Najvyšší súd

4Sžo/11/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci žalobcu: K., bytom P., zast. advokátom JUDr. P., R., proti žalovanému Colnému

riaditeľstvu SR, Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. 28995/2011-1214 zo dňa 23.09.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. 7S/105/2011-36 z 21. decembra 2011

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 7S/105/2011-36 zo dňa 21. decembra 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia riaditeľa Colného

úradu Michalovce č. R-13/2009-5334 zo dňa 20.1.2009, ktorým bol žalobca podľa § 183

ods. 1 písm. d/ zákon č. 200/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru colníka dňom

doručenia rozhodnutia (22.1.2009).

Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru colníka bolo porušenie

základných povinností colníka stanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ citovaného

zákona zvlášť hrubým spôsobom a to tým, že:

- Dňa 29.10.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a Ukrajinou v Čiernej

nad Tisou po vykonanej colnej kontrole cestujúcej nevydal rozhodnutie o zaistení,

zhabaní, prepadnutí alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené,

že sa na územie SR dováža v rozpore s colnými predpismi. Po tomto zistení

nepostupoval podľa ustanovenia § 72 a nasl. ustanovení zákona č. 199/2004 Z.z. colný

zákon, ani tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného

úradu Čierna nad Tisou, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu.

- Dňa 29.10.2008 spolu s colníkom V. F. odniesol zo služobnej miestnosti na stanovisku

č. 1 na hranici medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou v služobnej brašni štyri

kartóny cigariet nezistenej značky, štyri krabičky cigariet nezistenej značky a fľašu

alkoholu nezistenej značky a množstva, ktoré nezaevidoval do prvotnej evidencie.

- Dňa 02.11.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a Ukrajinou v Čiernej

nad Tisou po tom, čo si s colníkmi Sz. a P. rozdelili kartón cigariet, tieto cigarety

nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného úradu Čierna

nad Tisou, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu.

- Dňa 06.11.2008 po tom, čo zistil, že vo vlakovej súprave vstupujúcej na územie SR

bol nájdený jeden kartón cigariet ako vec opustená, tento kartón cigariet nezaevidoval

do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou, ale tento

kartón cigariet rozbalil a rozdal colníkom Sz., F. a G., čím umožnil, aby tento kartón

cigariet unikol spod colného dohľadu.  

Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že z prvotnej evidencie vedenej

na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, kde majú byť

zaevidované všetky zistenia a porušenia colných predpisov, zistil, že dňa 29.10.2008 sú

zaevidované cigarety, ktoré boli zaistené cestujúcej S. a o ktorých rozhodol nadpor. K.,

a v dňoch 02.11.2008 a 06.11.2008 nie sú zaevidované žiadne cigarety, ktoré boli zaistené pri

colnej kontrole. Uvedené konanie žalobcu bolo preukázané zvukovým a obrazovým

záznamom z výkonu služby žalobcu, ktorý bol správnym orgánom prvého stupňa

sprístupnený dňa 07.01.2009 vyšetrovateľom Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly

a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie, ktorý

pod č. ČVS:SKIS-130/IS-4-V-2008 zo dňa 08.12.2008 vzniesol obvinenie voči žalobcovi

so spolupáchateľstva prijímania úplatku v súbehu so zločinom zneužívania právomoci

verejného činiteľa a zo spolupáchateľstva zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

pretože spôsob a intenzita porušenia služobnej disciplíny žalobcom nedáva záruku na ďalší

riadny výkon štátnej služby, hrubé porušenie základných povinností colníka žalobcom vytvára

a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy a ohrozuje dôveru

colnej správy.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa dospel jednomyseľne k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z rozkazu Ministra financií SR č. 2/2007 zo dňa 06.06.2007 týkajúceho sa rozsahu

právomoci nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe colníkov (personálna

a disciplinárna právomoc) podľa názoru krajského súdu vyplýva, že riaditeľ colného úradu je

oprávnený rozhodovať o prepúšťaní zo služobného pomeru colníkov vo svojej ustanovovacej

pôsobnosti podľa § 183 zákona č. 200/1998 Z.z. (článok 4 písm. p/ uvedeného rozkazu).

