Najvyšší súd

4Sžo/10/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: Mgr. R. V., B., zastúpený: JUDr. I. Z., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

SR, Prezídium Policajného zboru, Odbor Železničnej polície, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13/2009-PK zo dňa

18. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

3S/168/2009-86 zo dňa 26. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3S/168/2009-86 zo dňa 26. októbra 2010   m e n í tak, že rozhodnutie generálneho

riaditeľa Železničnej polície č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2

písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

  Žalovaný   j e   p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

211,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil

rozhodnutie žalovaného č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009, ktorým žalovaný zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa č. 133/2009 zo dňa 24.2.2009, ktorým prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej

polície.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že konanie

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo vykonané na základe zákona a v jeho

medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania

žalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy

boli správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené, a po právnej

stránke správne kvalifikované protiprávne konanie žalobcu, nezlučiteľné s postavením

príslušníka železničnej polície. Spáchaním predmetného skutku, ktorým bolo zneužitie

postavenia ako nadriadeného a to tým, že vydal pokyn podriadenému príslušníkovi OŽP

Bratislava npor. B., aby nasadol do služobného motorového vozidla Škoda Fabia č. X.

a následne s ďalšími dvoma príslušníkmi železničnej polície sa odviezli k bližšie neurčenému

reštauračnému zariadeniu v Bratislave, kde po vystúpení z vozidla žalobca prikázal npor. B.,

aby vozidlo zaviezol späť a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v knihe prevádzky

služobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. Neskôr o 20.00 hod.

mu žalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so služobným vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal v dôsledku čoho musel prerušiť služobný úkon, ktorý v tom čase

vykonával a odviezol ho späť na železničnú stanicu Bratislava. Žalobca upozornil npor. B., že ak by sa niekto dotazoval, kde sú, aby povedal, že išli na krajskú prokuratúru.

V dôsledku tohto konania bol žalobca prepustený a bol s ním skončený služobný

pomer podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Túto sankciu za porušenie

služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnou zodpovednosťou

policajta. Základné predpoklady prepustenia policajta musia byť podľa krajského súdu

splnené v čase rozhodovania o ňom a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného

konania. Žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

K námietke žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho

prepustenie zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície, krajský súd uviedol,

že žalovanému dňa 20.2.2009 bolo doručené písomné vyjadrenie žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície a v tomto vyjadrení

nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by mal správny orgán vykonať.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že personálny rozkaz o jeho prepustení nie je v súlade

s § 241 zákona 73/1998 Z.z., nakoľko na tomto absentuje podpis riaditeľa ObS-ŽP Trnava

túto nie je možné považovať za opodstatnenú, nakoľko podľa ustanovenia § 266 ods.1, 3 a 4

uvedeného zákona rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením odpisu. K námietke

nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty pre rozhodnutie predmetnej veci tak, ako to upravuje

§ 243 ods. 2 zákona súd zistil, že v písomnom odvolaní žalobcu zo dňa 9.3.2009 proti

personálnemu rozkazu predmetnú námietku nepredniesol a nebola ani predmetom

rozhodovania v danej veci. Námietku zmeškania lehoty žalobca uviedol v písomnom odvolaní

proti personálnemu rozkazu zo dňa 27.1.2009, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie

riaditeľa OŽP Bratislava a ustanovený do funkcie odborný inšpektor OdŽP Bratislava.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko

námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu

podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému

žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom včas

odvolanie.

V odvolaní namietal, že bol ako účastník konania vo veci služobného pomeru

v zmysle ust. § 231 nasl. zákona č. 77/1998 v znení neskorších predpisov oprávnený

nahliadať do spisov a taktiež navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný mu

však realizovať toto právo neumožnil a z celého konania žalovaného nevyplýva žiadna

skutočnosť, ktorá by potvrdila, kedy sa konanie v zmysle § 235 zákona č. 73/1998 Z.z. vôbec

začalo, kedy bolo podanie na začatie konania doručené oprávnenému orgánu. Naopak

z konania a z návrhu na prepustenie žalobcu jasne vyplýva, že takéto konanie vôbec

neprebehlo a žalovaný mu bez začatia konania doručil návrh na prepustenie zo služobného

pomeru.

Ako ďalšiu námietku uviedol žalobca, že návrh na prepustenie zo služobného pomeru

žalobcu je totožný po obsahovej stránke z uznesením o vznesení obvinenia, ktoré vypracovala

vojenská prokuratúra v SR.

V zmysle § 238 a zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už

bolo právoplatne rozhodnuté je oprávnený orgán s týmto rozhodnutím viazaný. O zastavení

trestného stíhania voči žalobcovi bol oprávnený orgán upovedomený a aj napriek tejto

skutočnosti v konaní o prepustenie žalobcu pokračoval.

Podľa žalobcu správny orgán porušil lehotu na rozhodnutie o odvolaní, ktorá v zmysle

§ 243 zákona č. 73/1998 Z.z. je stanovená na 60 dní a v prípade, že odvolací orgán rozhodol

o predĺžení lehoty mal o nej upovedomiť policajta, pričom v danom prípade o predĺžení

lehoty rozhodol   odvolací orgán až po uplynutí riadnej 60 dňovej lehoty, čo zdôvodnil

potrebou spoľahlivého zistenia skutočného objektívneho stavu.

Žalobca ďalej namietal, že mu bol doručený personálny rozkaz označený ako

výtlačok č. 7 riaditeľa obvodnej správy železničnej polície o prepustení podľa § 192 ods. 1

písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., na ktorom absentuje podpis riaditeľa oblastnej správy

železničnej polície a dátum, kedy bolo rozhodnutie doručené. Tvrdenie o neopodstatnenosti

tejto námietky krajským súdom v Bratislave nemení nič na skutočnosti, že odpis rozhodnutia

o prepustení by mal byť zhodný s originálom rozhodnutia, z čoho vyplýva, že na rozhodnutí,

ktoré bolo žalobcovi doručené malo byť uvedené, že je to odpis a rozhodnutie malo byť

podpísané.

Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému

na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o náhrade trov konania v prospech žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá

OSP a následne potom ako bolo oznámenie o rozsudku vyvesené na úradnej tabuly súdu

a webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.sud.subcourt.gov.sk, www.nsud.sk vyhlásil

vo veci rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že personálnym rozkazom č. 133/2009 zo dňa

24.2.2009 riaditeľ oblastnej správy železničnej polície Trnava prepustil podľa § 192 ods. 1

písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcu zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície

a to z dôvodu, že svojim konaním porušil služobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby. Správny orgán takto rozhodol, keď mal z preukázané, že počas služby dňa

12.1.2009 žalobca ako riaditeľ OŽP dal pokyn podriadenému príslušníkovi OŽP Bratislava

npor. B., aby ho odviezol služobným motorovým vozidlom k bližšie neurčenému

reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení

z vozidla, prikázal npor. B., aby vozidlo odviezol späť a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný

v knihe prevádzky služobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie.

V ten istý deň o 20.00 hod. mu žalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so služobným

motorovým vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal, v dôsledku čoho musel

prerušiť služobný úkon, ktorý v tom čase vykonával.

Poradná komisia generálneho riaditeľa ŽP zriadená podľa § 243 ods. 2 zákona

73/1998 Z.z. v senáte v rámci druhostupňového konania preskúmala podľa § 243 ods. 3

zákona 73/1998 Z.z. napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, doplnila

súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu dospela

k záveru, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového právneho

stavu. Na základe tohto záveru žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodnutie

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Podľa § 244

ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami

správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný

zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán posudzuje rovnako

dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech

účastníka konania.

Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať

do spisov, s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky. Podľa ods. 3

citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisu aj

iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je oprávnený

navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Podľa § 263 zákona č. 73/1998 Z.z. ods. 1 zastúpenie vzniká na základe

plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca bol s návrhom na prepustenie zo služobného

pomeru, ktorý bol zdôvodnený dovtedy vykonanými zisteniami správneho orgánu,

oboznámený dňa 18.2.2009. k tomuto návrhu sa žalobca vyjadril dňa 20.2.2009. Proti

rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca odvolal prostredníctvom svojej právnej

zástupkyni, ktorá ho v konaní zastupovala na základe riadne udeleného plnomocenstva. Počas

odvolacieho konania právna zástupkyňa žalobcu požiadala konajúci správny orgán o možnosť

nahliadnutia do spisu žalobcu. Správny orgán právnej zástupkyni nahliadnutie do spisu neumožnil so zdôvodnením, že v žiadosti neuviedla konkrétne dôvody k nahliadnutiu do spisu

a na základe nariadenia generálneho riaditeľa ŽP č. 25/2005 sa advokátovi alebo inému

zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní pred súdom, umožní nahliadnuť

do osobného spisu, vyhotoviť si výpisky alebo kópie z dokladov nachádzajúcich sa

v osobnom spise len na základe riadne odôvodnenej písomnej žiadosti schválenej generálnym

riaditeľom ŽP.

Zákon č. 73/1998 Z.z. zakotvuje konkrétne procesné práva pre zákonom určený okruh

osôb, realizácia ktorých má oprávnenému orgánu pri tom, aby bol presne a úplne zistený

skutočný stav veci. Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie

týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva

v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých

doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy

mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať

dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môže účastník konania a jeho právny

zástupca využívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho možno vždy voči

konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to

požiada. Je nesporné, že z právneho významu zastupovania v konaní, keď v zmysle § 263

veta druhá zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti

priamo zastúpenému, sa oprávnenie týkajúce účastníka konania vzťahuje aj na jeho zástupcu.

Z tohto dôvodu sa žalovaný správny orgán nemôže odvolávať na nariadenie generálneho

riaditeľa ŽP č. 25/2005, ktorým zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní

pred súdom, umožní nahliadnuť do osobného spisu, len na základe riadne odôvodnenej

písomnej žiadosti schválenej generálnym riaditeľom ŽP, nakoľko zástupca koná v mene

zastúpeného a odmietnutie žiadosti účastníkovi konania o nahliadnutie do spisu by bolo

potrebné kvalifikovať ako porušenie jeho práva v zmysle citovaného zákona.

Ako vyplýva z ustanovenia § 237 zákona č. 73/1998 Z.z. odôvodnenosť požiadavky

nazrieť do spisu by mal preukázať žiadateľ vo svojej žiadosti o nazretie do spisu iba

v prípade, ak sa jedná o iné osoby, ktoré preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

V prejednávanom prípade je nesporné, že toto procesné pochybenie správneho orgánu malo

za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko v odvolacom konaní

trojčlenný senát poradnej komisie generálneho riaditeľa ŽP dňa 25.3.2009 požiadal generálneho riaditeľa ŽP o predĺženie určenej lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko

po prerokovaní senátom zistil, že prvostupňový orgán v danej veci nezabezpečil potrebné

dôkazy pre rozhodnutie vo veci, pričom je potrebné nahliadnuť do trestného spisu Vojenskej

obvodovej prokuratúry a zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazné podklady, najmä úradné

záznamy policajtov, týkajúcich sa disciplinárneho prevedenia žalobcu. Z tohto postupu

správneho orgánu vyplýva, že správny orgán zabezpečil ďalšie dôkazné prostriedky v konaní,

voči ktorým sa žalobca nemal možnosť brániť, nakoľko nebol o nich žiadnym spôsobom

oboznámený a mohol sa o ich existencii a vlastne aj použití dozvedieť iba priamo

z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Z ohľadom na túto okolnosť je neumožnenie nahliadnutia do spisu právnej zástupkyni

žalobcu podstatnou vadou správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho

orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania v dôsledku toho, že nebolo dovolené nazrieť

do spisov bola sťažená účinná obrana, a bolo porušené jeho právo stanovené v § 237 ods. 2

zákona č. 73/1998 Z.z.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2

písm. e/ z toho dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ostatnými dôvodmi odvolania žalobcu

nestotožnil, nakoľko námietka žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu

na jeho prepustenie zo služobného pomeru neobstojí, nakoľko návrh na prepustenie

zo služobného pomeru mu bol doručený 18.2.2009 a k nemu sa vyjadril písomne dňa

20.2.2009. Takisto predĺženie zákonnej lehoty na rozhodnutie odvolaní bolo žalobcovi cestou

jeho právnej zástupkyne oznámené dňa 18.5.2009. K námietke žalobcu, že napriek tomu,

že bolo trestné stíhanie zastavené sa v konaní o prepustení žalobcu pokračovalo, najvyšší súd

vychádzal z už v minulosti prijatého stanoviska, že správne personálne konanie o prepustení

zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou

úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia

viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní. Kým v konaní

o prepustení zo služobného pomeru stačí preukázanie porušenia služobnej prísahy, alebo

služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou

rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu,

alebo prečinu (právny názor NS SR 1 Sžo/152/2007).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246 písm. c/ ods. 1 veta prvá OSP

a náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP. Z obsahu súdneho spisu ako aj

predloženej špecifikácie trov právneho zastúpenia žalobcu zo dňa 24.9.2009 súd zistil, že si

žalobca uplatnil na náhradu tieto trovy konania: prevzatie a príprava veci, konzultácia

s klientom, podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru,

pričom jeden úkon právnej pomoci predstavoval 53,49 Eur + 10,163 Eur DPH + 6,9 Eur

režijný paušál, v celkovej sume 70,603 Eur za úkon, čo za tri úkony predstavuje spolu

211,80 Eur.

Trovy odvolacieho konania za právne zastupovanie uplatnené žalobcom boli, ale ich

vyčíslenie súdu nebolo predložené ani v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP, súd preto postupoval

podľa § 151 ods. 2 a žalobcovi priznal náhradu len za trovy vyplývajúce z obsahu súdneho spisu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. marca 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková