4Sžk/5/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Trenčín, Bernolákova 2, Trenčín proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Pozemkový a lesný odbor, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ Poľovné združenie Sagittarius, Bratislavská 29, IČO: 42 403 324, Trnava, 2/ Š. Z. K.., X. XXX, Trenčín, 3/ Š. Q., A. N. XX/XX, T. a 4/ K.. K. H., X. XX, T., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007680- 007 zo dňa 8. marca 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/109/2017-108 zo dňa 13. novembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/109/2017-108 zo dňa 13. novembra 2018 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. 1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorým sa žalobca domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007680-007 zo dňa 08.03.2016 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný rozhodol o nezaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru Istebník, uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovným združením Sagittarius, pričom súčasne v ten istý deň rozhodol opatrením č. OU-TN-PLO-2016/007678-005 o zaevidovaní inej zmluvy o užívaní Poľovného revíru Istebník, uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Istebník. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 168 a § 169 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd námietku oprávnenosti žalovaného kontrolovať platnosť zmlúv a súvisiacich dokladov, vyhodnotil, tak že do právomoci žalovaného ako správneho orgánu uvedené oprávnenie nepatrilo. Zo spisového materiálu súdu nevyplynulo, že by žalovaný postupoval namietaným spôsobom. Žalovanýpodľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“) v rámci svojej evidenčnej činnosti bol povinný skúmať splnenie zákonných podmienok upravených v § 13, § 14 a § 16 (a nepriamo aj v § 17 ) zákona o poľovníctve, ktoré sú podmienkou na evidovanie zmlúv, čo aj učinil. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami sa vyžadovalo, aby správny orgán okrem iného preveril, či so zmluvami vyjadrili súhlas vlastníci nadpolovičnej výmery poľovníckych pozemkov, a len za splnenia aj tejto podmienky bolo možné zaevidovať tú z predložených zmlúv o užívaní poľovného revíru, ktorá spĺňala zákonné náležitosti. Zo strany správneho orgánu tak išlo o plnenie si evidenčnej povinnosti v oblasti verejnej správy, ktorú mu ukladal zákon z pozície administratívneho mocenského orgánu, a bez toho, aby bol povinný za daných okolností ako v súdenom prípade vec predložiť civilným súdom na posúdenie platnosti záväzných podkladov ako aktov súkromného práva. Z uvedeného potom vyplývalo, že žalovaný konal v súlade so zákonom, ak venoval pozornosť zákonným náležitostiam zmlúv o užívaní poľovného revíru, ktorého postup v tomto ohľade nebolo možné zamieňať so súdnym prieskumom platnosti zmlúv, na ktoré sú oprávnené len všeobecné civilné súdy. S poukazom na uvedené mal preto krajský súd za to, že správny orgán si plnil zákonnú evidenčnú povinnosť v rámci oprávnení, ktoré mu zveruje zákon o poľovníctve. Ak pri tom zistil, že so zmluvou nesúhlasili vlastníci nadpolovičnej výmery dotknutých poľovných pozemkov, bol žalovaný povinný takúto zmluvu nezaevidovať. Nakoľko táto skutočnosť ani nebola predmetom žaloby, záver správneho orgánu o tom, že so zmluvou nesúhlasili vlastníci nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, žalobca nespochybnil, krajský súd sa ňou nezaoberal. Krajský súd v medziach žalobných dôvodov nezistil v postupe žalovaného pochybenie.

3. Námietku žalobcu o spôsobilosti Poľovníckej spoločnosti Istebník uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru bolo potrebné hodnotiť v súvislosti s predmetom súdneho prieskumu. Žalobca sa domáhal vyslovenia nezákonnosti opatrenia o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovným združením Sagittarius. Z vyjadrení žalovaného a ním predloženého spisového materiálu bolo krajskému súdu preukázané, že dôvodom nezaevidovania predmetnej zmluvy bol zistený nedostatočný počet súhlasov vlastníkov poľovných revírov s postúpením práva užívať poľovný revír. Preto z pohľadu dôvodu, pre ktorý nebola evidencia tejto zmluvy vykonaná, sa druhý žalobný dôvod priamo netýkal Poľovníckeho združenia Sagittarius a nemôže slúžiť na ochranu jeho práv. Na základe týchto argumentov bol krajský súd, ktorý bol viazaný skutkovým stavom zisteným v čase právoplatnosti preskúmavaného aktu, toho názoru, že uplatnená žalobná námietka nebola v tomto súdnom konaní dôvodná a spôsobila privodiť zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného. Žalobcom vznesená námietka by podľa krajského súdu mohla nájsť uplatnenie v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorým žalovaný registroval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník uzavretú medzi vlastníkmi poľovných revírov a Poľovnou spoločnosťou Istebník. V závislosti od výsledku tohto druhého konania, ktoré sa vedie na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 13S 72/2017, by mohlo Poľovné združenie Sagittarius za splnenia zákonných podmienok opätovne požiadať o evidenciu zmluvy o užívaní Poľovného revíru Istebník.

2. 4. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu bola podaná kasačná sťažnosť zo strany sťažovateľa (pôvodne žalobcu). Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že v danom prípade žalovaný nebol oprávnený skúmať predmetné zmluvy vo veci posúdenia ich platnosti a nebol ani oprávnený posudzovať notárske zápisnice osvedčujúce priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s ohľadom na preverenie skutočnosti, ktoré tieto notárske zápisnice osvedčovali. Správny orgán mal v kontexte zisteného postupom podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve obe organizácie, ktoré žiadali o evidenciu zmluvy, v otázke určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru odkázať na súd, ktorému ako jednému je daná právomoc predmetnú otázku riešiť a zodpovedať. 6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že do oblasti súkromného práva patrí priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov osvedčený notárskou zápisnicou vedúci k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Vo verejnoprávnej fáze prebiehal vlastný akt evidencie zmluvy zo strany správneho orgánu. Opatrenie predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy skonštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti. Konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o výkone práva poľovníctva a je ním vznik poľovníctva.

7. Sťažovateľ poukázal, že v danom prípade došlo k situácii, že boli na ten istý poľovný revír podané dva návrhy na zaevidovanie dvoch rôznych zmlúv a to spolu s notárskymi zápisnicami konštatujúcimi účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov, bolo nutné posúdiť, ktorá z predložených zmlúv bola platná a ktorá neplatná. Platnosť a rovnako neplatnosť mohol podľa žalobcu skúmať výlučne súd. Preto uviedol, že konanie žalovaného nebolo iba postupom podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, ale jednoznačne vykazovalo znaky posudzovania platnosti predložených zmlúv, a teda nesúhlasil s názorom krajského súdu, že ide o evidenčný charakter. Správny orgán nie je oprávnený preskúmať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, platnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov a ani platnosť prejavov vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

8. Sťažovateľ je názoru, že opatrenie žalovaného vo veci nezaevidovania zmluvy o užívaní Poľovníckeho revíru Istebník uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovným združením Sagittarius, bolo nezákonné. Žalobca navrhoval aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. 9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.01.2019, v ktorom uviedol, že podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykonáva príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad Trenčín preveril zákonné podmienky evidencie zmluvy, a keďže zmluva Poľovného združenia Sagitarius nebola preukázateľne podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, zatiaľ čo návrh Poľovníckej spoločnosti Istebník spĺňal všetky podmienky evidencie, zaevidoval dňa 08.03.2016 zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru Istebník a Poľovníckou spoločnosťou Istebník. Nezaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovníckeho revíru Istebník uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovným združením Sagittarius, bolo oznámené predkladateľom oboch návrhov. Žalobca sa domnieval, že konanie správneho orgánu v predmetnej veci vykazovalo znaky posudzovania platnosti predložených zmlúv o užívaní poľovného revíru. Okresný úrad Trenčín skúmal zmluvy a notárske zápisnice nie z hľadiska ich platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazujú dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a to bez akéhokoľvek prekročenia svojich kompetencií. V procese evidencie bolo iba vyhodnotené, vlastníci akého podielu poľovných pozemkov z výmery celého revíru uzatvorili prostredníctvom splnomocnencov zmluvu o užívaní poľovného revíru.

10. K nezaevidovaniu zmluvy Poľovného združenia Sagittarius došlo z dôvodu, že zmluva nespĺňala zákonné podmienky evidencie, konkrétne podmienku, že mala byť podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Tento preukázaný dôvod odopretia evidencie zmluvy Poľovného združenia Sagittarius nebol žiadnym spôsobom vyvrátený ani napadnutý. Zmluva Poľovného združenia Sagittarius nebola zaevidovaná nie preto, že bola zaevidovaná iná zmluva, ale že nebolo preukázané, že ju podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľových pozemkov.

11. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, z ktorého vyplýva, že notár neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať okresný úrad. Okresný úrad nemôže overiť účasť nadpolovičnejväčšiny vlastníkov iným spôsobom než preskúmaním údajov z predložených zmlúv a notárskych zápisníc.

12. Žalovaný žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

4. 13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (podľa § 438 ods. 2 SSP) postupom § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, preto ju zamietol ako nedôvodnú.

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 6 ods. l SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. (3) Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

18. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhodujevlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

19. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

20. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

21. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

22. Podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. 23. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.09.2017, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Trenčíne, podľa petitu žaloby domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007680-007 zo dňa 08.03.2016, ktorým nezaevidovali zmluvu o užívaní Poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckym združením Sagittarius.

24. Z podanej žaloby, bolo zrejmé, že žalobca napádal nezákonnosť opatrenia a to jednak opatrenia ozaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru Istebník uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Istebník, pričom súčasne v ten istý deň rozhodol opatrením č. OU-ZN-PLO-2016/007/7680-007 o nezaevidovaní inej zmluvy o užívaní Poľovníckeho revíru Istebník medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckym združením Sagittarius. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že zaevidovanie respektíve nezaevidovanie zmluvy bolo oznámené predkladateľom oboch návrhov formálnym listom č.OU-TN-PLO-2016/007678-005, resp. OU-TN- PLO-2016/007680-007. Zo strany žalovaného nedošlo k hodnoteniu platnosti alebo neplatnosti predložených zmlúv ani notárskych zápisníc. V procese evidencie boli vyhodnotení vlastníci akého veľkého podielu poľovných pozemkov z výmery celého revíru uzavreli prostredníctvom splnomocnencov zmluvu o užívaní poľovného revíru.

25. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017)

27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno- technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.

28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného akosprávneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).

29. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018).

30. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru.

31. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Výsledkom posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy bolo napríklad zistenie, že rozdielni zástupcovia pozemkového spoločenstva Lesné pozemkové spoločenstvo Orechové, so sídlom Istebnícka 100, Trenčín, sa zúčastnili na každom zo zhromaždení vlastníkov a počas preskúmavania podkladov vznikla pochybnosť o tom, ktorí zo zástupcov pozemkového spoločenstva boli kompetentní na hlasovanie za spoločenstvo na zhromaždení, výmeru 84,3809 ha (4,014% výmery revíru), ktorá podľa zistení správneho orgánu prislúcha Lesnému pozemkovému spoločenstvu Orechové, nebral správny orgán do úvahy ani pri jednom zo zhromaždení.

32. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že žalobcom prezentované žalobné námietky je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Otázku, ktoré skutočnosti sú správne orgány povinné skúmať pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, rieši v rovine normatívnej regulácie ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve. V rovine právno- aplikačnej už zaujal k parciálnym aspektom uvedenej otázky právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v rozsudku sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, keď uviedol nasledovné: „Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (pozn. správneho súdu - uvedená podmienka bola zákonom č. 115/2003 Z.z modifikovaná potrebou dosiahnutia nadpolovičnej väčšiny). Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z." V ďalšom texte odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že „notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. len osvedčil priebeh zhromaždeniavlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 cit. zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Čiže notár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať lesný (okresný) úrad ako podmienku pre jej evidenciu." Na prezentovaných záveroch Najvyšší súd Slovenskej republiky zotrval aj v rozsudku sp.zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017, pričom nepriamo (pri riešení inej právnej otázky) sa k uvedenej problematike vyjadril aj v rozsudku sp. zn. 6Sžo/88/2014 zo dňa 30.09.2015, podľa ktorého (okrem iného) povinnosťou príslušného orgánu štátnej správy je zisťovať, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci zákonom požadovanú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 33. Z prezentovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak správny orgán, v právomoci ktorého je postupom podľa § 16 zákona o poľovníctve rozhodnúť o zaevidovaní alebo nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, skúma splnenie podmienky podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, je takýto postup v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Žalobnú námietku, že správny orgán uvedeným postupom prekročil medze svojej právomoci orgánu verejnej správy a prisvojil si oprávnenia prislúchajúce súdom, preto považuje kasačný súd za nedôvodnú. Ak by žalovaný bol nadaný právomocou posudzovať platnosť alebo neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, imanentnou súčasťou tejto právomoci by bola spôsobilosť enunciátom rozhodnutia deklarovať platnosť alebo neplatnosť určitého právneho úkonu. Je evidentné, že takúto právomoc žalovaný nemá, jednak z dôvodu zaradenia v štruktúre orgánov verejnej moci a jednak (z čisto formálneho hľadiska) preto, že na evidenciu zmluvy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, jeho výsledkom nie je rozhodnutie podľa § 46 správneho poriadku s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, z čoho vyplýva irelevancia námietok smerovaných proti tomu, že si procesným postupom a jeho výsledkom žalovaný takúto právomoc fakticky prisvojil.

34. Podľa kasačného súdu žalovaný skúmal predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a to bez akéhokoľvek prekročenia svojich kompetencií. V procese evidencie bolo vyhodnotené, akého veľkého podielu poľovných pozemkov z výmery celého revíru uzatvorili vlastníci prostredníctvom splnomocnencov zmluvu o užívaní poľovného revíru. Žalovaný nemôže overiť účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov iným spôsobom, než preskúmaním údajov z predložených zmlúv a notárskych zápisníc.

5. 35. S poukazom na uvedené dospel senát kasačného súdu k záveru, že krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, vec správne právne posúdil, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

36. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. c/ v spojení s § 467 ods. 1 S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.