Z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného krajský súd zistil,

že žalobca dňa 15.01.2009 po začatí konania vo veci služobného pomeru v Ústave pre výkon

väzby v Košiciach sa odmietol k veci vyjadriť z dôvodu, že mu neboli predložené dôkazové

materiály. Z obrazového a zvukového záznamu o priebehu výkonu štátnej služby žalobcu dňa

02.11.2008, 06.11.2008 a 29.10.2008 a z prekladu zvukového záznamu zo dňa 29.10.2008,

02.11.2008 a 06.11.2008 (prekladateľský úkon prekladateľky JUDr. L. zo dňa 22.10.2009)

nesporne podľa krajského súdu vyplýva priebeh a spôsob konania žalobcu tak, ako je uvedený v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. V prvotnej evidencii zaisteného tovaru pri

prehliadkach dňa 29.10.2008, 02.11.2008 a 06.11.2008 nie je evidovaný tovar, ktorý žalovaný

zistil colnou kontrolou na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad

Tisou. Podľa doručenky pripojenej k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca

prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 28.09.2011. Listom sp. zn. 33760/2011-1214 zo dňa

03.11.2011 žalovaný oznámil žalobcovi opravu nesprávnosti v písomnom vyhotovení

rozhodnutia (nesprávne číslovky v dátume 22.04.2011 a 22.04.2008 boli opravené na údaj

22.04.2009). V administratívnom spise žalovaného sa nachádza originál úradného záznamu zo

dňa 22.04.2009, podľa ktorého sa JUDr. A. podľa § 52 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z.

oboznámil so spisovými materiálmi vo vzťahu k colníkom K., B., H. a F.

Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2009

služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo

služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. citovaného zákona

colník je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené Ústavou SR, ústavnými zákonmi,

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať

sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej

správe a dodržiavať služobnú disciplínu.

Krajský súd sa na základe uvedeného stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca sa

už popísaným konaním dopustil zvlášť hrubým spôsobom porušenia základných povinností

colníka ustanovených v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. Žalobca

v podanej žalobe tento záver žalovaného podľa krajského súdu ani nespochybňoval, netvrdil,

že sa uvedeného konania v dňoch 29.10.2008, 02.11.2008 a 06.11.2008 nedopustil.

Ako nedôvodné hodnotí súd všetky procesné námietky uplatnené žalobcom v podanej žalobe.

Riaditeľ Colného úradu v Michalovciach bol v zmysle rozkazu Ministra financií SR č. 2/2007

zo dňa 06.07.2007 oprávnený vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru

colníka a skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa mal k dispozícii podklady pre začatie

správneho konania vo veci služobnému pomeru žalobcu (výpisky riaditeľa colného úradu

zo zvukového a obrazového záznamu), ktoré mu boli sprístupnené správnym orgánom prvého stupňa dňa 07.01.2009, hoci správne konanie vo veci služobného pomeru žalobcu začalo až

15.01.2009, nie je porušením procesných ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z. Žiadne

ustanovenie tohto zákona nebráni správnemu orgánu pred začatím konania vo veciach

služobného pomeru zabezpečiť si podklady, ktoré odôvodňujú začatie konania vo veciach

služobného pomeru. Ako nedôvodnú hodnotil krajský súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedalo požiadavkám stanoveným § 47

na nasl. zákona o správnom konaní. Zákon č. 200/1998 Z.z. v dvanástej časti upravuje

konanie vo veciach služobného pomeru, pričom procesná úprava tohto konania má charakter

špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. Náležitosti rozhodnutia

vydaného v tomto konaní upravuje ustanovenie § 230 zákona č. 200/1998 Z.z. Rozhodnutia

žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zodpovedajú týmto zákonným

požiadavkám. V tejto súvislosti krajský súd uviedol,   že v zmysle § 236a tohto zákona

s účinnosťou od 01.09.2009 sa všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.)

s výnimkou výkonu rozhodnutia nevzťahuje na konanie podľa zákona č. 200/1998 Z.z.

Zo žalovaného nedošlo podľa krajského súdu ani k porušeniu práv žalobcu ako účastníka

konania v zmysle § 226 zákona č. 200/1998 Z.z. tým, že žalobca ani jeho právny zástupca

neboli vyrozumení o druhostupňovom konaní. Žalovaný po zrušení svojho predchádzajúceho

rozhodnutia rozsudkom Najvyššieho súdu SR ďalšie dokazovanie vo veci už nevykonával a do administratívneho spisu iba doložil originál úradného záznamu zo dňa 22.04.2009.

Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.09.2011. O oprave nesprávnosti

v písomnom vyhotovení rozhodnutia bol žalovaný upovedomený listom žalovaného zo dňa

03.11.2011, ktorý mu bol doručený dňa 28.09.2011 (oprava nesprávneho dátumu vyhotovenia

úradného záznamu zo dňa 22.04.2009). Pretože krajský súd napadnuté rozhodnutie

žalovaného považoval   za zákonné, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca

v konaní úspešný nebol, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k

ods. 1 O.s.p.).

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom v častiach I. – VIII.

zhrnul svoje vyjadrenia a návrhy v doterajšom priebehu konania, včítane administratívneho

konania a keďže krajský súd jeho žalobe v prebiehajúcom súdnom konaní nevyhovel a svoje

rozhodnutie podľa žalobcu odôvodnil len všeobecnými dôvodmi a citoval zákonné

ustanovenia, pričom sa nevysporiadal so žiadnou jeho námietkou (časť IX. odvolania), v časti

X. žiadal zrušenie rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia žalovaného a riaditeľa

colného úradu o jeho prepustení.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia vopred oznámil

v súlade s § 156 ods. 3 OSP.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu,

ktorý sa vyporiadal so všetkými dôvodmi podanej žaloby, a to tak, ako ich uviedol na strane 5

– 7 svojho rozsudku. Krajský súd na základe zistenia vyplývajúceho z administratívneho spisu

dospel k záveru, že originál úradného záznamu, podľa ktorého bol právny zástupca JUDr. A.

podľa § 52 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z.z. oboznámený so spisovými materiálmi aj vo vzťahu

k žalobcovi (a ďalším colníkom), sa v spise nachádza a toto zistenie potvrdzuje aj odvolací

súd. Dôvod, pre ktorý najvyšší súd, ako súd odvolací zrušil v skoršom konaní rozhodnutie

žalovaného, pominul. Krajský súd sa v ods. 1 na str. 7 rozsudku vyporiadal aj so

skutočnosťou odôvodňujúcou nevykonanie ďalšieho dokazovania v administratívnom konaní

(konaní o prepustenie zo služobného pomeru) po zrušení rozhodnutia žalovaného rozsudkom

najvyššieho súdu zo dňa 19.5.2011. Odvolací súd konštatoval, že vysvetlenie žalovaného zo

dňa 4.11.2011 (t.j. že žalobca bol oboznámený prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. A.

dňa 22.4.2009 s celým spisovým materiálom, o čom svedčí už uvedený úradný záznam

z 22.4.2009 a tento nebol nedopatrením zaslaný NS SR v spisovom materiáli žalovaného), je

v súlade s obsahom spisu a ak krajský súd vychádzal z tohto zistenia, nemal dôvod vyžadovať

ďalšie doplnenie dokazovania v administratívnom konaní. Krajský súd žalobcom vytýkanú

nesprávnosť v dátumoch „22.4.2011“ a „22.4.2008“ a ich opravu na údaj „22.4.2009“

vzhľadom na vydané opravné uznesenie dôvodne akceptoval, keďže na základe

administratívneho spisu nie je žiadna pochybnosť o tom, že dátum oboznámenia sa právneho

zástupcu A. so spisovým materiálom zodpovedá 22.4.2009, rovnako u žalobcu ako aj u iných

osôb (colníkov), ktoré v danom prípade zastupoval.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v konaní boli použité videozáznamy, krajský

súd vo svojom rozsudku konštatoval, že z nich vyplýva priebeh výkonu štátnej služby

v inkriminovaných dňoch tak, ako je uvedený v rozhodnutí správneho orgánu. Odvolací súd však pripomína, že videozáznamy neboli jediným dôkazom o spôsobe konania žalobcu,

pretože preskúmavané rozhodnutie vychádza aj z prvotnej evidencie, kde nie je zaevidovaný

tovar, ktorý zaevidovaný mal byť a žalobca v priebehu konania ani netvrdil, že sa vytýkaného

konania nedopustil. Krajský súd sa vecne správne vysporiadal aj s nedôvodnou námietkou

nedostatku právomoci riaditeľa Colného úradu Michalovce a včasnosti rozhodnutia

o prepustení.

Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové závery krajského súdu, podľa ktorého sú

zistenia služobných orgánov o dôvodoch prepustenia žalobcu vykonaným dokazovaním

v administratívnom konaní preukázané a dostatočné pre rozhodnutie vo veci služobného

pomeru, nie sú dôvody odvolania žalobcu spôsobilé spochybniť. Dôvod zrušenia rozhodnutia

žalovaného skorším rozhodnutím odvolacieho súdu bol odstránený, keď nepochybne bola

doložená existencia dokladu preukazujúceho procesný úkon vykonaný 22.4.2009

o oboznámení v tom čase právneho zástupcu žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie

o prepustení. Krajský súd sa však vysporiadal so všetkými dôvodmi žaloby, jeho skutkové

a právne závery sú logické, úplné a presvedčivé v tom, že rozhodnutie žalovaného (ako celok

pozostávajúci z rozhodnutia služobného orgánu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a a odvolacieho orgánu o potvrdení rozhodnutia o prepustení), z dôvodov uvedených v žalobe,

nie je nezákonné (§ 250j ods. 1 OSP).

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí

a rovnako ani žalovanému. nepatrí náhrada trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková