4Sžfk/56/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: FABCAR Kft., so sídlom Bartók Béla út. 152. F.ép., 1113 Budapest, Maďarsko, IČO 13805434-2-43, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Schwarzom, Dunajská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25. novembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015. Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „zákon o DPH“) daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 7.692,87 €, na úhradu ktorej použil zabezpečenie dane uhradené žalobcom.

1.2 Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že colný úrad postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodnutím vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty, na úhradu ktorej použil žalobcom zložené zabezpečenie dane, nakoľko nebola potvrdená pravdivosť a správnosťpredložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu. Takéto rozhodnutie colného úradu vychádzalo podľa názoru Krajského súdu v Nitre z dostatočne zisteného skutkového stavu a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

1.3 Krajský súd mal za preukázané, že žalobca ako dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína) na územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok. Podľa listinných dokladov predložených v priebehu colného konania žalobca dovážal tovar cez Slovenskú republiku do Maďarska, kde bol osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty a pre uplatnenie oslobodenia od dane na území Slovenskej republiky by sa musel registrovať za platiteľa dane na príslušnom slovenskom daňovom úrade alebo sa mohol dať zastúpiť zvoleným zástupcom.

1.4 Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v colnom konaní priamo zastúpený v súlade s čl. 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o. (ďalej len „zástupca žalobcu“) ako priamym zástupcom na základe mandátnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014. Rovnaká spoločnosť zastupovala žalobcu v daňových veciach v postavení daňového zástupcu, a to na základe plnomocenstva zo dňa 19.10.2012 (splnomocnenie vo veci daňového zastupovania pri dovoze tovaru a splnomocnenie na zastupovanie v colnom konaní pri dovoze a vývoze a pri podávaní deklarácie o colnej hodnote).

1.5 Krajský súd v Nitre mal v predmetnej veci ďalej za preukázané, že splnomocnený zástupca žalobcu ako deklaranta v colnom konaní podal dňa 11.04.2014 colné vyhlásenie a žiadal o prepustenie tovaru dovezeného z územia tretieho štátu do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu prepravy tohto tovaru do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená (uvedené potvrdzujú aj dokumenty predložené colnému úradu zástupcom žalobcu dňa 23.04.2014, a to medzinárodný nákladný list zo dňa 11.04.2014 a faktúra - doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014). Colný úrad prepustil tovar do navrhovaného režimu voľný obeh a žalobcovi zároveň uložil povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €, ktorú žalobca zaplatil dňa 11.04.2014.

1.6 Základnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je informácia potvrdzujúca pravdivosť a správnosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru. Na základe výsledkov medzinárodného preverovania maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol dodaný do Maďarska tak, ako bolo deklarované v listinných dokladoch, ktoré colnému úradu predložil zástupca žalobcu (konateľ žalobcu jednoznačne poprel skutočnosť, že tovar vstúpil, resp. mal vstúpiť na územie Maďarska tvrdiac, že dodanie tovaru na územie Maďarska nikdy nedeklaroval) a teda nebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

1.7 Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca ako deklarant v colnom konaní bol priamo zastúpený podľa čl. 5 ods. 2 Colného kódexu spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o., a preto sa považujú úkony tohto zástupcu priamo za úkony žalobcu. Konanie zástupcu v rozpore s vôľou alebo záujmami zastúpeného, prípadne také konanie, z ktorého by zastúpenému vznikla ujma, zakladá zodpovednostný vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému, v tomto prípade žalobcovi. Uvedené však nemá žiadny vplyv na účinky týchto úkonov, preto všetky úkony zástupcu je nutné naďalej považovať za úkony účastníka colného konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že všetky čiastkové procesné úkony realizované priamym zástupcom deklaranta na dosiahnutie účelu colného konania, a to vrátane úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a údajov v ňom uvedených, je možné interpretovať ako úkony deklaranta na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku a udelených plných mocí na zastupovanie v colnom konaní.

