4Sžk/8/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. právne zastúpený: advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom AK Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Obec Veľké Pole, Veľké Pole 1, Veľké Pole, 3/ Obec Oslany, Nám. Slobody 2, Oslany, 4/ Obec Horná Ves, Horná Ves 191, Horná Ves, 5/ Obec Radobica, Radobica 124, Horná Ves, 6/ Obec Pažiť, Pažiť 78, Partizánske, 7/ Obec Píla, Píla 27, Žarnovica, 8/ Obec Župkov, Župkov 12, Horné Hámre, 9/ Obec Hrabičov, Hrabičov 188, Hrabičov, 10/ Obec Bzenica, Bzenica 74, Bzenica, 11/ Obec Dolná Ždaňa, Dolná Ždaňa 46, Dolná Ždaňa, 12/ Obec Horná Ždaňa, Horná Ždaňa 167, Horná Ždaňa, 13/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Riaditeľstvo OZ Piešťany, Nábrežie I. Krasku 3/834, Piešťany, 14/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Banská Bystrica, Partizánska cesta 69, Banská Bystrica, 15/ Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, Brnianska 3, Trenčín, 16/ Banskobystrická regionálna správa ciest, Majerská cesta 94, Banská Bystrica, 17/ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, 18/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927, Žilina, 19/ Západoslovenská Distribučná, a.s., P.O.BOX 292, Bratislava 1, 20/ Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, 21/ Orange Slovensko, Michlovský, s.r.o., Letná 796/6, Piešťany, 22/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 23/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, Regionálny odbor Zvolen, Námestie SNP 50, Zvolen, 24/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, Regionálny odbor Prievidza, Marianska 6, Prievidza, 25/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Prievidza, Švéniho 7, Prievidza, 26/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Banská Bystrica, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016, a to z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Veľké Pole č. 207/2015 ÚR- 02/2015 zo dňa 21.12.2015, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „stavebný zákon“) vo veci návrhu navrhovateľa - Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A, Bratislava rozhodla o umiestení líniovej stavby „Súbor stavieb: Transformácia 400/110 kV Bystričany - 1. časť, 2. stavba - Vedenie 2 x 400 kV H. Ždaňa - lokalita Oslany“ v rozsahu stavebných objektov: Vedenie 2 x 400 kV, Kraj: Trenčiansky, Okres: Prievidza, Katastrálne územie: Y., S. M., T., Kraj: Trenčiansky, Okres: Partizánske, Katastrálne územie: W., Kraj: Banskobystrický, Okres: Žarnovica, Katastrálne územie: M. W., W., D., S., Kraj: Banskobystrický, Okres: Žiar nad Hronom, Katastrálne územie: F.F., S.F., A. (A.).

1.2 Krajský súd v Banskej Bystrici mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy v územnom konaní rozhodoval o umiestnení líniovej stavby tak, ako je definovaná v ustanovení § 139 ods. 3 stavebného zákona. Podľa § 140 stavebného zákona, na konanie o umiestnení stavby sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak stavebný zákon výslovne neustanovuje inak. V otázkach doručovania je potom potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

1.3 Správny poriadok v ustanovení § 26 ods. 1 upravuje doručovanie formou verejnej vyhlášky, ktoré správny orgán použije v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Verejnou vyhláškou sa oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby (§ 36 ods. 4 stavebného zákona) ako aj rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby (§ 42 ods. 2 stavebného zákona). Príslušný stavebný úrad tak nepochybil, pokiaľ oznámenie o začatí územného konania a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby doručoval prostredníctvom verejnej vyhlášky.

1.4 Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že formou verejnej vyhlášky žalovaný doručoval aj rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. K žalobcovej námietke, že rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu nemá povahu územného rozhodnutia, a preto nebol postup žalovaného spočívajúci v jeho doručení prostredníctvom verejnej vyhlášky zákonný, tvrdiac, že takúto formu doručenia vylučuje aj skutočnosť, že žalovaný konal o žalobcom podanom odvolaní a žiadny iný subjekt proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu o umiestnení líniovej stavby odvolanie nepodal, Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že táto s prihliadnutím na konštantnú judikatúru správnych súdov nemôže obstáť. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nie je len rozhodnutím o podanom odvolaní, ale v danom prípade má spolu s rozhodnutím stavebného úradu charakter územného rozhodnutia, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy konal v územnom konaní, výsledkom prvostupňového konania bolo územné rozhodnutie (rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby), ktoré by v prípade podaného odvolania a absencie rozhodnutia o odvolaní nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

