4Sžfk/23/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ESPRIT spol. s r.o., Pletiarenska 2, Banská Štiavnica, právne zastúpený: VÁLKY PARTNERS s.r.o., Muškátová 792/36, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22. decembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/41/2016-320 zo dňa 22. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/41/2016-320 zo dňa 22. novembra 2016 z a m i e t a.

III. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22.12.2015 (ďalej len „správa“) k projektu projektu ITMS kód 26220220132 „Aplikovaný výskum metód na určenie klimatických a hydrologických návrhových veličín“ v zmysle schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

1.2 Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že po poskytnutí finančných prostriedkov žalobcovi na účel uvedený v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 132/2010/2.2/OPVaV, bola vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 528/2008 Z. z. V priebehu kontroly boli zistené nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti.Predmetnú správu považoval krajský súd za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.

1.3 Krajský súd konštatoval, že z ust. § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie podľa zákona účinného v čase vydania Správy o zistenej nezrovnalosti odkazovalo na ust. § 248 písm. d) OSP, ktorý po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku zodpovedá ustanoveniu § 7 písm. h) SSP. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

1.4 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

2.

2.1 Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (kasačný sťažovateľ) v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a j) SSP, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný zároveň kasačnému súdu navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

2.2 Podľa názoru žalobcu záver krajského súdu, že Správa o nezrovnalosti je podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Žalobca uviedol, že na základe Správy o nezrovnalosti bola žalobcovi doručená žiadosť, na základe ktorej mal vyplatiť na účty uvedené v žiadosti sumu 50.000,01 €, pričom táto žiadosť vyplývala z rozhodnutia žalovaného o výške finančnej korekcie, uvedeného v správe. Podľa názoru žalobcu má správa povahu správneho aktu, ktorým žalovaný konštatoval, že žalobca porušil zákon o verejnom obstarávaní a vyčíslil „korekciu“, teda sumu, ktorú žiadal od žalobcu zaplatiť v lehote stanovenej v žiadosti. Zaplatenie sumy, uvedenej v žiadosti, nemá podľa žalobcu „dobrovoľný charakter“, pretože sankciou za nesplnenie povinnosti žalobcu zaplatiť sumu určenú v žiadosti je zvýšenie tejto sumy na jedenapolnásobok. Žalobca uviedol, že musí mať právo brániť sa už voči prvému správnemu aktu, ktorým mu bola postupom podľa § 27a zák. č. 528/2008 Z. z. uložená povinnosť, a tým je správa o nezrovnalosti a žiadosť, ktoré vyplýva z Ústavy SR. Podľa názoru žalobcu krajský súd sa mal vysporiadať s tým, či takýto úkon mohol alebo nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Iba ak by takáto ujma nemohla vzniknúť, potom by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť správy a žiadosti podľa § 7 písm. e) SSP (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016).

2.3 Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že Správa o nezrovnalosti je rozhodnutie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., a preto je vylúčená z preskúmania súdom na základe ustanovenia § 14 ods. 18 zákona v spojení v ust. § 7 písm. h) SSP, pretože konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (§ 1 písm. c) zákona) a kontrola projektu (§ 1 písm. d) zákona) sú dve rozličné oblasti, spadajúce pod predmet zákona 528/2008 Z. z. Žalobca mal za to, že keď zákonodarca v § 14 ods. 18 hovorí o tom, že „rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom“, ide zo strany zákonodarcu o nedôsledné použitie legislatívnej skratky, pričom pojem „konania“ sa má v danom prípade vykladať ako pojem vzťahujúci sa na konania o žiadosti o NFP a nemá sa týkať postupov správneho orgánu pri kontrole projektu a na neho nadväzujúceho postupu podľa ustanovenia § 27a zákona. Žalobca uviedol, že nemožnosť brániť sa na súde voči správnym aktom (výzvam alebo rozhodnutiam) správneho orgánu podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. je nielen v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v rozpore s legitímnym očakávaním postupu štátnych orgánov a v rozpore s princípom právnej istoty osôb, voči ktorým je štátna moc uplatňovaná.

2.4 Žalobca v zmysle § 447 ods. 1 SSP požiadal kasačny súd o priznanie odkladného účinku kasačnejsťažnosti, keďže právnymi následkami uznesenia hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vykonaním finančnej opravy vo výške 50 000,01 € hrozí žalobcovi závažná ujma, ktorá v prípade jej vykonania bude mať za následok zaťaženie rozpočtu žalobcu. Žalobca mal za to, že priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebudú dotknuté žiadne práva žalovaného, nepriznaním odkladného účinku však hrozí žalobcovi závažná ujma nielen v podobe vymáhania finančnej opravy, ale aj možného uplatnenia ďalších sankcii, prípadne zmluvných a zákonných inštitútov, ktoré sa nepriaznivo dotknú podnikateľskej činnosti žalobcu.