1.8 Na základe vyššie uvedených záverov sa podľa názoru krajského súdu žalobca nemôže úspešnedovolávať toho, že nebolo jeho úmyslom doviezť tovar do Maďarska, resp. že sa jedná o chybu, omyl alebo zanedbanie povinností zo strany jeho zástupcu v colnom konaní. Pre účely vyrubenia dane z pridanej hodnoty bolo potom podľa názoru krajského súdu bezpredmetné i predloženie medzinárodného nákladného listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol napokon dodaný do Talianska. Krajský súd preto považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu v podanej žalobe spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania (napr. výsluchom zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o.).

1.9 Úlohou colného úradu ako správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Colné orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich odrážajú uvedenú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný do Maďarska. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník.

2.

2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.

2.2 Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces konaním správneho orgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v rámci ktorého sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca namieta, že správny orgán prvého a ani druhého stupňa napriek jeho žiadostiam nevytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca žiadal vykonať ním navrhované dôkazné prostriedky, okrem iného aj výsluch svedka - zástupcu DELTA-NZTRANS spol. s r.o., ktorý uviedol v sporných dokumentoch bez vedomia žalobcu, že deklarovaný tovar mal skončiť v Maďarsku, čo žalobca nikdy nedeklaroval. Tvrdenia prvostupňového súdu, že nebolo potrebné zabezpečiť doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní a vykonanie dôkazov by nemalo vplyv na danú právnu vec sú podľa názoru žalobcu nesprávne a tieto skutočnosti neboli právne konformným spôsobom odôvodnené.

2.3 Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa nestotožnil s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, zabezpečením listinného dôkazu v podobe medzinárodného nákladného listu (CMR) zo dňa 11. apríla 2014 od spoločnosti Alsovig SRL, z ktorého obsahu podľa tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že predmetný tovar, ktorý mal byť prepustený do režimu voľného obehu, mal skončiť v Taliansku, teda v členskom štáte Európskej únie. Žalobca deklaruje, že CMR spĺňa náležitosti na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 48b ods. 3 písm. a/ až e/ zákona o DPH. V tejto súvislosti žalobca predložil kasačnému súdu vyššie špecifikované CMR, ktoré získal vykonaním vlastného šetrenia.

2.4 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti konštatoval, že po oboznámení sa s príslušnými zákonnými ustanoveniami je zrejmé, že výklad na základe ktorého dospel prvostupňový súd ku svojim záverom, je výkladom „subjektívnym“ a nemajúcim oporu v platných zákonných ustanoveniach. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 3.

3.1 Dňa 26.10.2016 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti, v ktorom žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcuako neodôvodnenú zamietol v súlade s § 461 SSP.

3.2 Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že s námietkami žalobcu obsiahnutými v kasačnej sťažnosti, ktoré sú v zásade rovnaké, ako námietky, ktoré uviedol v žalobe, resp. predchádzajúcom administratívnom a súdnom konaní, sa podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, ako aj v stanovisku ku žalobe.

3.3 K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že tieto sú neopodstatnené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že v prípade preukazovania splnenia podmienok colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu zákon presne určuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje. Druhým dôvodom je skutočnosť, že v prípade colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu je nutné skúmať skutočnosti na území iného členského štátu než je ten členský štát, na ktorého územie bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde bol do daného colného režimu prepustený.

3.4 Žalovaný naďalej zastáva názor, že je zásadne vecou žalobcu a na jeho zodpovednosti, s kým uzatvára obchodné kontrakty a v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie od DPH pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava skončí v inom členskom štáte, musí predložiť písomné vyhlásenie o prevzatí tovaru príjemcom, ktoré môže byť predmetom preverenia v inom členskom štáte. Tento doklad o prevzatí tovaru príjemcom je základnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Znenie § 48b ods. 4 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a preverovaním nepotvrdená správnosť a pravdivosť dokladu predloženého podľa § 48b ods. 3 zákona č.222/2004 Z. z. má za následok vyrubenie dane z pridanej hodnoty, pričom zákon nepripúšťa žiadnu liberáciu.

