Najvyšší súd Slovenskej republiky
4Sžo/11/2014
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: B. B., bytom O., právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Námestie slobody 3, Michalovce, proti žalovanému: Okresný úrad v Košiciach, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2013/00174 zo dňa 19. júna 2013 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/180/2013-37 zo dňa 13. novembra 2013, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/180/2013-37 zo dňa 13. novembra 2013 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach č.k. 7S/180/2013-37 zo dňa 13.11.2013 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 18 ods. 2, § 23 ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), § 21 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesa a o ochrane lesa (ďalej len „Vyhláška č. 453/2006 Z.z.“), na zásady obsiahnuté v ustanovení § 249 ods. 2 a § 250h ods. 1 O.s.p., ktorou je ovládané konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. z ktorej vyplýva, že súd v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu len z dôvodov, ktoré žalobca uvedie v žalobe. Ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami Ing. J. D. ako znalca a vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo tvrdenia znalca nie sú pravdivé. Súd uviedol, že správny orgán prvého stupňa na strane 4 až 6 svojho rozhodnutia zo dňa 26.03.2013 podrobne poukázal na stanoviská znalca Ing. D. k ťažbovým právam v dielcoch 56, 57A, 59A a 93A. Tvrdenia znalca správny orgán prvého stupňa konfrontoval s lesným hospodárskym plánom platným na roky 2000 – 2009, plánom starostlivosti o lesy na roky 2010 – 2019 a s výsledkami štátneho dozoru v lesoch, ktorý bol vykonaný v dňoch 28.09.2010 a 26.10.2010. Správny orgán pri jednotlivých dielcoch detailne konkretizoval, v čom žalobca ako obhospodarovateľ nedodržal schválený plán starostlivosti o lesy, resp. v rozpore s ktorými ustanoveniami zákona o lesoch a vykonávacej vyhlášky č. 453/2006 Z.z. žalobca postupoval. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo sa s hodnotením znaleckého posudku Ing. D. ako neobjektívneho nestotožňuje a súhlasí s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zo zákona o správnom poriadku nevyplýva, že odvolací orgán je povinný opätovne vyhodnocovať skutkový stav konštatovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa za situácie, keď účastník správneho konania v odvolaní neuvádza nové návrhy a námietky vo veci. Za súladný s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) je postup žalovaného, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje že s vyhodnotením znaleckého posudku správneho orgánu prvého stupňa sa plne stotožňuje. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval, s ktorými tvrdeniami správnych orgánov o jeho protiprávnom postupe pri ťažbových právach v predmetných dielcoch sa nestotožňuje a ani neuviedol, ktoré závery správnych orgánov k tvrdeniam znalca sú nesprávne a z akých dôvodov. Preto ani súd nemohol zaujať stanovisko k hodnoteniu tvrdení znalca správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným.
II.
Proti rozsudku krajského súdu v odvolacej lehote podal žalobca odvolanie a uviedol, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a neuviedol, z akého titulu by sa tvrdenia znalca v predmetnom znaleckom posudku nemohli považovať za pravdivé. Je názoru, že v podanej žalobe dostatočne a určito uviedol, že žalovaný sa mal vyrovnať so znaleckým posudkom a ak tak neurobil žalovaný a ani krajský súd, rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odvolaní poukázal na ustanovenia § 132 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ZSP 48/2008 a ZSP 56/2008 týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
III.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že bývalý Obvodný lesný úrad v Michalovciach vydal rozhodnutie č. 2012/00104-3-Ga zo dňa 26.03.2013, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v rozsudku č. 7S/35/2011 zo dňa 30.11.2011. Týmto rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie bývalého Krajského lesného úradu Košice č. 2011/00027 zo dňa 27.01.2011 ako aj rozhodnutie bývalého Obvodného lesného úradu Michalovce č. 2010/00504-R/Ziv zo dňa 06.12.2010. V novom konaní sa mali správne orgány vysporiadať s obsahom znaleckého posudku č. 01/10/2010 zo dňa 30.11.2010 znalca Ing. J. D. a v záujme zistenia skutkového stavu vyžiadať si odborné stanovisko Národného lesníckeho centra, Ústavu pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, prípadne vykonať iné dôkazy. Správny orgán následne postupoval v intenciách právneho názoru krajského súdu a skonštatoval, že v danom prípade išlo o porušenie základných zásad v obhospodarovaní lesa, o ignorovanie schválených predpisov plánu starostlivosti o lesy a o porušenie zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a príslušných vyhlášok.
