UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, právne zastúpený Mgr. Petra Hrubová, advokátka, Mierové nám. 93, Ilava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/54/2016 - 61 zo dňa 5. októbra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1.
1.1 Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 11S/54/2016 - 61 zo dňa 05.10.2016 podľa § 18 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „správny súdny poriadok") zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom zo strany žalovaného, ktorý mal spočívať v porušení práva žalobcu na spravodlivý proces a na prácnu pomoc v disciplinárnom konaní predbiehajúcom pred žalovaným, dôsledky ktorého zásahu voči žalobcovi pretrvávajú. Ďalej rozhodol, že po právoplatnosti bude vec postúpený Krajskej prokuratúre v Trenčíne a uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.2 Krajský súd zastavenie konania dôvodil tým, že účelom konania o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti žalovanému nepokračovať v porušovaní práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejne správy. Za rozhodujúcu Krajský súdu považuje okolnosť, že jednotlivý príslušníci ÚVTOS Ilava(tj. žalovaného), postupovali v danej veci podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z."), ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k trestnému poriadku. Uviedol, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. v/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z."). Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. a patrí medzi ne jednak povinnosť vykonávať v zaradeniach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, previerky zachovávania zákonnosti, ako aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti a miestach výkonu trestu odňatia slobody prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov a odmien odsúdených. Prokurátor preveruje sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody.
1.3 Pri skúmaní podmienok konania krajský súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Žalobca namietal konanie príslušníkov žalobného, ktorý postupovali podľa zákona č. 475/2005 Z. z., pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu. Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy aj na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhodujú v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Preto krajský súd konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená krajskej prokuratúre v Trenčíne (§ 18 ods. 1 SSP). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP nakoľko konanie bolo zastavené.
2.
2.1 Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo 22/2014 zo dňa 26.08.2015 z ktorého vyplýva, že preskúmanie rozhodnutie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v č. l. 46 ods. 2 Ústavy SR s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 148 O.s.p., rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 5/2012 zo dňa 17.01.2012, II.ÚS 225/2009 zo dňa 02.01.2009 v zmysle ktorých je na preskúmanie rozhodnutí disciplinárnom konaní odsúdeného primárne miestne príslušný krajský súd. Je názoru, že zastavenie konania a postúpene veci krajskej prokuratúre v Trenčíne je novodobý jav, ktorým chcú zrejme všeobecné súdy navodiť dojem, že jediným možným spôsobom ako sa brániť nezákonným rozhodnutia Ústavom na výkon trestu v rámci konaní o disciplinárnych previneniach odsúdených je podanie podnetu pozorujúcemu prokurátorovi v zmysel § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 153/2001 Z. z. Je názoru, že v danom prípade bol daný odvolací dôvod aj v zmysle § 440 ods. 1 písm. e/ SSP, nakoľko podľa § 491 ods. 1 SSP, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. V zmysle § 23 ods. 2 písm. e/ SSP o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy rozhoduje samosudca. Napadnuté rozhodnutie - uznesenie vydal senát. Má za to, že po 01.07.2016 mala byť vec pridelená samosudcovi a to prostredníctvom náhodným výberom. Je preto zrejmé, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd.
2.2 Má za to, že bol daný aj odvolací dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a j/ SSP, kedy súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť svoje procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Už samotné zastavenie konania z dôvodu, že Krajský súd v Trenčíne nie je príslušný na rozhodnutie vo veci odôvodňuje použitie tohto odvolacieho dôvodu. Súd v o veci mal konať a rozhodnúť. Poukazuje, že Krajský súd v Trenčíne žalobcu prijal, požiadal žalovaného na vyjadrenie a nechal si vo veci pripojiť administratívny spis o administratívnom konaní žalobcu. Má za to, že ak súdu sa oboznamuje so skutkovým stavom veci, mal by vo veci aj meritórne rozhodnúť. Ak mal súd za to, že nie je v jeho právomoci vec rozhodnúť, mal vec bezodkladne bez skúmania skutkového stavu, bez vyjadrenia žalovaného vec postúpiť na vybavenie príslušnému subjektu. Žaloba vo veci bola podaná vo februári 2016, rozhodnutie vo veci bolo vydané v októbri 2016. Je názoru, že súd svojim rozhodnutím porušil jeho základné právo na spravodlivý proces aj tým, že v právnej veci č. k. 11S/123/2016 podanej o niekoľko mesiacov neskôr, ten istý senátu rozhodol bez právneho dôvodu ešte pred vydaním rozhodnutia v jeho právnej veci vedenej pod č. k. 11S/54/2016. Tiež krajský súd bez právneho dôvodu nesprávne účastníkov konania poučil, že proti predmetnému rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
2.3 Je názoru, že rozhodnutie v správnom súdnictve musí byť vždy preskúmateľné či už riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom a to aj z toho dôvodu, že žalovaný vo veci predložil neúplný administratívny spis, kedy vo svojom vyjadrení zo dňa 31.08.2016 poukázal, že žalovanému, resp. jeho vtedajšiemu riaditeľovi ako štatutárnemu zástupcovi adresoval podania zo dňa 09.10.2015, 15.10.2015, 20.10.2015 a 27.10.2015. tieto doposiaľ neboli zákonným spôsobom vybavené. Žalovaný na základe žalobcových podnetov tvrdí, že tieto podania boli vybavené v rámci disciplinárneho konania č. 314742- 1/2015-DT. Z administratívneho spisu, ktorý do konania predložil žalovaný vyplýva, že tieto podania nie sú v spise žurnalizované ako podania, ktoré je potrebné vybaviť v tomto disciplinárnom konaní. Tieto podania boli žalovanému doručené postupne v dňoch 09.10.2015, 15.10.2015, 20.10.2015 a 27.10.2015. Disciplinárne konanie sa začalo 09.10.2015 oznámením o disciplinárnom previnení. Podnety žalobcu z 09.10.2015, 15.10.2015, 20.10.2015 a 27.10.2015 sa v spise nachádzajú len ako prílohy k jeho odvolaniu zo dňa 05.11.2015, pričom na strane 9 administratívneho spisu je podanie zo dňa 27.10.2015 a zo dňa 20.10.2015, na strane podanie zo dňa 09.10.2015 a na strane 11 podanie zo dňa 15.10.2015. Žalovaný svojimi prípismi zo dňa 21.03.2016 a 26.08.2016 zavádzajúco tvrdí, že podania žalobcu v rámci disciplinárneho konania vybavil. Administratívny spis žalobca považuje za neúplný. Tiež poukazuje, že krajskému súdu v Trenčíne žalovaný nepredložil jeho vyjadrenia zo dňa 07.06.2016 a 31.08.2016.
3.
3.1 Žalovaný ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 05.04.2016 a dodal, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby vo vzťahu k osobe, ktorá v ňom vykonáva trest odňatia slobody (odsúdený) postavenie orgánu verejnej správy nemá a podľa § 97a ods. 1, 2 zákona č. 475/2005 Z. z. sa nevzťahuje na tieto konania všeobecný predpis o správnom konaní.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenej v kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť v zmysle § 439 ods. 2 písm. d/ SSP.
4.2 Podľa § 457 ods. 2 SSP, o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.
4.3. Podľa § 459 písm. c) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.
4.4 Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľapiatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4.5 Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 4.6 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4.7 Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
4.8 Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihladia na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
4.9 Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie.
4.10 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu"), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
4.11 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
4.12 Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
4.13 Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
4.14 Podľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona č. 475/2005 Z. z. za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: pokarhanie.
4.15 Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.
4.16 Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.") pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
4.17 Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
4.18 Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor je povinný: a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 lebo odseku 2, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
4.19 Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.
4.20 Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.
4.21 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na zákon č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a to predmetné ustanovenie § 104a - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2014, kde ustanovenia § 104a ods. 1 - disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách trestu, konanie o náhrade škody a konania súvisiace so zhabaním veci, začaté pred 01.01.2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31.12.2013. Z uvedeného je zrejmé, že od 01.01.2014 platil doplnený zákon č. 475/2005 Z. z. Konania začaté pred 01.01.2014 sa dokončili podľa predpisov účinných do 31.12.2013. Do tohto momentu sa preskúmavajú rozhodnutia žalovaného považovali za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 244 a nasl. O.s.p. Posun v judikatúre nastáva až pri rozhodnutiach vydaných podľa novely č. 370/2013 Z. z., tj. od 01.01.2014. Preto predmetné rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho súdnemu prieskumu. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby nie je možné považovať za správny orgán a rozhodnutie žalovaného vydané podľa zákona č. 475/2005 Z. z. nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov.
4.22 V nastolenej otázke prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutých rozhodnutí je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (Trestný zákon, Trestný poriadok), zákon o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR).
4.23 Dozor nad zachovávaním zákonnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z.). Prokurátor dozerá na to, a by sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
4.24 Žalobca sa domáhal preskúmania postupov, ktoré nespĺňajú kritéria na to, aby ich bolo možné považovať za rozhodnutia orgánov verejnej správy. Aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SRvydaným pod sp. zn. III.ÚS 247/2007 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patria do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ich možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy trestného zákona a trestného poriadku, nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa SSP. Na zabezpečenie ochrany práv žalobcu v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec postúpená orgánu na ďalšie konanie je v danom prípade Krajská prokuratúra v Trenčíne. Právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. nakoľko sa jedná o právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktorými bola predmetná vec vyriešená s konečnou platnosťou a s prihliadnutím na obsah písomného podania žalobcu, označeného ako „Ochrana pred nezákonným zásahom verejnej správy", na konanie ktorej je príslušný prokurátor. Preto je vec potrebné po právoplatnosti rozhodnúť a postúpiť krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Orgánom prokuratúry je zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Prokurátor dozerá na to, aby sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. V zmysle právnej normy § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením, ktorého postavenia ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis.
4.25 Pretože nie je daná právomoc správnych súdov na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia a ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Krajský súd postupoval správne keď konanie zastavil a písomné podanie podľa obsahu považoval za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným, na ktoré konanie je príslušný prokurátor a v prejednávanej veci je daná právomoc Krajskej prokuratúry v Trenčíne. V poučení správne poukázal na ustanovenie § 439 ods. 2 písm. d) SSP, že proti predmetnému uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.
4.26 Vzhľadom k tomu, že žalobca podal kasačnú sťažnosť proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustná, (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP), Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.