3.5 Žalovaný k námietke žalobcu zároveň dodal, že deklarant ani iná osoba nemôžu svojvoľne, bez akýchkoľvek právnych následkov, meniť údaje uvedené v colnom konaní po tom, čo bol tovar na ich základe prepustený do navrhnutého colného režimu, ani nemôžu bez právnych následkov a bez toho, aby to príslušné colné, či daňové predpisy umožňovali, nerešpektovať podmienky, za ktorých bol tovar do určeného colného režimu prepustený. Ak bola určitá osoba označená ako príjemca tovaru, nie je možné bez toho, aby to malo vplyv na riadne vykonávanie daného colného režimu, dodať tento tovar úplne inej osobe do úplne iného štátu. Zmeny a nedodržanie určených podmienok sú možné len v prípadoch upravených príslušnými colnými predpismi.

3.5 Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, bude dodaný deklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi má za následok nemožnosť uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od DPH. Poskytnutie údajov v colnom konaní a zodpovednosť deklaranta, resp. jeho zástupcu za správnosť a pravdivosť nimi uvádzaných údajov má zásadný význam aj pre výkon colného dohľadu, či následnej kontroly po prepustení tovaru a najmä pre overenie a prípadné vyvodenie právnej zodpovednosti v prípadoch, keď bol tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od dovozných platieb.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

4.2 V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23.11.2016, ktorý podľa § 190 SSPzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015. Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 48b ods. 4 zákona o DPH daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. 4.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.4 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.5 Z predloženého administratívneho spisu zistil kasačný súd nasledovný skutkový stav. Žalobca ako dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína) na územie Európskej únie. Miestom dovozu tovaru bola Spolková republika Nemecko, nakoľko na jej území sa tovar nachádzal v čase, keď vstúpil na územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok.

4.6 Žalobca ako deklarant zastúpený spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. na základe mandátnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014 a taktiež na základe plnomocenstiev zo dňa 19.10.2012 (formou priameho zastúpenia) podal dňa 11.04.2014 na Colnom úrade Nitra, Pobočka colného úradu Nové zámky NS colné vyhlásenie, zaevidované pod č. 0615810400974, v ktorom navrhol prepustiť tovar (textil, kovové gombíky, plastové ozdoby na odevy a odevné doplnky z gumy) pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie do colného režimu voľný obeh s kódom režimu 42. Ako príjemcu tohto tovaru v kolónke 8 a deklarant v kolónke 14 colného vyhlásenia bola uvedená spoločnosť žalobcu (FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt Felelősségű Tarsaság, Bartók Béla út. 152, Budapest, Maďarsko). K týmto dokladom bol predložený medzinárodný nákladný list (CMR) vystavený dňa 11.04.2014, ktorý nebol potvrdený príjemcom tovaru.

4.7 Colný úrad v súlade s ustanovením § 48b ods. 1 zákona o DPH uložil žalobcovi pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh (uvedeného na prijatom colnom vyhlásení č. 0615810400974) povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. Žalobca zabezpečenie poskytol zložením peňažných prostriedkov na účet.

4.8 Dňa 23.04.2014 predložil zástupca žalobcu colnému úradu medzinárodný nákladný list (CMR) zo dňa 11.04.2014, v ktorom je v kolónke 15 uvedené meno fyzickej osoby J. O., adresa „U., K.“ a v kolónke 24 je uvedený dátum 12.04.2014, pečiatka spoločnosti žalobcu FABCAR Kft., 1113Bp, Bartók Béla út. 152F a nečitateľný podpis. Spolu s CMR doložil zástupca žalobcu aj doklad označený ako „Faktúra - doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014 č. 11/04/2014/76“, v ktorom bol ako dodávateľ a odberateľ tovaru uvedený žalobca, t. j. spoločnosť FABCAR Kft., Bartók Béla út. 152. F. ép. HU1113 Budapest. Na tejto listine je uvedený sklad na adrese „Budapest III.ker., Csillaghegyi út 13“ s tým, že tovar prevzal J. O.. Miestom dovozu, t. j. miestom zdaniteľného plnenia malo byť podľa predložených listinných dokladov Maďarsko, teda členský štát, v ktorom sa mali skončiť colné opatrenia, colne schválené určenie alebo colný režim, do ktorého bol zahraničný tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu.

4.9 Nakoľko vznikli pochybnosti o pravdivosti a správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru, colný úrad v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH zabezpečenie neuvoľnil a žiadosťou zo dňa 02.05.2014 žiadal žalovaného v spolupráci s príslušným finančným orgánom Maďarska o preverenie pravdivosti a správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru a preverenie dodania tovarudeklarovaného na colnom vyhlásení č. 0615810400974.

4.10 Na základe medzinárodného dožiadania X. A. ako konateľ žalobcu podal vyhlásenie a predložil príslušné doklady. Uviedol, že v apríli 2014 spoločnosť vykonávala dovozné činnosti, ktoré pozostávali z redistribúcie tovaru z Číny ďalším spoločnostiam v rámci Európskej únie a tovar bol dovezený letecky z Číny do Mníchova a potom prepravený nákladnými vozidlami do Nových Zámkov. Ďalej vyhlásil, že v apríli 2014 nebol do Maďarska prepravený žiadny tovar a tento prijala v Nových Zámkoch osoba menom J. O. (vedúci predaja u daňovníka) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný. Tovar bol podľa jeho slov colne prerokovaný 11. 04. 2014 a dodaný spoločnosti Alsovig SRL (Rumunsko), pričom nevstúpil na územie Maďarska. Maďarské daňové orgány zároveň oznámili, že predmetný tovar nebol skladovaný v sklade maďarského daňovníka. V súvislosti s týmto tvrdením bola predložená faktúra vystavená žalobcom pre odberateľa v Rumunsku. 4.11 Vzhľadom na skutočnosť, že informácie, ktoré colný úrad dostal od príslušného finančného orgánu Maďarska, nepotvrdili pravdivosť a správnosť dokladov o prevzatí tovaru, colný úrad finančné prostriedky zložené na zabezpečenie dane z pridanej hodnoty neuvoľnil a dňa 01.07.2015 začal konanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH. Colný úrad Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS vydal dňa 11.08.2015 rozhodnutie č. 1280134/2015, ktorým v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 48b ods. 4 zákona o DPH vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie colného úradu potvrdilo, a to rozhodnutím č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienku pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.

5.

5.1 Podľa § 12 zákona č. 222/2004 zákona o DPH, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.2 Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh.

5.3 Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

5.4 Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

5.5 Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

5.6 Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky bez výhrad.

5.7 Podľa § 48b ods. 2 zákona o DPH, colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

5.8 Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru.

5.9 Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

5.10 Podľa § 48b ods. 5 zákona o DPH, ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

5.11 Podľa § 69a ods. 1 zákona o DPH, dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

5.12 Podľa § 69a ods. 2 zákona o DPH, písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať a) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu, b) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,

c) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.

5.13 Podľa § 69a ods. 7 zákona o DPH, daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.

5.14 Podľa § 84 zákona o DPH, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.15 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

5.16 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „colný zákon“), tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.

5.17 Podľa § 24 ods. 1 colného zákona, colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie.

5.18 Podľa § 24 ods. 2 colného zákona, colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia. 5.19 Podľa § 25 colného zákona, priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy. V prípade nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.

5.20 Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010, na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich.

5.21 Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex, za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b/, si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

5.22 Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex, zastúpenie môže byť:

- priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo

- nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

6.

6.1 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k predmetu kasačných námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:

6.2 V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, oslobodenie dovozu tovaru, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, od dane z pridanej hodnoty je podmienené splnením zákonných podmienok. Základnou hmotnoprávnou podmienkou oslobodenia od DPH v takomto prípade je faktické dodanie tovaru do členského štátu, ktoré je deklarant povinný colnému orgánu preukázať zákonom ustanoveným spôsobom (napr. predložením zmluvy o preprave tovaru alebo prepravným dokladom).

6.3 Účelom právnej úpravy oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade dovozu tovaru z tretieho štátu do tuzemska, kde je tovar prepustený do colného režimu a následne preprava pokračuje a zároveň končí v inom členskom štáte, je vyhnutie sa dvojitému zdaneniu. Tovar prepravený z tretieho štátu bude totiž zdanený v inom členskom štáte, do ktorého sa z tuzemska prepraví, a to z titulu intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru.

6.4 Uvedený režim neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia dane z priznanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru do iného členského štátu. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípade, kedy nebolo u tovaru prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu preukázané dodanie do iného členského štátu, je priamym následkom konania, resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.

6.5 Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na situácie, kedy deklarant, resp. jeho zástupca preukáže dodanie tovaru do iného členského štátu predložením potrebných dokladov, avšak vzniknú pochybnosti o pravdivosti a správnosti týchto listín. Pre prípad, že nastane obdobná situácia, dáva zákon colným orgánom do rúk možnosť preveriť správnosť a pravdivosť týchto dokumentov ako aj v nich deklarovaných údajov, a to aj prostredníctvom dožiadania príslušného finančného orgánu iného členského štátu.

6.6 Za účelom eliminácie rizika, že tovar ostane v členskom štáte dovozu bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte, zákon umožňuje colnému orgánu žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Túto možnosť colný orgán využil a uložil žalobcovi povinnosť zložiť zabezpečenie v stanovenej výške, ktoré podľa predložených dokladov žalobca zaplatil. 6.7 S cieľom preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu predložil ustanovený zástupca žalobcu colnému úradu medzinárodný nákladný list a faktúru - doklad o premiestnení. Ako miesto dovozu, t. j. miesto zdaniteľného plnenia oba dokumenty zhodne označujú Maďarsko, pričom ako príjemca je v nich označený žalobca. Keďže v zákonom stanovenej lehote (§ 48b ods. 5 zákona o DPH) neboli colnému orgánu doručené žiadne iné doklady preukazujúce prevzatie tovaru v inom členskom, údaje uvedené vo vyššie zmieňovaných dokumentoch predložených zástupcom žalobcu boli pre colné orgány pre ďalšie posúdenie splnenia podmienok colného režimu s podmienečným oslobodením od dovoznej platby rozhodujúce. Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, mal byť dodaný deklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi malo v súlade so zákonom za následok nemožnosť uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

6.8 Vzhľadom na existenciu nezrovnalostí v predložených dokladoch zvolili colné orgány zákonný postup, keď využili možnosť spolupráce s maďarskými finančnými orgánmi, ktorá vyplýva z ustanovenia § 48b ods. 4 zákona o DPH, teda postup podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“). Čl. 56 predmetného Nariadenia upravuje podmienky využitia informácií získaných pracovníkmi žiadaného orgánu, a to tak, že vymedzené skutočnosti oznámené žiadajúcemu orgánumožno použiť ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny.

6.9 Na základe výsledkov preverovania vykonaného maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že údaje deklarované v dokladoch tak, ako boli predložené zástupcom žalobcu boli nepravdivé, a teda že deklarovaný tovar nikdy nebol doručený do Maďarska príjemcovi označenému v dokladoch (žalobcovi). Žalobca vo svojom vyhlásení urobenom pred maďarskými finančnými orgánmi poprel skutočnosť, že tovar mal byť prepravený do Maďarska, odvolávajúc sa na uvedenie chybných údajov zo strany jeho zástupcu.

6.10 Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje v tomto prípade za kľúčové vyriešenie otázky právneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom a z nej vyplývajúcej záväznosti úkonov zástupcu jednak voči colnému orgánu, ako aj voči žalobcovi. Mantinely právneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom sú explicitne vymedzené v mandátnej zmluve a plnomocenstvách, ktoré mal finančný orgán k dispozícii (a ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu). Zo znenia týchto dokumentov - Článku II. mandátnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 10.02.2014 k Mandátnej zmluve podpísanej dňa 19.10.2012 vyplýva, že vzťah zastúpenia medzi žalobcom a spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o. možno označiť ako vzťah priameho zastúpenia. V plnomocenstve upravujúcom daňové zastúpenie, ktoré má všetky zákonom ustanovené náležitosti, je jasne deklarované, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

6.11 Rozhodnutím dať sa zastupovať v colných a daňových veciach zástupcom, a to formou priameho zastúpenia, žalobca vkladá do rúk cudzieho subjektu oprávnenie konať v jeho mene a na jeho účet, čím vzniká žalobcovi povinnosť znášať určitú mieru rizika. Pri priamom zastúpení koná zástupca v mene a v prospech zastúpeného, z čoho je zrejmé, že právne dôsledky z úkonov zástupcu znáša priamo zastúpený, akoby tieto úkony urobil sám. Na základe uvedeného je potrebné posudzovať predloženie dokladov o preprave zo strany zástupcu žalovaného za úkon zaväzujúci priamo žalobcu. V prípade, keby zástupca konal v rozpore s vôľou alebo záujmami zastúpeného, alebo tak, že by zastúpenému vznikla ujma, vznikol by tu zodpovednostný vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému (žalobcovi), čo by však nemalo vplyv na záväznosť a právne účinky týchto úkonov vo vzťahu k tretím osobám, vrátane colného úradu.

6.12 Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že všetky čiastkové procesné úkony realizované priamym zástupcom žalobcu na dosiahnutie účelu colného a daňového konania, a to vrátane úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a predložením dokladov o preprave a údajov v nich uvedených, je možné interpretovať ako úkony žalobcu na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku a udelených plných mocí na zastupovanie v colnom a daňovom konaní.

6.13 Uvoľnenie zabezpečenej dane zákon striktne podmieňuje predložením dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte. Nesplnenie tejto podmienky, t. j. nepreukázanie reálneho dodania tovaru do iného členského štátu, ktorý je označený v predložených dokumentoch, nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov. Naopak, zákonodarca požaduje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby ten, kto si daný nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok stanovil.

6.14 K námietke žalobcu obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces konaním správneho (finančného) orgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že napriek skutočnosti, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke spravodlivého konania na súde, ktorú je možné aplikovať i na konania správnych orgánov, (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa

19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. 16 8Sžf/63/2011 III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom (správnym orgánom) podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne (administratívne) rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.

6.15 V prejednávanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom finančných orgánov a krajského súdu, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov nemá zásadný význam pre posúdenie predmetnej otázky, vzhľadom na skutočnosť, že nebola naplnená jedna z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

6.16 Opierajúc sa o závery uvedené v tomto odôvodnení sa žalobca nemohol dovolávať svojej dobromyseľnosti a úmyslu (existujúceho od začiatku colného konania) dopraviť deklarovaný tovar do iného členského štátu, ako do Maďarska, resp. skutočnosti, že nezrovnalosti v predložených dokladoch sú výsledkom chybného konania zo strany jeho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel s poukazom na uvedené k záveru, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že pre účely vyrubenia dane z pridanej hodnoty bolo už bezpredmetné i predloženie medzinárodného nákladného listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol napokon dodaný do Talianska (potrebné podotknúť, že uvedený medzinárodný nákladný list je datovaný dňom 11.04.2013, pričom sporný a posudzovaný obchod mal prebehnúť až o rok neskôr, t. j. 11.04.2014).

6.17 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania. Z obsahu rozsudku krajského súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je nesporné, že colný úrad vykonal náležité dokazovanie, v rámci ktorého požiadal o spoluprácu aj finančné orgány cudzieho štátu tak, ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje.

6.18 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel s poukazom na uvedené k záveru, že námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti nie sú opodstatnené, pretože krajský súd (resp. predtým žalovaný a colný úrad) svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení (§ 48, 48b a 69a zákona o DPH), a aj postupoval zákonne, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v procese dokazovania.

6.19 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo realizované v súlade so zákonom a krajský súd postupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. Kasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

6.20 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.

7.

7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.