ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: X., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13. mája 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/146/2015-145 zo dňa 15. novembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/146/2015-145 zo dňa 15. novembra 2016 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán pri aplikácii § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2011 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 1 písm. a/ a § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z. z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonávania a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2001, ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov pre žalobcu schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanoveniedoplatkov vo výške 119,11 €/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ X., 9,36 kW, s celkovým inštalovaným výkonom 0,00936 MW nachádzajúcom sa na streche rodinného domu súp. č. 10691, na adrese W. XX, K., k. ú. K., na pozemku s parc. č. KNC 3145/28.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal krajský súd preukázané, že Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ktorý schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.10.2010, platil aj v roku 2012, kedy bola vykonávaná funkčná skúška a vyhotovoval sa protokol o funkčnej skúške. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ distribučnej sústavy“), bol kompetentný, s poukazom na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. posúdiť a vyhodnotiť, či zariadenie výrobcu elektriny - žalobcu spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy a bol následne povinný vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v lehote stanovenej zákonom (pokiaľ bola funkčná skúška úspešne vykonaná). 1.3 Z obsahu prevádzkového priadku, platného a účinného v čase vyhotovenia Protokolu o funkčnej skúške, krajský súd zistil, že tento spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky neobsahoval. Krajský súd skonštatoval, že len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi vykonávať funkčné skúšky spôsobom a podmienkami, ktoré by boli obsahom schváleného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pričom bolo bez právneho významu zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky na internetovej stránke prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s.
1.4 Krajský súd uviedol, že § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2013 delegoval prevádzkovateľovi distribučnej sústavy len kompetenciu vyhodnocovať technické podmienky konkrétneho zariadenia (zariadenia žalobcu na pripojenie do sústavy), preto aj spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky sa museli viazať výlučne len na vyhodnocovanie technických podmienok (rôznych technických parametrov zariadenia alebo technických podmienok pripojenia zariadenia do sústavy).
1.5 Z protokolu o funkčnej skúške pripojenia krajský súd zistil, že obsahuje okrem údajov o výrobcovi a konkrétnom výrobnom zariadení (bod 1 a 2) aj časti, v ktorých boli vykonávané prevádzkovateľom distribučnej siete kontroly v súvislosti s vyhodnocovaním technických parametrov zariadenia žalobcu (body 5 - 12) so záverom vyhovel a nevyhovel. V bode 13 protokolu je uvedené schválil za SSE riaditeľ sekcie AM, dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu „od“, bez toho, aby bol bod 13 protokolu iným spôsobom špecifikovaný a aby z neho bolo zrejmé, v čom spočíva schválenie a stanovenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky a v dôsledku toho aj dátum platnosti Protokolu o funkčnej skúške. Krajský súd skonštatoval, že ani z označenia, ani z obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia, ktoré boli posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel.
1.6 Na základe uvedeného mal krajský súd za to, že za daných skutkových okolností mohol prevádzkovateľ distribučnej siete v bode 13 protokolu o funkčnej skúške len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich bodoch protokolu, ktorými skúmal, kontroloval a vyhodnocoval technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy, pričom v konaní nebolo preukázané, že skutočnosti zistené v bodoch 5-12 protokolu sa osobitne vyhodnocovali (z technického hľadiska) a bolo ich potrebné vyhodnotiť. Postup prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyjadrený v bode 13 protokolu sa tak javil krajskému súdu ako duplicitný, pričom dodal, že bod 13 protokolu vykazuje znaky formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku, aj vzhľadom na odlišnú právnu úpravu určovania pevnej ceny elektriny pre rok 2012 do 30.06.2012 a od 01.07.2012 diskriminoval žalobcu.
1.7 Krajský súd dospel k záveru, že obsah Protokolu o funkčnej skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod 14 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2013, nakoľko prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal kompetenciu na takéto „skúmanie“ hodnotenia zariadenia výrobcu elektriny, keďže jeho kompetencia sa viazala výlučne na posudzovanie technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre pripojenie zariadenia žalobcu do sústavy. Pretože žalovaný nepreukázaldôvody, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uvedený postup, schvaľovať a určovať platnosť a účinnosť protokolu s dátumom uvedeným v bode 13, krajský súd skonštatoval, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške.
1.8 Krajský súd zdôraznil, že spôsob a podmienky, ako má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, môže upraviť len úradom schválený Prevádzkový poriadok SSE, ktorý má charakter normatívneho aktu, na rozdiel od oznámenia alebo usmernenia SSE, ktoré nie je právne záväzným. Krajský súd mal za to, že je povinnosťou každého prevádzkovateľa distribučnej sústavy mať schválený prevádzkový poriadok v súlade so zákonom a z tohto dôvodu bolo povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy s účinnosťou zákona č. 136/2011 Z. z. zo dňa 05.04.2011, ktorý novelizoval zákon č. 309/2009 Z. z. a upravil ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2011, upraviť a doplniť už existujúci prevádzkový poriadok.
1.9 O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 SSP.
2.
2.1 Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (kasačný sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2.2 V kasačnej sťažnosti žalovaný konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17.02.2015, sp. zn 4Sžf/53/20l4 rozhodol o odvolaní žalobcu takým spôsobom, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.05.2014, sp. zn. 20S/70/2013 zmenil tak, že skoršie rozhodnutie žalovaného č. 12/3307/l3/RR zo dňa 15.04.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania.
2.3 Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán splnil požiadavku najvyššieho súdu uvedenú v rozsudku zo dňa 17.02.2015, v zmysle ktorej mal byť zo strany žalovaného skompletizovaný administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol aj prevádzkový poriadok. Odvolací orgán založil do druhostupňového administratívneho spisu rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým bol schválený prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 0165/2011/E-PP zo dňa 21.02.2011, ktorým bola schválená zmena prevádzkového poriadku schváleného rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010.
2.4 Podľa žalovaného sa odvolací orgán taktiež vysporiadal s požiadavkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ust. § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. a to takým spôsobom, že nakoľko prevádzkový poriadok spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, nie je možné vyhodnotiť' ustanovenia prevádzkového poriadku spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.
2.5 Žalovaný skonštatoval, že napriek tejto skutočnosti má za preukázané, že v čase konania funkčnej skúšky zariadenia žalobcu bol spôsob a podmienky, t. j. priebeh funkčnej skúšky ustanovený v usmernení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, zverejnenom na webovom sídle spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a sprístupnenom regulovaným subjektom, ako aj širokej verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že regulované subjekty, ako aj žalobca, mali k predmetnému usmerneniu prístup, a teda vedomosť.
2.6 Žalovaný zotrval na svojom názore, že z dôvodu absencie prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy ako takého, prípadne z absencie úpravy funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy v rámci prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy nemožno vyvodiť, že by funkčnou skúškou bolo iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne alebo, že by došlo k zmene výkladu pojmu vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou je iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne.
2.7 Podľa žalovaného z ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má na vykonanie funkčnej skúšky celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny. V prípade vyhodnotenia funkčnej skúšky s úspešným výsledkom pre výrobcu elektriny, má potom prevádzkovateľ distribučnej sústavy lehotu 10 dní odo dňa vykonania funkčnej skúšky na vydanie Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. V prípade plnenia týchto zákonných lehôt preto nemožno konštatovať, že by prevádzkovateľ distribučnej sústavy konal v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či úprava funkčnej skúšky bola alebo nebola súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
3.
3.1 Dňa 13.07.2017 bolo krajskému súdu doručenie vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného, v ktorom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
3.2 Žalobca sa plne stotožnil právnymi a skutkovými závermi krajského súdu, pričom uviedol, že ako jeden z prvých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva reflektuje už stabilizovanú judikatúru predmetnej problematiky. resp. právneho posúdenia veci vydanú zo strany Ústavného súdu Slovanskej republiky (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16.12.2015).