Obvodný lesný úrad v Košiciach ako odvolací orgán v tom čase, sa s vyhodnotením znaleckého posudku znalca Ing. J. D. plne stotožnil a preto v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 2013/00174 zo dňa 19.06.2013 ho opätovne nevyhodnocoval podľa dielcov a odvolanie žalobcu zamietol.
Krajský súd svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil aj v časti týkajúcej sa znaleckého posudku a správne zhodnotil, že žalobca v žalobe neuviedol, ktoré závery a tvrdenia správneho orgánu a žalovaného sú k tvrdeniam znalca nesprávne a z akých dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil ( § 156 ods. 1,3 O.s.p ).
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky 453/2006 Z.z. za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe prirodzené zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonávaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o lesoch, holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe programu starostlivosti o lesy, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi
a) v borovicových lesných porastoch,
b) v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch,
c) v energetických porastoch a na lesných plantážach,
d) pri rekonštrukcii lesa ( § 19 ods. 3).
Podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov.
Podľa § 64 písm. b/, g/zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5 000 Sk do 3 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, 92), ktorá si neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a § 23), pri preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25), neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.
V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 64 písm. b/, g/ zákona o lesoch vo výške 1 000 € za porušenie povinnosti pri ťažbe dreva a iných povinností ustanovených týmto zákonom alebo uložených na jeho základe.
Odvolací súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie výsledkami štátneho dozoru na predmetnom lesnom majetku vykonanom v dňoch 28.09.2010 a 26.10.2010. Štátny dozor bol vykonaný v dielcoch, kde bola v roku 2010 vykonávaná ťažba, pričom bolo zistené, že:
v dielci č. 93A ťažbou z roku 2010 bolo vykonané presvetlenie okrajovým clonným rubom – OCR na 2 výšky porastu. Susediaci presvetlený obnovný prvok (pás) však nebol zabezpečený prirodzeným zmladením. Uvedenou ťažbou bol vykonaný veľkoplošný clonný rub bez udelenia zmeny programu starostlivosti o lesy KLÚ Košice. v dielci 59A založené tri východiská obnovy presvetlením v rámci OCR, pričom jedno východisko v západnej polovici je širšie ako priemerné dve výšky porastu, na východiskách obnovy neboli všetky vyťažené stromy označené v zmysle vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby, medzi založenými pásmi zistený výrob jednotlivých stromov, z ktorých časť bola označená bielou farbou (náhodná ťažba), pričom zvyšná časť pňov nebola vyznačená vôbec. v dielci č. 57A, ťažbou z roku 2010 bolo zistené vykonanie maloplošného holorubu namiesto predpísaného dorubu po zabezpečení obnovy a zároveň boli priradené nové východiská obnovy, na ktorých bolo vykonané presvetlenie v rámci OCR. Po ťažbe neupravená plocha holorubu zalesnená umelou sadbou voľnokorennými sadenicami vo vegetačnom období. v dielci č. 56, bolo taktiež z roku 2010 zistené vykonanie maloplošného holorubu namiesto predpísaného OCR v pásoch na 2 výšky, 3 východiská obnovy.
Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 06.12.2010 potvrdené rozhodnutím Krajského lesného úradu Košice č. 2011/00027 zo dňa 27.01.2011 zrušil Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7S/35/2011-73 zo dňa 30.11.2011. V súlade s uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach správny orgán prvého stupňa vyžiadal si odborné stanovisko z Národného lesníckeho centra, Ústavu pre hospodársku úpravu lesov Zvolen (ďalej len ÚHÚL) a vyjadril sa k obsahu znaleckého posudku Ing. J. D. č. 01/10/2010 zo dňa 30.11.2010.
Národné lesnícke centrum, (ďalej len NLC), Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen vo svojom stanovisku zo dňa 19.04.2012 uviedol:
„K vykonaniu štátneho dozoru v lesoch na vlastníckom celku Uzonyi Andrásné bolo prizvané aj NLC Zvolena, zúčastnil sa ho Ing. L. K., zamestnanec NLC – ÚHÚL, nakoľko tento mal pridelený lesný celok Remetské Hámre a Ubľa – neštátne lesy, kde sa od roku 2009 zúčastňoval všetkých konaní, súvisiacich s vyhotovením nového plánu starostlivosti o lesy,(ďalej len PSL) platného na obdobie rokov 2010-2019 a priebežne vykonával dozor a preberanie prác pri vyhotovení lesného hospodárskeho plánu (ďalej len PSL).
Skutočnosti zistené pri terénnej kontrole boli jednomyseľne konštatované všetkými zúčastnenými na kontrole. Kontrolu nevykonali ľudia neznalí problematiky. Vykonali ju dlhoroční zamestnanci štátnej správy lesného hospodárstva a odbornej organizácie NLC, ktorí majú desiatky rokov skúsenosti s posudzovaním a hodnotením stavu lesa, vykonávaných zásahov v lese a väčšina kontrolujúcich má dlhoročné praktické skúsenosti z hospodárskej úpravy lesov a niektorí aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vyhotovovanie plánov.
V danom prípade išlo o porušenie základných zásad v obhospodarovaní lesa, o ignorovanie schválených predpisov plánu starostlivosti o les a v konečnom dôsledku o porušenie zákona o lesoch, ako aj príslušných vyhlášok.
Správny orgán prvého stupňa ďalej konfrontoval obsah už uvedeného znaleckého posudku so zisteniami kontrolného orgánu. Uviedol:
Dielec 56 – znalec uviedol, že objednávateľom nebolo vykonané jednostranné odstránenie materského porastu na východiskách obnovy, ale odstránenie materského porastu bolo vykonané po uskutočnení predchádzajúceho presvetľovacieho rubu, ktorý vykonal predchádzajúci užívateľ lesa, teda že objednávateľ vykonal ďalšiu fázu maloplošného hospodárskeho spôsobu, ktorou bol dorub. Ďalej konštatuje, že na ploche východísk obnovy, podiel prirodzenej obnovy stanovište vhodných drevín má zakmenenie najmenej polovicu plného zakmenenia.
Podľa LHP platného na roky 2000-2009 v dielci 56A, čo je terajší dielec 56, bola plánovaná len prebierka a nie obnova porastu, teda nemohol byť vykonaný presvetľovací rub, a ani tunajší úrad v štatistických výkazoch L 146 za minulé decénium takýto rub nemá zaznamenaný. Túto skutočnosť dokumentuje aj potvrdenie rozdelenia LHP a LHE Krajským lesným úradom Košice vykonané po odovzdaní lesného majetku Lesmi SR, š.p., ako povinnou osobou pre majiteľa Uzonyi Andrásné pod č. 2006/00172 zo dňa 27.06.2006, ktoré za vlastníka podpísal PLH Ing. L. V..
V platnom PSL na roky 2010-2019 pre dielec č. 56 nie je pokyn „na rozpracovaných východiskách obnovy dorub“, ale OCR v pásoch, šírka na dve výšky porastu, založiť 3 východiská obnovy, postupovať na SZ, 2 zásahy v desaťročí. Objednávateľ posudku mal podľa PSL vykonať prvý ťažobný zásah – presvetlenie, ako prvú fázu OCR na troch východiskách obnovy, a to v prvej polovici platnosti PSL, teda do konca roku 2014 a následne v druhej polovici platnosti PSL vykonať druhý ťažobný zásah – dorub nad životaschopným prirodzeným zmladením stanovište vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia rozmiestneným na celej obnovovanej ploche. Obhospodarovateľ tak nedodržal schválený PSL, vykonal jeden ťažobný zásah (holorub), teda jednorázovo vyťažil obnovovaný lesný porast, čo je v rozpore s § 18 ods.2 zákona o lesoch.
Dielec 57A – v znaleckom posudku sa uvádza, že dielec bol rozpracovaný maloplošnou formou podrastového hosp. spôsobu – presvetlením na 2 východiskách obnovy, ktoré vykonal predchádzajúci užívateľ. Objednávateľ podľa pokynov PSL vykonal na týchto dvoch rozpracovaných východiskách obnovy dorub a následne vykonal priradenie ďalších východísk obnovy ich presvetlením. Ďalej sa uvádza, že objednávateľ vykonal ďalšiu fázu maloplošného hospodárskeho spôsobu, ktorou bol dorub, nakoľko očakával po predtým vykonanom clonnom presvetľovacom rube dostatočné množstvo prežívajúceho prirodzeného zmladenia. Znalec po podrobnom preskúmaní plochy oboch východísk obnovy konštatuje, že podiel prirodzenej obnovy stanovište vhodných drevín má zakmenenie najmenej polovice plného zakmenenia.