1.5 Vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom odvolacími dôvodmi tak nie je viazaný. Výsledkom odvolacieho konania preto nemôže byť iné rozhodnutie ako rozhodnutie vydané v územnom konaní majúce povahu územného rozhodnutia, v danom prípade územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby. Ak teda stavebný úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy v prípade líniovej stavby zvolil formudoručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky, žalovaný nepochybil, keď napadnuté rozhodnutie doručoval (oznamoval) formou verejnej vyhlášky.

1.6 Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň konštatoval, že pokiaľ žalovaný nad rámec zákonnej povinnosti oznámenia rozhodnutia formou verejnej vyhlášky napadnuté rozhodnutie zaslal účastníkom v rade 1/ - 26/ prostredníctvom poštovej služby, nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. nemá to vplyv na počítanie lehôt pre včasné domáhanie sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

1.7 Z obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Banskej Bystrici za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného dňa 1. júla 2016. Posledný deň zákonnej 15- dňovej lehoty pripadol na 16. júla 2016. Vzhľadom k tomu, že posledný deň lehoty pripadol na sobotu, žalovaný postupoval v súlade s § 27 ods. 2 správneho poriadku, keď za posledný deň lehoty považoval deň 18. júl 2016. Tento deň bol zároveň dňom doručenia a rozhodným dňom pre začatie plynutia lehoty na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

1.8 Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, že v tomto smere neobstojí poukaz žalobcu na skutočnosť, že Obec Píla (a z administratívneho spisu vyplýva, že aj iné dotknuté obce) napadnuté rozhodnutie žalovaného na svojich úradných tabuliach vyvesili neskôr ako žalovaný. Podstatné je vyvesenie napadnutého rozhodnutia žalovaného na jeho úradnej tabuli. Pokiaľ ide o úradné tabule jednotlivých obcí, žalovaný tým plnil svoju povinnosť súčasne zverejniť napadnuté rozhodnutie iným spôsobom v mieste obvyklým - zverejnením na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Úradné tabule jednotlivých obcí tak plnili funkciu dočasnej úradnej tabule žalovaného ako správneho orgánu, nešlo o ich vlastné rozhodnutia zverejnené formou verejnej vyhlášky, ale bolo na nich zverejnené formou verejnej vyhlášky napadnuté rozhodnutie žalovaného. Na dočasných úradných tabuliach bolo napadnuté rozhodnutie zverejnené, nie doručené. Odlišné dátumy zverejnenia na dočasných tabuliach nemajú za následok iné počítanie lehôt vo vzťahu k doručeniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodnou skutočnosťou pre počítanie lehôt a pre stanovenie dňa doručenia je doručenie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou na úradnej tabuli žalovaného ako orgánu verejnej správy.

1.9 Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené dňa 18. júla 2016, pričom týmto istým dňom nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť, nakoľko sa nebolo možné voči nemu odvolať (§ 52 ods.1 Správneho poriadku).

1.10 Zo znenia ustanovenia § 181 ods. 1 SSP vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Lehota na podanie žaloby je určená podľa mesiacov (dva mesiace od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy). Z uvedeného dôvodu, za aplikácie ustanovenia § 69 ods. 4 SSP, bol posledným dňom lehoty 19. september 2016 (nakoľko 18. september 2016 pripadol na deň pracovného pokoja). Pre dodržanie zákonnej lehoty bolo nevyhnuté, aby žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia podal dňa 19. septembra 2016, pričom postačovalo podanie žaloby na správnom súde alebo ak by bolo podanie v daný deň odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

1.11 Krajský súd v Banskej Bystrici dospel vzhľadom ku skutočnosti, že podanie žalobcu (správna žaloba) bolo preukázateľne podané na poštovú prepravu až dňa 21. septembra 2016 k záveru, že nebola splnená dvojmesačná lehota od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (proti ktorému správna žaloba smeruje) na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

2.

2.1 Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.

2.2 Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o moment právoplatnosti rozhodnutia a s tým spojeného začatia plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, žalobca sa riadil vyvesením správneho rozhodnutia žalovaného na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorého sa napadnuté správne rozhodnutie týkalo, a to dotknutého správneho orgánu obce Píla.

2.3 Žalobca poukázal na skutočnosť, že správny súd sa priklonil k názoru žalovaného o neskorom podaní správnej žaloby, pričom nevzal na zreteľ zverejnenie - doručenie rozhodnutia aj na (dočasnej) úradnej tabuli dotknutého správneho orgánu obce Píla a na účely ustálenia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal len z jeho zverejnenia na úradnej tabuli samotného žalovaného.

2.4 Žalobca v tejto súvislosti konštatoval, že správny súd pristúpil k nesprávnemu výkladu ustanovenia § 26 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku. Správny súd podľa názoru žalobcu odignoroval poslednú vetu ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku, podľa znenia ktorej „správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.“ Práve uvedená veta je relevantná vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu inštitútu doručenia verejnou vyhláškou. Cieľom doplnenia tohto ustanovenia bolo, aby sa obsah informácie o verejnej vyhláške dostal do sféry účastníkov aj vtedy, ak by vyvesenie verejnej vyhlášky prehliadli, v tomto konkrétnom prípade, ak by prehliadli vyhlášku vyvesenú v Banskej Bystrici, ktorá je vzdialená cca 70 km od miesta, kde sa má realizovať umiestnenie elektrovodu.

2.5 Žalobca považoval za podstatné zodpovedať si otázku, či je možné sa na účely posúdenia okamihu doručenia verejnou vyhláškou obmedziť iba na zverejnenie doručovanej písomnosti na úradnej tabuli daného správneho orgánu bez zohľadnenia povinnosti zverejnenia doručovanej písomnosti podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Žalobca zastáva názor, že pre dodržanie účelu zákona je pri rešpektovaní ústavne konformného výkladu správny taký výklad, že až súčasným zverejnením písomnosti oboma spôsobmi je možné považovať písomnosť za doručenú verejnou vyhláškou.

2.6 Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/9/2012 zo dňa 30. apríla 2012, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012 pod č. 106/2012, v zmysle znenia ktorého „Zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku ani z judikatúry nevyplýva, že pri včasnosti podania správnej žaloby treba striktne vychádzať iba z doručenia napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli úradu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.“

2.7 Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru žalobcu pri rešpektovaní ústavných princípov právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a ústavne konformného výkladu právnych predpisov nutné vychádzať z toho, že účinky zverejnenia, a teda doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného boli v tomto prípade naplnené až zverejnením tohto rozhodnutia na (dočasnej) úradnej tabuli správneho orgánu, resp. dotknutých správnych orgánov - obcí, na ktorom základe je potom nutné ustáliť, že správna žaloba bola v tejto veci podaná včas, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote.

2.8 Žalobca poukázal na skutočnosť, že na rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - obce Veľké Pole, je vyznačená právoplatnosť na deň 25. júla 2016, čo potvrdzuje, že stavebný úrad sa riadil zverejnením rozhodnutia žalovaného na úradnej tabuli tej obce, ktorá predmetné rozhodnutie zverejnila najneskôr spomedzi všetkých dotknutých obcí. Uvedené podľa názoru žalobcu potvrdzuje, že lehota na podanie správnej žaloby začala plynúť neskôr, ako 18.07.2016. V mieste pôsobenia žalobcu, obci Píla, bola predmetná vyhláška zvesená dňa 21.07.2017.

2.9 Žalobca zároveň zdôraznil, že jeho legitímne očakávania pramenili aj zo znenia právnej úpravy doručovania verejnou vyhláškou v stavebnom konaní, keď stavebný zákon ako lex specialis v § 42 ods. 2 hovorí o doručovaní územného rozhodnutia jeho vyvesením na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Podľa názoru žalobcu nie je obvyklé vyvesenie rozhodnutia iba na úradnej tabuli správneho orgánu vzdialeného cca 70 km bez súčasného vyvesenia na úradnej tabuli priamo dotknutej obce, v katastri ktorej má byť umiestnená predmetná stavba - elektrovod.

2.10 V kontexte toho, že štátne orgány sú viazané nielen textom, ale aj účelom a zmyslom zákona, žalobca v podanej kasačnej sťažnosti poukázal aj na skutočnosť, že postup správneho súdu v podobe vydania uznesenia o odmietnutí žaloby zo dňa 12.10.2017 bol s ohľadom na sled procesných úkonov a udalostí nepochopiteľný. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.07.2017, v ktorom namietal oneskorené podanie správnej žaloby žalobcom. Správny súd bol oboznámený s vyjadrením žalovaného a v ňom obsiahnutou námietkou a napriek uvedenej skutočnosti vo veci ďalej konal a žalobu neodmietol (uznesenie zo dňa 31.07.2017 o zamietnutí odkladného účinku správnej žaloby, uznesenie zo dňa 31.07.2017 o pribratí ďalších účastníkov do konania, nariadenie pojednávania zo dňa 22.08.2017 na deň 12.10.2017). K vydaniu napadnutého uznesenia o odmietnutí žaloby došlo až dňa 12.10.2017, t.j. v deň, kedy sa malo uskutočniť nariadené pojednávanie, ktoré bolo dňa 11.10.2017 zrušené.

3.

3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 06.02.2018, v ktorom uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom bolo vyvesené na úradnej tabuli okresného úradu a na internetovej stránke - webovom sídle okresného úradu dňa 01.07.2016 a zvesené dňa 18.07.2016. Vzhľadom k tomu, že posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty pripadol na 16.07.2016 (sobota), žalovaný postupoval v súlade s § 27 ods. 2 správneho poriadku, a preto za deň oznámenia rozhodnutia považoval deň 18.07.2016 (pondelok). Tento deň bol zároveň dňom doručenia, ako aj dňom nadobudnutia právoplatnosti.

3.2 Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 575/2013 zo dňa 11. septembra 2013, v ktorom sa uvádza, že „Postup doručovania verejnou vyhláškou upravuje zákon o správnom konaní vo svojom ustanovení § 26 ods. 2. Z tohto ustanovenia vyplýva, že doručovanie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa zverejní po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Aj keď to zákon vyslovene neuvádza, je to vždy úradná tabuľa správneho orgánu, ktorý by mal inak povinnosť písomnosť doručiť.... Súčasne správny orgán označené písomnosti zverejnil aj na internetovej stránke, čo je v súčasnosti obvyklý spôsob zverejňovania.“

3.3 Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že z vyššie uvedeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že doručovanie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý by inak mal písomnosť doručiť. Podstatné je teda vyvesenie verejnej vyhlášky na úradnej tabuli žalovaného. Napadnuté rozhodnutie bolo v listinnej podobe vyvesené na úradnej tabuli žalovaného a v elektronickej forme na internetovej stránke - webovom sídle žalovaného dňa 01.07.2016 a zvesené dňa 18.07.2016, čím boli podľa názoru žalovaného splnené podmienky pre doručenie verejnou vyhláškou uvedené v § 26 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný súčasne zverejnil napadnuté rozhodnutie aj iným spôsobom v mieste obvyklým, a to zverejnením na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu, ktorého sa konanie týka, t. j. na úradných tabuliach jednotlivých obcí, čím bola splnená ďalšia podmienka uvedená v § 26 ods. 2 správneho poriadku. Úradné tabule obcí tak plnili funkciu dočasnej úradnej tabule žalovaného. Nešlo však o ich vlastné rozhodnutie zverejnené formou verejnej vyhlášky, ale bolo na nich zverejnené formou verejnej vyhlášky napadnuté rozhodnutie žalovaného. Na dočasných tabuliach bolo napadnuté rozhodnutie zverejnené, nie doručené. Odlišné dátumy zverejnenia nemajú podľa názoru žalovaného za následok iné počítanie lehôt vo vzťahu k doručeniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodnou skutočnosťou pre počítanie lehôt a pre stanovenie dňa doručenia je doručenie predmetného rozhodnutia verejnou vyhláškou na úradnejtabuli žalovaného ako príslušného správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a ktorý by mal inak povinnosť ho doručiť.

3.4 V zmysle § 69 ods. 3 SSP, dvojmesačná lehota pre podanie správnej žaloby začala žalobcovi plynúť dňa 19.07.2016 a uplynula dňa 19.09.2016. Keďže správna žaloba bola doručená správnemu súdu dňa 23.09.2016, bola podaná oneskorene, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno v zmysle § 181 ods. 4 SSP odpustiť. Zmeškanie lehoty pre podanie správnej žaloby je následne dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP.

3.5 Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, v plnom rozsahu sa stotožňuje s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12.10.2017 a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

4.

4.1 Ďalší účastník v rade 1/, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 13.02.2018 uviedol, že považuje uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2013-203 zo dňa 12. októbra 2017 za vecne správne. Krajský súd vec správne právne posúdil a svojim konaním nijako neznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva. Účastník považuje kasačnú sťažnosť žalobcu za nedôvodnú, a preto ju navrhuje zamietnuť.

4.2 Účastník v rade 1/ mal za to, že z dôvodovej správy k zákonu č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. vyplýva, že zverejnenie rozhodnutia na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktoré sa konania týka má za účel len informovať verejnosť, avšak bez toho, aby zverejnenie malo právne účinky doručenia. V prípade, ak by zákonodarca chcel tomuto zverejňovaniu priznať účinky doručovania, v danom ustanovení by rozlišoval medzi doručovaním a zverejňovaním.

4.3 Účastník konania v rade 1/ konštatoval, že podľa jeho názoru Krajský súd v Banskej Bystrici vec správne posúdil, keďže doručovanie formou verejnej vyhlášky nastalo správnym orgánom, ktorý dané rozhodnutie vydal. Ostatné správne orgány - iné dotknuté obce, ktoré zverejnili rozhodnutie nedoručovali rozhodnutie, len informovali verejnosť.

4.4 Účastník v rade 1/ dospel k záveru, že zverejňovaniu rozhodnutia na dočasnej úradnej tabuli nemožno priznať právne účinky doručenia verejnou vyhláškou. Takýmto postupom by sa narúšala rovnosť účastníkov konania tým, že niektorým účastníkom by sa nezákonne de facto predĺžila lehota na podanie žaloby. Účastník zároveň poukázal na skutočnosť, že v danom prípade mal každý možnosť oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo zverejnené aj na webovom sídle správneho orgánu.

5.

5.1 Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili aj účastníci v rade 25/ a 26/, Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Prievidza a Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Banská Bystrica, ktorí v spoločnom podaní uviedli, že sa plne stotožňujú s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2013-203 zo dňa 12. októbra 2017, pretože žaloba podaná žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného bola podľa ich názoru podaná po uplynutí lehoty pre podanie správnej žaloby.

5.2 Účastníci v rade 25/ a 26/ poukázali na ustanovenie § 26 ods. 2 správneho poriadku, zo znenia ktorého je možné vyvodiť, že písomnosti doručuje správny orgán, ktorý v predmetnej veci rozhodol. Aksprávny poriadok následne len osobitne upravuje podmienky doručovania v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, účastníci v rade 25/ a 26/ mali za to, že ide len o zmenu formy doručenia, nie o zmenu v subjekte, ktorý doručovanie zabezpečuje. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny poriadok jednoznačne stanovuje povinnosť vyvesiť rozhodnutie na úradnej tabuli s účinkami doručenia výlučne tomu správnemu orgánu, ktorý by mal za podmienky známych adresátov, danú písomnosť doručiť podľa § 24 správneho poriadku, a to do vlastných rúk adresátovi.

5.3 Správny poriadok v prípade doručovania verejnou vyhláškou iba doplňujúco upravuje aj zverejnenie rozhodnutia iným spôsobom, t. j. okrem ďalších možností aj zverejnením na dočasnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Správny poriadok však osobitne neustanovuje, že v prípade vyvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka, nastáva doručenie posledným dňom lehoty jeho vyvesenia na tomto mieste. Účastníci v rade 25/ a 26/ vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti na podporu svojich tvrdení poukázali na znenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 575/2013 zo dňa 11. septembra 2013.

6.

6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

6.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

6.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 23.09.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29.06.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - obce Veľké Pole č. 207/2015 ÚR-02/2015 zo dňa 21.12.2015, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 2 a § 117 ods. 1 stavebného zákona vo veci návrhu navrhovateľa - Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A, Bratislava rozhodla o umiestení líniovej stavby „Súbor stavieb: Transformácia 400/110 kV Bystričany - 1. časť, 2. stavba - Vedenie 2 x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ v rozsahu stavebných objektov: Vedenie 2 x 400 kV, Kraj: Trenčiansky, Okres: Prievidza, Katastrálne územie: Y., S. M., T., Kraj: Trenčiansky, Okres: Partizánske, Katastrálne územie: W., Kraj: Banskobystrický, Okres: Žarnovica, Katastrálne územie: M. W., W., D., S., Kraj: Banskobystrický, Okres: Žiar nad Hronom, Katastrálne územie: F.F., S.F., A. (A.).

6.5 V žalobe žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu predovšetkým v tom, že stavba bola napadnutým rozhodnutím (a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) umiestnená v rozpore s územným plánom a tvrdil, že územie, na ktorom má byť umiestňovaná stavba realizovaná, nie je dostatočne vymedzené. Zároveň namietal, že v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 38 stavebného zákona, nebolo možné rozhodnúť o umiestnení stavby bez súhlasu vlastníka pozemkov. Taktiež namietal, že orgány verejnej správy v rámci svojho rozhodovania nerešpektovali ustanovenie § 39 ods. 2 správneho poriadku. Napokon tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nebolo rešpektované ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku.

6.6 Rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29.06.2016, proti ktorému správna žaloba smerovala, bolo doručované verejnou vyhláškou podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 26 správneho poriadku a bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného a na webovom sídle žalovaného dňa 1. júla 2016 a zvesené dňa 18. júla 2016, nakoľko 15-ty deň lehoty pripadol na sobotu (16. júla 2016). Okrem doručenia napadnutého rozhodnutia formou verejnej vyhlášky žalovaný doručoval žalobou napadnuté rozhodnutie ďalším účastníkom v rade 1-26 formou poštovej prepravy. Predmetné rozhodnutie bolo zároveň zverejnené na úradných tabuliach správnych orgánov - obcí na miestach, ktorých sa konanie týkalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Obec Píla vyvesila rozhodnutie žalovaného dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 21.07.2016, Obec Veľké Pole ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 22.07.2016, Obec Dolná Žďaňa ho vyvesila dňa 08.07.2016 a zvesila dňa 25.07.2016, Obec Bzenica ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 22.07.2016, Obec Radobica ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 22.07.2016, Obec Pažiť ho vyvesila dňa 07.07.2016 a zvesila dňa 22.07.2016, Obec Horná Žďaňa ho vyvesila dňa 08.07.2016 a zvesila dňa 25.07.2016, Obec Župkov ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 21.07.2016, Obec Hrabičov ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 21.07.2016, Obec Oslany ho vyvesila dňa 07.07.2016 a zvesila dňa 22.07.2016 a Obec Horná Ves ho vyvesila dňa 06.07.2016 a zvesila dňa 21.07.2016.

6.7 Písomným podaním zo dňa 01.08.2016, doručeným žalovanému dňa 04.08.2016 žalobca žiadal o doručenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a namietal, že postup, ktorý v rámci doručovania žalovaný zvolil, je nezákonný. V nadväznosti na takto podanú žiadosť žalovaný žalobcovi dňa 09.08.2016 písomne oznámil dôvody, pre ktoré zvolil doručenie formou verejnej vyhlášky. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 15.08.2016.

6.8 Žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a ktorá bola datovaná dňom 21.09.2016, podal na poštovú prepravu dňa 21.09.2016, pričom Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola žaloba doručená dňa 23.09.2016. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2017, v ktorom uviedol, že žalobca podľa jeho názoru zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby, čo je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP.

6.9 Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a napadnutým uznesením č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol správnu žalobu žalobcu z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

7.

7.1 Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v správnych konaniach o správnych žalobách.

7.2 Podľa § 69 ods. 3 SSP, do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

7.3 Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

7.4 Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

7.5 Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

7.6 Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7.7 Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

7.8 Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

7.9 Podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

7.10 Podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona, verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

7.11 Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

8.

8.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je odôvodnená.

8.2 V prejednávanej veci je spornou otázka, či bola správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016 podaná žalobcom včas, t.j. v rámci zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty odo dňa oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8.3 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pre zodpovedanie vyššie uvedenej otázky bolo kľúčové určiť moment doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi, nakoľko od tohto okamihu sa odvíja začiatok plynutia lehoty pre podanie správnej žaloby.

