Najvyšší súd  

4Sžo/1/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej

veci žalobcu: J., Z., IČO: X., právne zastúpený: Mgr. J., advokátka so sídlom N., proti

žalovaným: 1/ Úrad na ochranu osobných údajov SR, Odborárske námestie č. 3, Bratislava,

2/ Predseda úradu na ochranu osobných údajov SR, Mgr. G., Odborárske námestie č. 3,

Bratislava, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. M., advokátkou, Advokátska kancelária so

sídlom B., adresa pre doručovanie P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/

číslo 02496/20l0Ui-P1374/09-30 zo dňa 14. septembra 2010 a číslo 06554/20l0-Up-2 zo dňa 11. novembra 2010, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

13S/63/2010-75 z 20. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 13S/63/2010-75 zo dňa 20. septembra 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

  2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného 1/, číslo

02496/2010Ui-P1374-09-30 zo dňa 14. septembra 2010 a rozhodnutie – vyjadrenie k rozkladu

číslo 06554/2010-Up-2 zo dňa 11. novembra 2010 a vec bola vrátená žalovanému 1/ na ďalšie

konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b/ OSP. Žalovaný 1/ bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi

trovy konania. Krajský súd proti žalovanému 2/ konanie zastavil.

Krajský súd dôvodil tým, že z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaný

1/ doručil žalobcovi dňa 30. marca 2010 žiadosť o poskytnutie súčinnosti v súvislosti

s prienikom počítačového útočníka vystupujúceho pod prezývkou „I.“ do systému

(internetový server http://www.svadobneobruckv.com) prevádzkovateľa J., Z., IČO: X. (v tomto

konaní žalobca). Žalobca na žiadosť o súčinnosť nereagoval, žalovaný 1/ opakovane žiadal

o súčinnosť, pričom internetový server označil ako http://www.svadobneobruckv.sk. Druhá

výzva bola žalobcovi doručená dňa 31. mája 2010. Žalobca po obdržaní opakovanej žiadosti

o súčinnosť oznámil žalovanému 1/, že ním označený internetový server neprevádzkuje.

Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi opakovane doručované dňa 28.

júla 2010, žalobca nebol zastihnutý, a preto bola zásielka v ten istý deň uložená. Žalovaný 1/

uložil žalobcovi rozhodnutím číslo 02496/2010Ui-P1374/09-30 zo dňa 14. septembra 2010

pokutu vo výške 1.500 Eur podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane

osobných údajov z dôvodu porušenia ustanovenia § 44 ods. 2 citovaného zákona, pretože na

opakovanú výzvu na súčinnosť nereagoval. Žalovaný 1/ začal proti žalobcovi správne konanie

a s poukazom na § 24 ods. 2 v nadväznosti na § 27 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že v danom prípade platí fikcia doručenia

upovedomenia o začatí správneho konania dňom 2. augusta 2010, ktoré je tretím dňom

od uloženia poštovej zásielky na pošte. Súd z pripojenej poštovej doručenky zistil,

že rozhodnutie žalovaného 1/ zo dňa 14. septembra 2010 o uložení pokuty bolo žalobcovi

doručené dňa 5. októbra 2010. Žalobca v dôvodoch odvolania proti rozhodnutiu uviedol,

že v žiadosti o súčinnosť zo dňa 21.mája 2010 bol označený internetový server,

ktorý neprevádzkuje, a v čase doručovania upovedomenia o začatí správneho konania a v čase

doručovania napadnutého rozhodnutia o pokute sa nezdržiaval v mieste doručovania. Tvrdil,

že od 16. septembra 2010 do 3. októbra 2010 bol v zahraničí. Na podporu svojich tvrdení

predložil zoznam posádky lode, na ktorej sa plavil a faktúry za športovo relaxačný pobyt.

  3

Predseda úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (v žalobe označený ako

žalovaný 2/) vybavil odvolanie – rozklad žalobcu vyjadrením zo dňa 11. novembra 2010

s tým, že rozklad nebol podaný v lehote 15 dní podľa § 54 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.

a správny orgán nie je oprávnený odpustiť lehotu uloženú zákonom. skutočnosti uvádzané

v odvolaní neodôvodňovali obnovu konania a ani zmenu, či zrušenie rozhodnutia o pokute

mimo odvolacieho konania.

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalobca je

prevádzkovateľom internetového serveru http://www.svadobneobrucky.com, neprevádzkuje

internetový server http://www.svadobneobrucky.sk.

