ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcov: 1. N., 2. N., 3. N., 4. T., L., 5. T., 6. Y., 7. Y., všetci právne zastúpení: JUDr. Štefan Kseňák, advokát, so sídlom Park Angelinum 4, Košice, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom ul. Štúrova č. 61/27, Batizovce, právne zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce č. 06/2016, 07/2016 a 08/2016 zo dňa 5. januára 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29. novembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29. novembra 2016, spolu s opravným uznesením č. k. 1S/9/2016-152 zo dňa 7. februára 2017 z r u š u j e.
Po právoplatnosti rozsudku vec p o s t u p u j e na Okresný súd Poprad na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil napadnuté uznesenia členskej schôdze žalovaného a podľa § 99 písm. a/ SSP a zastavil konanie voči žalobcovi v 7. rade z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobcom v 1. až 6. rade priznal nárok na náhradu trov konania.
1.2 Krajský súd sa v napadnutom rozsudku v prvom rade zaoberal otázkou právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenie sp. zn. 1Sžf/153/2011 zo dňa 06.03.2012, rozsudok sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.2012 a uznesenie sp. zn. 6Nds/1/2015 zo dňa 27.05.2015, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v prípade žalovaného ide o orgán záujmovej samosprávy, a teda napadnuté rozhodnutia sú preskúmateľnésprávnym súdom.
1.3 Z predloženého administratívneho spisu podľa krajského súdu nevyplýva, žeby výbor žalovaného žalobcom v 1. až 6. rade ukladal nejaké povinnosti a žalobcovia mali právo vyjadriť sa na členskej schôdzi konanej dňa 05.01.2016 k bodovému hodnoteniu, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutých uznesení. Povinnosťou žalovaného teda bolo týchto členov na rokovanie členskej schôdze predvolať a podrobne ich k veci vypočuť. Z citovaných vnútorných predpisov žalovaného nevyplýva, žeby tieto vylúčili v konaniach aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok"). Každé konanie v oblasti verejnej správy sa musí riadiť základnými pravidlami správneho konania, ktoré správny poriadok upravuje v § 3 ods. 1 až 6.
1.4 Procesné práva, ktoré sú zakotvené v správnom poriadku, sú spojené s uplatňovaním zásady súčinnosti správneho orgánu a realizácia týchto práv v praxi má slúžiť ako garancia, aby správny orgán vydal rozhodnutie na základe úplných a presne zistených skutočností. Možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný nárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na vedomie. Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale aj pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia. V zásade za porušenie § 32 ods. 2 správneho poriadku treba považovať každú situáciu, keď sa osoba dozvedela napríklad o vykonaných dôkazoch až z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vydané vo formalizovanom procese s príslušnými náležitosťami rozhodnutia alebo bez týchto náležitostí. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 6 rade na znak solidarity so žalobcom v 7. rade z dôvodov už popísaných v žalobe sa rokovania členskej schôdze žalovaného nezúčastnili. Táto procesná situácia však nezbavila žalovaného povinnosti aplikovať v konaní ustanovenia správneho poriadku, a teda účastníkov konania predvolať, oznámiť im predmet konania, dať im možnosť sa k veci vyjadriť a pod.
1.5 Zo zisteného skutkového stavu a s odkazom na ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a ustanovenia správneho poriadku, krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP dospel k záveru, že v postupe správneho orgánu, teda žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, preto napadnuté uznesenia zrušil.
1.6 Záverom ešte krajský súd zhodnotil záznam o výsledku kontroly štátneho dozoru v poľovníctve Okresného úradu Poprad a konštatoval, že orgán štátnej kontroly neposudzoval postup žalovaného v zmysle uplatňovania príslušných ustanovení správneho poriadku.
2.
2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a/, f/ a g/ SSP.
2.2 Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd svojím konaním pozbavil účastníkov konania možnosti predložiť dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam konania, pretože odôvodnenie rozsudku, predovšetkým od strany 19 bod 59 a nasledujúce nekorešpondujú s dokazovaním vykonaným v priebehu pojednávania. Krajský súd odôvodnil rozhodnutie dôkazmi, ktoré neboli vykonané a ku ktorým sa žalovaný nemohol vyjadriť.
2.3 Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu ohľadom preradenia žalobcov za čestných členov z dôvodu neúčasti na členskej schôdzi a v tejto súvislosti uviedol, že konaniu členskej schôdze predchádzali zápisy z knihy prvotnej evidencie členov, ktorá bola uložená pri knihe návštev revíru, následne oznámenie o pridelení bodov a hodnotení aktivity, vyjadrenia žalobcov k týmto hodnoteniam aemailová komunikácia medzi výborom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce a žalobcami, vrátane vyjadrenia sa k opusteniu členskej schôdze zo dňa 05.01.216, ktorej uznesenia sú predmetom tohto konania. Z týchto dôkazov je zrejmé, že žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, na základe ktorých im boli znížené mínusové body.
2.4 Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že predmetom preskúmavacej činnosti súdu môže byť rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní členov vo vzťahu k hodnoteniu ich aktivity, nie však uznesenie členskej schôdze, ktorá vzala na vedomie skutočnosť, že žalobcovia sa pre nedostatok bodov za aktivitu stali čestnými členmi Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce.
2.5 Všetky vyššie uvedené dôkazy boli krajskému súdu predložené, zo záznamu z pojednávania i z rozsudku však vyplýva, že krajský súd tieto dôkazy vôbec nevykonal. V rámci dokazovania sa krajský súd zameral na otázku, či bolo možné uložiť tzv. mínusové body žalobcom za také konanie, za ktoré neboli priestupkovo stíhaní a skonštatoval, že podmienkou uloženia mínusových bodov je právoplatné rozhodnutie o priestupku, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalovaný mal za to, že mínusové body môžu byť uložené za také konanie, ktoré nemá intenzitu priestupku, avšak poškodzuje dobré meno žalovaného alebo vzťahy medzi členmi poľovníckej spoločnosti.
2.6 Vnútorné predpisy žalovaného, vrátane Domáceho poriadku prešli kontrolou Okresného úradu v Poprade, pozemkový a lesný odbor. Predmetom kontroly bolo dodržiavanie § 38 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., a teda bolo možné postupovať podľa týchto vnútorných predpisov a tento postup je považovaný za zákonný.
2.7 Záverom žalovaný konštatoval, že členská schôdza uznesením nepreradila žalobcov za čestných členov, iba vzala na vedomie skutočnosť, že žalobcovia nespĺňajú podmienku riadneho členstva v poľovníckej spoločnosti. Zrušenie uznesenia teda nemohlo viesť k náprave tohto stavu, keďže k preradeniu žalobcov za čestných členov došlo automaticky pre nesplnenie si podmienok riadneho členstva v poľovníckej spoločnosti. Rozhodnutie členskej schôdze nezakladalo tento právny stav, len vzalo na vedomie existenciu právneho stavu. Na základe uvedeného vyvodil žalovaný, že napadnuté uznesenia nepodliehajú súdnemu prieskumu.
2.8 Podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.02.2017 žalovaný doplnil kasačnú sťažnosť, a to poukázaním na nález Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016.
3.
3.1 K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
3.2 Žalobcovia uviedli, že žalovaný nemôže preradiť časť svojich členov za tzv. čestných členov a uprieť im tak riadny výkon práva poľovať. Žalovaný podľa žalobcov postupoval svojvoľne, keď žalobcom odpočítal body, aj napriek tomu, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustili. Priradiť mínusové body za urazenie statusu alebo za vecnú kritiku voči výboru žalovaného je podľa žalobcom nepochybným prejavom svojvôle. Je neprijateľné, aby kritický názor člena bol vyhodnotený ako poškodzovanie vzťahov medzi členmi a za to mu boli odpočítané body.
3.3 Intenzita porušenia práv žalobcov bola tak vysoká a nezákonnosť zo strany žalovaného tak intenzívna, že už na základe časti dôvodov žaloby tu bol dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného a v intenciách týchto okolností treba posudzovať aj rozhodovanie súdu.
3.4 Žalobcovia mali za to, že krajský súd postupoval procesne správne. Žalovaný sa riadne zúčastnilpojednávania a mal možnosť vyjadriť sa, čo aj urobil. Pokiaľ ide o právomoc správneho súdu vo veci konať, žalobcovia, rovnako ako krajský súd, poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
3.5 Žalobcovia sa podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 21.12.2017 vyjadrili aj k doplneniu kasačnej sťažnosti, pričom uviedli, že v súvislosti s poukázaním na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 ide len o z kontextu predmetného nálezu vytrhnutú argumentáciu. Záver o tom, že by rozhodnutia poľovníckych spoločností nepodliehali prieskumnej právomoci súdu by viedli k absurdnému a neudržateľnému stavu, pretože subjekt, ktorému by sa upreli jeho práva, by nemal prístup k súdu.
3.6 Žalobcovia namietali, že ústavný súd v predmetnom náleze rozhodoval o nesúlade niektorých ustanovení zákona o poľovníctve s Ústavou SR, a to v súvislosti s povinným členstvom v Slovenskej poľovníckej komore, konanie pred Krajským súdom v Prešove sp. zn. 1S/9/2016 sa však netýka povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore. Ústavný súd SR nerozhodoval o tom, či v takých prípadoch, o akom sa koná v prejednávanej veci, má pôsobiť správny súd.
3.7 Žalobcovia dospeli k záveru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje poľovnícke združenie za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. V súčasnej dobe je striktné rozlíšenie na verejnoprávne a súkromnoprávne korporácie stále zložitejšie, právo na prístup k súdu však musí ostať zachované. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016 neprelomil ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu. Žalobcovia teda aj v tomto vyjadrení zotrvali na zamietnutí kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti § 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
4.4 Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav. Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce (ďalej aj ako „spoločnosť", „poľovnícka spoločnosť", „žalovaný") je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve"). Poľovnícka spoločnosť má vlastné Stanovy, ktoré upravujú vznik spoločnosti, jej činnosť, organizačnú štruktúru, členstvo, orgány spoločnosti, disciplínu, zánik spoločnosti. Členstvo v spoločnosti môže byť riadne a čestné. Iba riadni členovia spoločnosti majú právo voliť, zúčastňovať sa hlasovania s hlasom rozhodujúcim a majú všetky práva vyplývajúce z výkonu práva poľovníctva a organizačných predpisov poľovníckej spoločnosti. Čestní členovia majú len obmedzené práva. Čestné členstvo v zmysle Stanov vzniká preradením riadneho člena na vlastnú žiadosť alebo pri nesplnení základného limitu povinností, určeného domácim poriadkom čestného člena.
4.5 Stanovy poľovníckej spoločnosti organizačne dopĺňa Domáci poriadok, vypracovaný v súlade sozákonom o poľovníctve. Domáci poriadok upravuje v článku 6 hodnotenie aktivity členov, zavádza tzv. bodový systém, v zmysle ktorého za jednotlivé činnosti, vymedzené v článku 6 bode 2 môžu členovia spoločnosti získavať určené množstvo bodov. Poľovnícka spoločnosť každoročne schvaľuje minimálny limit bodov riadnych členov spoločnosti.
4.6 Dňa 05.01.2016 sa konala mimoriadna členská schôdza, predmetom ktorej bolo, okrem iného, aj vyhodnotenie aktivity členov v roku 2015. Šiesti členovia spoločnosti nedosiahli povinný minimálny počet 120 bodov, na základe čoho boli preradení na čestné členstvo v spoločnosti. Jednalo sa práve o žalobcov v 1. až 6. rade. Týmto členom poľovníckej spoločnosti boli udelené mínusové body za narušovanie medziľudských vzťahov či neplnenie rozhodnutia výboru spoločnosti. Na mimoriadnej členskej schôdzi bolo prijaté uznesenie č. 06/2016, ktorým členská schôdza schválila vyhodnotenie aktivity členov spoločnosti za rok 2015, uznesenie č. 07/2016, ktorým členská schôdza vzala na vedomie vznik čestného členstva preradením z riadneho členstva podľa § 5 ods. 5 Stanov spoločnosti a výsledkov aktivity členov v roku 2015, a to od 01.01.2016 členom N. Uznesením č. 08/2016 členská schôdza uložila výboru poľovníckej spoločnosti oznámiť čestným členom - žalobcom v 1. až 6. rade preradenie a vznik čestného členstva písomne, s popisom ich ďalšieho pôsobenia.
5.
5.1 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5.2 Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
5.3 Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskejrepubliky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5.4 Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
5.5 Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve, občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.
6.
6.1 Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci správneho súdu v prejednávanej veci konať a rozhodnúť. Krajský súd sa v tomto smere obmedzil iba na strohé konštatovanie, že v prípade poľovníckeho združenia sa jedná o orgán územnej samosprávy, a teda jeho rozhodnutia sú preskúmateľné správnym súdom. Uvedené konštatovanie vyvodil krajský súd z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/153/2011 zo dňa 06.03.2011, sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.202012 a sp. zn. 6Nds/1/2015 zo dňa 27.05.2015.
6.2 V rozhodnutí sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.202012 senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že „poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.).... Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel zákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody parožia a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom - neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôznestavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis. Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z. z. od 1. septembra 2009."
6.3 Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR síce možno vyvodiť, že poľovnícke združenie je záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia za určitých podmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak nemožno opomínať zásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. V citovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, následkom ktorého bolo uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by podliehalo napríklad aj rozhodnutie vydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku alebo iného správneho deliktu v zmysle zákona o poľovníctve.
6.4 V rozhodnutí sp. zn. 6Nds/1/2015 najvyšší súd vychádzal z vyššie citovaného rozhodnutia sp. zn. 2Sdo/4/2012, pričom v danom prípade sa opätovne jednalo o disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia - porušenie poľovníckej disciplíny a opätovné nedodržanie povinností, ktoré mu vyplývali z funkcie finančného hospodára poľovníckeho združenia, t. j. napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
6.5 V prejednávanej veci sa žalobcovia v 1. až 6. rade dopustili porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckej spoločnosti, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckou spoločnosťou, ktorá má povahu právnickej osoby. Napadnuté uznesenia sú síce rozhodnutiami o právach a povinnostiach členov poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie sú však rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme. Podmienkou pre súdny prieskum v správnom súdnictve je, aby išlo o rozhodnutie orgánu uvedeného v ustanovení § 6 ods. 1 SSP, čo v danom prípade nemožno konštatovať.
6.6 Účastníci konania vystupujú v prejednávanej veci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov a domáceho poriadku poľovníckej spoločnosti v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Pod prieskum správneho súdu nemožno podradiť rozhodnutia poľovníckej spoločnosti týkajúce sa pomerov spoločnosti a jej členov. Vzťahy poľovníckeho združenia a jeho členov v rovine narušenia medziľudských vzťahov či znevažovania orgánu poľovníckej spoločnosti je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní vedených voči členom poľovníckeho združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. „Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný" (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016).
6.7 Stanovisko k problematike súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných poľovníckymi združeniami v správnom súdnictve zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. PL ÚS 19/2014 zo dňa 16.03.2016 konštatoval, že „v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer".
6.8 V neposlednom rade kasačný súd poukazuje na nedávne rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 1KO 33/2017 zo dňa 10.10.2017 ustálil záver, že „zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.... v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis", v ktorom ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze bezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej správy".
6.9 Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania či citovanú súdnu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je potrebné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a napadnuté uznesenia členskej schôdze poľovníckej spoločnosti preskúmať v občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby.
6.10 Najvyšší súd SR sa nezaoberal ďalšími námietkami sťažovateľa, vzťahujúcimi sa k veci samej, vzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť.
6.11 Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
6.12 Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
6.13 Podľa § 98 ods. 1 SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon.
6.14 Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
6.15 Kasačný súd vzhľadom na konštatovanie o nedostatku právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť, v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 SSP, rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29.11.2016 zrušil. Po právoplatnosti tohto rozsudku najvyšší súd vec postúpi na Okresný súd Poprad na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 97 SSP. Vzhľadom k tomu, že zistený nedostatok procesnej podmienky konania nie je neodstrániteľným nedostatkom podľa § 99písm. b/ SSP a taktiež nie je daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, najvyšší súd nemal inú možnosť ako vec postúpiť vecne a mieste príslušnému Okresnému súdu Poprad, ktorý ako súd civilný bude konať a rozhodovať o žalobe.
7.
7.1 O náhrade trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne Okresný súd Poprad.
7.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.