UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Stapring, a. s., Piaristická 2, Nitra, IČO: 31 411 401, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: Burza cenných papierov v Bratislave, a. s., Vysoká 17, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., M.R. Štefánika 3, Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. BCPB-0242/2015 zo dňa 03.09.2015 a č. BCPB-0186/2015 zo dňa 02.06.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/48/2017- 99 zo dňa 28. februára 2018 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, takto
rozhodol:
Kasačnej sťažnosti s a p r i z n á v a odkladný účinok.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol žalobu o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. BCPB-0186/2015 zo dňa 02.06.2015, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že došlo k pozastaveniu obchodovania s cennými papiermi ISIN: CS0009005657 emitenta Stapring, a.s. z obchodovania na regulovanom voľnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. (ďalej len „BCPB“) a o preskúmanie listu žalovaného č. BCPB-0242/2015 zo dňa 03.09.2015, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný vylúčil cenné papiere ISIN: CS0009005657 emitenta Stapring, a. s. z obchodovania na regulovanom voľnom trhu BCPB, a to z dôvodu nesplnenia si zákonnej informačnej povinnosti.
2. Žalobca podal proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre kasačnú sťažnosť a zároveň požiadal kasačný súd o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v súlade s § 447 ods. 1 SSP dôvodiac, že v súčasnosti je v súvislosti s povinnou ponukou na prevzatie nútený postupovať v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu obavy uloženia pokút a prípadne aj iných sankcií v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov. V prípade, ak žalobca bude nútený postupovať uvedeným spôsobom aj naďalej, tak aj za predpokladu, že by bol v konaní o preskúmanie zákonnostirozhodnutí a postupu žalovaného úspešný, do toho času vznikne na strane žalobcu neodstrániteľná škoda veľkého rozsahu (ako aj na strane tretích osôb, minimálne akcionárov žalobcu), ktorá bude pre neho priam likvidačná, t.j. žalobcovi hrozí závažná ujma a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. K návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/48/2017-99 zo dňa 28. februára 2018 vyjadril aj žalovaný, ktorý predmetný návrh označil ako nedôvodný, argumentujúc, že žalobcovi v danej veci nehrozí závažná ujma a činnosť žalobcu nie je ohrozená. Účinky vylúčenia cenných papierov žalobcu z regulovaného voľného trhu už nastali, a teda ani výkon rozhodnutia v tomto prípade neprichádza do úvahy (nejedná sa o peňažnú sankciu, ktorú by bolo možné vymáhať, resp. sankciu, kedy by žalobcovi hrozila závažná ujma alebo prerušenie jeho činností). Vylúčenie cenných papierov z regulovaného voľného trhu bolo v záujme investorov a týmto pozastavením obchodovania reagoval žalovaný na nedostatok informácií o cennom papieri žalobcu a aktuálnom vývoji hospodárenia a iných skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu, bez ktorých by ich obchodovanie/následne investovanie mohlo investorom spôsobiť finančné straty. V súvislosti s ukončením obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu BCPB vznikla žalobcovi zákonná povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vlastných akcií v zmysle § 170 ods. 1 a 3 v spojení s § 119 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ktorej účelom je práve ochrana práv akcionárov, ktorým zákon dáva možnosť (ak sa tak rozhodnú) predať svoje akcie ich emitentovi - žalobcovi. Žalovaný zároveň uviedol, že opätovné prijatie cenných papierov žalobcu na regulovaný voľný trh BCPB je možné uskutočniť postupom v zmysle § 25 a nasl. zákona o burze. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.
4. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana účastníka správneho konania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať, v prípadoch ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP, iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého sťažovateľa. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Z pojmu „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad pre sťažovateľa.
8. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti má za následok pozastavenie účinkov rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie zároveň nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. To znamená, že priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti má za následok odloženie účinnosti rozhodnutia krajského súdu, nie však odloženie účinnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z dôsledkov rozhodnutia žalovaného o vylúčení cennýchpapierov z regulovaného voľného trhu z dôvodu neplnenia si informačnej povinnosti je vznik povinnosti emitenta predmetných cenných papierov vykonať v súlade s § 38 ods. 8 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenným papierov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o burze“ ) a § 170 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118 a nasl. zákona o cenných papieroch, dôsledkom realizácie ktorej žalobcovi reálne hrozí vznik závažnej ujmy na jeho majetkových právach, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné vyhovieť.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, po preskúmaní návrhu žalobcu a súdneho spisu konštatoval, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a v zmysle ustanovenia § 447 ods. 1 SSP priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.