8.4 Doručovanie písomností v správnom konaní predstavuje úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. S problematikou doručovania do značnej miery súvisí nerušený a efektívny priebeh konania. Význam tohto úkonu je mimoriadny, a to predovšetkým z dvoch dôvodov. Prostredníctvom doručovania sa zabezpečuje komunikácia medzi účastníkmi a inými subjektami na jednej strane a správnym orgánom na strane druhej. Druhá rovina významu doručovania spočíva v dôsledkoch, ktoré sú spojené s týmto úkonom (napr. začiatok plynutia rôznych procesných lehôt, s doručovaním je spojené uplatnenie základných pravidiel konania, najmä zásady rovnosti účastníkov, rýchlosti a hospodárnosti konania, ústnosti a pod.).

8.5 Osobitnou formou doručovania písomností je doručovanie formou verejnej vyhlášky. Verejnou vyhláškou vo všeobecnosti označujeme formu verejného oznámenia určitého právneho úkonu (právneho aktu), z ktorého určitým osobám alebo bližšie neurčenému počtu adresátov vznikajú niektoré práva alebo povinnosti. V správnom konaní sa táto forma používa na doručenie písomnosti:

- účastníkom konania, ktorí nie sú známi alebo pobyt ktorých nie je známy,

- účastníkom konania, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

8.6 Na konanie a rozhodovanie žalovaného v preskúmavanej veci sa vzťahoval stavebný zákon, ktorý v ustanovení § 140 zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť všeobecných predpisov o správnom konaní (t.j. správneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že v prejednávanej veci bolo doručované rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Veľké Pole o umiestnení líniovej stavby, a teda išlo o situáciu, kedy forma doručovania verejnou vyhláškou vyplývala z osobitného predpisu, a to konkrétne z ustanovenia § 42 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 26 správneho poriadku.

8.7 Keďže § 42 stavebného zákona bližšie neustanovuje náležitosti doručovania verejnou vyhláškou, na vykonanie tejto formy doručenia je potrebné aplikovať ustanovenia správneho poriadku. Podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

8.8 Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôležité v tejto súvislosti zdôrazniť, že správny poriadok ustanovuje pre prípad doručovania verejnou vyhláškou povinnosť kumulatívneho vyvesenia predmetnej písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má danú písomnosť doručiť a jej súčasné zverejnenie iným spôsobom v mieste obvyklým, pričom v ustanovení § 26 ods. 2 správny poriadok exemplifikatívne uvádza, čo možno pod pojem „zverejnenie iným spôsobom v mieste obvyklým“ subsumovať.

8.9 Povinnosť správneho orgánu zverejniť písomnosť okrem jej vyvesenia na úradnej tabuli správneho orgánu aj iným spôsobom v mieste obvyklým bola do správneho poriadku zakotvená zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004. Uvedenou novelou došlo k posilneniu zásady informovanosti v právnej úprave správneho konania vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku a tým aj k posilneniu právnej pozície samotného účastníka konania v súvislosti s jeho právom byť informovaný o právnom úkone, ktorý momentom doručenia vyvolá voči nemu právne následky. Prioritným cieľom sprísnenia zákonných požiadaviek na zverejňovanie písomností doručovaných verejnou vyhláškou bolo zvýšenie pravdepodobnosti, že sa adresát o obsahu právneho úkonu dozvie aj vtedy, ak by vyvesenie verejnej vyhlášky na úradnej tabuli správneho orgánu prehliadol a tým pádom bude môcť na základe toho obhajovať svoje záujmy.

8.10 Pokiaľ ide o moment doručenia písomnosti, ktorý je rozhodujúci pre určenie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že pre určenie rozhodujúceho dňa od ktorého sa začína počítať pätnásťdňová lehota, počas ktorej musí byť písomnosť zverejnená, je dôležité prihliadať nielen na deň zverejnenia písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý danú písomnosť doručuje, ale je potrebné brať na zreteľ aj ostatné spôsoby uverejnenia danej písomnosti, prostredníctvom ktorých správny orgán plnil zákonnú podmienku kumulatívneho uverejnenia písomnosti spôsobom v mieste obvyklým.

