4Sžf/69/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o., Diaľničná 2, Senec, právne zastúpený: JUDr. Martin Strážnický, advokát, Kempelenova 728/15, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/1/92227/2012 zo dňa 22. februára 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/104/2013-140 zo dňa 13. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/104/2013-140 zo dňa 13. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. c) a písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100901/1/92227/2012 zo dňa 22.02.2013, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Bratislava (ďalej aj „colný úrad“) zn. 52531/2011-5231 zo dňa 08.11.2011, súčasne uvedené rozhodnutie Colného úradu v Bratislave potvrdil. Žalovaný žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha dovoznému clu vo výške 6 % z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniukonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, nepostačujúceho pre posúdenie veci a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil z obsahu administratívneho spisu skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatoval zistenia, že žalobca podal na Colnom úrade v Bratislave, žiadosť o vrátenie dovozného cla, vymeraného a oznámeného rozhodnutiami v colnom konaní na základe písomných colných vyhlásení. Predmetnou žiadosťou o vrátenie cla zo dňa 21.04.2011, žiadal žalobca o vrátenie dovozného cla podľa čl. 236 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, vymeraného na tovar - „multifunkčné stroje“, ktorý bol v písomnom colnom vyhlásení označený kódom tovaru 8443 31 91 99 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) spoločného colného sadzobníka. Podľa právneho názoru žalobcu mal byť predmetný tovar zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou dovozného cla, a nie do podpoložky 8443 31 91, kde bolo vymerané dovozné clo vo výške 6 %.

Za predmet sporu krajský súd označil právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za dovezené multifunkčné stroje, zároveň konštatujúc, že obaja účastníci konania venovali svoju pozornosť tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní, hlavne otázke nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru.

Vo veci sporného zaradenia predmetného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry podľa Colného kódexu Spoločenstva, krajský súd zhrnul konanie predchádzajúce vydaniu napádaných rozhodnutí oboch stupňov, podklady a dôvody na ich vydanie deklarované prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že colný úrad za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarovaného žalobcom vykonal rozsiahle dokazovanie, vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o vrátenie cla v rozsahu, ktorý by umožnil presné posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného tovaru a zároveň požiadal o stanovisko príslušné správne orgány. K otázke nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru sa vyjadril Colný úrad Bratislava. Otázka správnosti nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru bola posúdená tiež odborným útvarom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo SR“) - oddelením nomenklatúry pôvodu tovaru a colnej kontroly, odboru colného.

Krajský súd po vyhodnotení postupu žalovaného konštatoval, že tento pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vyplývajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí.

Odhliadnuc od uvedených zistení prvostupňového súdu ohľadne spornej otázky nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru, tento, s poukazom na čl. 235 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“) a s poukazom na čl. 236 bod 1 a bod 2 citovaného nariadenia, za prioritné meritum v tomto prípade označil skúmanie otázky dodržania lehoty na vrátenie cla v zmysle vyššie citovaného nariadenia Rady. Článok 236 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva obmedzuje vrátenie cla lehotou troch rokov.

V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) zo dňa 14.06.2012 vo veci C-533/10, ktorého predmetom je návrh podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na začatie prejudiciálneho konania o výklade článku 236 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú.V. ES L 302, s 1/ zmeneného a doplneného nariadenia Európskeho parlamentu aRady (ES) č. 2700/2000 zo dňa 16.11.2000. Súdny dvor rozhodol, že trojročná lehota sa javí ako primeraná (viď rozsudky zo dňa 17.11.1998, Aprile, C-228/96, Dánske Slagterier, C-445/06 zo dňa 15.04.2010, Barth, C-542/08).

Podľa krajského súdu primeraná premlčacia lehota, bez ohľadu na to, či bola stanovená vnútroštátnym právom alebo právom Európskej únie, je výrazom právnej istoty oboch zúčastnených strán tohto konania. Preto považuje prvostupňový súd za nevyhnutné najprv vyriešiť otázku včasnosti uplatnenia práva žalobcu a až následne venovať pozornosť technickým otázkam zatrieďovania tovaru.

