UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: O., právne zastúpený: JUDr. Dušan Motús, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti odporcovi: Rudné bane, š. p., so sídlom Havranské 11, Banská Bystrica, IČO: 00 007 838, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPO-146/2016 zo dňa 3. februára 2016, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/61/2016-21 zo dňa 29. júna 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/61/2016-21 zo dňa 29. júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie vedené pod sp. zn. 11S/61/2016 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPO-146/2016 zo dňa 3. februára 2016.
1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom (ďalej len „zákon č. 98/1987 Zb.“) a uviedol, že žalovaný je len subjektom, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom. Žalovaný žiadateľom uplatňujúcim si nárok doručuje písomné oznámenie podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 98/1987 Zb., ktoré okrem iného musí obsahovať poučenie o možnosti obrátiť sa na súd. Keďže ide o nárok z pracovnoprávneho vzťahu, žiadateľ má právo podať žalobu na súd, ktorou sa môže domáhať predmetného nároku - osobitného príspevku baníkom. Z ustanovenia § 14 zákona č. 98/1987 Zb. podľa krajského súdu vyplýva, že spory o nárokoch rozhodujú súdy, a to v občianskoprávnom konaní. Oznámenie žalovaného má iba predbežnú povahu, a preto je podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu.
2.
2.1 Navrhovateľ podal voči uzneseniu krajského súdu opravný prostriedok nazvaný kasačná sťažnosť. Vzhľadom k tomu, že krajský súd vyhlásil napadnuté uznesenie 29.06.2016, t.j. za účinnosti O.s.p. a zároveň poučil žalobcu o možnosti podať odvolanie, nie kasačnú sťažnosť, bude najvyšší súd posudzovať predmetné podanie podľa obsahu ako odvolanie.
2.2 Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.
2.3 Navrhovateľ poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že predmetom preskúmavania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb. Rozhodnutím správneho orgánu potom môže byť každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických alebo fyzických osôb.
2.4 Písomné oznámenie odporcu, ktorého preskúmania sa navrhovateľ domáhal, podľa jeho názoru nepochybne zasahuje do právnej pozície navrhovateľa, pretože autoritatívne deklaruje zánik nároku navrhovateľa na osobitný príspevok baníkom. Nejde o oznámenie, resp. rozhodnutie, ktoré by malo predbežnú povahu a nie je voči nemu prípustný ani riadny opravný prostriedok. Písomné oznámenie vo veci nároku navrhovateľa na osobitný príspevok baníkov je potrebné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcu. Zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola v čase podania žaloby a v čase vydania rozhodnutia krajského súdu preskúmateľná súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Nárok na osobitný príspevok baníkom nemôže byť nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom by mali súdy rozhodovať v civilnom sporovom konaní.
2.5 Navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nds/2/2010 zo dňa 22.09.2010 a v plnej miere sa s ním stotožnil. Predmetná vec je vecou správneho súdnictva aj v zmysle § 6 Správneho súdneho poriadku a nie je vylúčená zo súdneho prieskumu ani podľa § 7 Správneho súdneho poriadku.
3.
3.1 Dňa 03.10.2016 bolo Krajskému súdu v Trenčíne doručené vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu, v ktorom odporca žiadal, aby najvyšší súd odvolanie navrhovateľa ako neodôvodnené zamietol, prípadne aby bola vec v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) postúpená na rozhodnutie veľkému senátu.
3.2 Odporca mal za to, že otázka posúdenia, či o nárokoch ohľadne osobitného príspevku pre baníkov majú rozhodovať civilné súdy alebo správne súdy nie je jednoznačná, a to aj napriek uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nds/2/2010.
3.3 Odporca uviedol, že postup podľa O.s.p. resp. Správneho súdneho poriadku pri priznávaní osobitného príspevku baníkom spôsobuje veľa komplikácií, ktorými sa najvyšší súd vo vyššie uvedenom uznesení nezaoberal. Priznanie osobitné príspevku baníkom má oproti správnemu konaniu nasledovné špecifické znaky:
- o uplatnení nároku sa vydáva oznámenie, nie rozhodnutie,
- lehota na priznanie/nepriznanie nároku je dva mesiace, nie 30 dní,
- náležitosti oznámenia o priznaní/nepriznaní nároku sú iné ako náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku,
- poučenie k oznámeniu o priznaní/nepriznaní nároku sa týka výlučne možnosti obrátiť sa na súd, nie možnosti podať riadny opravný prostriedok,
- nároky vzniknuté v súvislosti s uplatňovaním osobitného príspevku baníkom majú prejednávať súdy ako nepremlčateľné a nepostupiteľné hmotnoprávne nároky; v zmysle správneho súdnictva všakvznesené nároky podliehajú dvojmesačnej preklúzii.
3.4 Odporca poukázal na to, že ustanovenia zákona č. 98/1987 Zb. sa nezmenili od účinnosti tohto zákona v pôvodnom znení ku dňu 01.01.1998. V tom čase ešte neexistoval Správny súdny poriadok a O.s.p. neobsahovalo ustanovenia o správnom súdnictve. V čase prijatia zákona č. 98/1987 Zb. taktiež neexistovala ani súčasná definícia správneho orgánu podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku, ani súčasná definícia orgánu verejnej správy. Ak by sa teda podľa odporcu mali aplikovať závery najvyššieho súdu v zmysle judikovaného prípadu sp. zn. 6Nds/2/2010, musel by sa prijať záver, že zákon č. 98/1987 Zb. je lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku a Správnemu súdnemu poriadku ako lex generalis. Podľa odporcu je nelogické domnievať sa, že by zákonodarca v čase prijatia pôvodného textu zákona č. 98/1987 Zb. mohol mať zámer subsumovať tento zákon pod ešte neexistujúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku (predtým O.s.p.) a správneho poriadku ako lex generalis.
3.5 Zákon č. 98/1987 Zb. podanie riadneho opravného prostriedku voči oznámeniu o priznaní/nepriznaní osobitného príspevku baníkom expresívne nevylučuje, no poučenie takéhoto oznámenia má obsahovať iba možnosť obrátiť sa na súd. Z dikcie § 53 správneho poriadku však vyplýva, že právo na podanie odvolania je tu dané vždy, pokiaľ osobitný zákon podanie odvolania výslovne nevylučuje. Ak by sa teda na priznanie, resp. nepriznanie osobitného príspevku baníkom mal subsidiárne vzťahovať správny poriadok, nastoľuje sa podľa žalovaného otázka, či voči takémuto oznámeniu je alebo nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok.
3.6 Odporca načrtol dva spôsoby výkladu ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb. V prípade výkladu predmetného ustanovenia v zmysle, že odvolanie voči oznámeniu o priznaní/nepriznaní osobitného príspevku baníkom sa nepripúšťa a zároveň sa príjme záver, že ide o rozhodnutie správneho orgánu, je zrejmé, že žaloba smeruje iba voči napádanému oznámeniu, ktoré nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia všetkým účastníkom konania. V prípade výkladu v zmysle pripustenia odvolania voči predmetnému oznámeniu a zároveň prijatia záveru, že ide o rozhodnutie správneho orgánu, bude potrebné, podľa žalovaného, zodpovedať nasledovné otázky:
- je žalovaný za účelom posúdenia odvolania povinný zriadiť vo svojom štatúte útvar na jeho posúdenie, resp. má byť odvolanie postúpené na rozhodnutie Ministerstvu hospodárstva SR?
- je riaditeľ žalovaného povinný zriadiť osobitnú komisiu podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku za účelom posúdenia odvolania?
- má poučenie oznámenia obsahovať aj možnosť podať riadny opravný prostriedok?
3.7 Záverom odporca naznačil interpretačný problém ohľadom vzájomného vzťahu premlčania a preklúzie nároku na osobitný príspevok baníkom, konkrétne podľa žalovaného vyvstávajú nasledovné otázky:
- je možné chápať zásadu lex posterior derogat legi priori v tom zmysle, že nepremlčateľnosť práva na osobitný príspevok baníkom a premlčacia doba troch rokov jeho jednotlivej splátky sa odo dňa účinnosti § 250b ods. 1 O.s.p. a následne účinnosti § 181 ods. 1 vo väzbe na § 62 ods. 1 SSP mení na dvojmesačnú prekluzívnu dobu?
- Ako je potrebné posudzovať nároky uplatnené v rámci plynutia premlčacej doby v zmysle § 11 zákona č. 98/1987 Zb., no po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 181 ods. 1 vo väzbe na § 62 ods. 1 SSP?
3.8 Odporca zaslal najvyššiemu súdu dňa 30.08.2017 doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom poukázal na zásadnú otázku, ktorá je sporná v predmetnej veci, a to, či je možné odporcu pokladať za orgán verejnej správy pri vyplácaní osobitného príspevku baníkom. Svoju doterajšiu argumentáciu odporca doplnil o dovtedajšiu prax súdov v rámci civilných sporových konaní. Poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia civilných súdov.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
4.2 Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že odporca rozhodnutím - oznámením č. OPO-92/2011 zo dňa 161.01.2012 priznal navrhovateľovi nárok na poberanie osobitného príspevku baníkom, od 26.11.2011 vo výške 350,- € mesačne. Oznámením č. OPO-80/2016 zo dňa 19.01.2016 odporca oznámil navrhovateľovi zvýšenie osobitného príspevku pre baníkov o 130,67 €, počnúc 01.01.2016. Oznámením - Zánik nároku na osobitný príspevok baníkom č. OPO-146/2016 zo dňa 03.02.2016, odporca oznámil navrhovateľovi, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 98/1987 Zb. mu od 01.01.2016 osobitný príspevok nepatrí, pretože nevykonáva prácu v zamestnaní v baníctve s stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky. Súčasne žalovaný zrušil aj Oznámenie č. OPO-80/2016 zo dňa 19.01.2016. Odporca v oznámení poukázal na skutočnosť, že od 01.01.2016 je v platnosti zákon č. 408/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb.
4.3 Podľa § 244 ods. 1 až 3 O.s.p.: (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
4.4 Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
4.5 Podľa § 250l O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
4.6 Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
4.7 Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov do jeho doručenia.
4.8 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb., subjekt, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok (ďalej len „organizácia“), určí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Finančné prostriedky na výplatu osobitného príspevku poskytujeorganizácii Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
4.9 Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 98/1987 Zb., organizácia je povinná do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o uplatnenie nároku na osobitný príspevok alebo žiadosti o uplatnenie nároku na zvýšenie osobitného príspevku podľa § 5 ods. 4 doručiť do vlastných rúk žiadateľa písomné oznámenie o tom, či mu bol osobitný príspevok priznaný, alebo nie alebo či mu bol osobitný príspevok zvýšený podľa § 5 ods. 4, alebo nie; pred posúdením žiadosti je povinná zadovážiť si všetky potrebné podklady.
4.10 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb., oznámenie organizácie o priznaní osobitného príspevku alebo o priznaní zvýšenia osobitného príspevku podľa § 5 ods. 4 musí obsahovať údaj, od kedy sa osobitný príspevok priznáva alebo od kedy sa osobitný príspevok zvyšuje podľa § 5 ods. 4, výšku osobitného príspevku, spôsob určenia výšky osobitného príspevku, dôvody priznania a deň splatnosti, a ak ide o osobitný príspevok podľa § 2 ods. 4, aj dobu jeho poskytovania; oznámenie o nepriznaní osobitného príspevku alebo o nepriznaní zvýšenia osobitného príspevku musí byť odôvodnené. Oznámenie musí obsahovať poučenie o možnosti obrátiť sa na súd.
4.11 Podľa § 14 zákona č. 98/1987 Zb., spory o nárokoch z tohto zákona rozhodujú súdy. Návrh môže oprávnený na súde uplatniť, len ak mu organizácia neprizná osobitný príspevok, ak nesúhlasí s oznámením organizácie o dni vzniku nároku, jeho výške a dobe poskytovania, splatnosti, zmene alebo o zániku alebo ak mu organizácia nedoručí oznámenie o priznaní alebo nepriznaní nároku do dvoch mesiacov odo dňa, keď jej bola doručená žiadosť o osobitný príspevok alebo žiadosť o zvýšenie osobitného príspevku.
4.12 Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 244/2009 Z. z. o určení subjektu, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom (ďalej len „vyhláška“), subjektom, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom, sú Rudné bane, štátny podnik, Banská Bystrica.
4.13 Podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
5.
5.1 V prejednávanej veci je spornou otázka, či oznámenie odporcu o zániku nároku na osobitný príspevok baníkom sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí podľa O.s.p. a taktiež, či má odporca pri rozhodovaní o nároku na osobitný príspevok baníkom postavenie správneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy.
5.2 Právnická osoba, ktorá nie je orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy alebo záujmovej samosprávy je správnym orgánom iba v prípadoch, pokiaľ jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Odporca, ktorý vydal napadnuté písomné oznámenie, je právnickou osobou a zároveň je subjektom, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom, v zmysle § 1 vyhlášky, vydanej na základe § 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb. Najvyšší súd je toho názoru, že odporcu možno považovať za správny orgán, keďže mu zákon č. 98/1987 Zb. zveruje rozhodovanie o priznaní resp. nepriznaní osobitného príspevku, pričom sa jedná o rozhodovanie v oblasti verejnej správy, vzhľadom k tomu, že zákon č. 98/1987 Zb. je právnou normou verejného práva. To znamená, že finančné prostriedky na výplatu osobitného príspevku poskytuje organizácii (Rudné bane) Ministerstvo hospodárstva SR (§ 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb.). Podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 244/2009 Z. z. subjektom, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom sú Rudné bane, štátny podnik, Banská Bystrica. Zákon č. 98/1987 Zb. je normou verejného a nie súkromné práva, prostriedky na výplatu osobitného príspevku poskytuje Ministerstvo hospodárstva SR, o žiadosti o poskytnutie príspevku rozhoduje subjekt, určený normouverejného práva (vyhláška č. 244/2009 Z. z.). Najvyšší súd nemá pochybnosť o tom, že v danom prípade nejde o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, aj keď s pracovnoprávnym vzťahom súvisí. Príspevok sa poskytuje z verejných zdrojov (finančné prostriedky poskytuje Ministerstvo), o žiadostiach o jeho poskytnutie rozhoduje subjekt určený ministerstvom. Svojím spôsobom má osobitný príspevok baníkom obdobný charakter ako výsluhový dôchodok, nakoľko nárok na neho vzniká osobám, ktoré odpracovali určitý počet rokov v baníctve, so stálym pracoviskom pod zemou a prestali túto prácu vykonávať. Odporca má tak vo veciach žiadostí o osobitný príspevok baníkom a pri jeho vyplácaní postavenie správneho orgánu.
5.3 Rozhodnutie správneho orgánu má písomnú formu a malo by obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Formálne označenie určitého úkonu za rozhodnutie však nie je určujúce, materiálne sa môže jednať o rozhodnutie i v prípade úkonu, ktorý tak vôbec nie je označený. Rozhodnutie môže teda predstavovať aj neformálny prípis, či oznámenie, ak po materiálnej stránke spĺňa predpoklady rozhodnutia. Nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
5.4 „Súdy v rámci správneho súdnictva v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, teda okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016).
5.5 V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“.
5.6 Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva postupne smeruje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci.
5.7 Najvyšší súd konštatuje, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Spory o nárokoch podľa zákona č. 98/1987 Zb. rozhodujú súdy. Návrh môže oprávnený na súde uplatniť, len ak mu organizácia neprizná osobitný príspevok, ak nesúhlasí s oznámením organizácie o dni vzniku nároku, jeho výške a dobe poskytovania, splatnosti, zmene alebo o zániku alebo ak mu organizácia nedoručí oznámenie o priznaní alebo nepriznaní nároku do dvoch mesiacov odo dňa, keď jej bola doručená žiadosť o osobitný príspevok (§ 14 zákon č. 98/1987 Zb.). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že oprávnená osoba (žiadateľ o poskytnutie príspevku) má právo domáhať sa, aby v jej veci rozhodol súd, ak s oznámením (rozhodnutím) odporcu nesúhlasí. Zákon výslovne neustanovuje, či vo veci je prípustné odvolanie alebo iný opravný prostriedok, ustanovuje možnosť uplatnenia návrhu na súd. Z kontextu historických súvislostí (zákon č. 98/1987 Zb.) bol prijatý v dobe platnosti O.s.p. v takom znení, keď nepreskúmavanie rozhodnutí iných orgánov bolo len možné v medziach ustanovenia § 244 a nasl., podľa ktorého bolo možné preskúmať rozhodnutia správnych orgánov, o ktorých to zákon výslovne ustanovuje. Najvyšší súd je názoru, že opravným prostriedkom proti rozhodnutiu (oznámeniu) o žiadosti o poskytnutie osobitného príspevku baníkom je opravný prostriedok. Nakoľko z právneho predpisu (zákona č. 98/1987 Zb.) vyplýva, že tento zákon v ustanovení § 14 zveril rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu súdu formuláciou zodpovedajúcou historickému kontextu (... spory o nárokoch rozhodujú súdy..., návrh môže oprávnený na súde uplatniť...) a nie správnemu orgánu, v konaní o podanom odvolaní je potrebné postupovať podľa § 250l O.s.p. anasl. s poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 Súdneho správneho poriadku. Zákon č. 98/1987 Zb. upravuje v § 6 ods. 3 náležitosti, ktoré musí oznámenie (rozhodnutie) o priznaní osobitného príspevku obsahovať. V prípade pozitívneho rozhodnutia musí obsahovať údaj, odkedy sa osobitný príspevok priznáva, jeho výšku, dôvody priznania a deň splatnosti. V prípade ak ide o osobitný príspevok podľa § 2 ods. 5 aj dobu jeho poskytovania. Pre prípad negatívneho rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie osobitného príspevku, oznámenie (rozhodnutie) musí obsahovať dôvody, prečo osobitný príspevok žiadateľovi nepatrí. Oznámenie musí vždy obsahovať poučenie o možnosti obrátiť sa na súd.
5.8 Najvyšší súd ďalej upriamuje pozornosť, že podľa § 492 ods. 2 Správny súdny poriadok, sa na konanie použije doterajší procesný predpis, ktorým je O.s.p. Preto návrhu odporcu na postúpenie veci veľkému senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP nemôže byť vyhovené, môže sa tak stať až vo veci, ktorá bola podaná na súd po 01.07.2016 kedy začali platiť nové procesné predpisy a to za predpokladu splnenia procesných podmienok podľa § 22 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ktoré však v tejto veci nenastali. V prípade konaní, ktoré začali pred krajskými súdmi až po 1. júli 2016, bude možné vyriešiť otázku prípadných pochybností odporcu aj predložením veci tzv. veľkému kompetenčnému senátu podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. Na takýto postup v tomto prípade nebol procesne možný.
5.9 Ďalej najvyšší súd poukazuje, že podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., samosudca koná a rozhoduje na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., vo veci mal konať samosudca a nie senát. Po doručení označeného podania navrhovateľa ako - žaloba - na krajský súd, vec bola nesprávne zapísaná do súdneho registra „S“, v rámci ktorého koná a rozhoduje senát. Nakoľko nedošlo k prevodu veci do správne určeného súdneho registra („Sp“), bolo nevyhnutné, aby vec dokončil senát, ale mal konať podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., žalobu mal označiť ako návrh - opravný prostriedok a účastníkov označiť ako navrhovateľ a odporca.
5.10 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd postupoval nezákonne, keď podaný opravný prostriedok meritórne neprejednal a na základe odvolacích námietok neskúmal, či napadnuté oznámenie spĺňa atribúty zákonnosti vo vzťahu k zákonu č. 98/1987 Zb.
5.11 Podľa § 250s O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach opravného prostriedku nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
5.12 Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
5.13 Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd vec meritórne prejedná a znova o nej rozhodne postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
6.
6.1 Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
6.2 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konania a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd.
7.
7.1 Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7.2 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7.3 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa doterajších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.