8.11 V prejednávanej veci zvolil žalovaný popri vyvesení rozhodnutia na vlastnej úradnej tabuli spôsob uverejnenia rozhodnutia na dočasných úradných tabuliach obcí, v postavení správnych orgánov na miestach, ktorých sa konanie týkalo. Z administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že v dotknutých obciach bola verejná vyhláška vyvesená neskôr, ako na úradnej tabuli žalovaného, pričom v prípade obce Píla, teda v mieste pôsobenia žalobcu, bolo rozhodnutie žalovaného vyvesené dňa 06.07.2016 a zvesené dňa 21.07.2016 a v obci Horná Žďaňa došlo k jeho vyveseniu najneskôr spomedzi všetkých obcí, a to až dňa 08.07.2016 a k zveseniu dňa 25.07.2016.

8.12 Najvyšší súd Slovenskej republiky opierajúc sa o zmysel a účel ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku dospel k záveru, že na účely posúdenia okamihu doručenia verejnou vyhláškou sa nemožnoobmedziť iba na zverejnenie doručovanej písomnosti na úradnej tabuli daného správneho orgánu bez zohľadnenia zverejnenia doručovanej písomnosti na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Z uvedeného dôvodu nemožno písomnosť považovať za riadne doručenú, pokiaľ neuplynula zákonom stanovená pätnásťdňová lehota od jej uverejnenia nielen na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý ju má doručiť, ale aj od jej uverejnenia na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka a to aj v prípade, ak začiatok plynutia týchto lehôt je rozdielny.

8.13 Uvedený záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/9/2012 zo dňa 30. apríla 2012 konštatoval, že „K citovanému záveru vyslovenému v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky treba v danej veci zdôrazniť, že zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku ani komentárov k nemu ani z judikatúry nevyplýva, že pri včasnosti podania správnej žaloby treba striktne vychádzať iba z doručenia napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli úradu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Naopak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto zúžený výklad odporuje účelu ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku ako aj zásade informovanosti účastníkov správneho konania zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a je i v rozpore s účelom, zmyslom a podstatou správneho súdnictva poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pri zúženom výklade ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku, ktorý zaujal krajský súd by novela tohto ustanovenia zákonom č. 527/2003 Z. z., ktorá uložila správnemu orgánu informovať o rozhodnutí súčasne iným spôsobom, by stratila akýkoľvek zmysel. Nesplnenie si povinnosti žalovaného informovať o rozhodnutí súčasne s tým, ako ho vyvesil na svojej úradnej tabuli, nemôže byť interpretované v neprospech účastníkov konania.“

8.14 Základnú lehotu pre podanie správnej žaloby upravuje Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1, podľa znenia ktorého je táto lehota dvojmesačná, pričom udalosťou určujúcou začiatok plynutia tejto lehoty, je oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. V prejednávanej veci došlo k doručeniu rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016 pätnástym dňom jeho vyvesenia na dočasnej úradnej tabuli obce, ktorá ho zverejnila ako posledná, čiže obce Horná Žďaňa, ktorá ho vyvesila dňa 08.07.2016. V súlade so znením ustanovenia § 27 ods. 2 správneho poriadku, k doručeniu rozhodnutia žalovaného došlo dňa 25.07.2016, a to vzhľadom na skutočnosť, že koniec pätnásťdňovej lehoty pripadol na sobotu 23.07.2016.

8.15 Pri počítaní lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje podľa pravidiel ustanovených v § 69 SSP, dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby začala plynúť odo dňa oznámenia, t.j. od posledného dňa, keď bolo rozhodnutie žalovaného vyvesené na dočasnej úradnej tabuli, resp. odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, t. j. odo dňa 25.07.2016, pričom koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok plynutia lehoty. Keďže posledný deň lehoty pripadol na 25.09.2016 (nedeľu), posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, teda deň 26.09.2016.

8.16 Pokiaľ ide o charakter lehoty na podanie správnej žaloby, ide o procesnoprávnu lehotu, z čoho vyplýva, že je zachovaná aj v prípade, ak je posledný deň lehoty správna žaloba podaná na správnom súde alebo odovzdaná na poštovú prepravu. Vychádzajúc z údajov obsiahnutých v administratívnom spise, žalobca podal správnu žalobu na poštovú prepravu dňa 21.09.2016. Na základe uvedených zistení Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. 8.17 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci. Úlohou Krajského súdu v Banskej Bystrici bude danú vec prejednať a následne meritórne rozhodnúť, pričom krajský súd bude pri rozhodovaní v súlade s § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.

9.

9.1 Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

9.2 Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, potom v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.