Krajský súd vzal do pozornosti skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy bola dlžná suma cla dovozcovi oznámená, ani to, či sa vôbec colný úrad otázkou plynutia lehôt zaoberal. Uvedené zistenia označil krajský súd za dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Zároveň prvostupňový súd v súvislosti s nomenklatúrnym zaradením predmetného tovaru uviedol, aby žalovaný po vyriešení otázky včasnosti uplatnenia práva na vrátenie zaplateného cla žalobcom, nariadil vo veci znalecké (odborné) dokazovanie ohľadom správnosti zaradenia predmetných výrobkov do nomenklatúrneho zatriedenia (§ 250j ods. 7 OSP).

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a aby žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Podľa žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k obom dôvodom zrušenia žalobou napadnutého správneho rozhodnutia.

Skúmanie dodržania lehoty na vrátenie cla, určenej Colným kódexom Spoločenstva, žalovaný považuje za neopodstatnené, najmä z dôvodu, že takáto námietka nebola žalobcom v preskúmavanom správnom konaní, ani v žalobe vznesená. Preto podľa žalovaného, poukazujúceho na znenie s § 250j ods. 2 písm. c) a písm. d) OSP, zrušenie napadnutého rozhodnutia krajským súdom je postupom súdu nerešpektujúcim medze žaloby, pričom na rozhodnutie uvedeným spôsobom taktiež neboli splnené podmienky podľa § 250j ods. 3 OSP. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd nebol oprávnený zrušiť napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, než z dôvodu uvedeného v žalobe.

Dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu na vrátenie cla správnymi orgánmi oboch stupňov sa podľa žalovaného netýkajú plynutia lehoty na podanie predmetnej žiadosti. Žalovaný vo vzťahu k tejto otázke tiež uviedol, že tlačivá písomných colných vyhlásení (JCD), ako aj ďalšie colné, sprievodné a iné doklady týkajúce sa jednotlivých dovozných prípadov obsahujú časové informácie o oznámení colného dlhu a sú súčasťou spisového materiálu predloženého na súdne konanie.

V súvislosti s vytknutým neskúmaním dodržania lehoty na podanie žiadosti o vrátenie cla žalovaný doplnil vysvetlenie postupu colných orgánov po podaní žiadosti na vrátenie cla. Splnenie procesných podmienok na podanie, resp. prijatie žiadosti o vrátenie cla, skúma colný úrad už pri jej podaní s tým, že o žiadosti, ktorá nie je podaná v určenej lehote alebo oprávnenou osobu, nemôže byť kladne rozhodnuté a v takom prípade nie je dôvod na skúmanie ďalších, už odborných otázok takejto oneskorene alebo neoprávnenou osobou podanej žiadosti. Ak je žiadosť o vrátenie cla podaná včas a oprávnenou osobou, colný úrad ju prijme, preskúma a rozhodne o nej v zmysle príslušných zákonných ustanovení a skutkového stavu veci. V opačnom prípade by colný úrad vo veci nezačal konanie a nevydalrozhodnutie, kde žiadosti účastníka konania nevyhovel z odborných dôvodov týkajúcich sa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru.

Podľa žalovaného, konštatovanie včasnosti podania žiadosti o vrátenie cla, nie je nevyhnutnou náležitosťou odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia colného orgánu.

Požiadavku znaleckého dokazovania pre potreby nomenklatúrneho zaradenia tovaru žalovaný označil za neopodstatnenú. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že právne poriadky Európskej únie a Slovenskej republiky možnosti znaleckého dokazovania za účelom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru do príslušnej položky, resp. podpoložky Colného sadzobníka, nepoznajú. Podľa žalovaného súdny znalec z odboru elektrotechniky môže síce posúdiť technické vlastnosti dovážaného tovaru označeného ako „multifunkčné tlačiarne“, ale nemôže posúdiť otázku jeho zaradenia do príslušnej podpoložky Colného sadzobníka. V predmetnom prípade však nebola sporná žiadna technická otázka týkajúca sa dovážaného tovaru, ale to, akým spôsobom majú byť príslušné, obom stranám známe, technické parametre a vlastnosti predmetného tovaru interpretované pri jeho zatrieďovaní do príslušnej položky, resp. podpoložky colného sadzobníka s dopadom na výšku colnej sadzby uvalenej na dovážaný tovar.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarovaného účastníkom konania vykonal prvostupňový colný orgán rozsiahle dokazovanie. Vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadostí o vrátenie cla v rozsahu umožňujúcom presné posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného tovaru. Zároveň požiadal o stanovisko oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava. Zákonnosť tohto postupu vyplýva z ustanovenia § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Colný úrad Bratislava je oprávnený vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v zmysle článku 12 Colného kódexu spoločenstva v spojení s § 16 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „colný zákon“) a je tak v zmysle zákona jedinou autoritou oprávnenou kvalifikovane sa vyjadrovať k otázkam nomenklatúrneho zatriedenia tovaru.

III. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadnedoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva: 1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru.

2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie.

3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách.

4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa.

5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť: a) tam, kde sa prijalo nariadenie a informácie už nezodpovedajú právnym predpisom ustanoveným týmto nariadením; b) tam, kde už nie sú kompatibilné s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v článku 20 buď na úrovni spoločenstva z dôvodu zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry, alebo z dôvodu rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo na medzinárodnej úrovni z dôvodu klasifikačného stanoviska alebo zmeny a doplnenia vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného komoditného popisného a kódovacieho systému prijatých Radou pre colnú spoluprácu; v tomto prípade je dňom, kedy záväzné tarifné informácie strácajú platnosť deň uverejnenia spomínaných opatrení alebo v prípade medzinárodných opatrení, deň oznámenia Komisie, v sérii „C“ Úradného vestníka Európskych spoločenstiev; c) tam, kde je držiteľovi poskytnuté oznámenie o ich odvolaní, zrušení alebo zmene a doplnení.

Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.

Podľa článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa 24. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 1. júlom 2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podania žiadosti na vrátenie cla a k uloženiu povinnosti odborne dokazovať a posúdiť tak správnosť nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru pod podpoložku kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 00 spoločného colného sadzobníka, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Podstatou sporu v danej veci je priznanie, resp. nepriznanie práva žalobcu na vrátenie cla zaplateného za tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, v priebehu roku 2008, na základe žiadosti o jeho vrátenie, podanej žalobcom na príslušný colný úrad dňa 21.04.2011.

Z ustanovenia článku 236 bodu 2 Colného kódexu Spoločenstva vyplýva, že právo na vrátenie dovozného alebo vývozného cla zaplateného v čase, kedy toto podľa právnych predpisov nebolo dlžné, je koncipované ako preklúzia, t. j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa § 36 colného zákona (§ 53 ods. 1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona).

Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného obehu do podania pomerne veľkého počtu žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom, bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou, príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla.

Vo vzťahu k povinnosti nariadiť znalecké dokazovanie stanovenej krajským súdom, odvolací súd dodáva, že Colný úrad Bratislava podal stanoviská k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru až na žiadosť prvostupňového colného orgánu v rámci colného konania o žiadosti žalobcu na vrátenie zaplateného cla, teda nie na žiadosť žalobcu ako deklaranta pred prepustením predmetného tovaru do požadovaného colného režimu, teda v čase pred jeho dovezením na územie Slovenskej republiky a určením sumy cla. Uvedené stanovisko nenahrádza záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanú v súlade s článkom 12 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva.

Je možné prisvedčiť argumentu žalovaného ohľadne oprávnenia Colného úradu Bratislava podľa § 10 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, čo je zákonná úprava kompatibilná s obsahom článku 12 Colného kódexu Spoločenstva, avšak s prihliadnutím na okolnosti preskúmavaného colného konania a jeho štádium, v ktorom bolo toto stanovisko k nomenklatúrnemu zatriedeniu podané, nie je možné z neho vychádzať, nakoľko nie je pre tento prípad záväzné. Takéto stanovisko by bolo záväzné, ak by bola dodržaná postupnosť podľa čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva a zatriedenie by stratilo záväznosť len, ak by nastali skutočnosti predpokladané bodmi 4 a 5 čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca pred dovezením predmetného tovaru na územie Slovenskej republiky požiadal o vydanie záväzného stanoviska v súvislosti nomenklatúrnym zatriedením predmetného tovaru postupom podľa čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva.

Preto je v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, odborne posúdiť technické parametre predmetného tovaru a zaradiť ho pod príslušný opis podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 colného kódexu.

Napriek vyššie uvedeným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa 17. januára 2013.

