Najvyšší súd
4Sžf/9/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej
veci žalobcu A., s.r.o., so sídlom K., zast. advokátkou JUDr. A., AK K., proti žalovanému
Daňovému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Nová ul. č. 13, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2009 č. I/223/17574-1333484/2009/992517-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
7S/4567/2010-39 z 9. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/4567/2010-39 zo dňa 9. novembra 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žalobca, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice IV o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty (DPH)
za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške 17.163,14 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1
zák. č. 511/1992 Z.z.
Krajský súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu,
podrobne uvedené na str. 6 – 9 svojho rozsudku a ustanovenia § 43 ods. 1 a 43 ods. 5 písm. a/
zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, a tiež §§ 16 ods. 1, 2 písm. a/, § 2 ods. 6, § 29 ods. 8 zákona,
po preskúmaní žalovaného rozhodnutia v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že oba
správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny
záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.
Základným predpokladom oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je potrebné preukázať kópiou
faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ inou osobou. Podmienkou je, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň,
bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. V zmysle citovaného
§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.
Tento v danom prípade predložil doklady, ktorými preukazoval uskutočnenie
intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie, pričom správca
dane v súlade s ods. 6 § 2 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane, preveroval skutočnosti, či v danom prípade dodanie tovaru je skutočne
oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver,
že daňový subjekt v správnom konaní nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie
od DPH v prípade uvedeného intrakomunitárneho dodania tovaru na územie iného členského
štátu EÚ a preto mu dodatočným platobným výmerom zo dna 16.09.2009 podľa § 44 ods. 6
písm. c/ bod. 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške 17.163,14 €. S týmto záverom sa krajský súd v celom rozsahu
stotožnil.
Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní tak, ako boli vyššie špecifikované
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel krajský súd k záveru, že námietky žalobcu
obsiahnuté v podanej žalobe nie je možné akceptovať. Vykonaným dokazovaním nebolo teda
preukázané, že odberateľ J. Kft. v Maďarsku tovar prijal, pretože tento nedisponoval
žiadnymi skladovými priestormi na adrese vykládky uvedenej v predložených CMR, pričom
miesto vykládky nevedel identifikovať ani prepravca, ani splnomocnený zástupca daňového
subjektu. Z uvedeného hľadiska doklady, ktorými žalobca preukazoval uskutočnenie splnenia
podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 cit. zákona i tvrdenia prepravcu a konateľa
žalobcu v súvislosti s prepravou tovaru, bolo potrebné považovať za nehodnoverné.
Maďarský odberateľ tiež z nadobudnutia tovaru od žalobcu ani nepriznal daň. Vykonanými
dôkazmi nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru tak, ako bol deklarovaný daňovým
subjektom, vzhľadom na ktorú skutočnosť záver správcu dane, že kontrolovaný daňový
subjekt hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia dane podľa
§ 43 cit. zákona je odôvodnený. Následne, v súlade s platnou právnou úpravou najmä s § 13
ods. 1 písm. c/ zákona o DPH bolo určené miesto dodania tovaru, čím žalobcovi vznikla
daňová povinnosť a povinnosť platenia dane podľa § 69 ods. 1 cit. zákona.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť podľa § 250ja ods. 3 OSP a zrušiť žalované rozhodnutie. Žalobca poukázal
na to, že žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok
oslobodenia, vzhľadom k tomu, že predložil medzinárodný prepravný list CMR, kde bolo
označené miesto určenia a krajina určenia. Žalobca predsa nemôže niesť zodpovednosť
za nesplnenie si povinnosti voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa žalobca
domnieva, že žalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného
členského štátu preniesť túto zodpovednosť na žalobcu.
Žalobca považuje tvrdenia správcu dane, že doklady, ktoré predložil žalobca
v súvislosti s prepravou tovaru na preukázania ich pravdivosti a preukázanej hodnoty sa
ukázali ako nehodnoverné, za subjektívne a jednostranné hodnotenie, pričom ostatné doklady
– doklady o prijatých platbách bezhotovostným stykom (ako jedna z podmienok
na preukázanie opodstatnenosti oslobodenia) správca dane ani nevyhodnotil, dokonca na ne pri kontrole ani neprihliadol a túto skutočnosť ani nezdôvodnil. Žalobca má za to, že správca
dane vyhodnotil odpovede získané z dožiadaní a to z medzinárodnej výmeny daňových
informácií z maďarskej daňovej správy a z odpovedí na dožiadanie od Daňového úradu
Vranov nad Topľou nesprávne. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal
splnenie podmienok oslobodenia, nakoľko predložil medzinárodný prepravný list CMR, kde
bolo označené miesto určenia a krajina určenia. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť
za neplnenie si povinností voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa žalobca
domnieva, že žalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného
členského štátu preniesť toto zodpovednosť na žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne
vyhodnotil dôkazy, ktoré získal v konaní a to na základe odpovede maďarskej daňovej správy,
ktorá bola predmetom Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 698/320/37830/2009/Rusnzo
zo dňa 08.06.2009. V predmetnej zápisnici sa uvádza, že maďarskej daňovej správe sa
nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou J. KFT, ani riaditeľskou spoločnosti pani J. J.
Spoločnosť J. KFT sa nenachádza na adrese svojho registrovaného sídla. Podľa potvrdenia
pošty riaditeľka odmietla prevzatie listov adresovaných na jej slovenskú adresu. Hoci
zástupca na doručovanie písomnosti prevzal list, nikto sa nedostavil na regionálne daňové
riaditeľstvo. Maďarská spoločnosť neuviedla vo svojom súhrnnom výkaze žiadne
nadobudnutie tovarov od žalobcu. Podľa dokumentov CMR, ktoré boli zaslané boli oceľové
plechy dodané do sídla spoločnosti J. KFT. Na uvedenej adrese sa nachádza len spoločnosť,
ktorá dodáva služby ostatným firmám. Nie je tam žiadna možnosť prevziať dodávku
a uskladniť v uvedenom množstve. Spoločnosť J. KFT nevlastní žiadne ďalšie priestory.
Podľa prepravných dokumentov mal prepraviť tovar pán Š. D. a taktiež sa s nimi nevedia
skontaktovať. Žalobca uvádza, že informácie uvedené v odpovedi na medzinárodnú výmenu
informácií nevedú k takým záverom, ako z toho vyvodil správca dane a žalovaný. Vo väzbe
na argumenty uvádzané žalovaným, že ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani
z pridanej hodnoty sa vzťahuje na poskytovateľa prepravných služieb, má za to, že žalovaný
by mal potom akceptovať aj písomné stanovisko poskytovateľa prepravných služieb, ktorý
práve vo svojom písomnom stanovisku pre Daňový úrad Vranov nad Topľou sa odvoláva
práve na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z citácie uvedeného
ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že ak sa prepravná
služba tovaru vykonáva pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte
inom, ako je členský štát, kde sa prepravu tovaru začína, je miestom dodania služby členský
štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba
dodaná. A ďalej na účely podľa ods. 1 sa rozumie prepravnou službou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na
územiach dvoch členských štátov (ods. 2). Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre
účely uplatnenia oslobodenia od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte. Z formulácie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
zákon uvádza miesto dodania tovaru spojeného s prepravou z tuzemska do iného členského
štátu len územie štátu, avšak /bez potreby presne identifikovať konkrétne adresu či ulicu, číslo
domu, poschodie alebo konkrétny objekt v inom členskom štáte. Žalobca sa domnieva, že pre
účely oslobodenia v zmysle ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty preukázal
splnenie podmienok a to prepravným dokladom, tak ako to ukladá zákon pre účely
oslobodenia a to miesto a štát vykladania tovaru t.j. Budapest a Maďarská republika.
Prepravný doklad CMR, je dokladom, ktorý slúži na deklarovanie prepravy tovaru a je to
univerzálne tlačivo, ktoré sa používa pre potreby prepravcov aj pre účely deklarovania
prepravy ako aj dodania tovaru.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal prvostupňový rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel k jednomyseľnému záveru, že odvolaniu nie je dôvodné
vyhovieť. Odvolací súd konštatoval, že krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal
s dôvodmi žaloby, ktoré v podstatnej miere použil žalobca aj pre zdôvodnenie odvolania.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu uvedenými
na str. 6 – 9 a str. 9 – 11 rozsudku a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správy
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.
Vo vzťahu k dôvodom odvolania odvolací súd zdôvodňuje, že splnenie podmienky
doloženia dokladu o prijatí platby za tovar bezhotovostným stykom, je len jednou
z podmienok pre preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH a keďže sa
daňové orgány z pohľadu oslobodenia vecou zaoberali, zhodnotili aj splnenie uvedenej
podmienky. Predloženie písomnosti nasvedčujúcich prijatie platby však samo o sebe nie je
dostatočným preukázaním vývozu tovaru a rovnako ním nie je ani vyjadrenie prepravcu
(ktorý však nevedel identifikovať miesto vykládky v Budapešti), pretože uvedené dôkazy
hodnotené vo vzájomnej súvislosti so zisteniami maďarskej daňovej správy, že v CMR uvedené miesto vykladania (J., Sarfu ut. 7 fszt, Budapešť) nie je spôsobilé na prevzatie
a uskladnenie tovaru v množstve uvedenom na faktúrach, dôvodne žalovaný hodnotil ako
nedôveryhodné a nedostatočné pre oslobodenie od DPH. Odvolací súd je toho názoru, že bolo
na žalobcovi, aby v priebehu konania vyvrátil tieto pochybnosti žalovaného o reálnom vývoze
tovaru do MR bližšou konkretizáciou miesta vykládky tovaru a preberajúcej osoby. Bolo by
len v prospech žalobcu, ak by doklady o preprave obsahovali také informácie, ktoré by jemu
samotnému, ale hlavne správcovi dane a ostatným zainteresovaným stranám aj s odstupom
času umožnili preveriť skutočnosti v nich uvedené. Ak ale ani podľa výsledkov šetrenia
maďarskej daňovej správy maďarská spoločnosť nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru
od žalobcu, že sa miestnym zisťovaním sídla maďarského odberateľa zistilo, že sa v udanom
sídle nenachádza, niet dôvodu považovať záver žalovaného o nesplnení podmienky
oslobodenia od DPH vzhľadom na nepreukázanosť vývozu tovaru do MR za nepodložený;
odvolací súd ho považuje za logické vyústenie odôvodnených pochybností o vývoze tovaru,
ktoré žalobca v konaní nevyvrátil a aktívne sa nepodieľal ani na takom kontakte
s odberateľmi, ktorý by viedol k preukázaniu jeho tvrdení o vývoze; žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno nepochybného preukázania vývozu do MR. To znamená, že miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona je Slovenská republika
a žalobca bol povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej
hodnoty.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková