. Vo vyjadrení k protokolu č. IPV-06/42-2.2/P-J3-11 uviedol, že porušenie predpisov BOZP (v protokole uvedené pod bodom G./b), za ktoré mu bola správnym orgánom uložená pokuta, už odstránil.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti a rozhodnutia žalovaného.

Výška pokuty uložená žalobcovi na dolnej hranici stanovenej sadzby je podľa senátu najvyššieho súdu primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností.

Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a na jeho úvahu a právne posúdenie považovalsúd za logické, ktoré nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.