4Sžk/35/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej PhD:, v právnej veci žalobcu: Euromax Logistic, s.r.o., Dlhá 58, Bratislava - mestská časť Čunovo, právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám sv. Anny 25, Trenčín proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Pawtrans Slovakia, s.r.o., Bulharská 50, Trnava, 2/ Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, 3/ PROVA Slovakia, spol. s r.o., Mikovíniho 11, Trnava, 4/ Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., skrátený názov: TAVOS, a.s., Priemyselná 10, Piešťany, 5/ X.K. V., H. XX, O., 6/ V. V., U. S. X, I., 7/ H.. Ľ. V., Y. P. XXX, W. K. V., 8/ H.. Q.. X. X., V.., Z. X, O. S., 9/ P. V., U. S. XX, I., ďalší účastníci 5/ -9/ právne zastúpení: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2018/026966 zo dňa 10. septembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/138/2018-80 zo dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

Odôvodnenie

1. 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa §190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2018/026966 zo dňa 10. septembra 2018, ktorým postupom podľa § 59 ods. 2 zákona.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZT3-2018/001578/ŠVS/St zo dňa 31. mája 2018, ktorým bolo obchodnej spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako užívateľovi vodných stavieb nariadené odstránenie vodnej stavby: „Kanalizácia z technológie umývania autocisterien“, nachádzajúcej sa na parc. reg. CKN č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX U. XXXX/XXX a parc. reg. EKN č. XXXX v kat. území I., a topostupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pokiaľ stavebník v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby je nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby. Pokiaľ ide o predmetnú vec krajský súd konštatoval, že práva žalobcu boli v konaní zabezpečené, bola mu poskytnutá možnosť podať námietky ako aj predložiť správnym orgánom požadované doklady.

3. Krajský súd mal v danom prípade na základe skutkových zistení preukázané, že Okresný úrad Trnava vykonal vodoochranný dozor s miestnou ohliadkou, na základe ktorej bolo zistené, že obchodná spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava ako kontrolovaný subjekt porušil povinnosti podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách tým, že uskutočnil a užíva vodnú stavbu, a to kanalizáciu odvádzajúcu odpadové vody z umývarky autocisterien bez stavebného povolenia. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov bolo zistené, že technológia čistenia odpadových vôd je vo vlastníctve spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava a objekt haly, v ktorej je táto technológia osadená má spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava v prenájme od žalobcu. V predmetnej veci bolo začaté aj konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby, pričom tak stavebník ako aj vlastník stavby v stanovenej lehote a ani v lehote predĺženej do 30. apríla 2018 nepredložili žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej vodnej stavby ani ostatné požadované doklady, a preto bolo zo strany žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu nariadené odstránenie predmetnej stavby. Z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru krajského súdu, jednoznačne vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa predmetnou vecou náležite zaoberali, keď v stavebnom konaní o dodatočné povolenie predmetnej stavby postupoval v súčinnosti so žalobcom, v konaní mu poskytli poučenia i dostatočný časový priestor na predloženie požadovaných dokladov za účelom preukázania realizovanej vodnej stavby v súlade s verejným záujmom.

4. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava nie je vlastníkom stavby krajský súd uviedol, že technológia čistenia odpadových vôd je vo vlastníctve tejto spoločnosti a k pozemku, na ktorom sa táto stavba nachádza má spoločnosť iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, v danom prípade užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30. novembra 2009 ako aj jej dodatku č. 01/10/2009 zo dňa 6. novembra 2014 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako nájomcom. Krajský súd ju nepovažoval za zrušenú ku dňu 6. decembra 2009, nakoľko samotná existencia dodatku zmluvy zo dňa 6. novembra 2014 svedčí o tom, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami trval aj v čase uzatvorenia tohto dodatku a nedošlo k zániku zmluvy ku dňu 6. decembra 2009, ako to tvrdil samotný žalobca (či už na základe dohody vtedajších zmluvných strán o neakceptovaní ustanovenia čl. 4 bodu 4.2 a), b) upravujúceho zrušenie zmluvy alebo na základe inej skutočnosti).

5. Krajský súd tak dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vysporiadajúc sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.

