ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o., Diaľničná 2, Senec, právne zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Nám. 1. mája 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030501/1106791/2012 zo dňa 9. októbra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2484/2012-97 zo dňa 14. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2484/2012-97 zo dňa 14. mája 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1030501/1106791/2012 zo dňa 9. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 633,94 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Bratislava.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu. Žalovaný žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha dovoznému clu vo výške 6 % z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, teda potvrdil prvostupňové rozhodnutia colného úradu, ktorými rozhodol o nevrátení požadovaného dovozného cla.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta OSP tak, že účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.
Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil z obsahu administratívneho spisu skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatoval zistenia, že žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na miestne príslušnom Colnom úrade v Trnave deväť žiadostí o vrátenie dovozného cla, vymeraného a oznámeného rozhodnutiami v colnom konaní na základe písomných colných vyhlásení. Predmetnými žiadosťami o vrátenie cla žiadal žalobca o vrátenie dovozného cla podľa čl. 236 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, vymeraného na tovar označený ako „multifunkčná laserová tlačiareň“, ktorý bol v písomnom colnom vyhlásení označený kódom tovaru 8443 31 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) spoločného colného sadzobníka. Podľa právneho názoru žalobcu mal byť predmetný tovar zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou dovozného cla, a nie do podpoložky 8443 31 91, kde bolo vymerané dovozné clo vo výške 6 %. Colný úrad Trnava príslušnými rozhodnutiami zamietol žiadosti žalobcu a dovozné clo mu nevrátil. Rozhodnutím č. 1030501/1106791/2012 zo dňa 09.10.2012 žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia Colného úradu Trnava.
Krajský súd po vyhodnotení postupu žalovaného konštatoval, že tento pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vyplývajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí.
Za predmet sporu krajský súd označil právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za dovezené multifunkčné laserové tlačiarne, zároveň konštatujúc, že žalobca venoval svoju pozornosť hlavne otázke správnosti nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru.
Krajský súd ďalej v napadnutom rozhodnutí približuje a vykladá rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 361/11, na ktorý poukázal aj žalobca. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora považuje krajský súd za aplikovateľné aj vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a konštatuje, že z jeho záverov vyplýva, že toto rozhodnutie rieši kľúčový problém colného zatriedenia multifunkčných tlačiarní, ktoré rovnocenne zabezpečujú viaceré funkcie a to skenovanie, tlač, kopírovanie, prípadne faxovanie. Žiadnu z týchto funkcií nemožno považovať za natoľko dominantnú, že by určovala podstatný charakter zariadenia. Holandský vnútroštátny súd i Súdny dvor EÚ na rozdiel od žalovaného skúmali, či multifunkčné tlačiarne mali byt' vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky 8471 60 20 a nepodliehať clu, alebo mali byť zaradené do podpoložky 9009 12 00 KN s dovozným clom vo výške 6%. Súdny dvor jednoznačne konštatoval, že z čl. 9 ods. 2 Nariadenia č. 2658/87 vyplýva, že Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby. Podľa krajského súdu možno teda konštatovať, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Únie pred 01.01.2007 a vzhľadom na zaradenie do podpoložky 8471 60 20 KN by mali byť oslobodené od cla, prekročila by Komisia svoje právomoci vyplývajúce z čl. 9 Nariadenia č. 2658/87, ak by mal ten istý tovar dovezený po 01.01.2007 podliehať clu vo výške 6 %.
Prvostupňový súd ďalej uvádza, že orgány slovenskej colnej správy sa v konaní dopustili chyby, keď s ohľadom na čas dovozu multifunkčných laserových tlačiarní (2009) považovali za irelevantné zaoberať sa vývojom colnej klasifikácie tohto tovaru, majúc za to, že neexistuje žiaden skutkový ani právny dôvod na skúmanie (v čase dovozu) neplatnej legislatívy. Vzhľadom na uvedený chybný predpoklad žalovaný napadnuté rozhodnutie v naznačenom smere ani náležitým spôsobom nezdôvodnil. Hoci colné orgányneuvažovali pri zatriedení dovezených multifunkčných tlačiarní celkom v súlade s medzinárodnými záväzkami vyplývajúci z členstva SR v EÚ, podľa krajského súdu rozhodli o nevrátení dovozného cla podľa práva. Nebol preto právny podklad pre vyhovenie žiadostiam žalobcu o vrátenie zaplateného dovozného cla.
Vzhľadom na uvedené závery Súdneho dvora nepovažoval krajský súd za potrebné ďalej sa zaoberať otázkou hlavnej funkcie tlačiarní na účely ich zatriedenia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia to zo spomenutých dôvodov nepovažoval za potrebné. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že pri zatriedení tovaru do konkrétnej položky colného sadzobníka je treba vychádzať z objektívnych technických parametrov a charakteristiky dovážaného tovaru, ktoré musia byť zrejmé už pri dovoze. Na tento účel nie je možné v colnom konaní skúmať, akým spôsobom hodlá využívať multifunkčné zariadenia ich konečný používateľ.
Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu voči postupu žalovaného v colnom konaní, žiadna z nich nemala podľa názoru krajského súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané prejednanie viacerých odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v jednom konaní a rozhodnutie o nich jediným rozhodnutím bolo podľa krajského súdu v súlade so základnými zásadami správneho konania, najmä so zásadou hospodárnosti (§ 3 ods. 3 Správneho poriadku), pretože viedlo k riadnemu a včasnému vybaveniu prejednávanej veci. Pokiaľ ide o namietané neprerušenie správneho konania o žiadostiach o vrátenie dovozného cla, ktoré žalobca navrhoval prerušiť až do skončenia konania pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-361/ 11, krajský súd má za to, že takýmto postupom správneho orgánu nemohlo dôjsť k takej vade v konaní a k ukráteniu žalobcu na jeho právach, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalobcu krajský súd pochybil, keď potvrdil správnosť nomenklatúrneho zatriedenia multifunkčných laserových tlačiarní s jednoduchým odkazom na judikatúru Súdneho dvora, bez toho, aby sa náležite zaoberal skutkový stavom, ktorý spočíva v posúdení technickej totožnosti tlačiarní Hewlett-Packard v prípade C-361/11 s multifunkčnými laserovými tlačiarňami, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11.
Žalobca ďalej argumentuje tým, že pri posudzovaní správnosti nomenklatúrneho zatriedenia je potrebné zaoberať sa hlavnou funkciou a konečným použitím tlačiarní a opätovne poukazuje na nesprávne zatriedenie tlačiarní do podpoložky 8443 31 91, na základe čoho sa na tieto tlačiarne vzťahovalo 6 % dovozné clo. Podľa žalobcu je zatriedenie do podpoložky 8443 31 91 správne iba vtedy, ak má posudzovaný tovar viac ako jednu hlavnú funkciu. Žalovaný však zatriedil tlačiarne do podpoložky 8443 31 91 bez toho, aby posúdil základnú skutočnosť rozhodujúcu pre zatriedenie, a to či majú zariadenia kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu. Žalobca má za to, že do podpoložky 8443 31 91 majú byť podľa jeho názoru zatriedené výlučne stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, a ktoré boli pred rokom 2007 zaradené v 9009 a vzťahovalo sa na nich 6 % dovozné clo. Nakoľko sa žalovaný nezaoberal skúmaním hlavnej funkcie tlačiarní, zistenie skutkového stavu žalovaným je podľa žalobcu nedostatočné na posúdenie veci.
Žalobca následne poukázal na procesné pochybenia žalovaného:
- žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí s ohľadom na čas dovozu považoval za irelevantné zaoberať sa vývojom klasifikácie tlačiarní pred rokom 2007, a to napriek žiadosti žalobcu. Pri nomenklatúrnomzatriedení tlačiarní žalovaný uvedenú skutočnosť nezohľadnil a ani sa s ňou v preskúmavanom rozhodnutí náležite nevysporiadal,
- pokiaľ ide o prejednanie viacerých odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam príslušného colného úradu v jednom spojenom konaní a rozhodnutie o nich jedným rozhodnutím, žalobca je toho názoru, že spojenie vecí predstavuje procesnú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,
- žalovaný pochybil aj v prípade neprerušenia konania, ktoré žalobca navrhol z dôvodu v tom čase prebiehajúceho konania na Súdnom dvore EÚ vo veci C-361/11.
III.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
K námietke žalobcu, že podstatný charakter dovážaného tovaru označeného ako multifunkčné laserové tlačiarne určuje tlačenie (funkcia tlače) žalovaný uvádza, že k tejto sa už opakovane vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe.
Žalovaný považoval námietku žalobcu, podľa ktorého mal skúmať vývoj klasifikácie predmetného tovaru pred rokom 2007, za irelevantnú, ale napriek tomu sa veľmi rozsiahlo v odôvodnení odvolania v správnom konaní, i vo vyjadrení k žalobe, k otázke vývoja právnej úpravy upravujúcej nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru vyjadril. Irelevantnosť námietky žalobcu je podľa žalovaného zrejmá najmä z toho, že k dovozu predmetného tovaru a vzniku colného dlhu došlo po 1. januári 2007. Pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia všetkého druhu tovaru je potrebné vychádzať z relevantných a aktuálnych právnych noriem, účinných v čase dovozu daného tovaru. V uvedenom prípade ide predovšetkým o nariadenia Komisie (EÚ) 1214/2007, ktorými sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.
Zo záverov prijatých panelom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) dňa 21.09.2010 vyplýva, že Európska únia konala okrem iného v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 (GATT 1994), a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch, vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA). Na základe uvedených skutočnosti Európska únia vykonala v tejto veci nápravu a vydala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) Č. 620/2011 z 24.06.2011, z ktorého vyplýva, že keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011 nadobudlo účinnosť 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok, ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie. Z uvedeného vyplýva, že zmena a doplnenie pod položky HS 8443 31, s čím súvisí i výklad danej pod položky HS, je možná až po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia, t. j. 01.07.2011. Vo všetkých prejednávaných právnych veciach, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní vykonaný v čase od 01.01.2007 do 30.06.2011, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad podľa znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011. Zo samotného stanoviska Európskej Komisie uvedeného v predmetnom nariadení vyplýva, že na tovar po prepustení do voľného obehu pred dátumom 01.07.2011 nie je možné v tomto prípade uplatňovať refundáciu cla a ani výkladové usmernenie sa neposkytuje so spätnou platnosťou.
K otázke správnosti posúdenia nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, vrátane otázky posúdenia technických špecifikácií uvedeného tovaru má žalovaný za to, že dôsledne dodržal všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vychádzajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka opisu a číselného označovania tovaru, zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov vysvetliviek harmonizovanéhosystému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru. Žalovaný je toho názoru, že rešpektoval príslušné právne predpisy a súdne rozhodnutia, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie danej veci.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa spojenia viacerých odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam colného úradu do jedného konania, žalovaný má za to, že takéto konanie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. K neprerušeniu konania žalovaný uvádza, že zo skutkového i právneho stavu danej veci v kontexte s citovanými ustanoveniami správneho poriadku je zrejmé, že v čase správneho konania prebiehajúce konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v právnej veci C-361/11 nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke v zmysle správneho poriadku a nemôže byt' dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.
Podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva: 1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru. 2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie. 3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách. 4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa. 5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť: a) tam, kde sa prijalo nariadenie a informácie už nezodpovedajú právnym predpisom ustanoveným týmto nariadením; b) tam, kde už nie sú kompatibilné s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v článku 20 buď na úrovni spoločenstva z dôvodu zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry, alebo z dôvodu rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo na medzinárodnej úrovni z dôvodu klasifikačného stanoviska alebo zmeny a doplnenia vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného komoditného popisného a kódovacieho systému prijatých Radou pre colnú spoluprácu; v tomto prípade je dňom, kedy záväzné tarifné informácie strácajú platnosť deň uverejnenia spomínaných opatrení alebo v prípade medzinárodných opatrení, deň oznámenia Komisie, v sérii „C“ Úradného vestníka Európskych spoločenstiev; c) tam, kde je držiteľovi poskytnuté oznámenie o ich odvolaní, zrušení alebo zmene a doplnení.
Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.
