4Sžk/17/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vec i žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica, za účasti: MIKEA s.r.o., so sídlom Haškova 31, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31579302, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. 257/2012 zo dňa 15. januára 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/43/2016-62 zo dňa 23. marca 2017 a o návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 08.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. 257/2012 zo dňa 15.01.2013. Napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil stavebníkovi MIKEA s.r.o. trvalé užívanie stavby „Polyfunkčný dom - nadstavba Námestie SNP 18, Banská Bystrica“ na pozemku v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) J. J. parcela č. KN-C 1765, súpisné číslo 18. Podaniu žaloby predchádzalo podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu (kolaudačnému rozhodnutiu) žalovaného, ktorému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/005765-MR zo dňa 05.02.2016 nevyhovel. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/43/2016-62 zo dňa 23.03.2017 rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Žalovaný podal voči rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť a zároveň požiadal súd o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v súlade s § 447 ods. 1 SSP. Namietal, že rozhodnutím krajského súdu zo dňa 23.03.2017, t. j. zrušením kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.01.2013 došlo k výraznej disproporcii medzi faktickým a právnym stavom predmetnej stavby. Predmetná stavba „Polyfunkčný dom-nadstavba, Nám. SNP 18, Banská Bystrica“ bola skolaudovaná v súlade s 81 ods. l stavebného zákona, takže z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce atechnických zariadení je užívaniaschopná. Polyfunkčný dom pozostáva z bytov a prevádzok, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo od stavebníka ako účastníka konania v dobrej viere.

3. Postupom krajského súdu podľa § 191 ods. 4 SSP bude žalovaný povinný začať nové konanie, a to konanie za zmeneného rozšíreného okruhu účastníkov konania a zmenenej legislatívy v čase, keď v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti nebude zrejmé, či v konaní žalovaného došlo k takému porušeniu zákonnosti a verejného záujmu, ktorý odôvodňuje nové konanie pred správnym orgánom.

4. Všetky vyhradené zariadenia, kde sú povinné pravidelné revízne správy podľa zákona sa v zmysle vtedy platnej legislatívy posudzovali podľa stavu v danom čase, v čase spojených konaní, pričom v súčasnosti došlo v dôsledku zmenenej legislatívy v tejto oblasti k zmenám; k tomuto bude musieť žalovaný ako správny orgán v novom konaní prihliadať.

5. Keďže konanie a rozhodovanie o kasačnej sťažnosti nie je SSP časovo limitované, a naopak konanie podľa správneho poriadku časovo limitované je, môže žalovaný v správnom konaní v dôsledku nového konania a vydania nového rozhodnutia založiť zmätočný stav, keď bude konať a rozhodne v čase, keď kasačný súd nerozhodne o podanej kasačnej sťažnosti, alebo keď kasačný súd zruší rozsudok krajského súdu v čase, keď bude existovať nové právoplatné kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu. Rovnako tak v dôsledku vyjadrení dotknutých orgánov v novom konaní a zmenenej legislatíve od právoplatnosti pôvodného kolaudačného rozhodnutia, napr. v oblasti energetiky bude nutné vykonať zásahy na nehnuteľnosti za situácie, keď nie je ustálený právny stav smerujúci k vydaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je nehnuteľnosť v právnom slova zmysle užívaniaschopná. Hrozí tak závažná ujma na právach vlastníkov nehnuteľností v polyfunkčnom dome, napr. vznik škody, ako aj tretím osobám.

6. Vyššie uvedený neistý právny stav, keď je fakticky užívaná stavba bez kolaudačného rozhodnutia, je závažnou ujmou práv vlastníkov a užívateľov v polyfunkčnom dome nadobudnutých v dobrej viere, a preto podľa názoru žalovaného, priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.

7. Žalobca sa k návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana účastníka správneho konania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia, za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať, v prípadoch ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP, iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého sťažovateľa. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Oproti predchádzajúcej právnej úprave v § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa sprísnila úprava v tom smere, že doteraz stačilo preukázať hrozbu závažnej ujmy, ale podľa Správneho súdneho poriadkuuž priznanie odkladného účinku nesmie byť ani v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nie je v právnych predpisoch definovaný, preto bude závisieť od okolností jednotlivého prípadu, aby kasačný súd posúdil rozpor s verejným záujmom. K nepriznaniu odkladného účinku z dôvodu konfliktu s verejným záujmom by malo dôjsť iba v prípadoch, keď bude treba na porušení verejného záujmu bezvýhradne trvať.

12. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku je nutné porovnať ujmu, ktorá hrozí žalovanému s ujmovou hroziacou ostatným účastníkom konania, resp. so všeobecne hroziacou ujmou. Na druhej strane je však nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie o priznaní či nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je rozhodnutím predbežnej povahy, v ktorom nemožno prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, a teda nie vždy je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, či hroziaca ujma je závažnejšia pre sťažovateľa alebo pre ostatných účastníkov konania. Na základe uvedeného je nutné posudzovať hroziacu ujmu v rámci určitých hraníc, tak, aby sa predišlo prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej.

13. Dôvody, ktoré žalovaný uviedol pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nepovažoval kasačný súd za opodstatnené. Ujma, ktorá hrozí žalovanému neprevyšuje všeobecne hroziacu ujmu, ktorá by mohla nastať v prípade potvrdenia kolaudačného rozhodnutia.

14. Pokiaľ ide o rozpor s verejným záujmom, v tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti by nemohlo vylúčiť rozpor s verejným záujmom, a to už s ohľadom na to, že predmetná stavba je kultúrnou pamiatkou, čo v každom ohľade zasahuje do sféry verejného záujmu.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s citovaným zákonným ustanovením, po preskúmaní návrhu žalovaného a administratívneho spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

16. Vzhľadom na uvedené rozhodol najvyšší súd o žiadosti žalovaného spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.