3.

3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2017, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za vecne správne.

3.2 Podľa názoru žalovaného správa ani žiadosť nie sú preskúmateľné správnym súdom, pretože v tejto fáze riešenia nezrovnalosti nemôžu reálne zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu a ani spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných.

3.3 Žalovaný konštatoval, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania správy a žiadosti je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. bude žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a až toto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a teda bude aj preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

3.4 Žalovaný uviedol, že ako riadiaci orgán je v súlade s čl. 60 písm. a) Nariadenia rady č. 1083/2006 zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, a to najmä za zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a aby sa dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania. Žalovaný musí riešiť vzniknutú nezrovnalosť v súlade so zákonom o pomoci a podpore, a to konkrétne postupom podľa § 27a ods. 5 zákona, nakoľko žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie časti NFP až na základe Protokolu ÚVO, s ktorým bol žalobca oboznámený na základe Zápisnice o prerokovaní Protokolu, a teda žalovaný neaplikoval § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore a pri vydaní správy, ako aj žiadosti postupoval podľa ustanovení § 27a ods. 4 a ods. 5 zákona o pomoci a podpore ako osobitným právnym predpisom upravujúcim poskytovanie finančných prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva. Podľa žalovaného ak by súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, žalovaný na základe informácií, ktoré má k dispozícii v tejto fáze riešenia nezrovnalostí, musí konať len tak, že opäť vystaví rovnakú správu, proti ktorej žalobca opäť podá žalobu o preskúmanie zákonnosti a takýmto spôsobom sa znemožní žalovanému v danej veci ďalej konať a vzniknutú nezrovnalosť riešiť v zmysle zákona o pomoci a podpore.

3.5 Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na § 28 SSP, ktorý ustanovuje, že správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ma zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešne uplatňovanie. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu ide o umelé predlžovanie procesu vysporiadania nezrovnalosti a konaním žalobcu je žalovanému v konečnom dôsledku znemožnené konať a v tomto procese pokračovať.

3.6 K žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku kasačnej žaloby žalovaný uviedol, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky vzniku závažnej ujmy, pretože okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí nie je možný. Dôsledkom výkonu napadnutých rozhodnutí je len začatie správneho konania, ktoré v čase podania žaloby začaté nebolo, proti správnemu rozhodnutiu môže žalobca podať riadny opravný prostriedok a toto právoplatné rozhodnutie môže byť preskúmané aj v rámci správnehosúdnictva.

4.

4.1 Dňa 21.08.2017 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené písomné podanie žalobcu, označené ako „Informácia o nových skutočnostiach a dôkazoch, ktoré neexistovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia“, v ktorom žalobca uviedol, že po podaní kasačnej sťažnosti žalovaný dňa 16.02.2017 vydal vo veci projektu nové rozhodnutia: Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná správa 1“), Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná žiadosť 1“), Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná správa 2“), Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z03 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná žiadosť 2“). Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 18.04.2017 domáhal preskúmania a zrušenia týchto aktualizácií, konanie je vedené pod sp. zn. 5S/71/2017.

4.2 V podaní žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v konaní o novej žalobe vyplýva, že správy, ktoré sú predmetom konania sp. zn. 5S/71/2017, vznikli z pôvodnej správy č. N21502316/S01 zažalovanej v konaní sp. zn. 5S/41/2016 a to tak, že táto pôvodná nezrovnalosť sa len formálne rozdelila medzi Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02 a č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220123/102 a č. 26220220132/Z03 zo dňa 16.2.2017, a to z dôvodu prekryvu s vystavenou nezrovnalosťou (t. j. 25 % pôvodná nezrovnalosť sa rozdelila na 10 % a 15 %).

4.3 Žalobca mal za to, že pokiaľ sa pôvodné dokumenty „formálne rozdelili“, treba tomu rozumieť tak, že žalovaný nahradil svoje pôvodné rozhodnutia, ktoré sú predmetom konania o žalobe novými rozhodnutiami, t. j. aktualizáciami, ktorými ale nevytvára prekážku litispendencie vo veci konania o aktualizáciách, ako sa nazdáva žalovaný. Aktualizácie majú odlišné číslo a odlišný dátum vydania než ako mali pôvodné rozhodnutia napadnuté žalobou, o ktorej sa vedie konanie so sp. zn. 5S/41/2016. Podľa názoru žalobcu zrušenie a nahradenie pôvodných rozhodnutí aktualizáciami ale znamená, že odpadol dôvod konania o žalobe a o kasačnej sťažnosti, pretože rozhodnutia, o ktorých sa konalo, boli zrušené správnym orgánom, ktorý ich vydal, čo je dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP, podľa ktorého súd zastaví konanie, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Žalobca uviedol, že má v prípade, že napadnuté uznesenie bude zrušené a/alebo konanie bude zastavené preto, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, nárok na náhradu trov konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP, pretože konanie bude v takom prípade zastavené z dôvodu procesného zavinenia žalovaného.

5.

5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

5.2 Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 03.03.2016 domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22.12.2015.

5.3 V prejednávanej veci žalovaný, ako poskytovateľ nenávratného finančného príspevku, zastúpený Výskumnou agentúrou a žalobca, ako prijímateľ, uzatvorili dňa 24.11.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 132/2010/2.2/OPVaV za účelom realizácie projektu „Aplikovaný výskum metód na určovanie klimatických a hydrologických návrhových veličín“ ITMS kód:26220220132. Postupom užšej súťaže žalobca vyhlásil dňa 16.03.2011 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Externé spracovanie digitálnych priestorových údajov v rámci projektu „Aplikovaný výskum metód na určovanie klimatických a hydrologických návrhových veličín“, uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. S 54/2011 zo dňa 18.03.2011 pod č. 08770 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 52/2011 zo dňa 16.03.2011 pod zn. 01751-MUS. V období od 02.09.2014 do 29.09.2014 bol u žalobcu vykonaný vládny audit č. A601, K3818. Ministerstvo financií SR podalo dňa 31.12.2014 na Úrad pre verejné obstarávanie podnet na kontrolu postupu žalobcu pri zadávaní zákazky. Úrad vykonal u žalobcu v období od 07.04.2015 do 30.07.2015 kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený písomný protokol č. 397-7000/2015-OK/4 zo dňa 30.07.2015. Dňa 27.10.2015 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, počas ktorého sa žalobca vyjadril k nesprávnosti záverov zistených kontrolou. Dňa 21.12.2015 podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, konanie je vedené pod sp. zn. 1S/306/2015. Agentúra listom zo dňa 22.12.2015 vyzvala žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 25 %-nej korekcie z hodnoty výdavkov zákazky do 13.02.2016, prílohou listu bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N215002316/S01 zo dňa 22.12.2015.

5.4 Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.5 Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5.6 Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5.7 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5.8 Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

5.9 Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.

5.10 Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

5.11 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

5.12 Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

5.13 Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktorému predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej správy a žiadosti. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22.12.2015, ktorú krajský súd zhodne so žalovaným považoval za nepreskúmateľnú v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.

5.14 Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.

5.15 Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.

5.16 Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.

5.17 Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v sume celkom 50.000,01 €, s poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa.

5.18 Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h/ SSP. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné: Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, a teda, že správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere kasačný súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania správy a žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

5.19 Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to, že predmetnú správu je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.

5.20 Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný vydaním rozhodnutia, a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv žalobcu. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 4Sžf/56/2015 z

8. júna 2016).

5.21 Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je preskúmateľné súdom.

5.22 Žalobca sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že správa ani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.

5.23 Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami žalobcu sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

5.24 K podaniu žalobcu zo dňa 21.08.2017, ktorým žiadal zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a zastaviť konanie o žalobe žalobcu z dôvodu, že odpadol dôvod konania o žalobe a o kasačnej sťažnosti, pretože rozhodnutie žalovaného bolo nahradené novými rozhodnutiami zo dňa 16.02.2017 kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bola správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22.12.2015, na základe žaloby žalobcu zo dňa 02.03.2016. Konanie o žalobe žalobcu bolo právoplatne skončené nadobudnutím právoplatnosti uznesenia krajského súdu dňa 12.12.2016. 5.25 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy uvádza, že predmetom preskúmania krajským súdom bola pôvodná správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S01 zo dňa 22.12.2015, o aktualizácii ktorej rozhodol žalovaný až po rozhodnutí a nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu, resp. až po podaní kasačnej sťažnosti žalobcu. Zákonnosť aktualizovaných správ o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02 a č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/71/2017.

6.

6.1 O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).

6.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.