UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JJJ STAV - BUILD, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 35 771 712, zastúpený advokátom: JUDr. Eva Gieciová, so sídlom Žarnova 1, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9200303/5/3111473/2013 zo dňa 08. júla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/30/2013-30 zo dňa 11. marca 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/30/2013-30 zo dňa 11. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 20S/30/2013-30 zo dňa 11. marca 2014 zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9200303/5/3111473/2013 zo dňa 08.07.2013.
V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Krajský súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že rozhodnutie o nevyhovení námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu povinnosti z hmotno- právnej oblasti, ani nespôsobuje zmeny v už uložených povinnostiach týkajúcich sa daní v správe žalovaného. Súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty na základe daňových priznaní žalobcu a má preto charakter rozhodnutia procesnej povahy, ktoré v zmysle ustanovenia § 248 písm. a) O.s.p. nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.
II.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., napádajúc, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, neúplne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.
Petitom odvolania žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca v odvolaní uvádza, že s rozhodnutím krajského súdu nie je možné sa stotožniť, nakoľko v danom prípade rozhodnutie žalovaného č. 9200303/5/3111473/2013 nie je rozhodnutím týkajúcim sa vymáhania splnenia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty na základe daňových priznaní žalobcu, pretože žalovaný nemal a ani nemá nárok na vymáhanie takejto pohľadávky, keďže v zmysle § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Pohľadávky uvedené v rozhodnutí žalovaného č. 9200303/5/3111473/2013 ktoré si žalovaný napadnutým rozhodnutím vymáhal, vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaný si ich mal riadne a včas prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Z uvedeného dôvodu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo žalovaného vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, pretože ich riadne a včas neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní. Napadnuté rozhodnutie teda podľa názoru žalobcu nemožno považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktorým žalovaný vymáha daňový nedoplatok.
Žalobca namieta, že krajský súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, obmedzil sa len na konštatovanie, že ide o rozhodnutie procesnej povahy týkajúce sa vymáhania dane z pridanej hodnoty, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/58/2013-74 zo dňa 28.04.2014.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania je možné vyhovieť.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 9200303/5/3111473/2013 zo dňa 08.07.2013, ktorým žalovaný rozhodol o námietke žalobcu proti výzve žalovaného č. 9200303/5/2290865/2013 zo dňa 29.05.2013 na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý vznikol na dani DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 25 457,61 € a dani DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 4 068,61 €, a to do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy tak, že námietke nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov sa daňový nedoplatok vzniknutý v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po začatí reštrukturalizačného konania považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania, na základe čoho s poukazom na § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa pri uvedenej vymáhanej pohľadávke jedná o tzv. prednostnú pohľadávku, ktorú treba uhradiť v plnej výške. Keďže povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje, správca dane postupoval podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov a vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/6/2012 bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka JJJ STAV - BUILD, s.r.o.. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.11.2012. Uznesením č.k. 36R/6/2012-1420 zo dňa 31.05.2013 Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil reštrukturalizáciu.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 248 ods. 2 súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa §78 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70, d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b/ a c/.
Podľa § 71 daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
Výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach je takým rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Samotná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Iná situácia však nastane, ak je proti výzve podaná námietka. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane. Daňový úrad sa musí v rozhodnutí vysporiadať s dôvodmi námietky, rovnako musí vyhodnotiť, či dôvody uplatnené v námietke sa nedotýkajú hmotných práv daňového subjektu (žalobcu). Rozhodnutie o námietke podľa § 71 daňového poriadku nie je podľa § 78 citovaného zákona vylúčené zo súdneho prieskumu.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa §246c ods.1 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil, pretože krajský súd vo veci rozhodol nesprávne, keď konanie zastavil. Úlohou krajského súdu bude vec meritórne prejednať.
O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.