Krajský súd mal dôvodné pochybnosti o tom, že či upovedomenie o začatí správneho

konania bolo riadne doručené žalobcovi, pretože pre fikciu doručenia tohto upovedomenia nie

je v spise dostatok podkladov.

Podľa názoru súdu žalovaný 1/ nepostupoval v súlade so zákonom pri hodnotení

dôkazov predložených žalobcom a nevykonal žiadne ďalšie úkony na overenie, či sa žalobca

v čase doručovania upovedomenia o začatí správneho konania, ako aj rozhodnutia o uložení

pokuty zdržoval v mieste doručovania. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ v rozpore so zákonom vyhodnotil, tzv. fikciu doručenia horeoznačeného upovedomenia o začatí

správneho konania a rozhodnutia o uložení pokuty tak, ako to má na mysli ustanovenie § 24

ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené sa súd nemohol zaoberať meritom veci.

Krajský súd podľa § 250j ods. 2. písm. b/ OSP, zrušil rozhodnutie žalovaného 1/ číslo

02496/2010Ui-P1374/09-30 zo dňa 14. septembra 2010 o uložení pokuty z dôvodu,

že napadnutému rozhodnutiu zo zákona predchádzalo upovedomenie o začatí správneho

konania (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku), pričom fikcia doručenia upovedomenia o začatí

správneho konania prijatá žalovaným 1/, je v rozpore s obsahom spisov. Tým došlo

k porušeniu práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na uplatnenie

vlastných návrhov (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku).

Krajský súd podľa § 250j ods. 2. písm. b/ OSP, zrušil aj rozhodnutie – vyjadrenie

predsedu úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky číslo 06554/2010Up-2

zo dňa 11. novembra 2010 z dôvodu, že fikcia doručenia rozhodnutia o uložení pokuty

zo 14. septembra 2010 je v rozpore s obsahom spisov, pretože žalovaný 1/ sa riadne

nevyporiadal s námietkou žalobcu, že v čase doručovania tohto rozhodnutia sa nezdržiaval

v mieste svojho pobytu. Preto neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 54 ods. 2

  4

zákona č. 71/1967 Zb., teda na vybavenie rozkladu bez vydania rozhodnutia, ktoré má

náležitosti podľa § 47 zákona o správnom konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. aj napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

krajskému súdu na nové konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. V dôvodoch odvolania

žalovaný poukázal v časti I. na to, že zásielka obsahujúca upovedomenie o začatí správneho

konania bola žalobcovi doručovaná 28. a 29.7.2010. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu

o uložení pokuty zo dňa 11. októbra 2010 namietol, že pri doručovaní neboli splnené

podmienky pre fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Túto námietku

odôvodnil tým, že sa viac ako tri týždne nezdržiaval na území Slovenskej republiky, a to až

do 14. augusta 2010. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia nám predložil dve faktúry

od spoločnosti Y., s.r.o. pod č. 2010067 a pod č. 2010063. Iné dôkazy v priebehu správneho

konania už nepredložil a ani do dnešného dňa žiadne iné dôkazy vo svojich podaniach

neuviedol.

Predmetné faktúry preukázali, že sa žalobca zdržiaval mimo územia Slovenskej

republiky, nie však tri týždne ako tvrdil, ale len dva týždne, a to v období od 31. júla 2010 do 14. augusta 2010. To znamená, že zásielku si žalobca mal možnosť prevziať počas troch

dní, a to v dňoch 28., 29. a 30. júla 2010, pretože ako bolo vyššie uvedené, k prvému

neúspešnému doručovaniu zásielky došlo už dňa 28. júla 2010, k jej opakovanému

neúspešnému doručovaniu došlo dňa 29. júla 2010, pričom žalobca faktúrami preukázal, že sa

nezdržiaval v mieste doručenia až od 31. júla 2010.

Súd prvého stupňa si mohol tieto skutočnosti overiť v administratívnom spise.

V časti II. žalovaný uviedol, že žalobca sa nezdržiaval na území SR a to v období

od 16. septembra 2010 do 3. októbra 2010. Na preukázanie tohto tvrdenia nám predložil

jedinú listinu, ktorú vystavila spoločnosť Y., s.r.o. s názvom „CREW LIST – SPISAK

POSADE – ZOZNAM POSADKY“. Iné dôkazy žalobca v priebehu správneho konania už

nepredložil a ani do dnešného dňa sa na žiadne iné dôkazy neodvolával.

