UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Ústavný súd Slovenskej republiky, so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 110, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2012 číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. augusta 2013, č.k. 2S/345/2012-48, 2S/346-1564/12-48, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. augusta 2013, č.k. 2S/345/2012-48, 2S/346-1564/12-48, p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. augusta 2013, č.k. 2S/345/2012-48, 2S/346-1564/12-48, 30. mája 2013 zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ aj „ústavný súd“) Spr 758/2012, Inf 62/2012, ktorým zamietla 3 267 odvolaní žalobcu a potvrdila rozhodnutie Kancelárie Ústavného súdu SR o zneprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby ako i z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu. Zistil, že žalobca podal žalobu osobne 9. októbra 2012 (utorok), pričom napadnuté rozhodnutie bolo podľa pripojenej doručenky doručené právnemu zástupcovi žalobcu 6. augusta 2012. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty podľa § 250b ods. 1 v spojení s § 57 ods. 2 OSP bola sobota 6. október 2012, preto lehota na podanie žaloby uplynula v pondelok 8. októbra 2012, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Žaloba bola podaná osobne na súd až 9. októbra 2012 (utorok). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu žalovaného po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, jeho žaloba bola podaná oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.
Predovšetkým treba uviesť, že krajský súd 15. februára 2013 z dôvodu hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci, zapísané pod sp. značkami 2S/345/2012 - 2S/1564/2012.
Zo súdnych spisov vyplýva, že aj podaniami, vedenými na krajskom súde pod sp.zn. 2S/345/2012 - 2S/1564/2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/212, ktorým zamietla odvolanie obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a potvrdila rozhodnutie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012 číslo Spr. 758/2012, Inf 62/2012, vo veci žiadosti o oznámenie 3 267 spisových značiek konaní, vedených na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal o preskúmanie rovnakého rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, sp.zn. Spr 758/2012, Inf 62/212, ako v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 6S/61/2012. Rozdiel v texte žaloby spočíva len vo vymedzení určitej časti jeho celku označením jednej spisovej značky a neznamená, že by išlo o vec, ktorá nie je totožná, lebo ústavný súd rozhodol vo veci jedným rozhodnutím, ktoré by mohlo byť premetom preskúmania len ako celok a nie v jeho jednotlivých čiastkach, ktoré z výroku rozhodnutia oddeliť nemožno. Žalobca sa preto žalobou v danej veci domáhal preskúmania toho istého výroku rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 6S/61/2012.
V konaní, ktoré možno začať len na návrh, je predmet konania určovaný obsahom návrhu (žalobného petitu). Zo spisov vyplýva, že vo všetkých podaniach, ktoré súd spojil na spoločné konanie, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012, ako aj rozhodnutie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
V tomto konaní ide teda o tú istú vec, ako v konaní sp. zn. 6S/61/2012, lebo v obidvoch konaniach vystupujú rovnakí účastníci a v obidvoch súd koná o preskúmaní toho istého rozhodnutia. V dôsledku skutočnosti, že vo veci samej už súd o žalobe právoplatne rozhodol v konaní, vedenom na krajskom súde sp.zn. 6S/61/2012, (ale i vo veciach č.k. 5S/345-350/2012, 5S/352-393/2012, 5S/395-799/2012, 5S/801-941/2012, 5S/943-1103/2012, 5S/1105-1144/2012, 5S/1146/2012, 5S/1148-1204/2012, 5S/1206-1214/2012, 5S/1216/2012, 5S/1218-1492/2012, 5S/1495-498/2012, 5S/1500-1508/2012, 5S/1510-1514/2012, 5S/1516-1547/2012, 5S/1549-1565/2012-57, o odvolaní rozhodoval najvyšší súd pod sp. značkou 7Sži/3/2014 a uznesenie krajského súdu o zastavení konania potvrdil, ale z dôvodu zistenej prekážky konania, spočívajúcej v tom, že o veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté), nemôže sa vec prejednávať znova (res iudicata).
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že aj keď boli žalobcove žaloby zapísané do množstva súdnych spisov, žalobca sa podľa obsahu podania domáha preskúmania len jediného toho istého rozhodnutia číslo Spr 758/2012, Inf.62/2012, týkajúceho sa tých istých účastníkov a predmetom jeho žaloby bolo len jedno rozhodnutie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, aj keď sa týkalo žiadosti žalobcu o oznámenie množstva spisových značiek o konaniach, vedených na ústavnom súde. Toto rozhodnutie už bolo v konaní preskúmané v celom rozsahu, pričom jeho účelové rozdelenie na množstvo rozhodnutítoho istého čísla nemalo právne účinky, musel súd postupovať podľa § 103 a § 104 a § 159 v spojení s § 246c OSP a bol povinný konanie zastaviť, lebo mu v konaní bránila neodstrániteľná prekážka veci rozhodnutej.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250 ja ods. 3 OSP, aj keď z iných právnych dôvodov).
Trovy odvolacieho konania najvyšší súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, lebo konanie bolo zastavené (§ 246c ods.1 veta prvá OSP, §146 ods. 1 písmeno c/ OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.