4Sžf/83/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Q. F., G., zastúpená JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, Dunajské nábrežie 11/a, Komárno, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/24/2012-25 z 26.9.2012 o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/24/2012-25 z 26.9.2012 vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo 16.4.2012 o zastavení konania podľa § 46 ods. 5 zák. č. 511/1992 Z.z.. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 66 Eur (súdny poplatok). Krajský súd vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že žalobca v žalobe uplatnil náhradu trov konania sumou 323,52 Eur. Tieto trovy žiadnym spôsobom nešpecifikoval, teda neuviedol z akých dôvodov a za ktoré úkony právnej služby boli uplatnené resp. či ide o náhradu trov vzniknutých priamo žalobkyni. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Je pritom povinnosťou (§ 151 OSP) účastníkov trovy právneho zastúpenia presne vyčísliť a nepatrí medzi povinnosti súdu tieto trovy vyjadrené jednou sumou zisťovať a ich výšku „vyšetrovať“. Súd preto priznal žalobkyni iba náhradu iných trov zistiteľných zo spisu, teda náhradu súdneho poplatku.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Uviedla, že v žalobnom návrhu špecifikovala trovy konania v petite návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 Eur vrátane DPH. Podľa žalobcu nie je povinnosťou účastníka trovy špecifikovať, ako argumentuje prvostupňový súd, ale vyčísliť, čo účastník splnil. Súd samozrejme výšku trov nevyšetruje, ale vždy musí skontrolovať, pretože je orgánom, ktorý o nich rozhoduje a bez ich preverenia rozhodnutie nemôže vydať. V tejto súvislosti považovala za potrebné ešte poznamenať, že ak bolo súdu z nejakého dôvodu vyčíslenie trov konania nejasné, poťažne nedostatočné, mal žalobkyňu vyzvať na doplnenie, resp. na odstránenie vád, avšak takáto výzva zaslaná nebola. Z povahy veci vyplýva podľa žalobkyne vyplýva, že uplatňovala trovy právneho zastúpenia za dva úkonyprávnej pomoci - prevzatie veci a žalobu. Ako odvolací dôvod poukázala na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ - teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom nie je presvedčivo odôvodnené. Súd nesprávne vyložil ustanovenie § 151 ods. 1 OSP. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania tak, že prizná žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 Eur a trovy odvolacieho konania za podanie odvolania vo výške 161,76 Eur.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobkyne zastúpenej advokátom nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, ktorý priznal žalobkyni náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. náhradu zaplateného súdneho poplatku (§ 151 ods. 2 OSP), keďže iné trovy, vrátane trov právneho zastúpenia žalobkyňa nevyčíslila v súlade s ust. § 151 ods. 1 OSP. Pod pojmom „povinnosť trovy konania vyčísliť“ odvolací súd rozumie také vyjadrenie právneho dôvodu a spôsobu určenia výšky trov konania, ktoré môže súd bez ďalšieho podrobiť konfrontácii s obsahom spisu a s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to podľa charakteru prejednávaného sporu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že takéto vyčíslenie trov konania je v skutočnosti špecifikáciou trov. Vyčíslenie trov konania teda nie je len púhe číselné vyjadrenie požadovanej výšky náhrady trov v petite žaloby, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila tým, že súd mal žalobkyňu vyzvať na doplnenie, resp. odstránenie vád, ale taká výzva jej zaslaná nebola, odvolací súd s poukazom na účel kvalifikovaného právneho zastúpenia v správnom súdnictve, ktorého obsahom je aj kvalifikované vyčíslenie trov konania, v záujme hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, dôvodne očakáva také postupy právneho zástupcu - advokáta, ktorým vyjadrí dôvod vzniku trov konania osobitne právneho zastúpenia a to v závislosti od predmetu sporu a výpočtového základu pre stanovenie odmeny a paušálnej náhrady. Odvolací súd záverom pripomína, že žalobkyňa neodstránila nedostatok vyčíslenia trov ani v samotnom odvolaní, preto nebol ani dôvod na zmenu rozhodnutia v odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.