4Sžf/74/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: GIBALEX spol. s r.o., so sídlom Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498109/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/36/2013-59 zo dňa 23. septembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/36/2013-59 zo dňa 23. septembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498109/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/337744/2013/Vask zo dňa 12.07.2013. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške 28.237,34 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobné dôvody, na základe ktorých žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené. Žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotilia vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie máj 2011 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH").

K porušeniu základných zásad daňového konania krajský súd poukázal v odôvodnení rozsudku na skutočnosť, že žalobca bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly. O nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), že 1) správca dane dňa 13.05.2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na uvedené zistenia nakoniec žalobca reagoval podaním zo dňa 27.05.2013), 2) správca dane dňa 11.06.2013 žalobcovi doručil Protokol daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24.06.2013), 3) správca dane 11.07.2013 prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, t.j., žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové rozhodnutie so záverom, ktorý obsahuje, i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznamované).

Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom nie je absolútne na mieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku je povinnosť daňového subjektu (v súdnej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu daňového konania. Ods. 1 písm. b/ citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí byť učinená ako celok, t.j., že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku). Pokiaľ bol teda žalobca s poukazom na znenie § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku toho právneho názoru, že správca dane bol povinný uviesť - označiť žalobcovi konkrétne návrhy - doklady, ktoré má žalobca predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že správca dane nepožiadal Daňový úrad Partizánske, aby vykonal šetrenie u spoločnosti HK trade, s.r.o., krajský súd uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Z obsahu spisu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske vykonal u spoločnosti HK trade, s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2011 (daňová kontrola sa začala 22.05.2012) a o výsledkoch z tejto kontroly riadne informoval správcu dane, a zistené skutočnosti boli aj podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej veci.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne uviedol, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane v prejednávanej veci dostatočne objasnil skutkový stav. Za účelom zistenia, či zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach aj v skutočnosti prebehli medzi spoločnosťou HK trade, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, sa vykonalo rozsiahle šetrenie samotného dodávateľa - spoločnosti HK trade, s.r.o., a bolo zistené, že: 1. spoločnosť HK trade, s.r.o., zmenila nielen svoje obchodné meno a sídlo, ale opakovane menila svojich konateľov a spoločníkov, pričom v súčasnosti je jediným konateľom a spoločníkom Etelka Borbála Seresné Árkosi, bytom Bem Jószef Tér 1, Budapešť, Maďarsko,

2. spoločnosť HK trade, s.r.o., nespolupracuje so správcom dane, nepredkladá účtovné a daňové doklady, ide teda o problémový subjekt, 3. výsledkom daňovej kontroly spoločnosti HK trade, s.r.o., k DPH za obdobie 1. - 4. štvrťrok 2011 bolo neuznanie nadobudnutia bravčového mäsa z Českej republiky, 4. bývalý konateľ spoločnosti HK trade, s.r.o., Jozef Adamkovič (bol konateľom v rozhodnom období máj 2011) mal o samotných zdaniteľných plneniach len všeobecné informácie, podrobnosti konkrétneho obchodného prípadu uviesť nevedel, do styku s mäsom sa žiadnym spôsobom nedostal (nemanipuloval s mäsom, neuskladňoval ho), nevedel uviesť ani prepravcov, mená vodičov, evidenčné čísla vozidiel, ani trasu prepravy.

Keďže spoločnosť HK trade, s.r.o., je problémovou a nekomunikujúcou spoločnosťou, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné podľa prvostupňového súdu ustáliť, že spoločnosť HK trade, s.r.o., neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré vystavila v období mesiaca máj 2011 žalobcovi, a ktoré faktúry sú predmetom tohto súdneho konania. Tiež spoločnosti HK trade, s.r.o., nebol na základe daňovej kontroly uznaný nákup bravčového mäsa z Českej republiky, ako i skutočnosť, že spoločnosť HK trade, s.r.o., sa nijakým reálnym spôsobom nepodieľala na dodávke mäsa pre žalobcu (nemanipulovala s mäsom, neuskladňovala ho), navyše o samotných obchodoch mal konateľ spoločnosti HK trade, s.r.o., len všeobecné informácie, podrobnosťami o obchodnom prípade nedisponoval.

K predloženým CMR krajský súd uviedol, že v súdenej veci sú predmetom konania dodávky mäsa od spoločnosti HK trade, s.r.o., v období mesiaca máj 2011. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o., je 26.02.2009, resp. sa odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, je preto nedôvodná. Krajský súd v Trenčíne poukázal na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k reálnemu zdaniteľnému plneniu, a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým typom takýchto fiktívnych obchodov sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v súdenej veci.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane, musel skonštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Ďalej krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľažalobcu krajský súd porušil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutkového stavu. Správca dane už v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Zákon č. 563/2009 Z. z. v § 3 ods. 2 ustanovuje, že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Táto povinnosť súčinnosti s daňovým subjektom bola porušená, pretože správca dane neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenia nedostatkov v daňovom konaní. Taktiež správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov.

Správca dane uzatvoril daňovú kontrolu rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania, kde by oboznámil daňový subjekt o svojich pochybnostiach. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Teda žalobca správcovi dane predložil faktúry a daňové priznania, pretože z dikcie zákona o DPH, § 49 mal za to, že tieto predložené listiny sú dostatočný dôkaz na uplatnenie práva na odpočet dane a preto nepovažoval za potrebné predkladať správcovi dane aj nákladné listy CMR. Tieto nákladné listy CMR však predložil v žalobe podanej na Krajský súd v Trenčíne, ktorý tiež dostatočne nezistil skutkový stav veci a predložené nákladné listy CMR ako dôkaz nevyhodnotil správne. Nákladné listy CMR nie sú obvyklým dôkazom v daňovom konaní a s ich získavaním je problém, preto ich žalobca predložil ako dôkaz až v žalobe na krajský súd.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že podľa zistení správcu dane spoločnosť GIBALEX, s.r.o, a ani jej dodávatelia tovar nikdy priamo nedodávali, neprepravovali, neskladovali a nedistribuovali. Nákladné listy CMR sú medzinárodne uznávané doklady, ktoré vďaka svojim obligatórnym obsahovým náležitostiam preukazujú existenciu prepravovaného tovaru a taktiež je základným sprievodným dokumentom tovaru v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a súčasne aj dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Nákladné listy CMR z mája 2011 sú teda nesporným dôkazom o existencii tovaru a o uskutočňovaní obchodu.

Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR" aj „najvyšší súd") č. k. 3Sžf/1/2011 bola vyslovená právna veta „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa." A tiež právna veta „Na preukázanie opaku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzi správca dane." V tomto prípade najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Tiež, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Najvyšší súd SR v prípade sp. zn. 3Sžf/1/2010 konštatoval, že skutočnosť či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa s prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane.

Správca dane a tiež Krajský súd v Trenčíne nedostatočne vyhodnotili skutkový stav veci, ako aj z výpovede Jozefa Adamkoviča, bývalého konateľa HK trade, s.r.o., ktorý výpovedi uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch a že sa osobne nezúčastnil nakládky a vykládky tovaru, pretože bol dodaný z Českej republiky priamo ku konečnému spracovateľovi. Tiež je z jeho výpovede zrejmé, že tovar išiel priamo k spracovateľom a kamión sa prvýkrát otvoril za účasti zamestnanca príslušnéhospracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odvážilo a uskladnilo do chladiacich boxov spracovateľa, ktorý tiež zabezpečoval veterinára na vykonanie kontroly kvality mäsa. Z výpovede je jednoznačné, že tovar existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nie len fiktívne. Žalovaný a krajský súd pripisovali väčšiu dôležitosť tomu, čo svedok nemohol potvrdiť, ako tomu, čo v skutočnosti vedel a aj potvrdil.

Obchodná transakcia bola správcom dane posúdená a následne krajským súdom potvrdená ako obchod založený len na vystavovaní faktúr a nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. Toto tvrdenie nie je podložené výpoveďou Jozefa Adamkoviča, ani dokladmi o preprave mäsa. Avšak tento obchod bol posúdený ako reťazový obchod.

V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C- 354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulerum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor Európskej únie vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe, a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

Najvyšší súd SR v prípade sp. zn. 3Sžf/1/2010 konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru. Taktiež v tomto konaní konštatoval, že dôkazné bremeno o tom, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. na orgánoch činných v trestnom konaní.

Ďalším dôvodom k odvolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne prispieva aj fakt, že odberateľom žalobcu boli plnenia plne akceptované a uplatnili si právo na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH. Táto daň im bola odpočítaná. Uvedená skutočnosť vylučuje tvrdenia žalovaného o neexistencii tovaru a o podvodnom reťazovom obchode. Zároveň je touto skutočnosťou potvrdená aj výpoveď svedka Jozefa Adamkoviča, bývalého konateľa HK trade, s.r.o., a tiež pravosť nákladných listov CMR.

Odvolateľ ďalej namietal, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom porušil ustanovenie § 115a ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd môže rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak vo veci možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné pojednávanie vzdali. Žalobca sa práva na verejné pojednávanie nevzdal, ale naopak nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Týmto krajský súd ukrátil žalobcu na jeho právach, pretože mu bolo znemožnené predkladať argumenty a dôkazy na svoju obhajobu a preukazovať svoju nevinu.

III.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane") vykonal u daňového subjektu GIBALEX, spol. s r.o., (ďalej aj „platiteľ") daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 9301401/5/20522468/2013/Vask zo dňa 06.06.2013.

Správca dane zistil, že v daňovom období máj 2011 platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, tým, že nesplnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH z prijatých dodávok tovarov, ktoré mala dodať spoločnosť HK trade, s.r.o., Bučany.

Na základe výsledkov daňovej kontroly a protokolu č. 93014401/5/2522468/2013/Vask zo dňa 06.06.2013, dňa 12.07.2013 správca dane vydal Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9301401/5/3387744/2013/Vask, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 28.237,34 €. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2013. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, vložka číslo 1229/R, platiteľ má registrované sídlo na adrese Slovenskej armády 48, 914 41 Nemšová. V mene platiteľa konajú samostatne konatelia Eva Karausová a Krzysztof Gibala. Spoločnosť nemá splnomocneného zástupcu spoločnosti. Platiteľ si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa HK trade, s.r.o., Bučany 594, 919 28 Bučany, IČO: 36 243 493, IČ DPH: SK2021579890:

- faktúra č. 20117001 zo dňa 20.05.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry č.: 20115001" v celkovej výške 70.000,- €, z toho daň vo výške 11.666,67 €,

- faktúra č. 20117002 zo dňa 25.05.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry č.: 20115002" v celkovej výške 70.000,- €, z toho daň vo výške 11.666,61 €,

- faktúra č. 20113005 zo dňa 30.05.2011 za bravčové polovice množstvo 15 034 kg v celkovej výške 26.880,79 €, z toho daň vo výške 7.480,13 €, uhradené zálohami 25.369,26 €, fakturovaná daň v sume 251,92 €.

- faktúra č. 20113006 zo dňa 31.05.2011 za bravčové polovice množstvo 15 611 kg v celkovej výške 27.912,47 €, z toho daň vo výške 4.652,08 €.

Celková výška odpočítanej dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti HK Trade, s.r.o., Bučany predstavovala sumu 28.237,34 €. Predmetné faktúry boli odberateľom uhrádzané bezhotovostne z bežného účtu.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín vložka číslo: 24970/R spoločnosť HK trade, s.r.o. dňa 12.07.2013 zmenila obchodné meno na i HK trade, s.r.o., do 19.07.2011 sídlila na adrese Bučany 594, od 20.07.2011 na adrese Februárová 154, Partizánske. V mene spoločnosti HK trade, s.r.o. konal od 18.01.2011 do 30.05.2011 Juraj Polakovič, od 30.05.2011 do 21.05.2013 Jozef Adamkovič a od 21.05.2013 Miloš Svorník.

Platiteľ predložil správcovi dane Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 03.05.2011 uzatvorenú medzi predávajúcim spoločnosťou HK trade, s.r.o., Bučany a platiteľom ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj a nákup bravčových poliek hovädzieho a bravčového mäsa podľa platných veterinárnych a všeobecne záväzných predpisov. Za spoločnosť HK trade, s.r.o. Bučany zmluvu uzatváral p. Adamkovič napriek tomu, že konateľom sa stal až 30.05.2011 a zmluva bola podpísaná dňa 03.05.2011. V danom prípade správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale za týmto účelom vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom HK trade, s.r.o., Bučany. Prezídium Policajného zboru v žiadosti o poskytnutie podkladov a informácií č. PPZ-BOK-S-143-030/2012 zo dňa 20.06.2012 uvádza, že v priebehu preverovania bol získaný prehľad o realizovaných nadobudnutiach slovenských nadobúdateľov z iných členských štátov Európskej únie. Dodávatelia z Európskej únie malislovenským subjektom intrakomunitáme dodať tovar - bravčové mäso. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako platitelia dane s prideleným IČ DPH. Jedná sa o „nastrčené" spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov Maďarska. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi. Závažné pochybnosti existujú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z ČR. Na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o.,...) si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku, a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu SR vo veľkom rozsahu.

Dňa 07.01.2013 správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti HK trade, s.r.o., Bučany, ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9300401/5/57878/2013 potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre platiteľa, jeho dodávatelia z Českej republiky majú vlastné autá a dovezú tovar na Slovensko, platiteľ objedná tovar u svedka, ktorý ho objedná u dodávateľa v ČR - Spektrum, s.r.o. alebo Jatky Moravský Krumlov, na daný termín, mäso je expedované konečnému odberateľovi. Jeho konečný odberateľ je platiteľ, k miestu vykládky sa vyjadrí podľa CMR. Platby prebiehajú cez účet. Fyzicky mäso je dodané z Čiech priamo konečnému spracovateľovi, napr. Púchovský mäsokombinát, Fabuš Borčice, LAPREMA, s.r.o., pán Lančarič Trnava, miesto vykládky Siladice - výrobňa na spracovanie mäsa. Ďalší konečný spracovatelia sú uvedení na CMR. Celý proces dodanie a vyskladnenia z kamiónu je nasledovný: mäso sa naloží v Čechách u dodávateľov do ich vlastných áut, následne putujú tieto autá na platiteľom zadané miesto, napr. Siladice, Borčice. Kamión sa otvorí prvýkrát za účasti zamestnanca príslušného spracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odváži a uloží do chladiacich boxov spracovateľa, ktorý zabezpečí veterinára na vykonanie kontroly kvality mäsa.

Z kontrolných zistení vykonaných Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske (Protokol č. 9310401/5/1164085/2013 zo dňa 27.03.2013) u daňového subjektu HK trade, s.r.o. vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach 1. - 4. štvrťrok 2011 neboli priznané intrakomunitárne nadobudnutia tovarov - konkrétne mäsa z Českej republiky, tieto boli ďalej deklarované spoločnosťou ako tuzemské dodávky pre tuzemského platiteľa. Daňovému subjektu HK trade, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru (§ 19 zákona o DPH) platiteľovi, ale z titulu, že daňový subjekt HK trade s.r.o. vystavil faktúry, na ktorých uviedol daň. Z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH vyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť správcovi dane túto daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre resp. inom doklade o predaji.

V zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Podľa § 75 zákona o DPH vyhotovenie faktúry môže platiteľ zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, pričom faktúra musí byť vyhotovená v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu. Faktúru v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, môže vyhotoviť aj jeho zákazník za podmienky, že medzi platiteľom a zákazníkom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené zákazníkom. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom. Ustanovenia zákona o DPH umožňujú poveriť aj inú osobu alebo zákazníka vyhotovením faktúr v mene a na účet platiteľa, pričom za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu.

O tom, že daňový subjekt HK trade, s.r.o. faktúry vyhotovil a doručil platiteľovi svedčí aj skutočnosť, že v zdaňovacích obdobiach 1. - 4. štvrťrok 2011 zinkasoval na svoj účet bezhotovostné a hotovostné platby od tuzemských odberateľov: HÔRKA s.r.o., Anton Fabuš - Peter Fabuš - FABUŠ, Fega Frost, s.r.o.

Daňový subjekt HK trade s.r.o., Bučany podľa zistení správcu dane vystupuje ako problémový. Svedok, bývalý konateľ spoločnosti Jozef Adamkovič, nepreukázal objektívne a dôveryhodným spôsobom, žetovar naozaj vlastnil, z jeho výpovede je zrejmé, že s tovarom nemanipuloval, ani ho nekontroloval, tovar išiel priamo k spracovateľom. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že platiteľ ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám.

Námietka platiteľa na opakovanú možnosť vypočutia svedkov nemá opodstatnenie, keďže správca dane pri každom vypočutí svedka umožnil a zároveň písomne upovedomil platiteľa o tom, že má právo klásť svedkovi otázky (Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9300401/5/3043379/2012 zo dňa 22.10.2012, doručené 26.10.2012, Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9300401/5/3462139/2012 zo dňa 22.11.2012, doručené 28.11.2012, Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9300401/5/373914/2012 zo dňa 29.01.2013, doručené 04.02.2013, Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9300401/5/762830/2013 zo dňa 26.02.2013, doručené 01.03.2013, upovedomenie o vypočutí svedka č. 9300401/5/851881/2013 zo dňa 05.03.2013, doručené 07.03.2013). Správca dane postupoval podľa ustanovení § 45 ods. 1 písm. e/ v nadväznosti na § 25 ods. 4 daňového poriadku.

Z ďalších zistení správcu dane vyplýva, že dodávatelia a platiteľ tovar - mäso nenakladali, nikdy ho u seba neskladovali (nemali vlastné a ani prenajaté priestory na skladovanie takého tovaru, akým je mäso a mäsové výrobky), nikdy tovar neprepravovali (nevedeli uviesť prepravcov, mená vodičov, evidenčné čísla vozidiel, trasu prepravy) a ani ho nevykladali. Všetky obchody súvisiace s obstarávaním mäsa prebiehali podľa tvrdení osôb zúčastnených v obchodnom reťazci výlučne spôsobom priamej dodávky od prvotného dodávateľa až ku konečnému odberateľovi - spracovateľovi, ostatné články plnili len funkciu sprostredkovania. U správcu dane dôvodne vznikli nielen pochybnosti o umelej obchodnej transakcii, ale aj o osobách, ktorými boli tuzemskí dodávatelia. Podľa zistených skutočností správcu dane platiteľ a jeho dodávatelia tovar nikdy priamo nedodávali, neprepravovali, neskladovali a nedistribuovali, to znamená, že v žiadnom z obchodov sa spoločnosti nechovali ako vlastníci tovaru.

Podľa § 2 ods. 1 zákona účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1, písm. a/ a c/ daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, ako aj s CMR predloženými v odvolacom konaní a v konaní pred krajským súdom a dospel k záveru, že nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu a odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správcadane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený".

Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt.

Aj napriek vyššie uvedenému, najvyšší súd zastáva názor, že CMR medzinárodné nákladné listy, ktoré nezodpovedajú príslušnému, kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu máj 2011, a boli súdu predložené spolu s odvolaním proti rozsudku krajského súdu už v tomto štádiu konania nemôžu zmeniť závery obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného, pretože bývalý konateľ spoločnosti HK trade, s.r.o. Jozef Adamkovič (bol konateľom v rozhodnom období máj 2011) mal o samotných zdaniteľných plneniach len všeobecné informácie, podrobnosti konkrétneho obchodného prípadu nevedel uviesť, do styku s mäsom sa žiadnym spôsobom nedostal (nemanipuloval s mäsom, neuskladňoval ho), nevedel uviesť ani mená prepravcov, mená vodičov, evidenčné čísla vozidiel, ani trasu prepravy, podrobnosťami v obchodnom prípade nedisponoval.

Z predložených dokladov CMR v odvolaní, najvyšší súd zistil, že sú tam uvedené iné čísla faktúr od dodávateľa HK trade, s.r.o., Bučany. S poukazom na uvedené už ani dokazovanie predloženými dokladmi CMR nemôže na záveroch žalovaného a správcu dane, rovnako aj na závere krajského súdupriniesť zmenu, keďže dodávka tovaru, jediným štatutárnym zástupcom dodávateľa žalobcu, v predmetnom období máj 2011, potvrdená nebola.

V správnom súdnictve súd v zásade už dokazovanie nevykonáva, jeho úlohou nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Záverom odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdí podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., keďže je vecne správny.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím porušil § 115a O.s.p., žalobca nesprávne poukazuje na § 115a O.s.p., pretože v správnom súdnictve sa postupuje podľa piatej časti O.s.p. iba v prípade, že konkrétna otázka nie je upravená v piatej časti O.s.p., použijú sa primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250f ods. 2 O.s.p. súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

Krajský súd v Trenčíne výzvou zo dňa 23.01.2014 (č. l. 27 súdneho spisu) vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. s poučením, že ak sa v určenej lehote 15 dní nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 03.02.2014, no žalobca sa k výzve nevyjadril v stanovenej lehote a teda krajský súd mal správne za to, že žalobca nemá námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu, keďže ide o vec prejednávanú podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v režime správneho súdnictva.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.