Z obsahu administratívneho spisu a žaloby vyplývajú hlavné dôvody, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na vrátenie zaplateného cla. Predovšetkým sa v súvislosti s nomenklatúrnou klasifikáciou multifunkčných tlačiarní odvolával na závery rozsudkov Európskeho súdneho dvora v spojených veciach Kip Europe SA (C-362/07) a Hewlett Packard International SARL (C-363/07, body 45 a 46 rozsudku) a vo veci Ikegami Electronics (Europe) GmbH (C-467/03), z ktorých vyvodil názor Európskeho súdneho dvora, že je potrebné zvážiť kritériá ako rýchlosť tlače a kopírovania, prítomnosť podávača listov alebo zásobníkov na papier a na základe uvedeného určiť pomer funkcie kopírovania k ostatným funkciám dovážaného tovaru, t. j. či je kopírovanie funkciou sekundárnou alebo určujúcou charakter výrobku. Obzvlášť s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Ikegami C-467/03 (bod 23 rozsudku) žalobca uviedol, že konečné použitie výrobku môže byť použité ako objektívna charakteristika, na základe ktorej je produkt klasifikovaný. Z uvedeného dôvodu žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že multifunkčné tlačiarne sa predávajú spotrebiteľom a malým podnikom, kde sú pripojené k počítačom alebo sieťam a sú primárne používané ako tlačiarne.

Ďalšou premisou, z ktorej žalobca vychádzal, bol vývoj harmonizovaného systému Spoločného colného sadzobníka na základe legislatívnych zmien, nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, na základe ktorého boli multifunkčné tlačiarne, ako zariadenia používajúce elektrostatické tlačové zariadenia so schopnosťou produkcie 12 strán za minútu, zaradené pod podpoložku colného sadzobníka č. 8443 31 91, zaťaženú 6 % sadzbou dovozného cla. V súvislosti s uvedenou zmenou v nomenklatúrnom zatriedení multifunkčných tlačiarní, s dopadom na výšku colnej sadzby, žalobca poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Orgánu na riešenie sporov (DSB) v rámci Svetovej obchodnej organizácie WT/DS375, WT/DS376 a WT/DS377, konštatujúcom nesúlad aplikácie harmonizovaného systému EÚ so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody o informačných technológiách (ITA) a článku II, pododsek 1, písmeno b Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT).

Na základe vyššie uvedeného žalobca odvodil svoje právo na vrátenie zaplateného cla za predmetný tovar od skutočnosti, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre, multifunkčné tlačiarne sú zaradené do položky 8443 31 91 a clo vo výške 6 % je vyberané pri dovoze týchto výrobkov v rozpore s ITA a v rozpore s princípmi GATT, pretože vedie k zvýšeniu ciel na presne rovnaké výrobky, na ktoré sa pred zavedením zmien vzťahovala 0 % sadzba dovozného cla.

Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že tento sa uvedenými námietkami žalobcu zaoberal. V napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody zaradenia predmetného tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 colného sadzobníka, okrem iného aj s odkazom na znenie vysvetliviek kombinovanej nomenklatúry k PpKN 8443 31 91 podľa ktorých, okrem znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods. 1. tovar zatriedený do tejto PpKN musí spĺňať i nasledovné podmienky: • Skenovanie prebieha buď pomocou digitálneho, alebo optického systému. • Elektrostatický tlačiarenský stroj funguje rovnako ako elektrostatická tlačiareň. • Okrem funkcie kopírovania majú prístroje tejto podpoložky aj funkciu faxu a tlačiarne. • Do tejto položky nepatria prístroje, ktoré tlačia výtlačky pomocou atramentových náplní alebo tepelnej tlačiarne (podpoložka 8443 31 99).

Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na žalobcom namietané zmeny v nomenklatúrnom zaradení multifunkčných tlačiarní v súvislosti s prijatím nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 zo dňa 19. septembra 2008 a následných úniových legislatívnych zmien vyvolaných v súvislosti s intervenciou Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj „WTO“) na základe záverov jej orgánu na riešenie sporov zodňa 21. septembra 2010, z ktorých okrem iného vyplýva, že Európska únia konala v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 (GATT 1994), a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch, vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA).

V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011, účinného dňa 1. júla 2011. Z uvedeného vykonávacieho nariadenia vyvodil záver ohľadom jeho účinnosti: „... keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011 nadobúda účinnosť 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok, ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie.“ Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k požiadavkám žalobcu dôvodil, že „V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní vykonaný v roku 2008, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad podľa znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011.“

Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na prebiehajúce prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie č. k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval otázky prejednávané pred Súdnym dvorom za dôležité pre tento prípad, požiadal žalovaného o prerušenie správneho konania do skončenia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom.