2. 6. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti Okresnému úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie a zároveň na základe § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP prizná žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde aj kasačnom súde voči žalovanému.

7. V súlade s ustanovením § 440 ods. 2 SSP žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v otázke vlastníctva vodnej stavby ako aj v otázke existencie iného práva spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako stavebníka tejto stavby k pozemkom a nebytovým priestorom označeným v nájomnej zmluve zo dňa 30. novembra 2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom a touto spoločnosťou ako nájomcom.

8. Sťažovateľ je názoru, že pre posúdenie otázky vlastníctva vodnej stavby je potrebné správne ustáliť z akých častí táto vodná stavba pozostáva, kde je umiestnená a zároveň uviedol, že viaceré súčasti tejto vodnej stavby boli realizované a užívané na základe platného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia alebo ohlásenia v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona ako aj zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon"). Poukázal najmä na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 9. marca 2012, ktorým bolo sťažovateľovi ako stavebníkovi povolené trvalé užívanie vodnej stavby „Pripojenie haly Telemax na areálovú kanalizáciu - rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie areálu Telemax" podľa § 26 ods. 3 vodného zákona v spojení s § 76, § 81 a § 82 stavebného zákona a ktorá stavba bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odboru štátnej vodnej správy a ochrany prírody č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28. mája 2010 a bola realizovaná na pozemkoch pare. č. 6511/2 a 6511/192 v k. ú. Trnava.

9. Ďalej sťažovateľ k tejto veci poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odbor kvality životného prostredia č. G2011/00248/OČO/Kra zo dňa 8. februára 2011, ktorým mu bol udelený súhlas na inštaláciu technologického celku stredného zdroja znečisťovania a na jeho uvedenie do skúšobnej prevádzky „Plynová kotolňa - vyvíjače pary" v objekte na ul. Bulharskej č. 50 v Trnave a ktorý technologický celok je súčasťou stavby „Stanica technickej obsluhy, Bulharská 50, Trnava", investorom (stavebníkom) ktorej bol sťažovateľ a ktorá je tiež súčasťou predmetnej vodnej stavby a s touto súvisí. Napokon poukázal na oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác Mesta Trnava č. OSaŽP/35900-74883/2009/Lá zo dňa 30.11.2009 spoločnosti Telemax, s.r.o., ktorá bola právnym predchodcom sťažovateľa vo vlastníctve príslušných objektov a pozemkov, v ktorých a na ktorých je predmetná vodná stavba umiestnená a podľa ktorého oznámenia boli súčasťou ohlásených prác aj výmena nevyhovujúcich vodovodných a odpadových potrubí, ktoré sú tiež súčasťou predmetnej vodnej stavby.

10. Podľa sťažovateľa z takto uvedených skutočností preukázaných listinnými dôkazmi, z ktorých tieto skutočnosti dostatočne vyplývajú, je nespochybniteľné, že predmetná vodná stavba pozostáva aj z takých častí, ktoré boli realizované na základe riadneho stavebného povolenia a následne užívané na základe riadneho kolaudačného rozhodnutia, alebo ktoré boli realizované na základe ohlásenia a teda nepochybne v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona aj vodného zákona a boli nepochybne realizované žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom vo vlastníctve príslušnýchpozemkov a objektov, na ktorých a v ktorých je táto vodná stavba umiestnená a zároveň je tak nespochybniteľné, že záver správnych orgánov oboch stupňov o výlučnom vlastníctve spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. k tejto vodnej stavbe, nie je správny a úplný, pretože uvedené skutočnosti nezohľadňuje. V nadväznosti na to uviedol, že už z týchto dôvodov, ktorými je otázka vlastníctva predmetnej vodnej stavby spochybnená, je rozhodnutie o nariadení odstránenia tejto vodnej stavby spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako jej výlučnému vlastníkovi nesprávne a rozporné s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vôbec nevyplýva, že by sa krajský súd akokoľvek posúdením námietok týkajúcich sa otázky vlastníctva predmetnej vodnej stavby zaoberal a že by k týmto zaujal akékoľvek právne stanovisko a záver, z ktorého by bolo zrejmé, prečo považoval tieto námietky sťažovateľa za neopodstatnené a prečo aj napriek skutočnostiam.vplývajúcim z listinných dôkazov pripojených k podanej správnej žalobe, považoval postup správnych orgánov oboch stupňov a ich rozhodnutia za správne a súladné aj s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad nariadi odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním vlastníkovi stavby. Správne a úplné zistenie toho, ktorý subjekt je vlastníkom nepovolenej stavby, je základným predpokladom správneho a zákonného rozhodnutia, ktorým dôjde k nariadeniu odstránenia stavby a je neprípustné a v priamom rozpore so zákonom, aby stavebný úrad nariadil odstránenie takej stavby, ktorej súčasťou a časťami sú aj stavby (technologické časti), ktoré boli realizované na základe riadneho stavebného povolenia a boli odovzdané do užívania riadnym kolaudačným rozhodnutím, alebo boli realizované v súlade s riadnym ohlásením.

12. Pokiaľ ide o otázku existencie iného práva spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona k pozemkom a objektom, na ktorých a v ktorých sa predmetná vodná stavba nachádza, touto sa síce krajský súd zaoberal, avšak túto otázku nesprávne posúdil a dospel k neudržateľnému právnemu záveru o existencii (trvaní) nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. založeného pôvodne nájomnou zmluvou zo dňa 30. novembra 2009.

13. Sťažovateľ poukázal, že dňa 30.11.2009 bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 01/10/2009 medzi prenajímateľom Telemax, s.r.o., ktorý bol právnym predchodcom sťažovateľa vo vlastníctve príslušných stavieb a pozemkov a nájomcom spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. (ďalej len „nájomná zmluva"). Podľa čl. 4 bod 4.2 nájomnej zmluvy bolo dojednané, že nájomca je povinný zaplatiť nájomné za prvý bežný rok nájmu od 1. decembra 2009 do 1. decembra 2010 v sume 82.000,- € bez DPH tak, že najneskôr do 5 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy zaplatí časť nájomného v sume 50.000,- € bez DPH prevodom na účet prenajímateľa (písm. a/) a najneskôr do 5 dní odo dňa prevzatia predmetu nájmu zaplatí časť nájomného v sume 32.000,- € bez DPH prevodom na účet prenajímateľa (písm. b/). V prípade, že nájomca nevykoná úhradu celej čiastky nájomného podľa písm. a) alebo písm. b) tohto článku zmluvy v stanovenej lehote alebo uhradí len jej časť, táto nájomná zmluva sa zrušuje, nájomca nemá nárok na vrátenie už zaplateného nájomného a prenajímateľ má právo ponechať si už zaplatené nájomné ku dňu zrušenia ako zmluvnú pokutu v plnej výške.

14. Nájomca zaplatil sumu 50.000,- € bez DPH v dvoch splátkach, a to v časti vo výške 30.000,-€ ku dňu 28.decembra 2009 a v časti vo výške 20.000,- € ku dňu 30. decembra, z čoho je zrejmé, že dňom 6. decembra 2009 bola splnená rozväzovacia podmienka, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy, a to v celom rozsahu. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 20. júla 2010 bol k tomuto dňu odovzdaný nájomcovi predmet nájmu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odo dňa 6. decembra.2009 neexistoval medzi stranami nájomnej zmluvy žiaden zmluvný vzťah a teda plnenie poskytované prenajímateľom v podobe ponechania predmetu nájmu do užívania nájomcovi a plnenie poskytované nájomcom v podobe platieb, bolo realizované bez platnej zmluvy. Listom zo dňa 18. júna 2010 žalobca oznámil spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako nájomcovi, že prevzal práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy v dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu nájmu, na základe kúpnej zmluvy V 1663/10, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený súčinkami dňom 27. apríla 2010. Z toho dôvodu zároveň nemá žiadne právne účinky ani dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 6. novembra 2014 uzavretý medzi žalobcom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o.

15. Krajský súd napriek týmto jednoznačným skutočnostiam vyplývajúcim z listinných dôkazov, ktoré sťažovateľ pripojil k podanej správnej žalobe, dospel k záveru o tom, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o. má k priestorom a pozemkom, v ktorých a na ktorých sa predmetná vodná stavba nachádza iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, a to právo na užívanie týchto priestorov a pozemkov v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2009 ako aj jej dodatku č. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vyvodil záver o existencii (trvaní) nájomného vzťahu a nezrušení nájomnej zmluvy už ku dňu 6. decembra 2009 len na celkom hypotetickom predpoklade o tom, že ak v neskoršom období došlo k uzavretiu dodatku k nájomnej zmluve, tak nájomný vzťah musel aj v tom čase trvať a to buď preto, že zmluvné strany sa dohodli, že sa nebudú riadiť ustanovením nájomnej zmluvy obsahujúcim rozväzovaciu podmienku, alebo že nastala nejaká iná skutočnosť, pre ktorú ku zrušeniu nájomnej zmluvy v zmysle príslušného dojednania obsiahnutého v jej čl. 4 bod 4.2 a), b) nedošlo. Takýto právny záver krajského súdu je podľa žalobcu celkom nesprávny a neprijateľný.

16. Sťažovateľ uviedol, že samotným dodatkom č. 01/10/2009 zo dňa 6. novembra 2014 k nájomnej zmluve, na ktorý krajský súd poukázal, bola deklarovaná len zmena prenajímateľa v súvislosti so zmenou zápisu vlastníckeho práva k predmetným objektom a pozemkom v katastri nehnuteľností zo spoločnosti Telemax s.r.o. na žalobcu. Preto záver krajského súdu o tom, že existencia takéhoto dodatku k nájomnej zmluve „svedčí" o tom, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami takejto zmluvy trval aj v čase uzatvorenia tohto dodatku, nemá žiadne právne rácium a je celkom neopodstatnený. Poukázal, že záver krajského súdu o existencii iného práva podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona u spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. k objektom a pozemkom, v ktorých a na ktorých sa predmetná vodná stavba nachádza je celkom nesprávny.

17. V závere sťažovateľ uviedol, že realizáciou rozhodnutia stavebného úradu o odstránení predmetnej vodnej stavby, ktorého zjavnú nezákonnosť krajský súd zamietnutím správnej žaloby neodstránil, hrozí sťažovateľovi závažná a len ťažko napraviteľná ujma, keďže by došlo k odstráneniu a znehodnoteniu aj takých častí tejto stavby, ktoré boli realizované sťažovateľom alebo jeho právnym predchodcom vo vlastníctve objektov a pozemkov, v ktorých a na ktorých je stavba umiestnená a ktoré sú aj samostatne využiteľné, pričom sťažovateľovi by tak vznikla rozsiahla majetková ujma. Sťažovateľ má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti mohlo byť v rozpore s verejným záujmom, preto navrhol, aby kasačný súd v súlade s ustanovením § 447 ods. 1 SSP priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok až do konečného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti.

3. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že štátnym vodoochranným dozorom bolo zistené, že stavba; „Kanalizácia z technológie umývania autocisterien" bola vybudovaná spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o.. Trnava bez stavebného povolenia. Z akých častí táto vodná stavba pozostáva bolo overené orgánom štátnej vodnej správy ohliadkou vykonanou v rámci štátneho vodoochranného dozoru dňa 2. októbra 2017. Ďalej bolo štátnym vodoochranným dozorom zistené, že okrem kanalizácie odvádzajúcej odpadové vody z umývarky autocisterien je v kontrolovanom areáli vybudovaná aj splašková kanalizácia a dažďová kanalizácia. Všetky vetvy kanalizácie sú zaústené do kanalizácie nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve spoločnosti PROVA Slovakia, s.r.o., Mikovíniho 11 Trnava a jeho prípojkou sú ďalej odvádzané do verejnej kanalizácie na ul. Mikovíniho vo vlastníctve Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Piešťany. Kanalizácia odvádzajúca odpadové vody z umývarky autocisterien, ktorej súčasťou je chemická čistiareň „LUGAN”, separačná nádrž na mieste pôvodnej požiarnej nádrže, odlučovač tukov, dva zásobníky odpadovej vody umiestnené v zadnej časti objektu haly, kanalizačné potrubia vetvy A až F je vybudovaná bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čo je v rozpore s 26 zákona o vodách. Uvedenú kanalizáciu vybudovala spoločnosť Pawtrans, Slovakia, s.r.o., Trnava. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava, na základe oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby neuplatnila vstanovenej lehote. t.j. do 31. januára 2018 námietky a pripomienky a nenamietali, že nie sú stavebníkom a vlastníkom predmetnej vodnej stavby, práve naopak listom zo dňa 25. januára 2018 požiadala OÚ Trnava, OSZP o predĺženie lehoty na predloženie požadovanej dokumentácie. Listom zo dňa 25. mája 2018 spoločnosť oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že stavby - existujúca kontajnerová Čistička odpadových vôd Lugan (ďalej len ČOV Lugan, separačná nádrž na mieste pôvodnej požiarnej nádrže, existujúca kanalizácia z technológie umývania budú doriešené a odstránené počas budovania novej chemicko-biologickej ČOV, ktorá je momentálne v riešení. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 31. mája 2018 nedal odstrániť splaškovú a dažďovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu spoločnosti Euromax Logistic, povolenú rozhodnutím č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28. mája 2010 a skolaudovanú rozhodnutím č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 09. marca 2012, ale len vodnú stavbu: „Kanalizácia z technológie umývania autocisterien”, ktorú uskutočnila spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava bez stavebného povolenia. K námietkam žalobcu ktorými popisuje, že nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o., je neplatná žalovaný uviedol, že skutočnosť či nájomná zmluva je platná alebo nie je platná je v tomto okamihu nepodstatná, a to z dôvodu, že spoločnosť' Pawtrans Slovakia. s.r.o. nepredložila v stanovenej lehote a ani v predĺženej lehote žiadost' o dodatočné povolenie stavby a taktiež požadované doklady, ktorými by preukázala, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný mal za to, že bol dostatočne posúdený a zistený skutkový stav veci a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 19. Ďalší účastník 3/ - spoločnosť PROVA Slovakia, spol. s r.o. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Okresný úrad Trnava v rozhodnutí č. OU-TT- OSZP3-2018/001578/ŠVS/st zo dňa 31. 05. 2018, ako aj v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, presne vyšpecifikoval, ktoré časti tvoria odstraňovanú vodnú stavbu „Kanalizácia z technológie umývania autocisterien”. Ďalej ustálil, že táto stavba bola vybudovaná bez platného povolenia na uskutočnenie vodnej stavby a že je užívaná bez platného povolenia. Okresný úrad Trnava postupoval správne, zabezpečil si dostatok relevantných dôkazov a otázku vlastníckeho práva vyhodnotil v súlade s obsahom týchto dôkazov. Poukázal na skutočnosť, že

sťažovateľ neuviedol, ktoré konkrétne časti odstraňovanej stavby, presne špecifikované v rozhodnutí č. OU-TT-OSZP3-2018/001578/ŠVS/st zo dňa 31. mája 2018, považuje za svoje vlastníctvo. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v otázke jeho údajného vlastníckeho práva k bližšie nešpecifikovanej časti odstraňovanej stavby nenamieta nesprávne použitie právnej normy súdom, či nepoužitie právnej normy, ktorá použitá mala byť, ale nedostatočné skutkové zistenia, resp. nesprávne vyhodnotenie sťažovateľom predložených listín, z ktorých podľa názoru sťažovateľa má vyplývať jeho vlastnícke právo k časti odstraňovanej stavby. Ide teda o otázku dokazovania, a nie o otázku právneho posúdenia. Podľa § 439 ods. 3 písm. a) SSP je kasačná sťažnosť v tejto časti neprípustná, a kasačný súd by sa tvrdeniami sťažovateľa vo vzťahu k jeho údajnému vlastníckemu právu vôbec nemal zaoberať. Ďalší účastník 3/ je názoru, že pre rozhodnutie o odstránení stavby podľa stavebného zákona nie je vôbec rozhodujúce, aký vzťah má vlastník nelegálnej stavby k pozemku na ktorom stavbu vybudoval. Mal za to, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, náležite zistil skutkový i právny stav, zaobstaral dôkazy, ktoré preukazujú rozhodujúce skutočnosti, a tieto vyhodnotil v súlade s ich obsahom. Rozhodnutie žalovaného nijako nevybočuje z medzí a hľadísk. Rovnako považoval za správny rozsudok krajského súdu a navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a rovnako aby nevyhovel návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže je zrejmé, že kasačnej sťažnosti nemôže byt' vyhovené.

20. Ďalší účastníci 5/ - 9/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedli, že kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie považujú za nezákonné, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a svojim nesprávnym postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalší účastníci 5/ - 9/ podotkli, že z obsahu hypotézy v § 88a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že adresátom výzvy na predloženie žiadosti o dodatočné povoleniestavby a príslušných dokladov môže byť iba vlastník stavby. Je preto na stavebnom úrade, aby spoľahlivo zistil okolnosti predpokladané stavebným zákonom, t.j. kto je vlastníkom predmetnej stavby (nie kto je stavebníkom alebo nájomcom predmetnej stavby). V danej veci neboli podľa ich názoru správnymi orgánmi zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že vlastníkom odstraňovanej vodnej stavby je spoločnosť Pawtrans Slovakia s.r.o. V predmetnom prípade správne orgány zistili užívateľa vodnej stavby, keďže celú predmetnú stavbu, vrátane jej príslušenstva zrejme užíva spoločnosť Pawtrans Slovakia s.r.o., na základe nájomnej zmluvy. V správnom konaní o odstránení stavby bola vznesená námietka, že spoločnosť Pawtrans Slovakia s.r.o. nie je vlastníkom stavby s tým, že boli označení skutoční vlastníci veci. Túto námietku však žalovaný zamietol ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že štatutárnym zástupcom spoločnosti Pawtrans Slovakia s.r.o. bol podpísaný v inom konaní protokol o vykonanom vodoochrannom dozore. Obsahom protokolu nie je možné odňať vlastnícke práva skutočným vlastníkom vodnej stavby. Priznaním takýchto účinkov protokolu došlo k zásahu do práv vlastníkov garantovaných článkom 20 Ústavy SR. Správne orgány nevykonali žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by vylúčili vlastníctvo subjektov, ktorí sa k vlastníctvu vodnej stavby prihlásili. Žalovaný mal v odvolacom konaní doplniť dokazovanie výsluchom vlastníkov vodnej stavby a vyžiadaním dôkazov svedčiacich o ich vlastníctve vodnej stavby a zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že výsledkom bude rozhodnutie vydané v zmysle ustanovení všeobecne-záväzných právnych predpisov, prípadne mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ďalší účastníci 5/ - 9/ ďalej uviedli, že napriek tomu, že žalobným bodom správnej žaloby nebol postup správneho orgánu v konaní o dodatočnom povolení stavby (nebolo vydané rozhodnutie v tomto konaní), krajský súd úplne mimo rozsah prieskumu dospel k nesprávnemu záveru, že boli zachované procesné práva subjektu s ktorým konali správne orgány ako s vlastníkom stavby, a to napriek tomu, že opomenul sa na tomto mieste vyjadriť k rozhodujúcej otázke, či je možné z podkladov zabezpečených správnymi orgánmi dospieť k záveru o vlastníctve vodnej stavby (údajný vlastník namieta neexistenciu svojho vlastníctva). Sťažovateľ namietal, že správne orgány mali najskôr správne ustáliť, z akých častí táto vodná stavba pozostáva a kde je umiestnená, nakoľko viaceré súčasti tejto vodnej stavby boli realizované a užívané na základe platného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, t.j. niektoré časti vodnej stavby boli postavené, na základe právoplatného stavebného povolenia. V napadnutom rozhodnutí sa však krajský súd s uvedeným žalobným bodom vôbec nezaoberal a nedal na tento podstatný žalobný bod žiadnu odpoveď (nevypriadal sa s podstatným žalobným bodom) s tým, že celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a zmätočné. Ďalší účastníci z uvedených dôvodov navrhli, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

4. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

26. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

27. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

2 8. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

29. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

30. Podľa § 88a ods. 1 veta prvá stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

31. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

5. 32. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/138/2018-80 zo dňa 10. júla 2019, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2018/026966 zo dňa 10. septembra 2018 a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 33. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní platí koncentračná zásada, čo znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkom konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Koncentračná zásada je vyjadrením zásady vigilantibus iura a jej účelom je racionalizácia stavebného konania, v ktorom je stavebný úrad povinný vysporiadať sa s množstvom námietok vznesených účastníkom konania, ktorým môže byť napríklad pri líniových stavbách niekoľko sto, a ak by zákon časovo neobmedzil možnosť uplatňovania námietok, znemožnil by tým stavebnému úradu vydanie rozhodnutia vo veci, keďže tento by sa musel zaoberať dokazovaním a neustálym odôvodňovaním námietok, ktoré by si účastníci uplatňovali kedykoľvek v priebehu celého správneho konania.

34. V prejednávanom prípade sťažovateľ ako aj spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., hoci každý poučený o právnych následkoch neuplatnenia svojich námietok najneskôr pri ústnom konaní pred správnym orgánom v konaní o dodatočnom povolení stavby, relevantné námietky včas neuplatniil akonkrétne námietky uplatnili až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, na ktoré už správny orgán nemohol prihliadať práve v súlade s koncentračnou zásadou ustanovenou v § 61 ods. 1 stavebného zákona. Zo skutkového stavu vyplýva, že Okresný úrad Trnava oznámil listom č. OU-T- OSZP3-2017/038523/ŠVS/St zo dňa 12.12.2017 začatie konania o dodatočnom povolení vodnej stavby: „kanalizácia z technológie umývania autocisterien“ a vyzval spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., aby v lehote do 31. 01.2018 predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie vodnej stavby nie v rozpore s verejnými záujmami chránenými vodným a stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebníka upozornili, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v súlade s § 88a ods. 2 stavebného zákona. Zároveň upozornil ostatných účastníkov konania a dotknuté orgány, že v rovnakej lehote - do 31.01.2018 môžu účastníci konania ku konaniu uplatniť svoje námietky a pripomienky. Listom zo dňa 25.01.2018 spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., požiadala Okresný úrad Trnava o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov vzhľadom k tomu, že sa jej ešte nepodarilo získať požadovanú dokumentáciu. OÚ Trnava žiadosti spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., vyhovel a rozhodnutím č. OU-TT-OSZP3- 2018/001578/ŠVS/St zo dňa 19.02.2018 prerušil konanie do 30.04.2018. Zároveň stavebníka upozornil, že ak do tejto lehoty nepredloží požadované doklady, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebník zariadi odstránenie zmeny stavby v súlade s § 88a ods. 2 stavebného zákona. Spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., až listom zo dňa 25.05.2018 reagovala na OÚ Trnava o začatí vodoprávneho konania. V tomto liste spoločnosť oznámila, že stavby menovite: existujúca kontajnerová ČOV Lugan, separačná nádrž na mieste pôvodnej požiarnej nádrže, existujúca kanalizácia z technológie umývania, budú doriešené a odstránené počas budovania novej chemicko - biologickej ČOV, ktorá je momentálne v riešení. Zostane len pôvodná kanalizačná vetva na dažďové a splaškové vody. Splnomocnený zástupca spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., I. S., ktorý bol s obsahom protokolu o výsledku kontroly oboznámený dňa 04.04.2018, nenamietal skutočnosti uvedené v protokole. Nespochybnil skutočnosť, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., uskutočnila a užíva vodnú stavbu bez stavebného povolenia, teda je stavebníkom predmetnej vodnej stavby, nespochybnil ani skutočnosť, že vodná stavba nie je vo vlastníctve tejto spoločnosti. Pán S., ako zástupca kontrolovaného subjektu do protokolu uviedol, že sú si vedomí zistených nedostatkov a situáciu sa snažia riešiť vybudovaním čistiarne odpadových vôd a kanalizačnej prípojky, ktorá bude spĺňať požadované parametre.

35. Najvyšší súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ vzhľadom na koncentračnú zásadu, tiež ako účastník konania mal právo nahliadnuť do spisu a uplatniť svoje námietky a pripomienky na správnom orgáne, najneskôr však na ústnom pojednávaní alebo v termíne určenom správnym orgánom, v tomto prípade do 31.01.2018. Okresný úrad Trnava na tieto skutočnosti upozornil listom č. OU-TT- OSZP3-2017/038523/ŠVS/St zo dňa 12.12.2017, ktorým oznámil všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení vodnej stavby. Preto námietky sťažovateľa, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., je užívateľom na základe nájomnej zmluvy na uvedených pozemkoch a na nich nemá vo vlastníctve žiadnu vodnú stavbu sú neopodstatnené. Štátnym vodoochranným dozorom bolo zistené, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., vybudovala a užíva vodnú stavbu: „kanalizácia z technológie umývania autocisterien“, bez platného povolenia v rozpore s § 26 ods. 1 vodného zákona, čo je uvedené aj v protokole o výsledku kontroly, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Z akých častí táto vodná stavba pozostáva bolo overené orgánom štátnej vodnej správy ohliadkou vykonanou v rámci štátneho vodoochranného dozoru dňa 02.10.2017. Z protokolu je zrejmá aj tá skutočnosť, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., má v prenájme časť objektu haly, v ktorej je osadená aj okrem iného technológia pre umývanie autocisterien. Technológia čistenia odpadových vôd je vlastníctvom spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. Objekt haly má táto spoločnosť v prenájme od sťažovateľa. Zástupca uvedenej spoločnosti p. Kuziola skutočnosti uvedené v protokole nespochybnil, svojím podpisom ich potvrdil. Listom zo dňa 25.05.2018 spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že stavby- kontajnerová ČOV Logan, separačná nádrž pôvodnej požiarnej nádrže, existujúca kanalizácia s technológiou umývania budú doriešené a odstránené počas budovania novej chemicko-biologickej ČOV, ktorá je momentálne v riešení. Zostane len pôvodná kanalizačná vetva na dažďové a splaškové vody. Taktiež z Pasportu skutkového stavu kanalizácie spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., ktorý je súčasťou administratívneho spisu, je zrejmé,že uvedená spoločnosť je stavebníkom a vlastníkom predmetnej časti stavby. V technickej správe Pasportu na strane 2 je uvedené, že v minulosti spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., vybudovala nové kanalizačné vetvy „A“ až „F“.

36. Okresný úrad Trnava preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.05.2018 č. OU-TT-OSZP3- 2018/001578/SVS/Vt nedal odstrániť splaškovú a dažďovú kanalizáciu vo vlastníctve sťažovateľa, ktorá bola povolená rozhodnutím č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28.05.2010 a skolaudovaná rozhodnutím č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 09.03.2012, ale len vodnú stavbu „kanalizácia z technológie umývania autocisterien“, ktorú uskutočnila spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., a to bez stavebného povolenia, čo podľa názoru najvyššieho súdu bolo dostatočne preukázané.

37. Na námietku sťažovateľa týkajúceho sa nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia s.r.o., najvyšší súd uvádza, že skutočnosť, či nájomná zmluva je platná alebo nie platná je v tomto okamihu nepodstatná a to z toho dôvodu, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., nepredložila v stanovenej a ani v predĺženej lehote do 30.04.2018 žiadosť o dodatočné povolenie stavby a taktiež požadované doklady, ktorými by preukázala, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s vereným záujmom. V prípade, že by spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., predložila žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ako aj požadované doklady, správny orgán by bol povinný skúmať vlastnícke alebo iné právo k pozemkom (napr. nájomnú zmluvu, či ho oprávňuje uskutočňovať stavbu na dotknutých pozemkoch). Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., nepredložila požadované doklady, Okresný úrad Trnava napadnutým prvostupňovým rozhodnutím nariadil spoločnosti odstránenie vodnej stavby, „kanalizácia z technológie umývania autocisterien, nachádzajúcej sa na parcele reg. CKN č. 6511/22, 6511/2, 6511/16, 6511/192 a parc. reg. EKN č. 1175 v k.ú. I.“. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že správne orgány nedali odstrániť splaškovú a dažďovú kanalizáciu žalobcu, povolenú rozhodnutím zo dňa 28.05.2010 č. G2010/01054/ŠVS/St a skolaudovanú rozhodnutím č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 09.03.2012.

6. 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

7. 40. K návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého sťažovateľa, pričom podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko verejný záujem nie je v právnych predpisoch definovaný, závisí posúdenie rozporu s verejným záujmom od okolností jednotlivého prípadu. 41. Vzhľadom na záver kasačného súdu o zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov onariadení odstránenia stavby vo vlastníctve Pawtrans Slovakia, s.r.o., z dôvodu nepreukázania súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom, kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.

8. 42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.