4Sžfk/38/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o. so sídlom Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100370250/2018 zo dňa 14. februára 2018 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 100512488/2017 zo dňa 22. marca 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/23/2018-121 zo dňa 29. januára 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2018-121 zo dňa 29. januára 2019 podľa § 100 ods. 2 písm. a/ v spojení § 452 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku p r e r u š u j e až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach predložených vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018.

Odôvodnenie

1. 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 3S/23/2018-121 zo dňa 29. januára 2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100370250/2018 zo dňa 14. februára 2018 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 100512488/2017 zo dňa 22. marca 2017.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100370250/2018 zo dňa 14. februára 2018 ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100512488/2017 zo dňa 22. marca 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 381 572,77 eur zazdaňovacie obdobie máj 2012.

3. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krjaského súdu v Prešove č.k. 3S/23/2018- 121 zo dňa 29. januára 2019 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100370250/2018 zo dňa 14. februára 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 100512488/2017 zo dňa 22. marca 2017 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.

4. Žalobca v kasačnej sťažnosti okrem iného namietal nezákonnosť daňového konania z dôvodu prekročenia lehôt na vykonanie daňovej kontroly, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku nedodržania lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií, ktoré ustanovuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010“).

5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním, doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 31. mája 2019, v ktorom navrhol, aby kasačšný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti považuje za neopodstatnené.

6. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

7. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

8. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 61 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61.

10. Podľa § 46 ods. 10 druhá veta Daňového poriadku, na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

11. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/Daňového poriadku, na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

12. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

13. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však dožiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

14. Podľa čl. 11 a čl. 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 platí, že v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

15. Podaním zo dňa 21. novembra 2019, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 28. novembra 2019, žalobca požiadal o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, týkajúcich sa právnych účinkov prerušenia daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií v prípade, pokiaľ medzinárodná výmena informácií trvá dlhšie, ako sú lehoty určené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010.

16. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 21. mája 2020, ktoré doručil Najvyššiemu súdu SR dňa 25. mája 2020. Okrem iného uviedol, že v danom prípade ide o zhodnú problematiku, ktorá sa prejednáva i vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5S vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 vydal dňa 5. marca 2020 uznesenie sp. zn. 5Sžfk/34/2018 o prerušení konania a o predložení veci Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie nasledovných prejudiciálnych otázok:

- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty „lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?

- Existuje následok (sankcia)za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?

18. Nakoľko v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v obdobnom znení, ako boli formulované v žiadosti žalobcu zo dňa 21. novembra 2019, ktorých zodpovedanie má bezpochyby podstatný význam aj pre konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 452 ods. 1 SSP konanie v danej právnej veci prerušuje, a to až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach predložených vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.