V súčasnosti sú odvolaciemu súdu známe právne závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora C- 361/11 zo dňa 17. januára 2013, preto možno k meritórnej argumentácii žalobcu uviesť nasledovné:

V nasledujúcich bodoch odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11 (body 43 až 57), tento uviedol vývoj interpretácie sporného nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 vo vzťahu k nomenklatúrnemu zatrieďovaniu multifunkčných tlačiarní, okrem iného i poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora zo dňa 11. decembra 2008 v spojených veciach Kip Europe a i. (C-362/07 a C-363/07, Zb. s. I-9489), pričom sa zároveň zaoberal nasledujúcim legislatívnym vývojom za účelom úpravy predmetnej kombinovanej nomenklatúry v súvislosti so správou WTO ohľadom menej priaznivého sadzobného zaobchádzania vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6 %, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.( 50)“

V nasledujúcich bodoch odôvodnenia (54 a 55 rozsudku) Súdny dvor konštatoval nápravu vyššie uvedeného právneho stavu: „Komisia zohľadnila správy panela WTO tým, že prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 620/2011 z 24. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2658/87 (Ú. v. EÚ L 166, s. 16). Podľa svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011.( 54) Podľa odôvodnenia 2 uvedeného nariadenia „by podľa správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo predstavovať fotokopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť“. Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka8443 31 91 KN sa vypúšťa.( 55)“

Vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žalobcových námietok, súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením tovaru prepusteného do voľného obehu v priebehu roku 2008, odvolací súd poukazuje na podstatné závery odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11, obsiahnuté v jeho bodoch 59 až 61, obsahujúce odpovede na kladené prejudiciálne otázky i vyjadrenie samotného výroku rozsudku „Okrem toho, hoci nariadenie č. 620/2011 odzrkadľuje vôľu Únie vyhovieť správam panelu WTO vydaným OUS (orgán WTO na urovnávanie sporov - poznámka odvolacieho súdu), na ktoré výslovne odkazuje, toto nariadenie bolo prijaté po tom, ako nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, a na základe svojho článku 2 stráca akýkoľvek retroaktívny účinok (59). V dôsledku toho za týchto okolností nie je možné retroaktívne sa odvolávať na správy panelu v rámci posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom zaraďuje tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, do podpoložky 8443 31 91 KN (60). Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že preskúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo nič, čo by mohlo podľa Súdneho Dvora ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.( 61)“

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného, s prihliadnutím na skutkovú a vecnú zhodnosť oboch prípadov súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením multifunkčných tlačiarní prepustených v oboch prípadoch do voľného obehu pred 1. júlom 2011 (v roku 2008), konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí výkladom intertemporálneho ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie č. 620/2011, dospel k jeho rovnakej interpretácii a aplikácii na prejednávaný prípad žalobcu, ako dospel Súdny dvor v odpovedi v rámci konania o predbežnej otázke v prejudiciálnom konaní C-361/11. V danej veci bolo predovšetkým rozhodujúce, že na tovar prepustený do voľného obehu pred účinnosťou nariadenia Komisie č. 620/2011, t. j. pred 01.07.2011, nemožno toto nariadenie aplikovať a clo zaplatené za dovezený tovar, zaradený v roku 2008 do podpoložky 8443 31 91 KN Colného sadzobníka Spoločenstva, nemožno vrátiť.

Avšak uvedený záver, bude možné aplikovať až po doplnení colného konania vyššie uvedeným spôsobom, t. j. preverením včasnosti podania žiadosti o vrátenie zaplateného cla a preverením správnosti nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru. Iba v prípade, že u jednotlivého dovážaného tovaru nezaniklo právo žalobcu na vrátenie zaplateného cla a zároveň tento tovar bude zaradený do podpoložky 8443 31 91 KN, bude možné aplikáciou nariadenia Komisie č. 620/2011 rozhodnúť o nevrátení zaplateného cla.

Najvyšší súd prejednal túto vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 veta prvá OSP.

Vzhľadom na uvedené citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, potrebu doplnenia colného konania vyššie naznačeným spôsobom a možnosť využitia zásady retroaktívnej aplikovateľnosti právoplatnej interpretácie relevantných ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 na základe rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa 17. januára 2013, použiteľnej vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, najvyšší súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní ako nedôvodné a také, ktoré nemohli privodiť zmenu výroku napadnutého rozsudku v danej veci, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právona ich náhradu. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že v odvolacom konaní žalobcovi trovy nevznikli, preto s poukazom na § 151 ods. 1 a 2 OSP žalobcovi samotnú náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.