3.3 Žalobca zastával právny názor, že konajúci prvostupňový správny súd správne právne vec posúdil, keď ústavne konformným spôsobom vyložil ust § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z. z., kedy konštatoval, že na prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola zákonom delegovaná len právomoc - kompetencia pri posudzovaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny skúmať len a výlučne technické podmienky a predpoklady konkrétneho zariadenia na výrobu elektrickej energie, ktoré sa má pripojiť do sústavy. Rovnako považoval za správny záver súdu, že v uvedenom konkrétnom prípade je bod 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky v priamom rozpore s ust. § 5 ods. 14 zákona z dôvodu, že tento viazal ukončenie funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky na údajnú administratívnu kontrolu neznámym pracovníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy a nie tak ako to predpokladá samotné znenie príslušného hmotnoprávneho predpisu na posúdení technických podmienok.
3.4 Žalobca, vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období uvedenia zariadenia do prevádzky konštatoval, že tento žiadne špecifické podmienky a spôsoby neupravoval a preto správne orgány prvého i druhého stupňa nemohli od žalobcu požadovať splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Žalobca považoval za nepochybné, že úrad i regulačná rada je pri posudzovaní otázky uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, teda splnenia podmienky úspešne vykonanej funkčnej skúšky a následne pri rozhodovaní o cene elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny oprávnený vychádzať len z kritérií, podmienok a podrobností, ktoré budú upravené takýmto prevádzkovým poriadkom a že príslušné ustanovenia zákona neumožňujú rozhodovať úradu o cene elektriny, vychádzajúc pri posudzovaní času uvedenia zariadenia do prevádzky z interných predpisov, rôznych opatrení a usmernení SSE-D, a.s. alebo samotného protokolu o funkčnej skúške.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 24.07.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015.
4.3 Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4.4 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4.5 Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
4.6 Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
4.7 Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
4.8 Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.
4.9 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
4.10 Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
4.11 Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou sú administratívne spisy žalovaného, najvyšší súd zistil, že žalobca ako regulovaný subjekt podal dňa 09.11.2012 na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava (ďalej len „ÚRSO“) návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ X., 9,36 kW, nachádzajúcom sa na streche rodinného domu súpisné číslo 10691, k. ú. K., parc. č. KNC 3145/28. Žalobca navrhol sumu 194,54 €/MWh.
4.12 ÚRSO rozhodnutím č.1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 pre regulovaný subjekt - žalobcu schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenejzo slnečnej energie v zariadení žalobcu. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Regulačná rada ÚRSO, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
4.13 Následne podal žalobca na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o ktorej krajský súd rozsudkom č. k. 20S/70/2013-65 zo dňa 06.05.2014 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutia správnych orgánov a rozsudkom sp. zn. 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. 12/3307/13/RR zo dňa 15.04.2013 aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4.14 V ďalšom konaní žalovaný rozhodoval opätovne o odvolaní žalobcu zo dňa proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015, ktorým žalovaný opätovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie ÚRSO č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012.
4.15 V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý určil ako čas uvedenia zariadenia do prevádzky dátum vydania protokolu vykonania skúšky 02.07.2012 a k tomuto dňu schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Konštatoval, že pre platnosť protokolu je záväzný dátum podpísania protokolu v bode 13, keď samotný výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom toho, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonaný zodpovednou osobou záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, pričom nie je ani vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13.
4.16 Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že v čase vykonania funkčných skúšok na zariadení žalobcu, bolo účinné rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým prvostupňový orgán schválil „Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.“ v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP z 21.02.2011, ktorý neobsahoval ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok. Žalovaný uviedol, že v čase vykonania funkčných skúšok, v zariadení žalobcu, bol spôsob a podmienky, t.j. priebeh funkčných skúšok, stanovený v usmernení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré bolo zverejnené na jeho webovom sídle a ktoré bolo sprístupnené regulovaným subjektom, vrátane žalobcu.
4.17 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/146/2015-145 zo dňa 15.11.2016, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
4.18 Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.
4.19 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a sprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.