Podľa článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa 24. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 1. júlom 2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podania žiadosti na vrátenie cla konštatuje a uvádza nasledovné:
Podstatou sporu v danej veci je priznanie, resp. nepriznanie práva žalobcu na vrátenie cla zaplateného za tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, v priebehu roku 2009, na základe deviatich žiadostí o jeho vrátenie, podaných žalobcom na príslušný colný úrad dňa 31.05.2012.
Z ustanovenia článku 236 bodu 2 Colného kódexu Spoločenstva vyplýva, že právo na vrátenie dovozného alebo vývozného cla zaplateného v čase, kedy toto podľa právnych predpisov nebolo dlžné, je koncipované ako preklúzia, t. j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.
Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa §36 colného zákona (§ 53 ods. 1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona).
Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného obehu do podania pomerne veľkého počtu žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom, bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou, príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla.
Napriek vyššie uvedenému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa 17. januára 2013.
Z obsahu administratívneho spisu a žaloby vyplývajú hlavné dôvody, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na vrátenie zaplateného cla. Predovšetkým sa v súvislosti s nomenklatúrnou klasifikáciou multifunkčných tlačiarní odvolával na závery rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach Kip Europe SA (C-362/07) a Hewlett Packard International SARL (C-363/07, body 45 a 46 rozsudku) a vo veci Ikegami Electronics (Europe) GmbH (C-467/03), z ktorých vyvodil názor Súdneho dvora Európskej únie, že je potrebné zvážiť kritériá ako rýchlosť tlače a kopírovania, prítomnosť podávača listov alebo zásobníkov na papier a na základe uvedeného určiť pomer funkcie kopírovania k ostatným funkciám dovážaného tovaru, t. j. či je kopírovanie funkciou sekundárnou alebo určujúcou charakter výrobku. Obzvlášť s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Ikegami C-467/03 (bod 23 rozsudku) žalobca uviedol, že konečné použitie výrobku môže byť použité ako objektívna charakteristika, na základe ktorej je produkt klasifikovaný. Z uvedeného dôvodu žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že multifunkčné tlačiarne sa predávajú spotrebiteľom a malým podnikom, kde sú pripojené k počítačom alebo sieťam a sú primárne používané ako tlačiarne.
Ďalšou premisou, z ktorej žalobca vychádzal, bol vývoj harmonizovaného systému Spoločného colného sadzobníka na základe legislatívnych zmien, nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k Nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, na základe ktorého boli multifunkčné tlačiarne, ako zariadenia používajúce elektrostatické tlačové zariadenia so schopnosťou produkcie 12 strán za minútu, zaradené pod podpoložku colného sadzobníka č. 8443 31 91, zaťaženú 6 % sadzbou dovozného cla. V súvislosti s uvedenou zmenou v nomenklatúrnom zatriedení multifunkčných tlačiarní, s dopadom na výšku colnej sadzby, žalobca poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Orgánu na riešenie sporov (DSB) v rámci Svetovej obchodnej organizácie WT/DS375, WT/DS376 a WT/DS377, konštatujúcom nesúlad aplikácie harmonizovaného systému EÚ so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody o informačných technológiách (ITA) a článku II, pododsek 1, písmeno b Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT).
Na základe vyššie uvedeného žalobca odvodil svoje právo na vrátenie zaplateného cla za predmetný tovar od skutočnosti, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre, multifunkčné tlačiarne sú zaradené do položky 8443 31 91 a clo vo výške 6 % je vyberané pri dovoze týchto výrobkov v rozpore s ITA a v rozpore s princípmi GATT, pretože vedie k zvýšeniu ciel na presne rovnaké výrobky, na ktoré sa pred zavedením zmien vzťahovala 0 % sadzba dovozného cla.
Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že tento sa uvedenými námietkami žalobcu zaoberal. Na strane 5 a 6 napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody zaradenia predmetného tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 colného sadzobníka, okrem iného aj s odkazom na znenie vysvetliviek kombinovanej nomenklatúry k PpKN 8443 31 91 podľa ktorých, okrem znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods. 1. tovar zatriedený do tejto PpKN musí spĺňať i nasledovné podmienky:
· Skenovanie prebieha buď pomocou digitálneho, alebo optického systému. · Elektrostatický tlačiarenský stroj funguje rovnako ako elektrostatická tlačiareň. · Okrem funkcie kopírovania majú prístroje tejto podpoložky aj funkciu faxu a tlačiarne. · Do tejto položky nepatria prístroje, ktoré tlačia výtlačky pomocou atramentových náplní alebo tepelnej tlačiarne (podpoložka 8443 31 99).
Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na žalobcom namietané zmeny v nomenklatúrnom zaradení multifunkčných tlačiarní v súvislosti s prijatím Nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 zo dňa 19. septembra 2008 a následných úniových legislatívnych zmien vyvolaných v súvislosti s intervenciou Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj „WTO“) na základe záverov jej orgánu na riešenie sporov zo dňa 21. septembra 2010, z ktorých okrem iného vyplýva, že Európska únia konala v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 (GATT 1994), a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch, vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA).
V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011, účinného dňa 1. júla 2011. Z uvedeného vykonávacieho nariadenia vyvodil záver ohľadom jeho účinnosti: „... keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011 nadobúda účinnosť 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok, ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie.“ Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k požiadavkám žalobcu dôvodil, že „V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní vykonaný v roku 2008, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad podľa znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011.“
Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaniach podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na prebiehajúce prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie č. k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval otázky prejednávané pred Súdnym dvorom za dôležité pre tento prípad, požiadal žalovaného o prerušenie správneho konania do skončenia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom.
Žalovaný v odvolacom správnom konaní žalobcovi v požiadavke prerušenia správneho konania nevyhovel s odôvodnením, že v prípade veci C-361/11, vedenej pred Súdnym dvorom, sa ešte právoplatne nerozhodlo a uvedený rozsudok tak nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v prebiehajúcom správnom konaní.
V priebehu konania o správnej žalobe pred Krajským súdom v Bratislave sa vyššie uvedené prejudiciálne konanie skončilo vynesením rozsudku Súdneho dvora (prvá komora), č. k. C-361/11 zo dňa 17. januára 2013. Z jeho obsahu dal žalobca do pozornosti krajskému súdu (návrhom na pokračovanie v konaní, č.l. 80 súdneho spisu) na podporu svojej argumentácie k meritu veci výňatok bodu 42 rozsudku: „treba (...) preskúmať, či (...) tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 1. januárom 2007 do podpoložky 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00 KN“. Uvedenú citáciu žalobca označil za stanovisko Súdneho dvora k dôležitosti zohľadnenia vývoja klasifikácie multifunkčných tlačiarní pred rokom 2007. Podľa žalobcu uvedeným rozhodnutím tak Súdny dvor potvrdil, že pre klasifikáciu multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre je potrebné skúmať zaradenie predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že návrhom žalobcu na prerušenie súdneho konania (č. l. 58, 59 súdneho spisu), z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci C-361/11 pred Súdnym dvorom Európskej únie, sa krajský súd nezaoberal. Závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-361/11 boli použité v argumentácii súdu v napadnutom rozsudku.
Vo vyššie uvádzaných súvislostiach odvolací súd poznamenáva, že holandský súd (Rechtbank) v Haarleme v konaní C-361/11 postúpil štyri otázky na Súdny dvor, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní.
Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd Holandska pýtal: „Je na základe tvrdení Rechtbank uvedených... colná sadzba vo výške 6 % podľa položky KN 8443 31 91 v zmysle nariadenia č. 1031/2008(1) platná, ak ide o multifunkčné prístroje, ktoré sa v súlade s pokynmi Súdneho dvora v spojených veciach C- 362/07 a C-363/07 mali zaradiť do položky KN 847160 20, pokiaľ boli dovezené pred 1. januárom 2007 ?“
Poznámka pod čiarou znela: „1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (U. v. EU L 291, s. 1).“
V súvislosti s časovými účinkami interpretácie úniového práva Súdnym dvorom, odvolací súd poukazuje na právne závery Súdneho dvora, podľa ktorých ním podaný výklad úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť tohto ustanovenia od okamihu, kedy dané ustanovenie nadobudlo platnosť. Z toho vyplýva, že takto interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak sú samozrejme splnené všetky ostatné podmienky na podanie návrhu na začatie konania podľa vnútroštátneho práva [(61/79, Denkavit, 27.03.1980, Zb. s. 1205, bod 16; 24/86, Blaizot, 02.02.1988, Zb. s. 379,bod27) - Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie, 3. vydanie, str. 361].
„Vo výnimočných prípadoch môže Súdny dvor určiť, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu dovolávať priameho účinku interpretovaného úniového ustanovenia, ak ním odôvodňujú svoje nároky, ktoré im vznikli pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, s výnimkou ak sa konanie o týchto nárokoch založených na interpretovanom úniovom ustanovení už začalo (61/79, Denkavit, 27.3.1980, Zb. s. 1205, bod 17). To znamená, že na vnútroštátne súdne alebo správne konania, ktoré v čase vynesenia prejudiciálneho rozsudku už prebiehajú, sa výnimka nevzťahuje a tieto konania sa i naďalej spravujú zásadou retroaktívnej aplikácie výkladu práva Únie.“ (Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie, 3. vydanie, str. 362).
O meritórnej súvislosti právnych otázok v prejednávanej veci s otázkami kladenými Súdnemu dvoru napovedá aj skutočnosť, že tento v rámci svojej právomoci preformuloval otázky kladené vnútroštátnym súdom do potreby interpretácie a určenia záväznosti relevantnej časti nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008, (body 36 až 38 rozsudku Súdneho dvora C-361/11): „V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa tento vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1031/2008 platné v rozsahu, v akom do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009. (36) V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že je nesporné, že ku dňu prepustenia do voľného obehu sa multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradili do podpoložky 8443 31 91 KN, na ktorú sa vzťahuje clo vo výške 6 %. (37) Na druhej strane treba konštatovať, že táto podpoložka 8443 31 91 neexistovala v znení KN uplatniteľnom pred 1. januárom 2007. Táto podpoložka bola do KN zavedená nariadením č. 1549/2006 a opäť bola zahrnutá v nariadení č. 1031/2008. (38)“
V súčasnosti sú odvolaciemu súdu známe právne závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora C- 361/11 zo dňa 17. januára 2013, preto možno k meritórnej argumentácii žalobcu uviesť nasledovné:
Po oboznámení sa s výrokom a dôvodmi uvedeného rozsudku Súdneho dvora nemožno, bez prihliadnutia na ďalšie súvislosti, prisvedčiť podpornému argumentu žalobcu, poukazujúcemu na stanovisko Súdneho dvora, že pre účely nomenklatúrnej klasifikácie multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre Súdny dvor uvedeným rozsudkom potvrdil potrebu skúmania zaradenia predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007.
Žalobcom čiastočne uvádzaná citácia bodu 42 z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 je len úvodnou úvahou odôvodnenia samotného rozsudku, vysvetľujúcou nasledujúce myšlienkové uberanie sa Súdneho dvora, ktorým mal dospieť k interpretačnému rozhodnutiu. Preto citácia bodu 42 uvedeného rozsudku sama o sebe nie je spôsobilá podporiť názor žalobcu ohľadne zaradenia predmetného tovaru do podpoložky 8443 31 99 Colného sadzobníka Spoločenstva, s 0 % sadzbou cla. Bez zohľadnenia kontextu a výsledku celej úvahy Súdneho dvora a následného výroku rozsudku, poskytujúceho odpovede na kladené prejudiciálne otázky v súvislosti s interpretáciou predmetnej všeobecne záväznej úniovej normy, nemožno prisvedčiť oprávnenosti žalobcom uplatňovaných nárokov na vrátenie zaplateného cla.
V nasledujúcich bodoch odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11 (body 43 až 57), tento uviedol vývoj interpretácie sporného nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 vo vzťahu k nomenklatúrnemu zatrieďovaniu multifunkčných tlačiarní, okrem iného s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora zo dňa 11. decembra 2008 v spojených veciach Kip Europe a i. (C-362/07 a C-363/07, Zb. s. I-9489), pričom sa zároveň zaoberal nasledujúcim legislatívnym vývojom za účelom úpravy predmetnej kombinovanej nomenklatúry v súvislosti so správou WTO ohľadom menej priaznivého sadzobného zaobchádzania vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6 %, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.(50)“
V nasledujúcich bodoch odôvodnenia (54 a 55 rozsudku) Súdny dvor konštatoval nápravu vyššie uvedeného právneho stavu: „Komisia zohľadnila správy panela WTO tým, že prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 620/2011 z 24. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2658/87 (Ú. v. EÚ L 166, s. 16). Podľa svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011.( 54)
Podľa odôvodnenia uvedeného nariadenia „by podľa správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo predstavovať fotokopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť“. Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa vypúšťa.( 55)“
Vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žalobcových námietok, súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením tovaru prepusteného do voľného obehu v priebehu roku 2008, odvolací súd poukazuje na podstatné závery odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11, obsiahnuté v jeho bodoch 59 až 61, obsahujúce odpovede na kladené prejudiciálne otázky i vyjadrenie samotného výroku rozsudku „Okrem toho, hoci nariadenie č. 620/2011 odzrkadľuje vôľu Únie vyhovieť správam panelu WTO vydaným OUS (orgán WTO na urovnávanie sporov - poznámka odvolacieho súdu), na ktoré výslovne odkazuje, toto nariadenie bolo prijaté po tom, ako nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, a na základe svojho článku 2 stráca akýkoľvek retroaktívny účinok (59). V dôsledku toho za týchto okolností nie je možné retroaktívne sa odvolávať na správy panelu v rámci posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom zaraďuje tlačiarne, akými sútlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, do podpoložky 8443 31 91 KN (60). Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že preskúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo nič, čo by mohlo podľa Súdneho dvora ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.( 61)“
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného, s prihliadnutím na skutkovú a vecnú zhodnosť oboch prípadov súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením multifunkčných tlačiarní prepustených v oboch prípadoch do voľného obehu pred 1. júlom 2011 (v roku 2009), konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí výkladom intertemporálneho ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie č. 620/2011, dospel k jeho rovnakej interpretácii a aplikácii na prejednávaný prípad žalobcu, ako dospel Súdny dvor v odpovedi v rámci konania o predbežnej otázke v prejudiciálnom konaní C-361/11. V danej veci bolo predovšetkým rozhodujúce, že na tovar prepustený do voľného obehu pred účinnosťou nariadenia Komisie č. 620/2011, t. j. pred 01.07.2011, nemožno toto nariadenie aplikovať a clo zaplatené za dovezený tovar, zaradený v roku 2009 do podpoložky 8443 31 91 KN Colného sadzobníka Spoločenstva, nemožno vrátiť.
Avšak uvedený záver bude možné aplikovať až po doplnení colného konania vyššie uvedeným spôsobom, t. j. preverením včasnosti podania žiadosti o vrátenie zaplateného cla. Iba v prípade, že u jednotlivého dovážaného tovaru nezaniklo právo žalobcu na vrátenie zaplateného cla, bude možné aplikáciou Nariadenia Komisie č. 620/2011 rozhodnúť o nevrátení zaplateného cla.
Najvyšší súd prejednal túto vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 veta prvá OSP.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 2 OSP).
Vzhľadom na uvedené citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, potrebu doplnenia colného konania vyššie naznačeným spôsobom a možnosť využitia zásady retroaktívnej aplikovateľnosti právoplatnej interpretácie relevantných ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 na základe rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa 17. januára 2013, použiteľnej vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, najvyšší súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP).
Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2484/2012-97 zo dňa 14. mája 2014 zmenil a rozhodnutie žalovaného č. 1030501/11067991/2012 zo dňa 9. októbra 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na ich náhradu.
Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 11.02.2013. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2012 vo výške 127,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2012 vo výške 763,- €, režijný paušál 7,63 €, podanie žaloby doručenej súdu dňa 15.11.2012 vo výške 127,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2012 vo výške 763,- €, režijný paušál 7,63 €.
Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014 predložil právny zástupca žalobcu vyčíslenie trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa predloženej špecifikácie a to podanie odvolania doručeného súdu dňa 04.07.2014 vo výške 134,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2014 vo výške 804,- €, režijný paušál 8,04 €.
Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 411,62 € vo výške 20 %, v sume 82,32 €.
Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140,- €, konkrétne 70,- € za žalobu a 70,- € za podané odvolanie.
Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 633,94 € /140+ 493,94/, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.