ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: BELKAM, s.r.o., so sídlom Bystrička č. 301, Martin, IČO: 36 387 975, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, so sídlom Bajkalská č. 27, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, so sídlom Dunajská č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 45/20783/13/RR zo dňa 7. októbra 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26. júla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26. júla 2016 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1.
1.1 Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj „ÚRSO", „úrad") č. 1910/2013/E-OZ zo dňa 27.05.2013. Prvostupňovým rozhodnutím úrad rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt BELKAM, s.r.o. schválil pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa na streche budovy súpisné číslo 609, k. ú. C., parcela č. 60.
1.2 V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný správny orgán správne vychádzal pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku podľa §3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.") z právoplatného cenového rozhodnutia úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok predchádzajúci roku 2013. Išlo o rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013. Rozhodnutie o cenovej regulácii na rok 2013 v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. a § 7 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška") muselo nevyhnutne vychádzať z tohto právoplatného rozhodnutia, pretože cena elektriny pre stanovenie doplatku v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny do prevádzky uvedené. Správne orgány teda nemohli v konaní o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 opätovne posudzovať cenu elektriny stanovenú na rok 2012 a nemohli sa opätovne zaoberať ani otázkou uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, a teda ani dátumom ukončenia funkčnej skúšky uvedenom v protokole o vykonaní funkčnej skúšky. Rovnako ani súd v súdnom konaní pri preskúmavaní rozhodnutia o cenovej regulácii na rok 2013 nemôže vykonať prieskum prv urobeného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ohľadne cenovej regulácie za rok 2012, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné, a to preto, lebo na jeho preskúmanie bol určený osobitný postup (§ 245 ods. 1 O.s.p.).
1.3 Vyššie uvedená procesná situácia sa zmenila vydaním rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016, ktorým odvolací súd druhostupňové správne rozhodnutie vo veci cenovej regulácie za rok 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Učinil tak v osobitnom konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/86/2013, ktorého predmetom bol prieskum cenového rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na rok 2012. Momentom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu nastal stav, keď cenové rozhodnutie žalovaného na rok 2012 doposiaľ nie je právoplatné, pretože odvolacie rozhodnutie v tejto veci bolo zrušené. V súčasnosti teda neexistuje podklad pre vydanie cenového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi pre rok 2013, keďže cenové rozhodnutie za rok 2013 musí nevyhnutne byť vydané až po právoplatnosti cenového rozhodnutia za rok 2012.
1.4 V čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2013, existovalo právoplatné rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre žalobcu na rok 2012, teda podklad pre toto rozhodnutie bol daný. K zrušeniu druhostupňového správneho rozhodnutia ohľadne ceny elektriny na rok 2012 došlo až rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2016. Na druhej strane však výrok právoplatného rozsudku súdu je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány v zmysle § 145 ods. 4 v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Ak teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu takýto rozsudok existuje a má priamy vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd naň musí prihliadnuť. Preto krajský súd konštatoval, že rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. pre rok 2012 nie je právoplatné, a preto z neho nie je možné zatiaľ vychádzať. Rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť pričom táto vada nastala až po vydaní napadnutého i prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo napadnuté rozhodnutie potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
1.5 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli podstatné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, sa krajský súd nezaoberal žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe, najmä dôvodom spočívajúcim v námietkach voči ustáleniu dátumu uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky, resp. dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky. Ako bolo vyššie uvedené, pre rozhodnutie o stanovení pevnej ceny elektriny a ceny doplatku za rok 2013 je smerodajné právoplatné rozhodnutie o tejto otázke za rok 2012 a keďže táto skutková otázka je predmetom zisťovania skutkového stavu, jeho vyhodnotenia a právneho posúdenia v konaní o cene elektriny a doplatku za rok 2012, touto otázkou sa v konaní o stanovení pevnej ceny elektriny a ceny doplatku za rok 2013 nie je možné podľa krajského súdu zaoberať.
2.
2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný konštatoval, že podstatnou otázkou pre správne skutkové zistenia je predovšetkým otázka obsahu a priebehu samotnej funkčnej skúšky a jej jednotlivých častí.
2.2 Ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. predstavuje zákonnú úpravu funkčnej skúšky, pričom samotný zákon č. 309/2009 Z. z. právnu definíciu funkčnej skúšky neustanovuje a bližšie neupravuje ani pojem vykonania funkčnej skúšky. Z uvedeného zákonného ustanovenia iba vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ do 10 dní odo dňa jej vykonania vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, pričom spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Zákon č. 309/2009 Z. z. teda zveruje úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky do rúk prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
2.3 V prípade absencie prevádzkového poriadku ako takého, prípadne z absencie úpravy funkčnej skúšky v rámci prevádzkového poriadku však s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia nemožno podľa žalovaného vyvodiť, že by funkčnou skúškou bolo iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. Pri absencii prevádzkového poriadku ako takého, prípadne pri absencii úpravy funkčnej skúšky v rámci prevádzkového poriadku nemajú príslušné zákonné ustanovenia iný význam, ako by mali pri úprave funkčnej skúšky v rámci prevádzkového poriadku a z § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. nemožno vyvodiť, že vykonaním funkčnej skúšky je faktické vykonanie jej jednotlivých časti v teréne (t.j. po bod 12 protokolu o funkčnej skúške).
2.4 Zákon č. 309/2009 Z. z. v ustanovení § 2 ods. 3 definuje čas uvedenia zariadenia do prevádzky, nie „skutočný" čas uvedenia do prevádzky v podobe fyzického pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy alebo spôsobilosti takéhoto zariadenia na pripojenie do distribučnej sústavy. Funkčná skúška vo svojej podstate predstavuje súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pritom je nesporné, že je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.
2.5 Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky si prevádzkovateľ distribučnej sústavy (SSE-D) určil vydaním a zverejnením usmernenia na svojom webovom sídle. Toto usmernenie určovalo vymedzenie náležitostí, ktoré musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy SSE-D. Z predmetného usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky je okrem preskúmania zariadenia z technického hľadiska potrebné aj preskúmanie predložených dokladov (schválený realizačný projekt stavby, zmluva o pripojení, zmluva o dodávke a distribúcii, miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň). Tieto skutočnosti boli jednotlivým regulovaným subjektom - výrobcom elektriny známe, vzhľadom na to, že uvedené dokumenty museli SSE-D predložiť. Každý regulovaný subjekt, a teda každý výrobca elektriny bol oboznámený s podmienkami vykonania funkčnej skúšky, a to na webovom sídle SSE-D. Takisto bol oboznámený s podmienkami vydania protokolu o funkčnej skúške a s tým, kedy sa považuje funkčná skúška za vykonanú, t.j. kedy nadobúda platnosť protokol o vykonaní funkčnej skúšky.
2.6 Žalovaný zastával názor, že tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky zariadenia regulovaného subjektu - výrobcu elektriny nebol prijatý u prevádzkovateľa distribučnej sústavy (SSE-D) prevádzkový poriadok obsahujúci úpravu funkčnej skúšky ešte neznamená, že si tento spôsob apodmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak uskutočnil práve prostredníctvom uverejnenia usmernenia na svojom webovom sídle, pričom jeho obsah by zodpovedal aj obsahu v prevádzkovom poriadku.
2.7 Zariadenie na výrobu elektriny musí spĺňať technické podmienky pripojenia do distribučnej sústavy, a to či ich spĺňa sa vykoná posúdením, ktoré pozostáva z viacerých samostatných kontrol a krokov. V opačnom prípade by sa za čas uvedenia zariadenia do prevádzky mohlo považovať už samotné prvé fyzické pripojenie zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy, čo je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Funkčná skúška pozostáva z viacerých samostatných krokov posudzovania, t.j. meraní, skúšok, kontroly, ktorých výsledok je konfrontovaný aj s technickými podmienkami pripojenia v rámci administratívneho posudzovania dokumentácie výrobného zariadenia predloženej zo strany dotknutého výrobcu. Súčasťou funkčnej skúšky však nie je a nemôže byť len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne a ich faktické odskúšanie, ale aj preskúmanie príslušnej dokumentácie technického charakteru a jej súladu napr. s technickými parametrami v rámci jednotlivých čiastkových skúšok. Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej sústavy po kontrole technických dokladov a kontrole, že samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú vo vzájomnom súlade a sú bezchybné. Až týmto kontrolným overením je funkčná skúška vykonaná.
2.8 Žalobca podľa názoru žalovaného nesprávne aplikuje výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., ktorým rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu. Samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t.j. protokol o funkčnej skúške musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nie je možné preto stotožniť sa s názorom, že dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky ako listinného dôkazu o jej vykonaní. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je len jedným z predpokladov k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou posledný čiastkový záver a kontrola, vyjadrený jej podpisom v bode 13 predmetného protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13.
2.9 Pokiaľ ide o splnenie zákonných lehôt, žalovaný uviedol, že v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. má prevádzkovateľ distribučnej sústavy na vykonanie funkčnej skúšky celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny, a teda, požiadavkou zákona č. 309/2009 Z. z. je, aby posledná kontrola bola vykonaná v rámci tejto zákonnej lehoty. V prípade vyhodnotenia funkčnej skúšky s úspešným výsledkom pre výrobcu elektriny má potom prevádzkovateľ distribučnej sústavy lehotu l0 dní odo dňa vykonania funkčnej skúšky na vydanie protokolu o funkčnej skúške ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. V prípade plnenia týchto zákonných lehôt preto podľa žalovaného nemožno konštatovať, že by prevádzkovateľ distribučnej sústavy konal v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z.
2.10 Protokol o funkčnej skúške na predpísanom tlačive sa so zaznamenanými výsledkami jednotlivých testov a meraní zasiela na kontrolu zodpovednej osobe SSE-D, ktorá za účelom zamedzenia špekulatívneho konania výrobcov elektriny porovná priloženú dokumentáciu, prípadne aj fotodokumentáciu s už uvedenými údajmi v protokole a jednotlivé časti funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti SSE-D. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojim podpisom celkový súlad a platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby nie je teda možné považovať len za formálnu kontrolu vykonania funkčnej skúšky, ale za úkon, ktorý vyžaduje prevádzkovateľ distribučnej sústavy a ktorým sa osvedčuje kontrola správnosti a súladu aj predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Až po tejto kontrole je funkčná skúška považovaná za vykonanú. Ukončenie tejto kontroly sa potvrdí v protokole o funkčnej skúške podpisom riaditeľa sekcie AM spolu s dátumom, kedy táto kontrola bola vykonaná, pričom každý výrobca vedel, že až týmto podpisom je funkčná skúška ukončená, keďže táto informácia sa nachádza priamo na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške. Podľa názoru žalovaného jepreto potrebné pri posudzovaní danej problematiky vychádzať z obsahu protokolu o funkčnej skúške a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu l3. V tomto bode sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom schvaľuje za SSE-D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. 2.11 Žalovaný mal za to, že funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a celkového súladu vykonaných čiastkových kontrol a dokumentácie zariadenia na výrobu elektriny. Zo žiadneho právneho predpisu a ani iného dokumentu nevyplýva, že toto skúmanie musí obsahovať len technické úkony priamo v teréne, t.j. na mieste inštalácie zariadenia na výrobu elektriny. Samotná skúška pozostáva nielen z technickej časti, ale aj administratívnej časti, pričom administratívna časť preveruje splnenie technických podmienok. Nie je možné požadovať od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby priamo na mieste samom, bez komplexného posúdenia veci aj z pohľadu ďalších listinných dokumentov, resp. výsledkov vykonania čiastkových kontrol, uzavrel funkčnú skúšku ako vykonanú, prípadne vykonanú úspešne poslednou čiastkovou kontrolou v teréne podľa bodu 12.
2.10 Žalovaný nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre stanovenia času uvedenie zariadenia do prevádzky preto žalovaný musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky vydaného prevádzkovateľom distribučnej sústavy.
3.
3.1 Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.
3.2 Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení plne stotožnila so skutkovými závermi krajského súdu. Krajský súd podľa žalobkyne správne vyhodnotil zrušenie podkladového právoplatného cenového rozhodnutia pre rok 2012 a na základe uvedeného dospel k správnemu záveru o nevyhnutnosti zrušenia aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Výrok právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016 je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány v zmysle § 145 ods. 4 SSP. Ak teda v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu takýto rozsudok existuje, je podľa názoru žalobkyne súd takýmto výrokom rozsudku viazaný a musí naň v zmysle § 217 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok prihliadnuť. Prvostupňový súd preto správne prihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu SR o zrušení rozhodnutia žalovaného o určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2012 a z tohto dôvodu nebola splnená podmienka na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia stanovená v § 6 ods. 3 v nadväznosti na § 3 ods. l písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z., t.j. právoplatné rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012.
3.3 K ostatným skutkovým a právnym dôvodom uvedeným v kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že tieto sa priamo dotýkajú argumentácie uplatnenej žalovaným správnym orgánom v konaní o preskúmaní zákonnosti cenového rozhodnutia pre rok 2012 a nemajú žiaden vplyv na procesne a hmotnoprávne správny postup konajúceho súdu v odvolaním napadnutom konaní.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti § 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137ods. 2 a 3 SSP).
4.2 Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako regulovaný subjekt podala dňa 26.10.2012 na Úrade Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2013, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltickej elektrárni s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa na streche budovy - súpisné číslo 609, k. ú. Bystrička, parcela číslo 60 (ďalej len „zariadenie"). Žalobca navrhol sumu 194,54 €/MWh. Dňa 26.10.2012 bolo začaté cenové konanie.
4.3 Úrad rozhodnutím č. 1910/2013/E-OZ, číslo spisu: 1255-2013-BA zo dňa 27.05.2013 pre regulovaný subjekt BELKAM, s.r.o. schválil pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Regulačná rada URSO rozhodnutím číslo: 41/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
4.4 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový orgán pri schválení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 vychádzal zo schválenej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci roku 2013 a zároveň konal v súlade so zákonom, rovnako ako aj v súlade so stanoviskom generálneho riaditeľa spoločnosti SSE-D, a.s.,.
4.5 Žalobca následne podal na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/134/2013-46 zo dňa 22.01.2014 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 21S/86/2013.
4.6 V konaní vedenom pod sp. zn. 21S/86/2013 krajský súd rozsudkom č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09.04.2014 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Najvyšší súd SR na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutia správnych orgánov rozsudkom sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4.7 V odôvodnení rozsudku sp. zn. 8Sžf/63/2014 najvyšší súd vyslovil, že v preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 12, teda dátum 29.06.2012 alebo dátum v kolónke 13 dňa 02.07.2013, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D, a.s.,. Od tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení.
4.8 Najvyšší súd taktiež v konaní sp. zn. 8Sžf/63/2014 konštatoval, že ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je zmocňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s.,. Odvolací súd však po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu, na základe čoho uložil žalovanému skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
4.9 Odvolací súd poukázal na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. nevyhodnocoval, a preto podľa názoru senátu odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu, v tomto štádiu konania,nemohol najvyšší súd dospieť k inému záveru a to aj napriek skutočnosti, že dňa 30. januára 2015 doručil žalovaný najvyššiemu súdu rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým bol schválený prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.,.
4.10 Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z."), časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
4.11 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z., podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
4.12 Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
4.13 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.
4.14 Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o regulácii"), cenovej regulácii podlieha výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
4.15 Podľa § 14 ods. 5 zákona o regulácii, úrad rozhodne o návrhu ceny vydaním cenového rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie"), ktoré doručí účastníkovi cenového konania a uverejní vo Vestníku úradu a na internetovej stránke úradu.
4.16 Podľa § 14 ods. 9 zákona o regulácii, na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou oddielov 2 až 4 štvrtej časti a piatej časti, ak tento zákon neustanovuje inak. 4.17 Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu na rok 2014. Návrh ceny na rok 2014 je regulovaný subjekt povinný predložiť v lehote podľa § 14 ods. 5. Cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016, ak úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia. Na cenovú reguláciu na rok 2013 sa použije doterajší predpis, ak ďalej nie je ustanovené inak.
4.18 Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľaokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
4.19 V preskúmavanej veci, tak ako krajský súd správne uviedol, žalovaný vychádzal pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2013 v súlade s citovaným ustanovením § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. z cenového rozhodnutia úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2012, t. j. rok, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Konkrétne sa jednalo o rozhodnutie č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013.
4.20 Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013, tak ako už bolo vyššie uvedené, zrušil, z čoho vyplýva, že v prejednávanej veci došlo k zrušeniu rozhodnutia, z ktorého malo vychádzať stanovenie ceny doplatku pre nadchádzajúce kalendárne roky. Krajský súd teda postupoval správne, keď rozhodnutie žalovaného č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4.21 Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. kogentne ustanovuje spôsob určenia ceny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Z medzí predmetného ustanovenia sa teda nemožno odchýliť, určenie ceny pre stanovenie doplatku nemožno určiť iným spôsobom ako určuje toto ustanovenie.
4.22 Žalovaný sa v podanej kasačnej sťažnosti podrobne zaoberal určením správneho okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, výkladom ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., podmienkami vykonania funkčnej skúšky či procesom zavŕšenia funkčnej skúšky. Predmetné námietky či argumenty žalovaného však v prejednávanej veci nie sú relevantné, nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o určenie ceny pre stanovenie doplatku za ďalší kalendárny rok, konkrétne za rok 2013, kedy je cena pre stanovenie doplatku rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Z uvedeného teda vyplýva, že právne problémy, ktorými sa zaoberal žalovaný, sú relevantné pre konanie, v ktorom sa určuje cena pre stanovenie doplatku za rok, v ktorom bolo zariadenie uvedené do prevádzky a následne, na základe správne určenej ceny za rok uvedenia zariadenia do prevádzky sa bude určovať cena pre stanovenie doplatku na ďalšie kalendárne roky. Kasačný súd sa teda rovnako, ako aj krajský súd týmito námietkami žalovaného v odôvodnení rozsudku nezaoberal.
4.23 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného, pretože krajský súd postupoval preto vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
4.21 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline, Najvyšší súd SR ako súd kasačný kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.
5.
5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa §167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.
5.2 O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 a nasledujúce SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.