4.20 Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný určil za deň uvedenia zariadenia výrobcu elektriny (žalobcu) do prevádzky dátum uvedený v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky. Navyše postup, ktorý viedol žalovaného k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia považuje najvyšší súd za zmätočný a v rozpore so zákonom. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015 došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/70/2013-65 zo dňa 06.05.2014 tak, že bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 12/3307/13/RR zo dňa 15.04.2013 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012, z uvedeného dôvodu nemohol žalovaný opätovne rozhodovať o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (ktoré bolo zrušené), ale bol povinný predložiť správnemu orgánu prvého stupňa vec na opätovné rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012, podanom žalobcom dňa 09.11.2012.
4.21 Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 276/2001 Z. z. o cenovej regulácii, konanie o cenovej regulácii sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo.
4.22 Podľa § 44 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu na rok 2014.
4.23 Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konania začaté a právoplatne neukončené podľa doterajšieho predpisu sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Odvolacím orgánom pre konania podľa prvej vety, okrem konania o uložení pokuty, je rada. Na cenové konania začaté od 1. septembra 2012 sa nepoužijú ustanovenia doterajšieho predpisu o vyjadrení sa ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k návrhu ceny regulovaného subjektu. Ministerstvo v cenových konaniach začatých od 1. septembra 2012 nie je účastníkom cenového konania.
4.24 Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z. z., cenovej regulácii podlieha výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
4.25 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. doplatkom je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo na vymedzenom území ktorého sa nachádza.
4.26 Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. pri stanovení ceny elektriny úrad zohľadní a) druh obnoviteľného zdroja energie, b) použitú technológiu, c) termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, prípadne termín rekonštrukcie a modernizácie zariadenia výrobcu elektriny a d) veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny, e) plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ak sa na výrobu elektriny použila biokvapalina, f) rozsah investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu.
4.27 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., regulovaný subjekt má právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.
4.28 Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
4.29 Podľa § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
4.30 V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako rozhodnej skutočnosti pre určenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, od ktorej následne záviselo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov pre žalobcu pre rok 2012.
4.31 Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25. novembra 2015 a sp. zn. II. ÚS 274/2015 zo 16. decembra 2015, sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške (t.j. 02.07.2012), nakoľko z ust. § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum „úspešného vykonania funkčnej skúšky“, nie následné schválenie a podpísanie protokolu, ako administratívneho úkonu prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
4.32 Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že spolu s cenovým návrhom predložil žalobca v správnom konaní kolaudačné rozhodnutie č. MSS-19428/201-Ga, Ev.č. 56/2012, ktorým mesto Martin povolilo žalobcovi užívanie stavby „Fotovoltaické zariadenie 9,36 kWh“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2012 a Protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu do sústavy SSE-D, schválený a podpísaný v bode 13 za spoločnosť SSE - Distribúcia, a.s. riaditeľom sekcie AM dňa 02.07.2012. Z bodu 12 predloženého protokolu o funkčnej skúške vyplýva, že dňa 27.06.2012 bola projektovým manažérom SSE-D X.. K. H. vykonaná kontrola pripojenia správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE - D s výsledkom kontroly „vyhovel“.
4.33 V prejednávanej veci považuje najvyšší súd za nesporné, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v rozhodnom období spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku neupravil, v dôsledku čoho bol správny orgán povinný pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy vychádzať výlučne zo znenia ust. § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z., podľa ktorého sa časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z dátumov: 1) nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, 2) úspešného vykonania funkčnej skúšky.
4.34 Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektoval povinnosť určiť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. <., považoval najvyšší súd rozhodnutie žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do prevádzky dňom vydania (schválenia) protokolu o funkčnej skúške, t.j. po 01.07.2012 a o splnení podmienok pre schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume119,11 Eur/MWh, v zmysle § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 255/2011 Z. z.
4.35 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného, pretože krajský súd postupoval vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4.36 Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude, aby bola vec (z dôvodu zrušenia rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp, zn. 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015) opätovne predložená správnemu orgánu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012, podanom žalobcom dňa 09.11.2012.
5.
5.1 O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.
5. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 a nasledujúce SSP.
5.3 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.