Predmetná listina, na rozdiel od faktúr, ktoré nám žalobca predložil pri námietke proti

fikcii doručenia pri doručovaní upovedomenia o začatí správneho konania, potvrdzovala len

tú skutočnosť, že osoba Ľ. si objednala na deň 18. septembra 2010 jachtu v Chorvátsku,

pričom členom posádky v tento deň bol aj žalobca. Listina teda potvrdila len to, že sa žalobca

  5

dňa 18. septembra 2010 nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Nepotvrdila a ani

nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky aj v čase

doručovania zásielky v dňoch 20. a 21. septembra 2010.

Podľa žalobcu nezodpovedá obsahu spisov záver súdu, že nie je v nich dostatok

podkladov na posúdenie fikcie doručenia.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a v senáte dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné

vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250ja ods. 2

OSP   po oznámení termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 OSP

na úradnej tabuli súdu ale aj na internetovej stránke www.nsud.sk.

Odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie

žalovaného a uložení sankcie v sume 1.500 Eur podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zák. č. 428/2002

Z.z. z dôvodov uvedených v rozsudku (§ 250j ods. 2 písm. b/ OSP) je vecne správny

a odvolací súd sa s týmito dôvodmi plne stotožňuje.

Doručenie rozhodnutia o začatí správneho konania za správny delikt (ktorého sa mal

žalobca podľa žalovaného dopustiť) je podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného

stavu veci v správnom konaní, pričom jeho osobitný význam spočíva práve v tom, že ak nie je

preukázané doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí prípadné

rozhodnutie o uložení sankcie takou vadou konania, ktorá sama osebe je dôvodom pre

zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť.   Odvolací súd v danom prípade upriamuje pozornosť

aj na ustálenú súdnu prax odvodenú tiež z judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej v konaní

o správnom delikte platí, že   osoba obvinená zo správneho deliktu má právo v správnom

konaní na vypočutie. Správny orgán si preto mal dostatočne overiť, či konanie o správnom

delikte vôbec začalo a kedy a akým spôsobom mal žalobca možnosť vyjadriť sa k dôvodom

začatia správneho konania a k jeho podkladom. Tejto povinnosti sa správny orgán nemôže

zbaviť poukázaním na to, že adresát oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt

dostatočne nepreukázal, že sa v mieste doručovania nezdržiaval. Ak aj dôkazy neskôr

predložené samotným žalobcom jednoznačne nepreukazujú, že sa v mieste doručovania

nezdržiaval, nezbavuje to správny orgán povinnosti preukázať začatie správneho konania.

Orgán rozhodujúci o rozklade proti rozhodnutiu o uložení sankcie mal preto z vlastného

  6

podnetu skúmať splnenie procesných podmienok pre začatie konania. Z   § 24 ods. 2

Správneho poriadku totiž vyplýva, že v prípade, ak adresát nebol zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržiava, vtedy ho doručovateľ vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde doručiť v určený deň a hodinu. Inak mal zásielku vrátiť správnemu orgánu ako

nedoručiteľnú. Žalovaný však považoval zásielku za doručenú, hoci neskúmal splnenie

podmienky pre jej opätovné doručovanie a následné uloženie, t.j. že sa adresát na doručovacej

adrese v čase doručovania zdržoval. Žalovaný túto podstatnú podmienku pre fikciu doručenia

vôbec neskúmal a bez ďalšieho vychádzal z toho, že pre uloženie zásielky (oznámenia o

začatí správneho konania, ale platí to aj pre doručovanie rozhodnutia o sankcii) boli splnené

zákonné podmienky. Pre uvedený záver však v spise správneho orgánu ani podľa odvolacieho

súdu nie sú dostatočné podklady.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so zrušením vyjadrenia o rozklade tak, ako ich uviedol

krajský súd. Žalovaný neskúmal náležite ani podmienky doručenia rozhodnutia o uloženej

sankcii, preto záver o oneskorenom podaní rozkladu nemá oporu v predloženom správnom

spisovom materiáli.

V danom prípade, keďže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané doručenie

oznámenia o začatí správneho konania ani prvostupňového rozhodnutia, krajský súd dôvodne

zrušil rozhodnutie o sankcii uloženej v konaní postihnutom takou podstatnou vadou konania,

ako aj následné rozhodnutie vo forme vyjadrenia v rozkladovom konaní a odvolací súd jeho

rozhodnutie podľa § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Žalobcovi nevznikli trovy v odvolacom konaní, žalovaný na náhradu trov právo nemá,

preto odvolací súd náhradu trov účastníkom nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková