ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Milénium - HSR, s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 358, Spišská Teplica, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov,proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/00478-2.1, O-259, OI-8/2012 zo dňa 4. januára 2013 konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/35/2013-37 zo dňa 21. mája 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/35/2013-37 zo dňa 21. mája 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 O.s.p., ďalej na ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 3, § 11 zákona č. 211/ 2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 83/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) a uviedol, že prvostupňový správny orgán v prípade žalobcom požadovaných informácii vykonával kontrolu, teda dozor v rozsahu podľa ustanovenia § 2 a ods. 1 v spojení s § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. a bol teda oprávnený na sprístupnenie informácií, tak ako to uviedol v rozhodnutí zo dňa 19.11.2012, nesprístupniť požadované informácie okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, akým je aj protokol o výsledku kontroly.
Súd v sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.zsa vzťahuje iba na tie konania, ktoré osobitný predpis výslovne označuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, a to zákon č. 10/ 1996 Z.z. o kontrole v štátnej práce, zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo 340/2005 Z.z., zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny alebo zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že tu nejde o konania, pri ktorých orgán verejnej moci zistí z vlastného alebo iného podnetu porušenie zákona a na základe toho začne správne konanie o uložení sankcie a že informácie o týchto správnych konaniach ako iné správne konanie sa sprístupňujú bez obmedzenia. Krajský súd podotkol, že ak je v ustanovení § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. upravené, že sprístupnenie alebo obmedzenie informácií sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, neuvádza sa v tomto prípade konkrétne, ktorých osobitných predpisov sa to dotýka. V tomto ustanovení je odkaz na poznámku 24b), kde sú odkazy na osobitné predpisy uvedené pojmom „napríklad“. V tejto poznámke nie sú špecifikované všetky osobitné predpisy upravujúce výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci. Poznámka pod čiarou nemá ani normatívny charakter a jej účelom je spresnenie výkladu ustanovenia zákona.
Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 16 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré podľa jeho názoru stanovuje, že je možné sprístupniť aj informácie o správnom konaní. Ustanovenie § 16 tohto zákona však takúto citovanú právnu úpravu neobsahuje. V tomto ustanovení je upravený spôsob sprístupnenia informácií a nie jeho rozsah. Krajský súd zdôraznil, že žalobca žiadal prvostupňový správny orgán o sprístupnenie informácie a to zaslanie kompletného spisu podľa zákona č. 201/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, respektíve žiadosťou vymedzil zákonný postup a spôsob sprístupnenia požadovaných informácií. Ďalej súd poukázal na zákonné aplikácie všeobecných predpisov o správnom konaní, v rámci ktorých vykonával kontrolu a dohľad prvostupňový správny orgán a žalovaný. Aplikáciu správneho poriadku upravuje zákon č. 125/2006 Z.z. v ustanovení § 21, kde vymedzuje druhy konaní podľa tohto zákona, na ktoré sa vzťahuje, prípadne nevzťahuje správny poriadok. Z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa § 7 ods. 3 písm. a/ tohto zákona sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Ak teda prvostupňový správny orgán vykonával u žalobcu kontrolu, respektíve dohľad, v tomto prípade neaplikoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) a nebol povinný podľa jeho ustanovení postupovať.
Skutočnosť, že na základe výsledku kontroly prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu rozhodnutím č. P150/2010-R zo dňa 15.10.2010 vo výške 200,- € krajský súd zistil na nariadenom pojednávaní od právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie podľa informácie právneho zástupcu žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2010. V predmetnom konaní nemal súd k dispozícii obsah administratívneho spisu, ktorý by obsahoval listiny preukazujúce postup správnych orgánov vo veci konania o správnom delikte - o uložení pokuty žalobcovi, pretože nie je predmetom preskúmania v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nie je preto ani zrejmý rozsah uplatňovaných práv žalobcu v tomto konaní ako účastníka konania.
Podľa krajského súdu je námietka žalobcu voči výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a voči odôvodneniu rozhodnutia žalovaného neopodstatnená. Súd poukázal na § 46 a 47 správneho poriadku a uviedol, že z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé na základe akého právneho predpisu správny orgán rozhodoval, keď nevyhovel žiadosti žalobcu v časti o sprístupnenie informácie, ktorú obmedzil len na sprístupnenie protokolu č. IPV-35-24-2.3/P-E24, A25-10 zo dňa 05.05.2010 s obmedzením časti informácií, v ktorých sú uvedené osobné údaje fyzických osôb - zamestnancov v rozsahu mena, priezviska a dátumu narodenia. Nakoľko žalobca žiadal sprístupniť kompletný spis týkajúci sa výkonu inšpekcie práce - dozoru, z obsahu výroku rozhodnutia nesporne vyplýva, že tento spis sa okrem Protokolu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. nesprístupňuje. Žalobca nešpecifikoval v žiadosti konkrétne listiny, ktoré žiada sprístupniť, preto ani prvostupňový správny orgán špecifikáciu a opis konkrétnych listín nachádzajúcich sa v spise, ktoré nesprístupňuje, nebol povinný vo výroku rozhodnutia uviesť. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie vo veci, na základe akých ustanovení právnych predpisov rozhodoval, ako použil správnu úvahu, ako aj to, ako sa vyrovnal s námietkamižalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.
II.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, odvolaciemu orgánu ako aj súdu pri rozhodovaní ušla skutočnosť, že žalobca sa svojich práv domáhal nielen ako občan na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj ako účastník konania. Táto skutočnosť vyplýva z listu žalobcu zo dňa 25.11.2012 adresovaného Inšpektorátu práce Prešov, z listu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 03.12.2012 ako aj z návrhu na začatie konania zo dňa 28.01.2003 na strane 4 v tretej časti, kde je uvedené, že žalobcovi ako účastníkovi konania bolo znemožnené nazrieť do vlastného spisu a žalovaný mu znemožnil sprístupniť informácie o ňom, ktoré získal v rámci tohto správneho konania, ako aj celý správny spis, napriek tomu, že bol účastníkom konania. Touto časťou odvolania ako aj žaloby sa súd nevysporiadal, neuviedol v odôvodnení rozhodnutia z akého dôvodu žalobca ako účastník správneho konania nemá právo nazerať do svojho vlastného spisu a nemá právo získať informácie zo spisu, ktorého je účastníkom konania. Z toho dôvodu sa preto javí rozsudok ako arbitrárny, nepreskúmateľný, nakoľko súd sa nevysporiadal s celým predmetom žaloby. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania na náhradu.
III.
Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 23.07.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/35/2013-37 zo dňa 21.05.2014, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.
IV.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal Inšpektorátu práce Prešov dňa 09.11.2012 žiadosť, ktorou podľa zákona číslo 212 (poznámka odvolacieho súdu správne zákona č. 211/2000 Z.z.) o slobodnom prístupe k informáciám, žiadal o sprístupnenie celého spisu tákajúceho sa kontroly v jeho spoločnosti v dňoch 14.04.2010, 23.04.2010, 06.05.2010 a 05.05.2010. Na základe žiadosti mu bol zaslaný Protokol č. IPV-35-24-2.3/P-E24, A-25-10 a rozhodnutie č. P:150/2010-R. O tejto žiadosti správny orgán prvého stupňa ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodol rozhodnutím č. 14/2012 zo dňa 19.11.2012 tak, že nevyhovel časti žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. v rozsahu, v ktorom žalobca požadoval sprístupnenie informácií podľa žiadosti s výnimkou Protokolu č. IPV-35-24-2.3/P-E24, A-25-10 zo dňa 05.05.2010 z dôvodu, že celý spis je informáciou týkajúcou sa dozoru - výkonu inšpekcie práce, teda informáciou, ktorú povinná osoba nesprístupňuje. Taktiež nevyhovel časti žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v tej časti protokolu, v ktorej sú uvedené osobné údaje fyzických osôb - zamestnancov (meno, priezvisko a dátum narodenia). Z obsahu Protokolu, ktorý bol predmetom sprístupnenej informácie vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonával kontrolu u žalobcu podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 1 a § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 83/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v rozhodnutí č. S/2013/00478-2.1 O- 259, OI-8/2012 zo dňa 04.01.2013 tak, že ho zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
V.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní, národný inšpektorát práce a inšpektorát práce spracúva osobné údaje potrebné na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v rozsahu podľa odseku 2 a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby bez súhlasu dotknutých osôb.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní, na účely výkonu inšpekcie práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť inšpektorátu práce osobné údaje a) zamestnanca, a to meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, b) fyzickej osoby v rozsahu podľa písmena a/ nachádzajúcej sa na jeho pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania podľa osobitného predpisu, c) zamestnanca nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, najmä zdravotnej spôsobilosti, tehotenstva, starostlivosti o jeho dieťa mladšie ako 15 rokov, osamelosti, mzdy (platu) a kvalifikácie.
Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,kultúrnu alebo sociálnu identitu.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 - 3 Správneho poriadku (1) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Predmetom preskúmavacej činnosti krajského súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. 14/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel časti žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. v rozsahu, v ktorom žiadateľ požadoval sprístupnenie komplet celého spisu týkajúceho sa kontroly vo firme Milénium - HSR, s.r.o. v období od 14.04.2010 do 05.05.2010, pretože s výnimkou Protokolu č. IPV-35-24-2.3/P-E24, A25-10 zo dňa 05.05.2010 je celý spis informáciou týkajúcou sa dozoru - výkonu inšpekcie práce v tejto firme a teda informáciou, ktorá sa nesprístupňuje a taktiež nevyhovel časti žiadosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. týkajúcej sa informácii o osobných údajoch fyzických osôb - zamestnancov v rozsahu meno, priezvisko a dátum narodenia.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2.O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s poukazom na uvedené vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich právnych názorov.
Najvyšší i Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, či II. ÚS 514/2010 - www.concourt.sk ). Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Účelom ustanovenia § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za správny záver, ku ktorému dospel i krajský súd, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovuje zákon a ktoré tvoria výsledok kontrolnej činnosti.
Najvyšší súd je toho názoru, že kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií neumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácií týkajúceho sa výkonu kontroly, preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona (a článku13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Odvolací súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadal listom dňa 09.11.2012 o poskytnutie informácie podľa zákona č. 212 o voľnom prístupe k informáciám o sprístupnenie celého spisu týkajúceho sa kontroly v jeho firme za obdobie od 14.04.2010 - 05.05.2010. Správny orgán túto žiadosť vyhodnotil podľa obsahu, teda tak, že žalobca sa domáha sprístupnenia celej spisovej dokumentácie týkajúcej sa kontroly podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ustanovuje, že povinná osoba - žalovaný obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto nebol dôvod zo strany žalovaného, aby informácie týkajúce sa samotného priebehu kontroly sprístupnil. Sprístupňuje sa až výsledok kontroly, ktorým bol protokol č. IPV-35-24-2.3/P-E24, A25-10 zo dňa 5.5.2010, ktorý žalobca obdržal a ku ktorému sa aj vyjadril, čo má súd za preukázané z administratívneho spisu.
Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť, či postup a rozhodnutie povinnej osoby boli v prípade žalobcovej žiadosti zákonné podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Z uvedeného zákona povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi ďalšie informácie než tie, ktoré mu poskytnuté boli nevyplýva (§ 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z.). Predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného Inšpektorátom práce Prešov v konaní podľa zákona č. 125/2006 Z.z., keďže uvedené môže byť (mohlo byť) preskúmané správnym súdom v samostatnom konaní.
Krajský súd správne uviedol vo svojom rozsudku, že aplikáciu správneho poriadku v konaní, v ktorom prebieha inšpekcia práce, v tomto prípade v procese kontroly, upravuje zákon č. 125/2006 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3, z ktorého vyplýva, že na konanie podľa § 7 ods. 3 písm. a/ tohto zákona sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Ak teda prvostupňový správny orgán vykonával u žalobcu podľa § 7 ods. 3 písm. a/ dozor, nemal povinnosť aplikovať ustanovenia správneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov sa nahliadanie do spisovej dokumentácie neuskutočňovalo podľa správneho poriadku, ale žalobca mal možnosť využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré mu dáva zákon č. 125/20006 Z.z. a to napríklad pri prerokovaní protokolu sa oboznámiť so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa výkonu kontroly. Zákonnosť uvedeného postupu žalovaného tvorí samostatný predmet súdneho prieskumu.
Forma žalobou napadaných rozhodnutí je podľa najvyššieho súdu v súlade s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku, keďže z rozhodnutí je zrejmé, aké právne predpisy aplikoval správny orgán, výrok je jasný a správne orgány svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnili. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením je logická zhoda a teda je presvedčivé. Rozhodnutia obsahujú poučenie.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/35/2013-37 zo dňa 21.05.2014 potvrdil ako vecne a právne správny.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnomod 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.