Odborný lesný hospodár Ing. L. V. vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2010 uviedol, že v dielci 57A umelou obnovou sadenicami buka, vyzdvihnutými zo škôlky dňa 24.09.2009 (teda 4 dni pred kontrolou) bolo na plochu 1.pásu vysadených 2700 kusov a na druhý pás 3800 ks buka, čo dokazuje, že si bol vedomý, že na ploche sa nenachádza dostatočné množstvo sadeníc, aby bola naplnená podmienka 50% životaschopného prirodzeného zmladenia.
V § 21 ods.2 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa sa uvádza: „Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe prirodzené zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia.“ V dielci 57A v platnom PSL je v popise uvedené: „Na východiskách obnovy po zabezpečení obnovy dorub...“ Podľa kontrolnej skupiny odborníkov toto zákonné ustanovenie, ako aj uvedený predpis, dodržané nebolo, preto úplnú likvidáciu materského porastu, aj keď bola vykonaná v rôznych časových úsekoch, bez dostatočného života schopného prirodzeného zmladenia, považuje za holorub. Objednávateľ posudku ani v tomto prípade nedodržal platný PSL a v rozpore so zákonom vykonal obnovu lesa maloplošným holorubným spôsobom.
Dielec 59A – v znaleckom posudku sa uvádza, že „pri posudzovaní šírky obnovy vychádzal štátny orgán na úseku lesného hospodárstva z nesprávneho posúdenia situácie, nakoľko presvetľované východisko v severnej často dielca tvorí pod presvetľovaným východiskom previs a obnovný prvok bol z toho dôvodu vložený po vrstevnici, čiže šírka východiska obnovy sa mala merať kolmo na najdlhšiu os východiska, teda po spádnici, kde nepresahuje dvojnásobnú priemernú výšku lesného porastu“. Táto formulácia je pre správny orgán nezrozumiteľná. K spôsobu vyznačenia ťažby znalec nezaujal žiadne stanovisko.
Odborný lesný hospodár Ing. L. V. vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2010 uvádza, že „východisko je točivé a je možné, že zameraním po vrstevnici, nie kolmo na porastovú stenu sa mohol namerať väčší rozmer, alebo v prípade ťažby mohlo dôjsť k poškodeniu okraja a jeho následnému rozšíreniu. Myslím si, že všetky ruby sú vykonané správne, že boli robené s citom, s cieľom dosiahnuť čo najkvalitnejšiu prirodzenú obnovu. Na východiskách sa vyberali hlavne stromy poškodené, menej kvalitné, druhá etáž, nešlo sa po kvalite.“ V PSL pri dielci č. 59A 2. etáž sa uvádza – bez zásahu.
Šírky východísk obnovy boli merané laserovým diaľkomerom a vyznačenie jednotlivých vyťažených stromov boli preverené takmer pri každom pni. V predpise pre daný dielec je uvedené – na V po zabezpečení obnovy dorub a na ostatnej ploche OCR, založiť dve východiská obnovy, postupovať na západ. Vyhotovovateľ PSL teda neprojektoval vloženie východiska obnovy severnej časti dielca po vrstevnici popri odvoznej ceste. V grafickej evidencii ťažby predloženej obhospodarovateľom úradu je uvedený obnovný prvok zakreslený v tvare ┌, resp. dva prekrývajúce sa obnovované pásy.
V ustanovení § 18 ods. 3 zákona o lesoch sa uvádza, že pri použití maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu podľa ods.1 písm. a/ podrastový a písm. d/ holorubný nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako 3 ha a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu, čo v prípade tohto obnovného rubu v jeho vrchnej časti dodržané nebolo.
Vo vyhláške MP SR č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, v § 2 ods. 2 sa uvádza: „Pri úmyselnej ťažbe dreva hospodárskym spôsobom podrastovým sa pri zakladaní východísk obnovy lesa označia okrajové stromy nezmazateľným farebným šikmým pásom, širokým najmenej päť centimetrov, z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa vyznačia jednotlivé stromy určené na výrub, ak sa tieto stromy nevyznačia ciachou. Na vyznačenie úmyselnej ťažby dreva nemožno použiť červenú ani bielu farbu.“
Ako konštatovala kontrolná skupina štátnej správy pri výkone štátneho dozoru, v dielci 59A na východiskách obnovy neboli všetky vyťažené stromy vyznačené farbou. Taktiež medzi založenými pásmi, pri spracovaní kalamity, nebola časť pňov vyznačená farbou, čo je v rozpore s citovanou vyhláškou.
Dielec 93A – Zistené skutočnosti znalcom – v tejto časti znaleckého posudku je neodborný text, ktorý je v rozpore so zákonom o lesoch a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie.
V platnom PSL je v predpise uvedené: „Na východiskách obnovy po zabezpečení obnovy dorub...“ Uvedenú skutočnosť vyhotovovateľ PSL, správne naprojektoval, keďže terénnym posúdením stavu porastu zistil, že na presvetlenom obnovnom prvku z minulého desaťročného plánu sa nenachádza dostatočné množstvo existujúceho prirodzeného zmladenia a tak zvolil pokyn, s ktorým pred schválením PSL objednávateľ posudku a jeho OLH písomne súhlasili, že na predmetnom východisku obnovy sa po zabezpečení obnovy vykoná dorub a ďalej sa bude pokračovať OCR. Priradenie ďalších obnovných prvkov je potrebné považovať vo vzťahu k už rozpracovaným a neukončeným prvkom (nevykonaný dorub) za svojvoľnú a neopodstatnenú zmenu formy hospodárskeho spôsobu z maloplošnej na veľkoplošnú. Argumenty OLH o dostatku prirodzeného zmladenia na skôr rozpracovaných obnovných prvkoch a možnosti a snahe vykonania dorubu po priradení ďalších presvetľovacích rubov sú len účelové, nakoľko vykonanie dorubu až po priradení nových obnovných prvkov je vysoko neodborné a v rozpore s akoukoľvek postupnosťou v obnove porastov.
Vo vyjadrení OLH Ing. L. V. zo dňa 06.10.2010 sa uvádza, že v dielci 93A 2 bolo vysadených dňa 30.09.2010 (teda 2 dni po kontrole) 500 kusov buka, čo dokazuje, že si bol vedomý, že na ploche sa nenachádza dostatočné množstvo sadeníc, aby bola naplnená podmienka 50% životaschopného prirodzeného zmladenia.“
K stanovisku Národného lesníckeho centra Zvolen sa žalobca na výzvu správneho orgánu prvého stupňa nevyjadril.
Záverom správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 64 písm. b/ a písm. g/ zákona o lesoch kým, že v dielcoch 93A, 57A, 59A a 56 neboli dodržané predpísané hospodárske spôsoby a formy rubov bez schválenej zmeny programu starostlivosti o lesy a v dielci č. 59A neboli všetky vyťažené stromy označené v zmysle vyhlášky MP SR č. 232/2006 Z.z.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že odvolanie žalobcu je totožné s odvolaním zo dňa 23.07.2012, ktoré bolo podané proti predchádzajúcemu rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Michalovciach, je v ňom zmenený len dátum, a pretože ide o kópiu odvolania zo dňa 23.07.2012, je v ňom aj nesprávne uvedené číslo a dátum rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Z textu odvolania však žalovaný dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Michalovciach zo dňa 26.03.2013.
Žalovaný konštatoval, že za spoluúčasti správneho orgánu prvého stupňa v už uvedených dňoch vykonal štátny dozor v lesoch, na predmetných lesných pozemkoch, ktoré boli do 27.09.2010 na základe nájomnej zmluvy v obhospodarovaní žalobcu. Činnosť odborného lesného hospodára vykonával Ing. L. V.. Na výkon štátneho dozoru v lesoch dňa 28.09.2010 žalovaný prizval aj zamestnanca Národného lesníckeho centra Zvolen. Štátny dozor lesov bol vykonaný v jednotkách priestorového rozdelenia lesa – dielcoch, v ktorých bola v roku 2010 vykonávaná žalobcom ťažba. Ďalej uviedol, že Obvodný lesný úrad Michalovce po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/35/2011-73 zo dňa 30.11.2011.
Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa podrobne vyhodnotil obsah znaleckého posudku Ing. J. D. zo dňa 30.11.2010 ako listinného dôkazu. Porovnal zistenia kontrolného orgánu uvedené v záznamoch z výkonu štátneho dozoru so zistením znalca uvedeným v predmetnom znaleckom posudku. Zaoberal sa vykonanými ťažbovými prácami v jednotkách priestorového rozdelenia lesa – dielcoch č. 56, 57A, 59A, 93A, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane č. 4 až 6. Žalovaný po preskúmaní vyhodnotenia obsahu tohto znaleckého posudku zo strany prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že skutkový stav bol správnymi orgánmi náležite zistený a správne právne posúdený. Správny orgán prvého stupňa taktiež uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Žalovaný sa s uvedeným vyhodnotením znaleckého posudku plne stotožňuje, a preto v odôvodnení tohto rozhodnutia opätovne neuvádza jeho vyhodnotenie podľa dielcov. Napokon konštatoval, že uložená pokuta za porušenie povinnosti pri obhospodarovaní lesa je uložená na dolnej hranici sankčného rozpätia, pretože podľa § 64 zákona o lesoch bolo možné uložiť žalobcovi pokutu od 160,- € do 99 581,- €.
Odvolací súd po oboznámení sa z obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky za rozhodujúcu pre posúdenie tejto veci považuje skutočnosť, že z dispozičnej zásady obsiahnutej v ustanovení § 249 ods. 2 a § 250h ods. 1 O.s.p., ktorou je ovládané konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., z ktorej vyplýva, že súd v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť rozhodnutia postupu správneho orgánu z dôvodov, ktoré žalobca uvedie v žalobe. Ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami znalca Ing. J. D. a vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo tvrdenia znalca Ing. J. D. nie sú pravdivé.
Súd mal z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa preukázané, že na strane 4-6 predmetného rozhodnutia zo dňa 26.03.2013, prvostupňový správny orgán podrobne uviedol stanoviská znalca Ing. J. D. k ťažobným právam v dielci 56, 57A, 59A a 93A. Tvrdenia znalca správny orgán prvého stupňa konfrontoval s lesným hospodárskym plánom platným na roky 2000-2009, plánom starostlivosti o lesy na roky 2010 – 2019 a výsledkami štátneho dozoru v lesoch, ktorý bol vykonaný v dňoch 28.09.2010 a 26.10.2010. Správny orgán prvého stupňa pri jednotlivých dielcoch detailne konkretizoval, ako obhospodarovateľ nedodržal schválený plán starostlivosti o lesy, resp. v rozpore s ktorým ustanoveniami zákona o lesoch a vykonávacej vyhlášky č. 453/2006 Z.z. žalobca postupoval. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že zhodnotením znaleckého posudku Ing. J. D. ako neobjektívneho, sa nestotožňuje a naopak stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a preto opätovne ho už nevyhodnocuje podľa jednotlivých dielcov.
Súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu, že z ustanovenia § 59 správneho poriadku, ktoré upravuje rozhodovanie odvolacieho orgánu o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ani z iných ustanovení zákona o správnom konaní, ktoré sa vzťahuje na konanie o predmetnom správnom delikte (§ 67 ods. 1 zákona o lesoch) nevyplýva, aby odvolací správny orgán bol povinný opätovne vyhodnocovať skutkový stav konštatovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa za situácie, keď účastník správneho konania v odvolaní neuvádza nové návrhy a námietky vo veci. Za súladný s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní je preto potrebné považovať postup žalovaného, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že s vyhodnotením znaleckého posudku správnym orgánom prvého stupňa sa plne stotožňuje.
Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval, s ktorými tvrdeniami správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného o protiprávnom postupe žalobcu pri ťažobných prácach v predmetných dielcoch nesúhlasí. Neuviedol, ktoré závery správneho orgánu prvého stupňa žalovaného k tvrdeniam znalca sú nesprávne a z akých dôvodov. Preto ani súd prvého stupňa nemohol zaujať stanovisko k hodnoteniu tvrdenia znalca správnymi orgánmi.
Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Úvahu a právne posúdenie veci považuje najvyšší súd za logické, ktoré nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom a za vecne správne.
Podľa§ 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje, keďže nezistil relevantné dôvody na zmenu rozsudku krajského súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu najvyšší súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 17. februára 2015
JUDr. Jana ZEMKOVÁ, PhD., v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Alena Augustiňáková